Vojna zasiahne najslabších. Pomôže im štát?

Putinova nezmyselná vojna obnažila jednu z najväčších slabín Slovenska - závislosť od energie z Ruska. Pre zvyšujúce sa ceny na to doplatia najmä sociálne zraniteľné skupiny.

, 23.03.2022 06:00
Petra Čakovská Foto:
Petra Čakovská.
debata (30)

Petra Čakovská zo Spoločnosti ochrany spotrebiteľov v rámci európskeho projektu STEP: Riešenia energetickej chudoby vypracovala opatrenia, ktorými by štát dokázal pomôcť.

Ako by ste zhrnuli posledné dva roky z pohľadu slovenských domácností ešte pred vojnou?

Spotrebitelia zažili niekoľko cenových šokov za sebou. Prišla pandémia, počas nej stúpli ceny energií a zároveň klesli príjmy. Boli sme viac doma, veľa ľudí prišlo o prácu a energie sa nám splácali ťažšie. A potom prišiel koncom minulého roka ďalší rast cien energií. Od začiatku pandémie sme upozorňovali ministerstvá, že treba prijať opatrenia na ochranu nielen nízkopríjmových domácností. Neprijali sa žiadne.

A do toho vstúpil konflikt na Ukrajine.

Ťažobu vojny si ekonomicky zväčša odnesú aj susedné krajiny. Sústreďujeme sa na záchranu utečencov, čo je určite správne, ale niekde do úzadia sa odsunula debata o zraniteľných ľuďoch na Slovensku. Všetci vidíme, ako rastú ceny. Mnohí ľudia sa prvýkrát vo svojom živote ocitnú v energetickej chudobe.

S kolegami z Klimatickej koalície píšete, že práve teraz, keď sa ukázala zraniteľnosť Slovenska, je vhodná chvíľa ju riešiť. Prečo?

Mení sa systém obchodovania s emisnými povolenkami. Práve teraz, keď sa zhovárame, sa končí pripomienkovanie zákona. Pred nami je plán obnovy, ktorý treba v dôsledku týchto okolností prekopať a financie nasmerovať inam. Nastavuje sa nové obdobie čerpania eurofondov, čo je ďalšia veľká príležitosť, aby sme zastavili financovanie fosílnych palív a najmä palív z Ruska.

Ako sa emisné povolenky týkajú najslabších?

Ide o princíp znečisťovateľ platí. Dosiaľ platili len priemyselné spoločnosti za to, že produkovali CO2. Po novom sa to však dotkne budov aj osobnej dopravy. Domácnosti, ktoré kúria drevom, plynom či uhlím, budú napríklad platiť vyššie dane alebo budú čeliť rôznym legislatívnym či administratívnym bariéram. To isté platí aj pre staré dieselové autá. Kto je majiteľom? Asi nie ten lepšie zarábajúci človek. V sektore budov sú významnými znečisťovateľmi práve nízkopríjmové domácnosti! Nielen rómske komunity. Ide aj o veľké rodinné domy na vidieku. Nemajú efektívne kúrenie, ich príbytky majú veľké tepelné straty a produkujú aj viac emisií. Už teraz ich platby za energie drvia. Ak sa neprijmú opatrenia, budú platiť ešte viac.

Takáto je dnes energetická realita v tisíckach... Foto: Archív Petry Čakovskej
Vik10 2varenie Takáto je dnes energetická realita v tisíckach domácností na Slovensku.

Ako podobný problém riešili iné krajiny?

V Nemecku vláda vytvorila schému podpory. Uhrádza domácnostiam náklady na zateplenie až do výšky 75-tisíc eur alebo 50 percent nákladov, keď prejdú na obnoviteľné zdroje pri vykurovaní. A zároveň nastavili systém tak, že peniaze, ktoré vyberú od znečisťovateľov, idú späť k spotrebiteľom. Investujú ich cielene aj do verejnej dopravy, elektromobility, stavajú za ne cyklotrasy, znižujú dane za elektrinu. Investujú do lepšieho životného prostredia a kvality života ľudí.

Ako to súvisí?

Ak sa zlepšia podmienky v domácnostiach, ľudia v nich nebudú mať prievan či plesne. To znamená menej respiračných či kožných ochorení, ale aj menej psychických problémov. Je možné vyrátať, ako sa nám investície do obnovy budov vrátia v podobe ušetrených nákladov za zdravotnú starostlivosť.

A to sa nič podobné na Slovensku nepripravuje?

