Čo vás inšpirovalo?
Náš tím vznikol na pôde biotechnologickej akadémie Lifbee Academy. Dostali sme zadanie – dosahovanie cirkulárnej ekonomiky a využívanie biologických systémov. Počas rešeršovania sme objavili problém ovčej vlny.
Ovčiarstvo sa vytráca?
Z celej Európy! Len na Slovensku sa vyrobí každý rok asi 600-tisíc kilogramov ovčej vlny. Ale čo je absurdné, znamená to 600-tisíc kilogramov odpadu. Ide o veľmi kvalitný materiál, z ktorého sa kedysi plietli svetre, vyrábali deky. Teraz sa často spaľuje. Takmer všetky prevádzky, ktoré na Slovensku spracúvali vlnu, zanikli. Ostala iba jedna. Aj tá už dávnejšie začala spracúvať vlnu zo zahraničia. So slovenskou nerobí. Zaujalo nás občianske združenie Naša vlna, ktoré sa tradičnými spôsobmi usiluje dostať slovenskú vlnu do popredia, vrátiť jej hodnotu. My sme sa rozhodli prispieť inováciou s využitím biologických systémov.
Ako sa v koncepte ocitli huby?
Veronika sa im venuje v súkromí, fascinuje ju, čoho všetkého sú schopné. Má hubovú farmu v Novej Cvernovke, tak sme to spojili dokopy (smiech). Pestuje v nej najmä jedlé drevokazné huby napríklad hlivu ustricovú. Spolu s partnermi z projektu Držhubu! sa pohrávajú s ideou vytvárať pomocou húb materiály, ktoré by boli biodegradovateľné a využívali by organický odpad, napríklad piliny, celulózové odpady, kávové zvyšky.
Ako spojenie húb a ovčej vlny funguje? Je ovčia vlna substrátom?
Nie, huby by v takom prípade vlnu rozložili. Celý princíp spočíva v tom, že huby a vlna sú ako partneri. Huba rastie v prostredí vlny.
Aké vlastnosti bude mať materiál?
Vychádzame z už existujúcich štúdií o hubových materiáloch. Boli by sme rady, ak by si náš materiál zachoval perfektnú vlastnosť vlny – termoreguláciu. Zatiaľ nevieme, či sa to podarí. Ak áno, bola by to veľká prednosť. Náš materiál by mal byť pevný. A to práve preto, že huby vlnu nebudú štiepiť, ale spájať. Kľúčovou vlastnosťou bude kustomizácia, prispôsobiteľnosť.
Čo to znamená?
Pri klasickej koži zo zvierat má spracovateľ náročný výber. Musí prihliadať na hrúbku, časť tela, z ktorej je koža. Nie všetky kusy sú využiteľné na rovnaké výrobky a nemajú konzistentnú kvalitu. Inú kvalitu kože použijete na tenisky, inú na tašky alebo sedačku. Vzniká pri tom veľa odpadu, ktorý nemá ďalšie využitie. Naším cieľom bolo vytvoriť materiál, po ktorého spracovaní by zostalo čo najmenej odpadu, pretože pred jeho vytvorením bude jasné, na aký účel sa ide použiť. Môže sa produkovať presne v tom tvare, v tej hrúbke, ktoré výrobca požaduje. Nebude sa musieť produkovať nadbytok.
Ale predsa zostane aj po vašom materiáli odpad. Čo s ním?
Chceli by sme dosiahnuť, aby bol ako odpad ľahko spracovateľný. V surovom stave bude biodegradovateľný, ale v závislosti od úpravy sa jeho rozklad v prírode na úkor kvality zhorší. Musíme to rozlíšiť. Iné nároky budú kladené na sedačku, ktorá bude čalúnená našou kožou a od ktorej sa bude očakávať, že vydrží aspoň 30 rokov. A inak to bude v prípade barefoot topánok, ktoré sa môžu opotrebovať aj každý rok. Je dôležité, aby výrobok po skončení životnosti nepredstavoval záťaž, ale aby sa dal ľahko spracovať. Naša predstava do budúcnosti je znovuvyužitie materiálu ako substrátu pri výrobe iných látok, akými sú napríklad hnojivá, čím sa celý cyklus materiálu uzavrie.
Už na začiatku výrobku myslíte na jeho koniec?
