V rokoch 2008 až 2010 pôsobil na americkej ambasáde na Slovensku, z toho v rokoch 2009 až 2010 bol chargé d'affaires a teraz vyučuje na Oregonskej univerzite. Ako diplomat slúžil aj v NATO či v Moskve. V 80. rokoch bol špeciálnym asistentom ministra zahraničných vecí Georgea Shultza.
Dalo sa z diplomatického hľadiska urobiť v posledných týždňoch viac s cieľom odradiť ruského prezidenta Vladimira Putina od útoku proti Ukrajine?
Po tom, čo som si minulý týždeň v pondelok vypočul Putinov prejav, myslím si, že nech by sme za posledné roky urobili čokoľvek, nedokázali by sme zmeniť rozhodnutie šéfa Kremľa. Povedal nám, ako sa díva na Ukrajinu a v súvislosti s tým na historické udalosti po prvej svetovej vojne či po konci studenej vojny. V Rusku funguje systém vlády, ktorý stojí na Putinovi. On robí rozhodnutia. Vzhľadom na to, ako vníma Ukrajinu, čo vieme aj z jeho prejavu, diplomacia nemohla ovplyvniť Putinove kroky. Možno sa dalo v posledných rokoch urobiť viac, keby sme diplomaciu spojili s dobrou zahraničnou politikou.
Ako to myslíte?
V univerzitnom kurze vysvetľujem študentom rozdiely medzi diplomaciou a zahraničnou politikou. Lebo tie dve veci nie sú to isté, hoci v rámci nich existuje prienik. Diplomacia sa priamo týka toho, aké vzťahy nadväzujeme s inými. Zahraničná politika je širší termín. Dobrá diplomacia, podporovaná dobrou politikou, možno za posledné roky mohla niektoré veci zmeniť. Mali sme sa viac venovať vývoju, ako keď Rusko v roku 2015 vystúpilo zo Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe a USA skončili v roku 2019 so Zmluvou o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu a v roku 2020 so Zmluvou o otvorenom nebi. Nie vždy sme dostatočne trvali na uplatňovaní Viedenského dokumentu, na základe ktorého si krajiny Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu (OBSE) v Európe pravidelne vymieňajú informácie o svojich ozbrojených silách. Veciam nepomohlo ani to, keď USA v roku 2018 odstúpili od dohody s Teheránom o jeho jadrovom programe. Viedlo to k tomu, že na trhu bolo menej iránskej ropy a plynu, a to len zvýšilo závislosť Európy od Ruska. Všetko to boli veľké zahraničnopolitické rozhodnutia, ktoré obmedzili nástroje, ktoré mali diplomati k dispozícii.
Čítajte viac Je nevyhnutné, aby som bol proti vojne, tvrdí ruský expert
Čiže keby ste sa mohli vrátiť v čase, poradili by ste americkým a západným lídrom, aby sa týchto dohôd nedotýkali? Najmä Rusko bolo pri ich uplatňovaní takpovediac flexibilné, ale momentálne by sa asi hodili.
Áno, určite. Asi by som im však nepovedal, že by sa ich nemali vôbec dotýkať. Ak mali pocit, že tieto dohody nefungujú dobre, mali sa ich pokúsiť zmeniť, nie z nich vystúpiť. Toto sa, samozrejme, týka aj Ruska. Dá sa povedať, že v roku 1975 bol Záverečný akt Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe mierovou dohodou, ktorá ukončila druhú svetovú vojnu. Také niečo sme v roku 1945 nepodpísali. Rusko malo v roku 2014 na základe záverečného aktu nastoliť otázku Krymu a riešiť ju v rámci diplomatických mechanizmov. Bol by som ochotný počúvať niektoré argumenty Moskvy vzhľadom na históriu tohto regiónu. Rusko malo využiť diplomatické rámce, ktoré mu ponúkajú OBSE, OSN. Alebo sa mohlo pokúsiť zvolať nejaké samostatné celoeurópske diplomatické stretnutie. Namiesto toho na Krym vyslalo malých zelených mužíkov a anektovalo ho. Rusko sa rozhodlo, že diplomaciu nevyužije, hoci malo k dispozíciu nástroje, na základe ktorých to urobiť mohlo. A v podstate mu to prešlo. Nenaznačujem, že existoval scenár, podľa ktorého sa dalo diplomatickou cestou zaistiť, aby Rusko získalo časť východnej Ukrajiny. Ale Moskva to ani neskúsila. A teraz je to ešte oveľa horšie.
