Národné parky majú byť ikonou slovenskej krajiny, oázou pokoja

Po napínavom zápase, odkladoch, úpravách sa v apríli začala reforma národných parkov, jedna z najzásadnejších zmien, aké sa v ére samostatnej Slovenskej republiky dotýkajú krajiny. Aké sú očakávania a prvé kroky? Ako pomôžu národné parky regiónom? Pýtali sme sa Mateja Dobšoviča, ktorý je poverený vykonávaním funkcie riaditeľa odboru riadenia národných parkov na ministerstve životného prostredia. Predtým pôsobil ako riaditeľ Mestských lesov v Bratislave.

21.04.2022 06:00
Matej Dobšovič Foto:
Matej Dobšovič.
debata (5)

Aký je podľa vás hlavný cieľ reformy národných parkov? Na aké národné parky sa máme pripraviť?

Hlavným cieľom reformy je, aby národné parky boli ikonou slovenskej krajiny a oázou ticha, pokoja a nepoškvrnenej prírody. Národné parky tu však nemajú byť len pre prírodu samotnú. Budeme pracovať na tom, aby túto divočinu mohli zažiť aj ľudia, a to spôsobom, ktorý ju nepoškodí.

V zahraničí je kľúčová vec sprevádzanie po národných parkoch. Dočkáme sa toho aj na Slovensku?

Áno, práve zážitok z divokej prírody v sprievode je spôsob, akým môžeme vpustiť menšie skupinky ľudí do vybraných miest, aby ich mohli vidieť a zažiť, no aby sme zároveň nestratili kontrolu nad pohybom ľudí v citlivých či exponovaných lokalitách.

Aké opatrenia chystáte, na ktorých by sa mohlo ukázať, že národný park naozaj regiónu pomáha?

Ministerstvo životného prostredia pripravuje v regiónoch s horšou sociálnou situáciou balíky investícií. Návrhy budú predkladané lokálnymi zástupcami, starostkami a starostami obcí v národnom parku. Oveľa dôležitejšie však bude, aby sme menej navštevované národné parky dokázali zatraktívniť v oblasti turizmu. Oblasti ako Muránska Planina či Poloniny dnes zápasia s odlivom mladých ľudí do miest. Veríme, že so zvyšovaním atraktivity týchto a ďalších lokalít sa mladí ľudia začnú prinavracať domov, upravovať príbytky po svojich predkoch a ponúkať v nich ubytovanie či iné služby. Nerád by som zabudol aj na priame dopady na životné prostredie miestnych ľudí – správy národných parkov by mali byť aktívne v ochrane vodných zdrojov okolitých miest a obcí a nepoškodzovať zdroje čistej vody hospodárskou ťažbou. Rovnako by mali riešiť problematické zvážnice či eróziu pôdy na ich území. Z lesov nad obcami by už voda nemala stekať dolu do dedín a ako správca lesov by sa o to prirodzene mali starať a dohliadať na to správy národných parkov.

V národných parkoch na Ukrajine a v Poľsku je samozrejmé, že ľudia žijúci na tomto území majú k dispozícii palivové drevo za nízku cenu, čo napríklad v NP Poloniny dnes neplatí. Zmení sa to?

Určite by sme radi pomáhali sociálne stabilizovať najmä chudobnejšie regióny. V súčasnosti analyzujeme možnosti, ako zosúladiť tento cieľ s platnými zákonmi. Rovnako by sme radi umiestňovali piliarsku guľatinu zo zón, kde sa bude môcť hospodáriť, u spracovateľov pôsobiacich v blízkosti NP. Spracovatelia by tak mohli priamo v regióne vytvárať čo najvyššiu pridanú hodnotu. Nakoniec, aj z ekologického hľadiska je lepšie guľatinu spracovať blízko pri zdroji, bez zbytočného prevozu nákladiakmi na dlhé vzdialenosti. Toto je spôsob, ako neobmedziť drevospracujúci priemysel v bezprostrednom okolí NP aj napriek nižšej ťažbe dreva.

V NP Slovenský raj sa zníži ťažba o dve tretiny. Ako to bude v ostatných NP?

Národný park Slovenský raj už má schválenú zonáciu, preto sa do správy NP dostali všetky štátne pozemky, a preto bude môcť pristúpiť k výraznému zníženiu ťažby. V ostatných národných parkoch zonácie chýbajú, no v niektorých sa napriek tomu do správy dostali aj väčšie výmery štátnych pozemkov, napríklad v Poloninách či Muránskej Planine. Môžem garantovať, že na všetkých pozemkoch, ktoré už sú v správe správy národného parku, nebudeme sledovať hospodárske ciele, ale výlučne ciele rešpektujúce ochranu prírody a krajiny a budúcu zonáciu. Aby som odpovedal na vašu otázku – áno, verejnosť bude môcť vidieť zníženie ťažby, a po schválení zonácií bude tento rozdiel ešte citeľnejší.

Koľko lesníkov prešlo z Lesov SR pod správy národných parkov a čo je ich prácou?

Zo štátnych lesov TANAPu to bolo dovedna asi 130 zamestnancov, z Lesov SR a LPM Ulič to bolo ďalších 68 zamestnancov. Nie všetci sú nevyhnutne lesníci. Medzi týmito zamestnancami sú aj administratívni pracovníci či robotníci. Ich zameranie zostáva rovnaké, čo sa mení, sú ciele, ku ktorým bude ich práca smerovať. Hospodárska ťažba bude ustupovať ochrane prírody a rozvoju prírodného turizmu.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #TANAP #Slovenský raj #zonácia #reforma národných parkov