Na tomto si zakladáme. Nepotrebujeme vytvoriť náhradu kože, ktorá spôsobí ďalšie znečistenie životného prostredia. Nechceme, aby sa náš materiál podobal koženke alebo rôznym umelým kožiam, ktoré zanechávajú na životnom prostredí ťažkú stopu. Rovnako nie je naším cieľom vytlačiť z trhu samotnú kožu. Je to kvalitný materiál z prírody.
Ako môže váš materiál pomôcť ovčiarstvu?
Potrebujeme podporiť chov oviec na Slovensku. Je to tradícia, navyše veľmi potrebná pre životné prostredie. Ovce aj pasienky sú odvekou a dôležitou súčasťou chránených častí slovenskej krajiny, ktoré tvoria hranicu medzi dedinou a lesom.
Prečo je to dôležité?
Tým, že ovce spásajú pasienky a lúky, zabezpečujú pestrosť motýľov, rastlín, hmyzu, pomáhajú zachovaniu biodiverzity. A tá je spoločne s klímou v obrovskej kríze. Nechceme, aby chov oviec zo Slovenska vymizol. Potrebujeme podporiť voľný chov oviec, ale to sa nedá iba kúpou mäsa a mliečnych výrobkov. Potrebujeme podporiť aj produkciu a využívanie slovenskej ovčej vlny. Slovenskí ovčiari dnes za ňu nedostávajú peniaze.
To nikto takýto kvalitný materiál nechce?
Nielen to. Realita je taká, že s vlnou musia ovčiari narábať ako s biologickým odpadom. To znamená, že ju nemôžu len tak vyhodiť do koša. Musí byť napríklad spálená alebo spracovaná v kafilérii, čo znamená ďalšie náklady. Farmár nielenže nemá pre vlnu odbyt, ešte musí zaplatiť jej zneškodnenie.
Koľko stojí ovčie rúno?
Priemerne sa na Slovensku vykupuje ovčia vlna za 20 centov za kilogram kvalitnej vlny. Strihanie jednej ovce stojí 1,5 až 3 eurá, pričom získate asi tri kilogramy rúna. Už počas strihania začína byť farmár v strate – asi 1,4 eura za kilogram. A potom, ak sa mu aj podarí nájsť kupca, musí to byť čistá vlna. Nie každý chce spracovať špinavú vlnu s biologickými zvyškami. My by sme chceli pracovať s vlnou akejkoľvek kvality, aj so špinavou. A to je kľúčové. Nechceme míňať kvalitnú vlnu, tá nech ide na tradičné spracovanie, na priadze a podobne. Potrebujeme sa zamerať na menej kvalitnú vlnu, prípadne na odpad z vlny, ktorý vzniká v pradiarňach, alebo na budúci odpad, keď sa bude recyklovať alebo separovať vlna z textilného odpadu.
Ako vychádza porovnanie vášho materiálu s pravou kožou?
Kvalitné kože sa dedia z generácie na generáciu, vydržia desiatky rokov. A toto ani nie je naším cieľom. Ale veľa kožených výrobkov je dnes určených iba na pár rokov a potom sa vyhadzujú. Tomuto budeme vedieť konkurovať. Je napríklad neefektívne vyrábať z pravej kože alebo z koženky bundu, ktorá sa bude nosiť iba dve sezóny a potom skončí niekde v spaľovni alebo ešte horšie – na skládke. Naproti tomu dokážeme pri nižších emisiách vyrobiť bundu z kože, ktorá vznikne spojením húb s odpadom z vlny a navyše je po skončení životnosti bude ľahko spracovateľná. Náš materiál by mohol byť použiteľný aj na nábytok alebo sedačky v autách.
Odborníci, ktorí sa s vaším návrhom oboznámili, povedali, že prekonávate konkurenciu na viacerých frontoch. V čom?
Už existujú aj iné biologické náhrady kože, napríklad koža z kaktusu alebo z ananásu. Problémom však je, že stále obsahujú asi 50 percent syntetiky. Napríklad polyuretán. Jednoducho potrebujú nejaké umelé spojivo. Lenže v našom prípade je spojivom biologický materiál. Nemusíme pridávať syntetickú zložku, a to je veľká výhoda.
Ako vyzerajú prvé vzorky?
Podarilo sa nám na nich dokázať, že vyrobiť tento materiál je možné. Teraz potrebujeme popracovať na tom, aby dosiahol vlastnosti, ktoré sme si stanovili. Máme teda vzorky surovej kože. Prototypy pred spracovaním. Plánujeme spolupracovať s garbiarňami, pretože materiál treba dať do finálnej podoby, zafixovať ho. Rovnako ako pravú kožu, ktorá takisto obsahuje organickú zložku, a aby sme ju ochránili pred rozkladom, musí byť garbovaná.
