Veda zatiaľ nevie, čím covid ešte prekvapí

Uplynuli dva roky odvtedy, čo koronavírus dorazil na európsku pevninu. Prvých podozrivých pacientov na COVID-19 diagnostikovali ako pozitívnych 30. januára 2020 v Taliansku. O päť dní zaznamenala Európa prvú obeť tohto ochorenia vo Francúzsku. O mesiac bol vírus potvrdený aj na Slovensku.

03.02.2022 06:00
zdravotníci, Covod, očkovanie Foto: ,
Slovenské zdravotníčky sa pripravujú na očkovanie záujemcov o vakcínu proti covidu. Snímka je z obce Ivachnová. Prvý prípad ochorenia COVID-19 bol na Slovensku zaznamenaný 6. marca 2020 a s vakcináciou sa mohlo začať na konci decembra 2020 podobne ako aj v ostatných štátoch EÚ.
debata (28)

„Najväčšou chybou bolo a je, že sa opatrenia prijímali, respektíve prijímajú politicky, a nie na základe odborných a vedeckých odporúčaní,“ upozorňuje v rozhovore pre Pravdu virologička Tatiana Betáková z Prírodovedeckej fakulty UK a Biomedicínskeho centra SAV.

Keď sa obzriete späť, v čom sa vtedy a odvtedy dalo postupovať účinnejšie a urobiť menej chýb?

Tých chýb bolo veľa hneď na začiatku. Prvé chyby urobila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Vyhlásila pandémiu veľmi neskoro (11. marca 2020, poz. red.) a neskoro sa začali robiť aj opatrenia. Vedelo sa, že účinnou ochranou sú rúška a respirátory. Európa a USA však expedovali všetky svoje rúška a respirátory do Číny ako humanitárnu pomoc.

Ako je to možné?

Vysvetľujem si to ako dôsledok nadmerného ega a hlúposti. Predpokladalo sa, že SARS-CoV-2 bude podobne ako SARS z roku 2002 čínsky problém, že sa nás to netýka. Potom spravila WHO neodpustiteľnú chybu, keď na svojich európskych webových stránkach spochybňovala nebezpečenstvo, ktoré nám hrozí. Preto jednotlivé európske štáty neprijímali adekvátne opatrenia, hoci v Taliansku už mali veľa mŕtvych.

Prvé chyby urobila Svetová zdravotnícka organizácia.

Vo vedení WHO o tom azda nevedeli?

Tvrdili, že úmrtnosť na COVID-19 je nižšia ako pri víruse chrípky. No a klinec do rakvy pridala WHO aj dlhodobým spochybňovaním nosenia rúšok a respirátorov. Všimnite si rétoriku WHO dnes. Nedá na respirátory dopustiť. Lenže dôvera ľudí je zničená. Navyše, vedecké dôkazy o tom, že rúška chránia pred vírusom, tu boli z minulosti, osvedčili sa pri epidémiách chrípky. Veľkosť a štruktúra koronavírusu a chrípkového vírusu je skoro rovnaká, preto by bolo logické tvrdiť, že to chráni aj pred koronavírusom.

A čo chyby tuzemského pôvodu?

Bolo ich takisto veľa. Najväčšou chybou bolo a je, že sa opatrenia prijímali, respektíve prijímajú politicky, a nie na základe odborných a vedeckých odporúčaní. Bilboardy a propagačné letáky niektorých politických strán na Orave, Spiši, východnom Slovensku zámerne šírili a stále šíria nepravdivé informácie, podporujú konšpiračné teórie. Spomeňme si, ako vyzývali, aby sa ľudia nedali očkovať, organizovali protesty proti noseniu rúšok, respirátorov a vôbec dodržiavaniu pandemických opatrení, neskôr i proti očkovaniu.

Virologička Tatiana Betáková z Prírodovedeckej... Foto: archív T. Betákovej
Tatiana Betáková Virologička Tatiana Betáková z Prírodovedeckej fakulty UK a Biomedicínskeho centra SAV.

Neboli to len politici, do antikampane sa zapojili aj niektorí lekári a odborníci.

