Má Macron recept na to, ako poraziť iliberálov?

"Francúzske prezidentské voľby vyhral Emmanuel Macron preto, lebo za neho hlasoval takzvaný republikánsky front. O tomto fenoméne hovoríme, keď sa jedna časť politickej scény spojí, aby zastavila krajnú pravicu. Ale republikánsky front vo Francúzsku už nie je taký silný, ako bol povedzme pred 15 rokmi,“ povedala pre Pravdu Georgina Wrightová, ktorá je v parížskom Montaigneovom inštitúte šéfkou európskeho programu.

30.04.2022 06:00
Emmanuel Macron Foto: ,
Staronový víťaz francúzskych prezidentských volieb Emmanuel Macron.
debata (4)

Macron v druhom kole súboja o hlavu štátu získal 58,5 percenta hlasov, jeho krajne pravicovú vyzývateľku Marine Le Penovú podporilo 41,5 percenta voličov.

Vlani v septembri zverejnila Európska rada pre zahraničné vzťahy prieskum z 12 krajín EÚ. Respondentom položila otázku, komu by dali hlas v hypotetických voľbách, keby vyberali prezidenta Európy. Vtedajšia nemecká kancelárka získala podporu 42 percent, francúzsky prezident Emmanuel Macron iba 14 percent. Bol by na tom šéf Elyzejského paláca teraz lepšie, keď sa mu podarilo vyhrať po druhý raz domáci súboj o hlavu štátu?

Úprimne povedané, nie som si istá. Macronovo znovuzvolenie je pre neho, samozrejme, víťazstvom. Je len druhým prezidentom Piatej francúzskej republiky, ktorý opätovne vyhral voľby v situácii, keď mal väčšinovú podporu v parlamente. Dlho ani nebolo úplne jasné, či sa mu to podarí. Ale Macronovo víťazstvo vo Francúzsku nesprevádza veľký entuziazmus. V druhom kole nebolo jasné, ako sa zachovajú ľavicoví voliči, či prezidenta podporia. Nakoniec sa ukázalo, že Macron ich hlasy získal. Ale mnohí ho volili len preto, aby sa k moci nedostala Le Penová. Neznamená to, že Macrona skutočne podporujú. Prezident je vo Francúzsku stále populárny, ale nie tak ako pred piatimi rokmi. Myslím si, že na úrovni EÚ určite Macrona mnohí poznajú, ale často asi nevedia, akú má šéf Elyzejského paláca o Európe predstavu. Pre Macrona je to výzva do ďalších piatich rokov. Mal by sa usilovať nielen lepšie komunikovať svoju víziu pre Európu, ale aj to, ako ju chce pretaviť do praxe. Musí pre svoje návrhy získať podporu. Často majú členské krajiny pocit, že Macron síce akoby reprezentoval EÚ, ale dostatočne s nimi nekomunikuje. Mal by sa to snažiť zmeniť. Takže asi ešte chvíľu potrvá, kým ľudia budú mať pocit, že by mohli Macrona vnímať ako prezidenta Európy.

No mnohí komentátori sa pravidelne usilujú nájsť niekoho, koho by mohli označiť aspoň za lídra EÚ. Takmer bez pochybností ešte nedávno túto rolu pripisovali Merkelovej. Čaká toto Macrona? Prischne mu označenie líder únie? Pýtam sa to preto, že momentálne by takto asi nikto nedefinoval nástupcu Merkelovej kancelára Olafa Scholza aj vzhľadom na relatívne pomalú reakciu Berlína na ruskú vojnu proti Ukrajine.

Je dobré si pripomenúť, že únia nemá lídra, a bol to zámer. Má predstaviteľov inštitúcií a členských krajín. Takto je systém nastavený. Macron v minulosti podporil predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú a jej víziu geopolitickej eurokomisie. Dá sa povedať, že vždy rešpektoval toto rozdelenie úloh. Že on je francúzskym prezidentom a inštitúcie únie majú vlastných lídrov. Macron tento prístup nezmení, veď vie, že keď chce v EÚ niečo dosiahnuť, potrebuje, aby ho podporila aspoň väčšina ostatných 26 členských krajín, ale tiež inštitúcie. Preto si nemyslím, že on sám sa bude pasovať do roly lídra únie. Ale rozumiem, že vaša otázka smerovala skôr k tomu, či ho ostatní budú vnímať ako vodcu.

Georgina Wrightová.
Georgina Wrightová Georgina Wrightová.

Áno, presne tak.

Závisí to aj od toho, aké veci bude únia riešiť, a či Macron dokáže prichádzať s návrhmi, ktoré dokážu posunúť EÚ vpred. A od toho, či ostatné krajinu budú ochotné jeho líderstvo nasledovať. Macron nemôže sám seba definovať ako vodcu. Potrebuje, aby iní ľudia podporovali jeho predstavy.

Čo Macron za päť rokov dosiahol v EÚ? A aké má hlavné plány na ďalšie prezidentské obdobie?