Je šanca, že by váš nápad dal novú prácu aj garbiarňam?
Uvidíme, ako zareagujú, keď im donesieme iný materiál, ako je klasická koža. Možno to nakoniec nebudú garbiari, ale ďalší inovátori, ktorí sa venujú spracovaniu nových materiálov. Nevieme, či niekto taký na Slovensku vôbec existuje. Ale ak nás osloví, určite by sme vďaka nemu vedeli posunúť portfólio aplikácií ďalej, do oblastí, o ktorých zatiaľ nevieme.
Už o váš nápad prejavili záujem investori?
Zatiaľ sme sa zhovárali neformálne s ľuďmi, ktorých náš projekt zaujal. Povedali, že nás budú sledovať. Prvotné prostriedky sa nám podarilo získať práve vďaka Lifbee Academy, začneme sa obzerať aj po väčšej investícii.
Ešte sa vráťme k ovčej vlne. Naozaj pre ňu nie je na Slovensku iné využitie? Čo napríklad stavby?
Vlna využívaná v stavebníctve patrí k jedným z najdrahších izolačných materiálov. Je to cesta, ako si zatepliť dom prírodnou cestou, ale je pomerne nákladná. Existujú malé skupinky ľudí, ktorí problému rozumejú a snažia sa mu čeliť. Bojujú za zachovanie tradície spracovania slovenskej ovčej vlny. Pretože jedinou kvalitnou vlnou na svete nie je iba Merino vlna z juhu Španielska. Áno, je príjemná, má kvalitu, dá sa využiť v drahom športovom oblečení. Ale kvalitnú vlnu ponúkajú aj horské ovce na Slovensku. Je trochu drsnejšia, ale my veríme, že sa dá sa využiť.
Čítajte viac Klimatológ Matejovič: Život, ako ho poznáme, môže prestať existovaťAko je na tom ovčiarstvo v iných krajinách?
Viaceré európske krajiny sa k tradičným chovom oviec správajú s väčším rešpektom. Aj preto, že rozumejú vplyvom na životné prostredie. Ale aj napriek tomu, že v okolitých krajinách je situácia v ovčiarstve lepšia, stále ide o celoeurópsky problém. Ani inde nie sú schopní spracovať množstvo vlny, ktoré vyprodukujú. Opäť to súvisí s tým, že neexistuje zlá vlna. Existuje len zlé alebo dobré využitie vlny. Je zlé používať na jemné svetre vlnu z ovce, ktorá nebola chovaná kvôli vlne. Ale je dobré využiť priadze z takéhoto ovčieho rúna na koberce alebo iný druh textilu, ktorý nemusí byť najjemnejší. Ale ešte je tu jedna vec, na ktorej nám v našom projekte záleží. Nejde len o vlnu. Ale aj o samotnú ovcu, malo by sa s ňou zaobchádzať dôstojne.
Čo máte na mysli?
S Merino vlnou otriasol svetový škandál. Zistilo sa, že tieto ovce sa často strihajú nehumánnym spôsobom, v chovoch chýba etický prístup, ovce nemajú výbeh. Všimli ste si, že sa už začína objavovať špeciálna značka Merino vlny, ktorá oznamuje, že s ovcou sa zaobchádzalo šetrne, že bola šetrne strihaná a má zabezpečené dôstojné podmienky na život? Chceli by sme aj na toto apelovať. Budeme podporovať chov a pastvu oviec v prirodzenej forme, aká sa stáročia držala na Liptove, Orave. Bola by škoda, keby to zaniklo len preto, že nevieme využiť vlnu.
Zaujímalo by ma, čo motivuje ľudí, aby uvažovali nad svojimi výrobkami a dizajnom práve takýmto spôsobom, o ktorom sa celý čas zhovárame.
Inšpiratívnou je kniha Cradle to cradle (autormi sú nemecký chemik Michael Braungart a americký architekt William McDonough). Rozoberá princíp, aby produkty po skončení používania netrafili späť do skládky, ale aby boli zahrnuté do kolobehu. Radi by sme žili vo svete, kde by sme boli obklopení práve takýmito riešeniami. A nie takými, ktoré ničia našu planétu.