Video vzniklo v spolupráci s Mall.tv.
V roku 1990 ste ako diplomat v NATO pracovali na Zmluve o konvenčných ozbrojených silách v Európe. Spomínam to preto, že Rusko v súčasnosti neustále tvrdí, že Západ mu sľúbil, že aliancia sa nerozšíri na východ. Netvrdím, že teraz sa nám podarí dokonale historicky zhodnotiť všetky udalosti spred 30 rokov, ale pri niektorých ste boli. Ako je vaša reakcia na ruské vyhlásenia?
Rusko argumentuje, že na základe dohody o zjednotení Nemecka dostalo sľub, že NATO sa nebude rozširovať. Skúsme sa však pozrieť na to, čo sa dialo v rokoch 1989 až 1990. Robert Zoellick vtedy viedol americkú delegáciu, ktorá rokovala o zjednotení Nemecka. Boli to rozhovory vo formáte dva plus štyri, teda NSR a NDR a USA, ZSSR, Británia a Francúzsko. Rokovania neboli verejné. Ale v podstate všetko, čo sa počas nich dohodlo, sa dostalo do médií. Jednotlivé strany im to posúvali. My diplomati sme dostávali tajné či dôverné správy a na druhý deň sme si to isté prečítali v médiách. Novinári mali prístup ku všetkým informáciám. Keď sa zrodila konečná dohoda, všetci vedeli, čo v nej bude a z čoho vychádza. Nič nezostalo skryté. A teraz sú ruské argumenty zrazu založené na nejakom tajnom sľube či niečom podobnom, že NATO sa nebude rozširovať.
Foto: SITA, Nina Bednáriková
Takže nič také neexistovalo?
Nie. Keby to bolo súčasťou dohody, dostalo by sa to do podpísaných dokumentov. A dokonca by sme o tom vedeli ešte predtým. V dohode sa hovorí, že na území východného Nemecka nebudú permanentne rozmiestnené jednotky NATO, a tento sľub Západ dodržal. Okrem toho sa môžeme pozrieť do rokov 1992 až 1994. Vtedy sa postupne formovala snaha viacerých krajín strednej a východnej Európy vstúpiť do NATO. Ruský prezident Boris Jeľcin v Poľsku v istom momente povedal, že ak chce krajina vstúpiť do NATO, nech sa páči. Moskva to potom vysvetľovala tým, že hlava štátu to tak nemyslela, že Jeľcin pil, a podobne. Ale všimnite si, že hoci sa Rusom nepáčilo, že by sa NATO malo rozšíriť, netvrdili, že im niekto sľúbil, že sa to nestane. Toto začali hovoriť až neskôr. Keby sľub o nerozširovaní NATO naozaj dostali, myslím, že by o ňom Moskva hovorila hneď.
Čo bola najväčšia chyba, ktorú Západ urobil vo vzťahu k Rusku za posledné tri desaťročia? Viem, že sú to zjednodušené tvrdenia, ale mal byť k Moskve tvrdší či naopak mäkší?
Vráťme sa do obdobia vojen v bývalej Juhoslávii, najmä v Bosne a Hercegovine, ktorá sa začala v roku 1992. Jeľcin a jeho minister zahraničných vecí Andrej Kozyrev sa postupne dostávali pod tlak prívržencov tvrdej línie. Vyčítali im, že Rusko by nemalo pripustiť, aby jeho srbských bratov zahanbilo NATO, aby na nich útočilo. Keď sa Jeľcin uchádzal o znovuzvolenie v roku 1996, už to bola domáca politická otázka. Možno bolo chybou, že najmä Američania si to neuvedomovali. Jeľcin nebol dokonalým lídrom, ale mal v tom čase ešte istú autoritu. Neopísal by som ho tak, že bol prozápadne orientovaný, ale bol minimálne Západu otvorený. Česko, Maďarsko a Poľsko do NATO vstúpili v roku 1999. Možno sme mohli trochu spomaliť rozširovanie aliancie, hoci ho nebolo možné zastaviť. Ale azda sme mali lepšie chápať politický rámec, v ktorom sa Jeľcin pohyboval. Vo všeobecnosti podporujem rozširovanie NATO. Dávalo veľký zmysel pre visegrádsku štvorku, pre pobaltské štáty a takmer určite pre Rumunsko. Osobne si však nie som celkom istý, či v prípade ďalších štátov bolo nevyhnutné, aby mali plné členstvo. Niekedy sa vyskytujú diskusie o nejakom prechodnom, v rámci partnerstva. Možno by to bol kreatívny spôsob, ako to riešiť. Ale nie som presvedčený o tom, či by to stačilo dotknutým krajinám.