Pozrite sa na to, ako sa začalo francúzske predsedníctvo Rady Európskej únie v januári. Diskutuje sa o viac ako 200 textoch. Nepamätám sa, kedy ich v minulosti bolo tak veľa. V prípade väčšiny návrhov je to práve Francúzsko, ktoré tlačí na ich prijatie. Svojím spôsobom sa dá povedať, že Paríž rieši všetku agendu EÚ. Macronovým najväčším úspechom na úrovni EÚ zatiaľ asi bolo, že prinútil členské krajiny debatovať o európskej suverenite. Pred piatimi rokmi začal s konceptom strategickej autonómie, ale viaceré štáty mu povedali, že sa im to nepáči. Videli v tom snahu o oslabenie vzťahov s USA. Francúzska vláda teda svoj prístup zmenila. Oveľa viac sa teraz zameriava na suverenitu únie. Tá sa má týkať zahraničnej politiky, aby EÚ mohla fungovať ako mocnosť. Ale Paríž hovorí aj o iných formách suverenity. O digitálnej, aby únia mohla v on-line priestore robiť regulácie. Alebo o potravinovej, aby si zachovala dostatočné potravinové kapacity. Macron presvedčil partnerov, že je potrebné robiť reformy, a že EÚ má byť suverénna. Samozrejme, výzvou pre neho bude, či sa zmení fungovanie únie.

Očakávate, že áno?

Čo s týka on-line oblasti, Francúzsko pomohlo presadiť Akt o digitálnych trhoch a Akt o digitálnych službách. Macron sa snaží zamerať sa na klimatické výzvy, hoci doma mu vyčítajú, že by v tom mal byť ešte aktívnejší. Francúzsko podporilo projekt Konferencie o budúcnosti Európy, ktorý je založený na konzultáciách s občanmi krajín EÚ. Takže sa dá povedať, že Macronovi sa už viaceré veci podarili. Ale bude musieť ešte lepšie definovať, čo pre neho suverenita únie znamená, lebo niektoré krajiny majú s týmto konceptom stále problém. Vnímam to tak, že Macron sa chce na európskej úrovni pohnúť v najbližších piatich rokoch ďalej a chce byť rýchlejší. Bude si to však vyžadovať, aby sa pustil aj do veľmi problematických vecí, ktoré doteraz veľmi neriešil. Napríklad do reformy eurozóny či do zmeny fungovania schengenského systému, s čím súvisí ochrana vonkajších hraníc únie. Sú to však témy, ktoré EÚ rozdeľujú. Môže sa stať, že ak Macron v niektorých otázkach nenájde podporu všetkých krajín, skúsi sa zamerať na fungovanie flexibilnejších formátov. Napríklad čo sa týka väčšej integrácie v oblasti obrany, tak niektoré krajiny by mohli vytvoriť jadro tohto projektu a pohnúť sa rýchlejšie ako ostatné.

Snímka z povolebného zhromaždenia v Paríži, kde... Foto: SITA/AP, Rafael Yaghobzadeh
Emmanuel Macron Snímka z povolebného zhromaždenia v Paríži, kde sa v okolí Eiffelovej veže zišli Macronovi stúpenci, aby oslavovali jeho znovuzvolenie.

Koncept strategickej autonómie nenašiel odozvu najmä v strednej a vo východnej Európe. Kde sa tento región nachádza v Macronovej predstave o EÚ?

Šéf Elyzejského paláca sa na začiatku svojho prvého mandátu snažil ukázať, že mu veľmi záleží na francúzsko-nemeckej spolupráci, no že chápe, že to pre fungovanie únie nestačí a musí nadviazať kontakty s ostatnými krajinami. Veľa cestoval a riešil vzťahy s východnou Európou, slavkovským formátom aj s Pobaltím. Otázkou je, nakoľko bral do úvahy názory týchto krajín. Povedala by som, že spočiatku nie celkom, ale zmenilo sa to, k čomu teraz ešte prispela vojna na Ukrajine. Krajiny strednej a východnej Európy pripomínajú, že majú skúsenosti s Ruskom, a aj Macron ich počúva. Takže v oblasti obrany a zahraničnej politiky ich hlas znie. Uvidíme, či to tak bude pri iných témach. Klimatických zmenách, priemyselnej politike či digitalizácii. Je však potrebné povedať, že krajiny strednej a východnej Európy tiež nemajú na všetko rovnaké názory. Bude preto zaujímavé sledovať, nakoľko sa bude Macron usilovať investovať do vzťahov s nimi. Paríž si uvedomuje, ako vojna ukázala, že pre váš región je z hľadiska obrany dôležitejšie NATO ako EÚ. A preto sa Francúzsko snaží aktívne pôsobiť v Severoatlantickej aliancii. Predpokladám, že Macron bude ďalej hovoriť o obrane v rámci EÚ, ale aj o tom, v ktorých oblastiach by mala dopĺňať NATO. Bude to základ pre diskusiu Francúzska so strednou a východnou Európu o únii ako o suverénnom aktérovi a zároveň by to mohlo posilniť európsky pilier aliancie.

