Bude v Amerike náboženská tyrania?

V rozhovore reaguje na dokument uniknutý z Najvyššieho súdu USA, podľa ktorého všetci očakávajú verdikt, ktorý umožní jednotlivým americkým štátom zakázať interrupcie.

Diana Carlinová Diana Carlinová, emeritná profesorka politickej komunikácie z univerzity v St. Louis v Missouri.

Aký dôležitý je prípad Roeová verzus Wade v rámci debaty o interrupciách v USA?

Pred rozhodnutím Najvyššieho súdu z roku 1973 v prípade Roeová boli potraty vo väčšine amerických štátov v podstate zakázané. Verdikt, ktorý ich umožnil, bol založený na práve na súkromie podľa 14. dodatku americkej ústavy, teda že interrupcia je osobným rozhodnutím ženy. Ale zostalo na jednotlivých štátoch, aby regulovali, ako je možné potraty vykonávať, no museli ich pripustiť.

Pre zaujímavosť, v deň, keď robíme tento rozhovor, sú v slovenskom parlamente dva návrhy na sprísnenie prístupu k interrupciám. Prečo v USA neexistuje federálny zákon, ktorý by sa týkal potratov?

Je to typické preto, ako funguje systém v Amerike. Padlo nejaké rozhodnutie na federálnej úrovni, ale, ako som povedala, bolo na štátoch, aby sa rozhodli, ako ho budú regulovať, pretože interrupcie sa týkajú oblasti zdravia. Jednotlivé štáty k tomu majú vlastné nariadenia, napríklad, ako fungujú kliniky, na ktorých sa vykonávajú potraty. Otázkou však, samozrejme, je, prečo teraz neprijať federálny zákon, keďže po dokumente uniknutom z Najvyššieho súdu všetci očakávame, že jeho verdikt obmedzí prístup k interrupciám. Je však veľmi nepravdepodobné, že by sa stalo. Možno by ešte nejakú federálnu legislatívu mohli presadiť demokrati, keďže stále majú v Senáte najtesnejšiu väčšinu (Snemovňa reprezentantov už vlani prijala zákon, ktorý potvrdil právo na potrat na základe prípadu Roeová verzus Wade, ale podobná legislatíva v stredu v hornej komore Kongresu neprešla, pozn. red.). Ak po jesenných kongresových voľbách Senát ovládnu republikáni, žiadna legislatíva týkajúca sa práva na interrupcie už neprejde.

Prekvapila vás v niečom správa, ktorú zverejnil portál Politico?

Vzhľadom na zloženie súdu ma obsah uniknutého dokumentu neprekvapuje. Jeho šéf John Roberts však okrem toho, že nariadil vyšetrovanie, ako sa správa dostala na verejnosť, upozornil, že verdikt sa po ústnom vypočúvaní ešte môže zmeniť. Ale myslím si, že aj keď konečné rozhodnutie bude trochu iné, určite smerujeme k výraznému obmedzeniu práva na interrupcie. Už teraz je viditeľné, ako sa viaceré štáty usilujú o čoraz viac reštrikcií. Niektoré definujú, kedy sa začína život, teda na potrat zostane len veľmi krátky čas. Lenže neraz ženy ani len nemusia vedieť, že sú tehotné. Objavuje sa zaujímavý argument o osobnej zodpovednosti. A ľudia, ktorí ho používajú, v podstate naznačujú, že ak ženy otehotnejú, neurobili dosť pre to, aby sa to nestalo. Antikoncepčné metódy však nie sú na sto percent spoľahlivé. Nehovoriac o prípadoch incestu a o znásilneniach.

Čítajte viac Desaťtisíce ľudí v Spojených štátoch demonštrovali za právo na interrupciu

A okrem toho sa veľmi často stáva, že tí istí ľudia, ktorí hovoria o osobnej zodpovednosti, sú proti dostupnej antikoncepcii či sexuálnej výchove. Je to neraz veľmi pokrytecká debata.

Súhlasím, je to tak. Dobre ste to vystihli. Tí istí politici, ktorí vystupujú proti interrupciám, sa usilujú obmedziť aj prístup k antikoncepcii a sú proti sexuálnej výchove na školách. Neriešia, či matky, ktoré ledva dokážu uživiť deti, budú mať prístup k starostlivosti o ne či zdravotné poistenie. Je to už viac moralizujúca debata ako politicko-právna. Dvanásť štátov odmieta rozšíriť možnosti programu Medicaid, ktorý pomáha s nákladmi na zdravotnú starostlivosť chudobnejším vrstvám. Je to vrátane Kansasu, štátu, v ktorom žijem. Je za to 76 percent ľudí, ale republikáni, ktorí ovládajú miestne legislatívne orgány, tvrdia, že je to socializmus.

Mimochodom, všetci členovia Najvyššieho súdu, ktorých nominovali republikánski šéfovia Bieleho domu, počas vypočúvania v Senáte tvrdili, že rozhodnutie v prípade Roeová verzus Wade je veľmi dôležitým právnym precedensom, ktorý potvrdil aj ďalší verdikt. V podstate povedali, že je potrebné ho rešpektovať. Hovorili to len preto, aby ich Senát potvrdil?

Áno, pravdepodobne áno. Ale, keď si vypočujete nuansy, s ktorými sa k tomu vyjadrovali, tak síce tvrdili, že Roeová verzus Wade je platným precedensom, ale naznačovali aj to, že Najvyšší súd v minulosti takéto precedensy zmenil. Veľmi dobrým príkladom je prípad Plessy verzus Ferguson z roku 1896. Najvyšší súd vtedy potvrdil platnosť segregačných zákonov. Trvalo ďalších viac ako 60 rokov, kým sa to zmenilo. Predpokladám, že argumentácia pri zmene rozhodnutia Roeová verzus Wade, bude taká, že pribudli nové skutočnosti a pohľady. Tak ako to bolo pri postupnom odstránení precedensu z verdiktu Plessy verzus Ferguson.

Foto: SITA/AP, Amanda Andrade-Rhoades

Protesty proti zákazu potratov, usa Protesty proti možnému zákazu potratov. Snímka je z okolia Najvyššieho súdu USA vo Washingtone.

Dôležitý bol prípad z roku 1954 Brown verzus školská rada Topeky.

Dôkazy zo sociálnych vied ukázali, že bez ohľadu na kvalitu výučby či platy učiteľov pre deti je zlý samotný fakt, že existuje segregácia. Má negatívny vplyv na ich schopnosti sa vzdelávať a na to, ako samých seba žiaci vnímali. Najvyšší súd preto na štátnych školách segregáciu zrušil.

Hovoríme o zmenách precedensov. Možno je to prehnaná otázka, ale mohla by sa do Ameriky vrátiť segregácia?

Som si v podstate istá, že segregačné zákony sú v USA minulosťou. Ale existujú iné, menej priame spôsoby, ktoré môžu mať negatívny vplyv na časť obyvateľstva. Týka sa to napríklad toho, ako jednotlivé štáty regulujú volebné procesy a za akých okolností občania môžu hlasovať. A aj o týchto zákonoch vo viacerých prípadoch rozhoduje Najvyšší súd.

Guttmacherov inštitút, čo je organizácia, ktorá podporuje v interrupciách možnosť voľby, odhaduje, že je isté alebo takmer isté, že potraty zakáže 26 z 50 amerických štátov, z nich väčšina na juhovýchode a Stredozápade. Ešte sa tým vystupňuje politické rozdelenie Ameriky?

Neviem, či je možné, aby to bolo ešte horšie.

Mám pocit, že to možné je.

(Smiech). Áno, ale politické rozdelenie USA je jasné. Štáty, o ktorých sa predpokladá, že interrupcie zakážu, už teraz robia všetko pre to, aby sa k tomu priblížili. V Kansase budú voliči v auguste rozhodovať o tom, či súhlasia s verdiktom miestneho najvyššieho súdu, že ženy majú právo na potrat. Je možné, že Kansas zakáže interrupcie ešte predtým, ako sa k tomu vyjadrí federálny Najvyšší súd. Podobné veci robia Texas, Oklahoma či Georgia. V mnohých štátoch už tri desiatky rokov rôznymi spôsobmi okresávajú právo žien na potrat. Takže čo sa týka interrupcií, dobre vieme, ako je Amerika rozdelená. Dá sa však povedať, že politický vplyv to mať bude.

Čo uvidíme?

Pravica je v otázkach potratov viditeľnejšia a oveľa viac sa usiluje dosiahnuť svoje ciele. Pre ľavicových voličov sú interrupčné práva dôležité, ale nie to jediná vec, ktorej sa venujú. Pri hlasovaní sa rozhodujú aj na základe iných záležitostí. No na pravicovej strane politického spektra je veľké percento voličov, ktorých zaujímajú iba interrupcie alebo zbrane. Respektíve obidve veci. V roku 2016 sa tretia prezidentská debata medzi Donaldom Trumpom a Hillary Clintonovou začala otázkou týkajúcou sa nominácií na Najvyšší súd. Bolo to v čase, keď sa USA ešte zaoberali zverejnenou nahrávkou, na ktorej Trump hovoril o tom, ako sa správa k ženám. Vyzeralo to tak, že sa od neho odvráti časť umiernených republikánov, ale aj tých, pre ktorých sú etické otázky dôležité. Po debate som robila rozhovor pre médiá a pýtali sa ma, čo bol jej najdôležitejší moment. Novinári si mysleli, že poviem, že to bolo, keď Trump odmietol sľúbiť, že bude rešpektovať výsledok volieb. Ale to tvrdil aj predtým. Z celej debaty bolo najdôležitejšie, keď Trump odpovedal na prvú otázku a pripomenul protiinterrupčným aktivistom, že o potratoch bude rozhodovať Najvyšší súd a on nominuje sudcov, ktorí sa priklonia k ich názorom. A voliči sa nemu potom začali vracať. Z výskumov vieme, že vysoké percento republikánov dalo hlas Trumpovi z jediného dôvodu. Lebo boli spokojní s tým, ako sa bude správať pri nominácii členov Najvyššieho súdu. Trumpovi to pomohlo do Bieleho domu aj preto, lebo časť demokratov voľby ignorovala. A teraz v súvislosti s debatou o prípade Roeová vidím, ako im to ľudia na internete pripomínajú odkazmi na seriál Príbeh služobníčky (The Handmaid's Tale opisuje fiktívny svet, v ktorom plodné ženy slúžia len ako služobníčky pre totalitnú spoločnosť, pozn. red.), že nevolili Hillary a toto je výsledok. Možno budeme svedkami toho, že aktivisti za práva na interrupcie teraz dostanú nový impulz. Azda to bude mať vplyv aj na výsledok kongresových volieb v novembri, od ktorých sa zatiaľ očakáva, že v nich demokrati stratia.

Foto: SITA/AP, Gemunu Amarasinghe

Protesty proti zákazu potratov, najvyšší súd usa Protesty proti možnému zákazu potratov. Snímka je z okolia Najvyššieho súdu USA vo Washingtone.

Spomenuli ste Príbeh služobníčky. Čo ak sa štáty, v ktorých budú interrupcie zakázané, pokúsia ženám zakázať cestovať niekde, kde budú povolené?

Je to veľmi dobrá otázka. A nikto to úplne presne nevie. Veľa bude závisieť od toho, ako budú zákazy vyzerať. Určite sa zintenzívni debata, či v štátoch, ktoré nepovolia potraty, budú môcť ženy používať núdzové antikoncepčné tabletky a celkovo antikoncepciu. Dostali sme sa na šikmú plochu, po ktorej sa kĺžeme dolu a nevieme, kde sa zastavíme. Určite budú ženy, ktoré si nebudú môcť dovoliť niekde za interrupciou cestovať, najmä keď budú musieť ísť ďaleko. Potraty sa preto budú opäť robiť načierno. Je očividné, že tam smerujeme. Čo a týka návrhov, na základe ktorých tehotné ženy ani nebudú môcť cestovať do iného štátu, takúto legislatívu by potom riešili súdy. Za normálnych okolností by však ženy mali mať možnosť podstúpiť interrupciu v štátoch, v ktorých je povolená. Ale môže to byť ešte veľmi komplikovaná debata, ktorá sa opäť bude týkať práva na súkromie. Ako by napríklad chceli štáty kontrolovať ľudí, s akým cieľom opustia ich územie? Bol by to jednoznačný zásah do súkromia.

Komentátorka denníka Washington Post Jennifer Rubinová, ktorá dlhé roky píše z konzervatívnych pozícií, na adresu dokumentu uniknutého z Najvyššieho súdu uviedla, že je to náboženská tyrania. Čo si o tom myslíte?

Je veľa ľudí, ktorí s tým súhlasia. Dve tretiny Najvyššieho súdu tvoria katolíci, hoci katolíckych Američanov je len 21 percent. Väčšina ľudí si myslí, že sudcovia verdiktom neinterpretujú ústavu, ale vyjadrujú svoje náboženské presvedčenie. Vnímajú to tak, že USA teraz dominujú menšinové náboženské pozície. A čo sa týka interrupcií, katolícke názory podporujú stúpenci evangelikalizmu a konzervatívni židia. Sú preto Američania, najmä takí, ktorí sú bez náboženského vyznania, ktorí majú pocit, že Spojené štáty sa uberajú smerom k teokracii. Ale Rubinová hovorí to, čo si myslia aj mnohí bežní protestanti alebo reformní židia. Preto v USA riešime kultúrne vojny. Nezaoberáme sa už politickými argumentmi, ale jedna strana sa usiluje do zákonov vložiť svoje morálne predstavy. Dúfajme, že Amerika nebude ako v Príbehu služobníčky. Ale máme tu debatu o interrupciách, vojnu proti učiteľom a školám a zákazy kníh. Okrem toho sme prešli pandémiou. V niektorých štátoch prijali zákony, ktoré zakazujú nosenie rúšok. Federálna sudkyňa na Floride rozhodla, že Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb nemá právomoc vydávať rozhodnutia, ktoré by zabránili šíreniu chorôb. To je predsa nelogické! Politici na jednej strane hovoria o čo najmenšej vláde, nízkych daniach a minimálnych reguláciách. A na druhej strane chcú mať kontrolu nad osobnými rozhodnutiami ľudí.