Dodala by som, že v médiách dostali priestor na šírenie dezinformácií samozvaní odborníci, ktorí sa v danej problematike nevyznajú. Tým spochybnili až zničili dôveryhodnosť skutočných odborníkov – imunológov, epidemiológov, virológov a iných expertov. Čo sa týka lekárov, neprebehli odborné školenia lekárov a zdravotného personálu, aby sa im poskytli odborné znalosti z virológie, imunológie, prípadne informácie o tom, ako proticovidové vakcíny fungujú. Ľudia, ktorí nemajú veci vysvetlené, ľahko veria hoaxom a konšpiračným teóriám. Vo vzťahu k najširšej verejnosti chýbala cielená propagácia očkovania podľa sociálnych, vekových a ďalších skupín. Vo výpočte chýb by sa dalo pokračovať. Najhoršie však je, že sme nepoučiteľní.

Vedci a odborníci radia vládnym činiteľom v rôznych poradných zboroch, tí im však veľmi nenačúvajú. Čím to je?

Problém je aj v tom, ako odporúčané veci dať do súladu s platnou legislatívou. Nie všetky obmedzenia sa dajú aplikovať bez toho, aby nebol porušený zákon. Tam potom nastupujú rôzne kompromisy. No a k ďalším, často až nezmyselným kompromisom, dochádza po politickej úprave, keď sa politici chcú „zapáčiť“.

Tatiana Betáková, virológia, SAV Čítajte viac Virologička Betáková: Každý zachraňuje najskôr svojho psa

Okrem chýb sa však kadečo aj podarilo. Čo by ste vyzdvihli?

Určite obetavosť ľudí v nemocniciach – nielen lekárov a sestier, ale aj záchranárov, pomocného personálu a dobrovoľníkov. Obetavosť a múdrosť ľudí, ktorí rozhodovali vo svojich mestách, okresoch, regiónoch. To sa tu nedá všetko ani vymenovať. V oblasti výskumu a vývoja medicínskeho vybavenia si cením vývoj pľúcnych ventilácií, detekčných kitov (na rozpoznávanie mutácií koronavírusu, poz. red.), UV čističiek vzduchu a mnoho ďalších vecí. Bolo by však potrebné oceniť množstvo „nezviditeľnených“ ľudí, ktorým vďačíme za to, že situácia je aspoň taká, aká je a nie je oveľa horšia. Napriek všetkým ťažkostiam a mimoriadnym podmienkam, nedostatku lekárov a sestier, katastrofálnemu stavu nášho zdravotníctva bolo zaočkovaných 59 percent populácie.

Čo podstatné veda zatiaľ nevie o koronavíruse?

Zatiaľ nevieme, aké budú trvalé následky po prekonaní ochorenia COVID-19. Nevieme, ako bude organizmus reagovať pri opakovanej infekcii novými verziami tohto vírusu. Nepoznáme následky, ak sa bude infekcia kombinovať s ďalšími vírusmi a baktériami, čiže napríklad keď sa človek nakazí naraz SARS-CoV-2 a chrípkou. Nevieme predpovedať, akým spôsobom bude vírus v budúcnosti mutovať. Čo sa týka vírusu z vedeckého hľadiska, tam sme iba na začiatku, takže stále je čo študovať a objavovať.

Čím vás osobne nový koronavírus doteraz najviac prekvapil? A čo vás v jeho výskume a v liečbe ním vyvolaného ochorenia najviac potešilo, prípadne aj zarmútilo?

Prekvapila ma rýchlosť, s akou tento vírus ničí mozog. Vedelo sa, že vírus chrípky a ďalšie vírusy dokážu preniknúť do mozgu a sú zodpovedné za vývoj demencie, Parkinsonovej choroby a pod. Obyčajne to však trvá niekoľko rokov – desať a viac. Tu je zmena poznávacích schopností viditeľná okamžite po prekonaní COVID-19, a to priebeh ochorenia nemusí byť ani ťažký. Mňa osobne to desí.

Už v rozhovore pre Pravdu pred 13 mesiacmi ste povedali, že virológovia sa najviac obávajú toho, ako vírus bude mutovať. Je možné poradiť si s omikronom?

V marci by mala byť k dispozícii vakcína so zmeneným „spike“ proteínom (tento proteín umožňuje preniknúť do ľudských buniek, poz. red.). Uvidíme, aká bude situácia. Predpokladám, že vlna omikronu prejde, príde teplejšie počasie a vírus zasa „zmizne“. Koncom leta, začiatkom jesene bude vhodný čas na preočkovanie novou vakcínou, ktorá bude chrániť proti omikronu.