Foto: SITA/AP, Ukrainian Emergency Service via AP
Myslím si, že keby bolo v Rumunsko v NATO, ale Bulharsko nie, Sofia by nebola nadšená.
Áno. Niečo podobné sa dá asi povedať o Slovinsku, Chorvátsku a Albánsku. Ale v konečnom dôsledku sú to krajiny, ktorých členstvo v aliancii Rusko trápi politicky, ale nie z bezpečnostného hľadiska. Takže áno, môj návrh o nejakom prechodnom rámci partnerstva by aj tak bol asi zbytočný.
Vráťme sa ešte k Putinovmu prejavu z 21. februára. V ňom v podstate uprel Ukrajine právo na samostatnú existenciu.
Presne tak.
Čo to teda znamená?
Mám z toho obavy. Na druhej strane som nedávno povedal svojej manželke, že si nie som istý, či Putin mal niekedy šancu absolvovať legitímny ekonomický kurz a či vie, čo sú to utopené náklady. Šéf Kremľa minul veľa peňazí, aby sa pripravil na to, čo sa deje, ale v konečnom dôsledku je to jedno. Putin ich už len môže odpísať. Možno niečo krátkodobo získa, ale nevidím scenár, v ktorom by bol dlhodobým víťazom. Azda sa v istom momente stiahne, ale naozaj neviem. Mimochodom, keď som spomínal dohodu o iránskom jadrovom programe, dúfam, že sa tento problém podarí rýchlo vyriešiť. Preto, aby sa rokovania Rusko v istom momente nerozhodlo torpédovať. A tiež preto, o čom som už tiež hovoril. Irán má k dispozícii ropu a plyn, a keď budú na trhu, oslabí to ruský vplyv na Európu prostredníctvom energií. Musím povedať, že ma až prekvapuje, že Moskva sa stále snaží obnoviť dohodu o jadrovom programe Teheránu. Mali by sme to rýchlo vyriešiť.
Čítajte viac Nezávislý ukrajinský štát sa už raz rozpadol
Má diplomatický prístup k Rusku nejakú šancu?
Vyzerá to tak, že teraz je to takmer nemožné. Ale v istom momente si viem predstaviť rokovania o všetkých veciach, ktoré sa v Európe dejú. Diplomati sa tým môžu v pekných mestách ako Viedeň či Ženeva zaoberať aj polstoročie. A nehovorím to preto, že chcem, aby mali prácu, hoci by to bola robota aj pre vás novinárov. No bol by to spôsob, ktorý by mohol viesť k zastaveniu bojov, a k istému obnoveniu politicko-ekonomických vzťahov s Ruskom. Keby však niečo také navrhol americký prezident Joe Biden, politicky by to poškodilo, časť americkej a svetovej verejnosti by to odsúdila ako ústupok Rusku. Ale možno by to odvrátilo desaťtisíce či až státisíce obetí.
Viete si predstaviť, že v USA by v tejto chvíli po druhý raz vládol Donald Trump?
Bola by to katastrofa. Trumpa nikdy nezaujímalo riadenie štátu. Nestaral sa o to, že by mal byť súčasťou západnej bezpečnostno-politickej aliancie. Je to človek, ktorého zaujíma len vlastné ego a stále sa sťažuje, že mu niekto ubližuje. Keby bol Trump v Bielom dome, kritizoval by členov NATO a Ukrajinu. On to vníma tak, že Kyjev ho nepodporil, keď čelil prvému impeachmentu. Trump by sa sťažoval na vojenské a zahraničnopolitické elity a jasne dal v minulosti najavo, že svet vníma podobne ako Putin či maďarský premiér Viktor Orbán a ďalší autokrati. Nechcem zbytočne dramatizovať situáciu, ale myslím si, že keby bol Trump pri moci teraz, znamenalo by to koniec NATO. V prípade, že by sa to stalo, európski spojenci a Európska únia by možno do istej miery mohli zaplniť bezpečnostné vákuum. Ale viem si to predstaviť len veľmi ťažko.