Zatiaľ sme žiadne konkrétne opatrenia nezaznamenali. Posledné dva roky realizujeme spolu s ďalšími desiatimi krajinami projekt a navrhli sme spoločne aj riešenia energetickej chudoby. Zistili sme napríklad, že sociálne príspevky často nie sú vôbec dostupné tým najchudobnejším. Mnohé ohrozené domácnosti, kvôli rôznym legislatívnych kritériám vôbec nedosiahnu na príspevok na bývanie. Mnohým by pritom tých 55,80 eura mesačne pomohlo ako soľ. No treba ho zvýšiť. Už na začiatku projektu sme vypracovali opatrenia, ktoré by nízkopríjmovým domácnostiam pomohli, neprijalo sa nič.

A čo podporné programy ako Zelená domácnostiam alebo Obnov si svoj dom?

Nereflektujú sociálnu realitu. Nie sú prístupné nízkopríjmovým domácnostiam. A sú zložité. Zhovárali sme sa o tom aj s inštalatérmi. Potvrdili, že prostriedky sa dostanú iba k ľuďom, ktorí sú najlepšie informovaní, majú najlepšie IT zručnosti a dostatok vlastných peňazí na spolufinancovanie. Za všetko hovorí fakt, že štátne dotácie na tepelné čerpadlá, fotovoltiku či aj dávnejšie elektromobily sa vyčerpali doslova za pár minút.

Nord Stream 2, Lubmin Čítajte viac Zatvorí vojna cestu ruskému plynu?

Ako riešiť energetickú závislosť?

Európska spotrebiteľská organizácia BEUC, ktorej sme členom, už dlhšie upozorňuje Európsku komisiu a členské štáty, aby z verejných zdrojov nedotovali fosílne palivá. Nezmyselnosť vidno napríklad na kotlíkovej dotácii. Bola neaktuálna ešte predtým, než vypukla vojna na Ukrajine a dnes už nedáva ekonomicky zmysel vôbec. Potrebujeme, aby štát viac podporil rozvoj obnoviteľných zdrojov energie.

Sme málo ambiciózni?

Určite. Vidno to aj na tom, ako sme nezapracovali, respektíve ako meškáme s implementáciou troch kľúčových smerníc. Napríklad smernica o obnoviteľných zdrojoch energie. Stále existuje veľa prekážok, administratívnych, byrokratických, legislatívnych. Ak si chcete nainštalovať tepelné čerpadlo alebo fotovoltické panely, čakáte mesiace, nemáme na trhu dostatok produktov ani inštalatérov. Štatistiky z Európy ukazujú enormný rast predaja tepelných čerpadiel, Slovensko je posledné v EÚ. Ak by však štát podporil domácich výrobcov a celú infraštruktúru rozvoja obnoviteľných zdrojov, dokázali by sme znížiť závislosť aj od ruského plynu.

Takáto je dnes energetická realita v tisíckach... Foto: Archív Petry Čakovskej
Vik10 3kupelna Takáto je dnes energetická realita v tisíckach domácností na Slovensku.

Čo ďalšie by pomohlo k odstrihnutiu sa od závislosti?

Krajina by sa mala zamerať na obnovu budov. Rodinných domov, bytoviek, budov v správe samospráv, na pamiatky. Mali by sme všetky dostupné národné aj európske zdroje sústrediť na obnovu budov a prechod od fosílnych palív na nízkoemisné pri vykurovaní. Aby každý, kto si nemôže dovoliť sám obnoviť nehnuteľnosť, dostal pomoc od štátu.

A ten, kto si to môže dovoliť?

Tomu by mal štát ponúknuť iné stimuly. Napríklad nižšie dane alebo výhodné úvery, ktorými ho budú motivovať aj banky, aby si budovu zateplil. Ak budovu zateplíme, zlepšíme jej tepelnoizolačné vlastnosti. Výrazne znížime svoju energetickú potrebu, a to je ďalší krok k energetickej nezávislosti.

A čo samosprávy?

Mali by tiež dostať peniaze z verejných zdrojov, aby už napríklad sociálne bývanie budovali v nízkoenerge­tických štandardoch a s využitím obnoviteľných zdrojov. Štát by ich mal motivovať aj k renovácii starších budov v ich správe vytvorením systému finančnej podpory, ktorého prioritou by opäť bolo zlepšenie energetickej efektívnosti.

Koľko domov na Slovensku je v nevyhovujúcom stave?

Podľa prieskumu platformy Budovy pre budúcnosť je len asi 42 percent rodinných domov obnovených.

Koľko je tých najviac zraniteľných ľudí?