Tatiana Betáková, virológia, SAV Čítajte viac Virologička Tatiana Betáková: Dobré a zlé správy o COVID-19

Bude to naozaj nevyhnutné? Ľudia už majú očkovania proti covidu plné zuby a pýtajú sa, prečo ho musia podstupovať tak často.

Treba si však uvedomiť, že ľudia, ktorí patria do rizikových skupín vzhľadom na vek, zdravotný stav, obezitu a pod., budú stále v ohrození. Samozrejme, bude sa pritom brať do úvahy aj to, či človek omikron prekonal, aký malo ochorenie uňho priebeh, aké má množstvo špecifických protilátok T buniek (imunitné bunky, ktoré avizujú možnú hrozbu pre organizmus, poz .red.) a pod. Bude sa sledovať, ako rýchlo bude klesať imunita získaná po prekonaní omikronu.

Čím viac sa vírus množí, tým viac mutácií vzniká.

Pred mesiacom obletela svet správa, že omikron mohol mutovať v tele HIV pozitívneho človeka. Potvrdila sa medzitým táto teória?

Neviem o tom, že by sa definitívne potvrdila. Pri vzniku mutácie a na jej šírení sa podieľa viacero faktorov. Nie je to také jednoduché.

Predstavuje však organizmus jedinca s oslabeným imunitným systémom vhodné prostredie na to, aby koronavírus mutoval? Čoho všetkého sa v takomto prípade ešte môžeme dočkať?

Vieme, že vírusy dokážu spôsobovať tzv. perzistentnú infekciu. To znamená, že sa dokážu pomaly množiť v tele niekoľko týždňov, mesiacov a dokonca aj rokov. A čím viac sa vírus množí, tým viac mutácií vzniká. Navyše, treba brať do úvahy aj to, že organizmus sa bráni, takže vírus sa snaží unikať mutáciami. Neviem, čoho sa môžeme dočkať. Očkujeme všetky vekové kategórie a čo najviac ľudí, aby sa vírus nemohol množiť a teda aby nemohol mutovať. Osobne poznám veľa ľudí, ktorí mali závažný priebeh COVID-19 a neboli ani starí, nemali chronické ochorenie a pod. Čo znamená asi toľko, že zatiaľ nevieme povedať niekomu: ty aj napriek tomu, že patríš do rizikovej skupiny si v pohode a nemusíš sa obávať infekcie koronavírusom. A, naopak, niekomu inému nevieme oznámiť: ty síce nepatríš do rizikovej skupiny, ale hrozí ti ťažký priebeh a doživotné následky.

Oznam pred vstupom do reštaurácie Foto: Robert Hüttner, Pravda, Robert Huttner
koronavirus covid reštaurícia prevádzka Oznam pred vstupom do reštaurácie

Antivaxeri, a sú medzi nimi aj niektorí vedci, tvrdia, že na rozmnožovaciu schopnosť vírusu má vplyv aj očkovanie, ba že vakcíny majú vplyv na vznik nových mutácií vírusu. Čo si o tom myslíte?

Sú to informácie vytrhnuté z kontextu. Tu už nestačí, že som virológ, treba mať zároveň základy v imunológii, epidemiológii, molekulárnej biológii a biochémii. Vďaka neúplným a prekrúteným informáciám sa darí konšpiračným teóriám. Časť informácie si viete overiť, ale keď nepoznáte ostatné a neviete si dať veci do správnych súvislostí, ľahko „naletíte“. Veľmi dôležité je overovať si zdroj informácie. To, že vám Instagram, Facebook či Google podsúvajú určitý typ článkov, neznamená, že prezentujú objektívne informácie. Ideálne je ísť na stránky WHO, PubMed, Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv, Úradu verejného zdravotníctva, Biomedicínskeho centra SAV atď. Keď prekonáte hocaké vírusové ochorenie, máte protilátky, ktoré potom vyvíjajú selekčný tlak na patogén, pôvodcu ochorenia, ktorý sa snaží prispôsobiť a uniknúť imunitnému systému. O tom vieme. Aby to však nebolo také jednoduché, vírusy majú rôzne stratégie a dokážu priamo ovplyvňovať, regulovať náš imunitný systém. Ale už vieme, že iba malé percento očkovaných ľudí a tých, čo prekonali ochorenie, prenáša vírus. Čím je znížená aj pravdepodobnosť vzniku nových mutácií.