Hovorili sme, čo by mohol robiť Macron v rámci Európskej únie. Ako to však pre neho vyzerá na domácej politickej scéne? Nakoľko už zmenil Francúzsko a čo chce urobiť ďalej?

Macron pred prvým kolom prezidentských volieb veľmi nerobil kampaň. Pozornosť upriamil až na druhé kolo. Strávil veľa času tým, že obhajoval svoje päťročné pôsobenie v Elyzejskom paláci a kritizoval Le Penovej návrhy. Ale nehovoril veľmi o tom, čo by chcel dosiahnuť počas svojho ďalšieho mandátu a aké sú jeho priority. Vieme, že chce riešiť penzijnú reformu či klimatické otázky. Ale v istom zmysle Macron ešte musí vysvetľovať, čo chce ďalších päť rokov robiť. Mnoho ľudí očakávalo, že pred prezidentskými voľbami príde s detailnejším programom. Ale je potrebné dodať, že Macronove budúce politické úspechy závisia aj od toho, či sa bude môcť po júnových parlamentných voľbách oprieť o väčšinu poslancov. Ak ju nebude mať, nedokáže presadiť reformy, o ktorých hovorí.

Na adresu francúzskeho prezidenta často znejú výčitky, že je arogantný. Na druhej strane sa dá povedať, že by asi nedosiahol to, čo sa mu podarilo, keby sa nepustil do tvrdých politických bojov. Ako ho vnímate vy?

Je pravdou, že niektorí ľudia Macrona kritizujú za to, že je arogantný a za to, že si prisvojil priveľa moci a nie je schopný ju delegovať. Ťažko sa mi to hodnotí, nepracujem pre francúzskeho prezidenta. Ale myslím si, že keď Macrona ľudia vnímajú ako arogantného, do istej miery to vychádza z toho, ako komunikuje. Už som o tom hovorila. Macron má veľa nápadov, ale musí ľudí aj počúvať.

Emmanuel Macron Čítajte viac Macron vyhral. Ale čo bude ďalej?

Je možné označiť Macronovu výhru nad Le Penovou ako víťazstvo politického liberalizmu nad iliberalizmom?

Je to skutočne veľmi dobrá otázka, ale pravdepodobne na ňu nemám uspokojivú odpoveď. Voľby Macron vyhral preto, lebo za neho hlasoval takzvaný republikánsky front. O tomto fenoméne vo Francúzsku hovoríme, keď sa jedna časť politickej scény spojí, aby zastavila krajnú pravicu. Ale republikánsky front už nie je taký silný, ako bol povedzme pred 15 rokmi. Stále však existuje. Mnoho ľudí vníma Le Penovú ako predstaviteľku rasistickej strany, ktorá ohrozuje demokraciu a nie je schopná vládnuť. Uvidíme, ako bude v istom momente vo Francúzsku krajne pravicová scéna vyzerať. Či na nej vznikne nejaká nová strana, pretože Le Penovej Národné zhromaždenie opäť narazilo na limity svojej popularity, keďže podľa ľudí predstavuje nebezpečenstvo pre demokraciu.

Môžu si iní liberálnejší politici, ktorí tiež čelia krajne pravicovým oponentom, zobrať nejaké poučenie z Macronovej výhry?

Asi by sme mali túto otázku položiť priamo Macronovi. Mohli by sme sa ho opýtať, ako zaistiť, aby sa krajná pravica nedostala k moci. Ale ešte dôležitejšou otázkou je, čo Macron urobí s politicky fragmentovaným Francúzskom. Ako by sa mohol aspoň do istej miery pokúsiť zjednotiť rozdelenú krajinu. Krajná pravica len tak nezmizne, pomaly, ale isto jej popularita narástla. Macron by sa mal pokúsiť nájsť riešenie aj pre ľudí, ktorí si jednoducho myslia, že to, čo robí, nezastupuje ich záujmy. Francúzskemu prezidentovi sa môže stať, že po júnových voľbách bude čeliť nepriateľsky naladenému parlamentu. Ale netvrdím, že k tomu určite dôjde. Parlamentné voľby prídu krátko po prezidentskom hlasovaní. V minulosti sa ukázalo, že súboj o Elyzejský palác nabudil stúpencov víťaza, čo sa potom odrazilo na výsledku parlamentných volieb, na ktoré chodí menej ľudí. A Macron nepotrebuje, aby vyhrala jeho strana, mohol by fungovať s nejakou koalíciou. No na parlamentné voľby čaká aj líder radikálnej ľavice Jean-Luc Mélenchon. Po prezidentských voľbách sa obrátil na Francúzov, aby z neho urobili premiéra.

Boris Zala Čítajte viac Európske výzvy pre Macrona

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #Emmanuel Macron