Podľa poslednej analýzy Štatistického úradu SR sme v roku 2020 mali na Slovensku vyše 600-tisíc ľudí, ktorí sú ohrození príjmovou chudobou. Títo sú prví na rane aj dnes. Ide najmä o rodiny, kde je jeden samoživiteľ alebo ide o jednoosobové domácnosti. Patria sem však aj rodiny, ktoré majú detí viac. Veľkú skupinu tvoria nezamestnaní, ďalej rôzne nízkopríjmové skupiny, zdravotne znevýhodnení občania, poberatelia sociálnych dávok a takisto aj seniori, najmä na vidieku. Energetická chudoba zhruba lícuje príjmovú chudobu. Najviac sú ohrození obyvatelia Banskobystrického, Prešovského, Košického, Žilinského a Trnavského kraja.

V roku 2019 urobil parížsky think-tank OpenExp analýzu, podľa ktorej účty za energie predstavujú na Slovensku vyše 23 percent nákladov domácnosti, čo bolo najviac v EÚ. Ako je to po dvoch rokoch pandémie?

Aktuálne komplexné dáta o počte energeticky chudobných zatiaľ na Slovensku nemáme. Ale situácia chudobných domácností sa za ten čas len zhoršila. Ceny rastú nielen pri energiách, ale všade.

Posledné dva roky ste robili aj prieskum priamo v domácnostiach. S čím ste sa stretli?

Na východe Slovenska ľudia v rodinných domoch, ale aj v bytovkách, stále prežívajú zimu v miestnosti, kde je výhrevné teleso. Ostatné izby zadebnia, aby znížili náklady za kúrenie. Zabolí ich už nárast cien o pár eur. Často ide o staršie, nezateplené domy. Strechy sú eternitové, okná pôvodné, vnútri vidieť plesne. Negatívne to vplýva aj na psychiku, zhoršuje sa zdravotný stav. Pacientske združenia upozorňujú, že kvôli pandémii sa nerobili preventívne prehliadky a iné zákroky. Nepriaznivá situácia týchto ľudí sa za posledné dva roky prehĺbila. A napriek tomu sme dodnes neprijali žiadne opatrenia na ich ochranu.

Marián Čekovský, Lomnické Čháve Čítajte viac Ako sa dostať do sveta, v ktorom neexistuje krivda, chudoba?

Čo by sa malo urobiť prednostne?

Prioritou je vytvoriť sociálne tarify pre skupiny, ktoré sme menovali. Budú potrebovať pravidelnú mesačnú podporu. Alebo ďalšia vec – dnes počúvame, že štát chce platiť príspevky ľuďom, ktorí u seba ubytujú utečencov z Ukrajiny. Možno by bolo lepšie, keby tieto domácnosti dostali od štátu finančnú podporu na rekonštrukciu obydlia. Alebo by im štát mohol prispieť na účty za energiu, vodu. Teraz je bod nula, od ktorého by už mali všetky naše politiky smerovať k zvyšovaniu energetickej efektívnosti a sebestačnosti s maximálnym využitím obnoviteľných zdrojov.

A čo by sa dalo urobiť rýchlo?

Zákaz odpojenia. Keď sa dnes omeškáte so zaplatením faktúry, môžu vás odpojiť do pár dní. Znovupripojenie však stojí desiatky až stovky eur. Veľa zraniteľných domácností sa práve preto ani nepokúša znovu pripojiť a radšej elektrinu spotrebúvajú rôznymi pokútnymi spôsobmi. Pomohol by aj zákaz uzatvárania zmlúv na diaľku s podomovými predajcami. Chodia po dedinách, cielia na zraniteľné skupiny, nezamestnaných, dôchodcov. Dopletú ich v existujúcich zmluvných vzťahoch a potom títo ľudia úplne zbytočne čelia sankciám opäť v stovkách eur. Schému Obnov si svoj dom treba nastaviť tak, aby sa k financiám dostali domácnosti, ktoré to potrebujú a ktoré si obnovu bez štátnej pomoci nemôžu dovoliť. A v žiadnom prípade by to nemali byť novostavby.

Spomenuli ste Litvu. Tá sa snaží už dlhšie „odpojiť“ od Ruska. Ako to robí?