Jeden čitateľ Pravdy sa pýta: V súvislosti s chrípkou laboratóriá predpokladajú, aký typ mutácie sa objaví v jej najbližšej sezóne a podľa toho nastavujú očkovaciu látku. V prípade covidu sa stále očkuje látkami, ktoré vznikli proti pôvodnému vírusu. Tým, že sú menej efektívne proti novým mutáciám, môže to mať vplyv na ťažší priebeh ochorenia jedinca, ktorý sa dal zaočkovať?

Pozor, my nepredpokladáme, aký typ mutácie vírusu chrípky sa objaví. Lebo to zatiaľ nedokážeme. Sledujeme mutácie, ktoré počas sezóny vznikli, analyzujeme tieto mutácie a podľa toho, aké kmene cirkulovali na konci sezóny, sa mení zloženie vakcíny na nasledujúcu sezónu. Ako som už spomenula, potrebujeme zmeniť vakcínu proti covidu. Treba však povedať, že ochrannú úlohu majú nielen protilátky, ale aj T bunky, ktoré rozpoznávajú iné miesta na S proteíne ako protilátky a majú kľúčovú úlohu v ochrane pred koronavírusom. Skúsenosti jasne ukazujú, že očkovaní majú slabší priebeh a sú menej často hospitalizovaní ako nezaočkovaní alebo tí, čo neprekonali ochorenie.

pandémia, koronavírus, Nepál Čítajte viac Koronavírus stvoril miliardárov. Patrí im však celé bohatstvo?

V dohľadnej budúcnosti vraj prepuknú ďalšie pandémie, možno ešte nebezpečnejšie ako je táto.

Už v 21. storočí preniklo do ľudskej populácie niekoľko vírusov, ktoré boli zodpovedné za lokálne epidémie. Šťastie bolo, že to nie sú respiračné vírusy. Takže infekcie sa dali lokálne držať pod kontrolou. Vedci odoberajú vzorky zo zvierat, ktoré môžu slúžiť ako zdroj vírusov a baktérií, ktoré by mohli preniknúť do ľudskej populácie. Tieto patogény sa študujú, aby sme mali základné informácie. Ale povedať presne, že tento vírus sa adaptuje na ľudí a bude zabíjať, to nevieme. V prípade vírusu chrípky sme však očakávali vznik novej pandémie a preniknutie vírusov s určitým subtypom hemaglutinínu a neuraminidázy (čo sú povrchové glykoproteíny vírusu) z vtáčích vírusov do ľudskej populácie. Niektoré štáty majú pripravené vakcíny, prípadne izolovaný proteín hemaglutinínu určitého subtypu, ktorý by sa dal v prípade potreby okamžite rozmraziť, zmiešať s adjuvans (látka stimulujúca imunitnú odpoveď, poz. red.) a použiť na očkovanie.

Dokáže už veda aspoň čiastočne predvídať, aké nové vírusy alebo ich varianty môžu potenciálne vzniknúť? Budú sa raz dať vďaka tomu v predstihu pripraviť očkovacie látky?

Predpovedať, aký vírus sa objaví v ľudskej populácii a pripravovať proti tomu vakcínu, to momentálne nevieme. Navyše by to nebolo ani zvládnuteľné. Ale pripravovali sa a stále sa vylepšujú súčasné technológie na výrobu vakcín. Aj v prípade COVID-19 stačilo vložiť konkrétny proteín, spraviť klinické testy a do roka sme mali vakcínu.

RNDr. Tatiana Betáková, DrSc.

  • V roku 1987 absolvovala Prírodovedeckú fakultu UK v Bratislave. V roku 1993 obhájila na tejto fakulte dizertačnú prácu (PhD.) venovanú vírusu chrípky a úlohe protilátok počas infekcie.
  • V roku 2015 získala vedecký titul DrSc. na základe obhajoby doktorskej dizertačnej práce o vírusoch chrípky. Docentkou je od minulého roka.
  • Od skončenia vysokej školy pôsobí vo Virologickom ústave SAV, ktorý je dnes súčasťou Biomedicínskeho centra a venuje sa základnému výskumu vírusu chrípky. Od roku 2016 pôsobí na Prírodovedeckej fakulte UK a prednáša virológiu a imunológiu na katedre mikrobiológie a virológie. Je autorkou a spoluautorkou mnohých monografií, učebníc a vedeckých článkov. Dvakrát získala cenu SAV za popularizáciu vedy.

© Autorské práva vyhradené

28 debata chyba
Viac na túto tému: #koronavírus #Covid-19 #virológ #Tatiana Betáková
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy