Založili ste prvú tanečnú školu so zameraním na burlesku na Slovensku. Nemali ste obavy, že o to u nás možno nebude záujem? Stretli ste sa s predsudkami k burleske?
Na začiatku som tak vôbec nerozmýšľala. Skôr mi dávalo zmysel, že keď sa to zdá zaujímavé mne, určite sa nájde ešte niekto, koho to spolu so mnou bude zaujímať. Na začiatku bolo pár dievčat a pár nepochopení. Sama som sa učila a učím sa do dnešného dňa, no za viac ako sedem rokov, čo sa burleske venujem, sme už inde.
Máme svoju komunitu, ktorá stále rastie, a je to krásne. Neviem presne, aký je rozdiel medzi lacnou zábavou a skutočným umením. Podľa mňa robíme oboje, niekedy možno ani jedno, a to je v poriadku. Je to veľmi subjektívne.
Na kurzoch vo vašej škole nejde len o tanec samotný, ale aj o sebavedomie. Aj na sociálnych sieťach prezentujete filozofiu, že každá žena je bohyňou, len ju v sebe musí nájsť. Máte skúsenosti so ženami, ktorým skutočne kurz burlesky pomohol so sebavedomím a sebaprijatím?
Burleska nie je tanečný štýl, skôr divadelno-tanečný útvar. Jeho a nielen jeho princípy používam v rôznych cvičeniach, napríklad na budovanie sebavedomia, spoznávanie vlastného tela a budovanie pozitívneho vzťahu k nemu, ale aj na rozvíjanie kreativity, sexuálnej energie atď.
Verím, že každý človek je krásny, a nemyslím len fyzicky. Viera v seba sa dá rozvíjať a pestovať. Nie je to niečo, čo sa naučíme, nadobudneme a celý život nám to ostane. Je to neustála práca. Mne celá táto cesta pomohla so sebaprijatím. Viem to hlavne preto, že mi to hovorí okolie. Vo svojom vnútri cítim, že ma čaká ešte dobrá „makačka“.
Pred časom ste založili lava podcast, kde riešite témy ako sex, intimita a vzťahy. Čo vás inšpirovalo? Myslíte si, že Slováci sú na rozoberanie podobných tém dostatočne otvorení? Treba o nich hovoriť viac?
Mám dlhodobé ciele a podcast bol prvým krokom k nim. O týchto témach sa rozhodne treba baviť viac. Ja sa o nich baviť chcem a aj ma to baví. Takže rovnako ako pri začiatkoch kurzov burlesky, aj teraz verím, že keď to zaujíma a baví mňa, tak sa nájdu aj iní. Občas si pomyslím, že už je to omieľané dosť, no naozaj nie je. Stále treba hovoriť o sexe, vzťahoch, komunikácii, telách a láske.
Na sociálnych sieťach otvorene hovoríte aj o sebauspokojovaní bez partnera – napríklad aj prostredníctvom erotických pomôcok. Ide o vec, ktorá je predovšetkým u žien dosť tabu – čím to podľa vás je?
Celkovo je podľa mňa diskusia o sexe a sexualite vo verejnom priestore niečo, čo sa u nás ešte len prebúdza. Neustále pribúdajú ľudia, ktorí sa o týchto témach neboja hovoriť a myslím, že je to len dobre. Veľmi verím na komunikovanie, či už verejne, v kruhu priateľov, alebo v rodine. Vďaka nemu totiž vieme zistiť, že v tom nie sme sami a vieme sa popri tom aj veľa naučiť.
Treba sa rozprávať, treba sa pýtať a celkovo sa zaujímať. Veľkou premennou je absencia poriadnej sexuálnej a vzťahovej výchovy u nás. Vďaka nej by sme totiž zistili, že na potešenie máme právo a že na používaní pomôcok nie je absolútne nič zlé.
Foto: Imola Studios
Ďalšou témou, o ktorej sa nehovorí veľmi nahlas, je intímne zdravie. Na internete existuje veľa ohlasov nespokojných žien, ktoré tvrdia, že gynekológovia riešia väčšinu ich problémov predpísaním antikoncepcie bez toho, že by problém poctivo preskúmali a začali ho riešiť. Prečo to tak je a ako by sa situácia mohla zlepšiť?
Na to nepoznám odpoveď. Nevidím do hĺbky tohto problému, je to zrejme komplexná záležitosť zdravotníctva a školstva. Verím však, že u nás existujú aj kvalitní lekári a lekárky. Opäť aj tu spomeniem komunikovanie, pri ktorom sa práve o tomto môžeme porozprávať.
Nejde len o skratkovité riešenie problémov antikoncepciou, ale aj o pravidelné testovanie na pohlavne prenosné choroby, ktoré u nás vôbec nie je bežné. Nehovoriac o očkovaní proti HPV, ktoré je u nás nehorázne drahé. Prevencia je však základ.
A čo muži? Je u nich téma starostlivosti o intímne zdravie a návštevy urológa tiež tabu?
U mužov je toto podľa mňa oveľa väčšie tabu. Väčšina mužov, ktorých poznám, u urológa v živote nebola, a to je tragické! Myslím, že to je akýmsi spoločenským nastavením. Skúsme sa navzájom podporiť, šírme osvetu, zaujímajme sa o seba, ale aj jeden o druhého.
Vo svete sa v poslednej dobe čoraz intenzívnejšie rozpráva o ľuďoch pracujúcich v sexbiznise, o ich bezpečí, vykorisťovaní a ponižovaní. V mnohých komunitách sa snažia presadzovať zlepšenie ich životných podmienok a rešpekt k ich povolaniam. Aká je podľa vás situácia na Slovensku? Existuje u nás nejaká platforma, ktorú to zaujíma? Myslíte si, že je správny čas na nejakú celospoločenskú debatu?
Nemám pocit, že by u nás prebiehala diskusia na túto tému alebo že by jej niekto prikladal nejakú váhu a dôležitosť. Samozrejme, existujú organizácie, ktoré robia výbornú prácu a starajú sa o práva týchto ľudí, ale nevnímam nejakú komplexnú debatu.
Občas to niekde zachytím, ale je to skôr romantizovanie tohto povolania. Rada by som videla konkrétne informácie, relevantné pre našu krajinu. Nemyslím si, že existuje správnejší čas na riešenie ľudských práv.
Často sa zúčastňujete na LGBTI+ podujatiach, burleska a vogue sú v komunite obľúbené. Sú podľa vás príslušníci LGBTI+ otvorenejší k témam sexuality ako cisgender/heterosexuálni ľudia?
Nemyslím si, že sú v tejto téme otvorenejší, len sú schopní vidieť jej širšie spektrum. Keďže LGBTI+ ľudia majú za sebou históriu objavovania vlastnej identity, akosi prirodzene sú potom schopní pozitívnejšie prijímať tieto veci. Samozrejme, tak to nemajú všetci.
V každej skupine sa nájdu aj takí, aj takí. Verím, že každý by si mal takýmto objavovaním prejsť a dať si čas na nájdenie koreňov svojich presvedčení. Nie je ničou povinnosťou byť nutne najotvorenejší. Každý človek je iný, každý má svoju cestu a svoj čas. Je to tak v poriadku.
Foto: Viktória Akbariová
Aký máte celkový názor na postavenie žien v slovenskej kultúre? Ako vnímate úroveň sexizmu na Slovensku?
Odhliadnuc od úplne očividného sexizmu potrebuje Slovensko poriadnu vlnu, ak nie tsunami, #MeToo. Bodka.
Ako ste sa vyrovnávali so situáciou počas pandémie?
Prežívala som na on-line aktivitách. Pracovala som na podcaste a snažila som sa byť produktívna. Okrem toho ma však zasiahla hlboká frustrácia z nemožnosti vystupovať a tvoriť v takom rozsahu, na aký som bola zvyknutá. Ďakujem každej pomoci, aj tej od štátu, no o dostatočnosti sa nedá hovoriť. Obrovsky ma podržalo moje okolie a komunita. Keby som ich nemala, určite by to bolo omnoho náročnejšie.
Ako hodnotíte kroky ministerstva kultúry?
K tomuto nemám čo dodať. Cítim obrovskú frustráciu a bezmocnosť. Nemôcť vykonávať svoju prácu bolo pre mňa zdrvujúce. Veľmi dúfam, že nám z ministerstva príde podpora, ktorú si zaslúžime.
Lotta Love (32)
Lotta Love, vlastným menom Šárka Nohelová, pochádza z Bratislavy. Na Slovensku založila prvú školu tanca v štýle burlesky s názvom Bratislava Burlesque. Okrem toho sa venuje témam spojeným s ľudskou sexualitou, so vzťahmi a s intimitou. Má svoj vlastný podcast s názvom lava.