Litva ako prvá krajina zo sovietskeho bloku vyhlásila svoju nezávislosť v marci 1990 a o rok nato sa vojská ZSSR pokúsili obsadiť jej strategické budovy a centrály. Ich snaha vymaniť sa z dosahu Ruska je oveľa silnejšia ako naša. Posledných takmer dvadsať rokov u nich prebieha komplexná renovácia budov. Výrazne podporujú rozvoj prosumerov – samovýrobcov energie. Maximálne zjednodušujú procesy. Kým pred pár rokmi bolo potrebných 30 administra­tívnych krokov, dnes stačia tri. Dobu pripojenia skrátili zo 105 na 21 pracovných dní. Aj vďaka tomu krivka počtu prosumerov výrazne stúpa. V roku 2030 by chceli mať 500-tisíc prosumerov (to je takmer pätina obyvateľstva). Prispôsobili tomu nielen zákony, ale nastavili aj všetky technické riešenia a podnikateľské prostredie.

A kto sa môže stať prosumerom?

V Litve doslova každý. Nezáleží, či bývate v rodinnom dome, alebo bytovke. Bytové domy si môžu tiež na strechu umiestniť fotovoltické panely a vyrábať elektrinu. Alebo – bývate na jednom konci krajiny a prenajmete si časť solárneho parku na opačnom konci. Energiu si objednáte na diaľku. Aj na Slovensku by sme mali vytvoriť prostredie pre prosumerov. Ľudia sa začnú od siete odpájať bez ohľadu na to, či im vytvoríme legislatívne prostredie, alebo nie.

Čím sa oplatí inšpirovať?

V niektorých krajinách štát samovýrobcom platí za to, že prebytočnú energiu, ktorú vyrobili, odovzdajú do siete. U nás za to skôr môžete dostať pokutu. V zahraničí už vznikajú energetické komunity. Susedia sa spoja, poskladajú sa na obnoviteľný zdroj, energiu si vyrábajú a delia medzi sebou. Iné štáty zvýhodňujú podnikateľov, dostanú nižšiu DPH na zariadenia a práce, ktoré zvýšia energetickú efektívnosť budov. Rakúsko cez plán obnovy zafinancuje tzv. One Stop Shop – sieť kontaktných miest, kde človek dostane všetky potrebné informácie, ak uvažuje o renovácii, a pomôžu mu celý proces aj zafinancovať a zrealizovať. Aký zdroj energie sa mu oplatí, na akú podporu má nárok, kde dostane najvýhodnejšiu pôžičku. Agentúra ACER pre spoluprácu národných regulačných úradov zistila, že nedávnu energetickú krízu najlepšie zvládli krajiny, ktoré sú už energeticky prepojené. Zjednodušene – keď vo Francúzsku fúka a v Rakúsku nie, tak si Rakúšania objednajú energiu od francúzskeho dodávateľa. Vďaka digitálnym riešeniam pri technológiách obnoviteľných zdrojov dochádza k prepájaniu národných trhov. Energetické trhy už nebudú ohraničené na slovenský, maďarský, poľský. Práve prepojenosť dokáže limitovať výkyvy cien elektriny, ktoré sme videli koncom roka 2021. ACER považuje zvyšovanie vzájomnej prepojenosti trhov za jedno z riešení aj pri ďalšom očakávanom zdražovaní elektriny.

drevo, elektráreň, Bardejov Čítajte viac Ak nie teplo z plynu, tak z dreva? Za akú cenu?

Presvedčí vojna posledných skeptikov?

Európska komisia vyzvala krajiny, aby mobilizovali všetky svoje kapacity na podporu obnoviteľných zdrojov. Či vojna presvedčí aj najväčších skeptikov? Vidíme vyhlásenia rôznych odborníkov, že by sme sa mali vrátiť k uhliu alebo by sme sa mali ešte viac spoliehať na jadro či iné druhy špinavého plynu. Neviem, čo horšie by sa malo stať, aby skeptici konečne precitli. Spotrebiteľská organizácia v Litve už pripravuje on-line kalkulačku, ktorá spotrebiteľom ukáže, koľko plynu, ktorý využívajú, je z Ruska. Tak ďaleko na Slovensku ešte nie sme. Ale je tu veľké riziko, že klimatické ciele, na ktorých sa začalo pracovať, sa dostanú do úzadia kvôli obrane.

No nie sú práve klimatické opatrenia kľúčové pre bezpečnosť krajiny?

Áno, a myslím, že každý by mal v tejto situácii vidieť našu príležitosť najmä pre znižovanie potreby energií a obnoviteľné zdroje. Ale je to iba môj názor.

Petra Čakovská

Podpredsedníčka Spoločnosti ochrany spotrebiteľov.

  • Zastupuje Slovensko v Európskej poradnej skupine spotrebiteľov.
  • Pôsobí v Klimatickej koalícii.

© Autorské práva vyhradené

30 debata chyba
Viac na túto tému: #ceny energií #vojna na Ukrajine #klimatická núdza
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy