Diplomat Gábor (II.): Maďarsko chce premeniť imperiálne sny na skutočnosť

„Správanie Maďarska voči susedom musí byť pre nás dôležitejšie ako jeho vnútorný vývoj. Tu vidíme jasnú líniu. Budapešť opustila rámec medzinárodnej spolupráce, založenej na medzinárodnom práve, najmä na rešpektovaní suverenity druhých štátov," hovorí Ján Gábor.

24.05.2022 09:00
Marine Le Penová, Viktor Orbán Foto:
Marine Le Penová a Viktor Orbán. (Snímka je z októbra 2021 v Budapešti.) Jej nedávnu volebnú kampaň pred francúzskymi prezidentskými voľbami financovala aj banka MKB, ktorá je blízka maďarskému premiérovi.
debata (1)

Denník Pravda prináša druhý zo série rozhovorov s týmto slovenským diplomatom, ktorý je spoluautor knihy s názvom Život národ je večný. Napísal ju s historikom Ferdinandom Vrábelom pri príležitosti stého výročia podpísania Trianonskej mierovej zmluvy, ktorá riešila hranice novovzniknutého maďarského štátu s jeho susedmi po rozpade Rakúsko-Uhorska.

Ako štátny úradník nemáte mandát na komentovanie súčasnej politiky SR. Môžete však aspoň načrtnúť prognózu budúceho vývoja slovensko-maďarských vzťahov, a to vychádzajúc z predpokladu, že sa doterajšie prístupy Slovenska zásadným spôsobom nezmenia?

Vždy, keď sa dramaticky menila geopolitická architektúra na našom kontinente, čoho sme priamymi účastníkmi aj teraz, sa Maďarsko usilovalo vyťažiť maximum v prospech svojej politiky. S cieľom získať pozíciu hegemóna v regióne, pod zámienkou odčinenia údajne nespravodlivého Trianonu. Čiže revíziou mierovej zmluvy a to zásadne na úkor susedov. Nemáme teda najmenší dôvod veriť, že by sa tento postoj Budapešti zmenil. Jasným dôkazom je prebiehajúci „proces integrácie maďarského národa v Karpatskej kotline“. Z rôznych príčin vníma maďarská strana Slovensko ako najslabší a súčasne najatraktívnejší článok v susedstve a preto svoj tlak naň stupňuje. Občas má tento nátlak príchuť medu, čo by nás nemalo prekvapiť.

Kde sa nachádza súčasné Maďarsko?

Slovensko patrí do euroatlantickej rodiny. My, v dôsledku nášho dlhodobého nezáujmu o dianie v Maďarsku, žiaľ, nemáme jednoznačný názor na vývoj u susedov. O to viac by sme mali pozorne čítať reakcie našich kľúčových partnerov v euroatlantickom priestore za obdobie ostatných viac ako desať rokov. Tu nemôžeme nevidieť, že Maďarsko si svojou politikou postupne zmenšovalo priestor na spoluprácu s našimi partnermi. Úmerne tomu zintenzívňovalo svoje politické a ekonomické väzby na Rusko, Čínu a Turecko. Dnes je veľmi otázne, či sa maďarskí predstavitelia cítia komfortne za euroatlantickým stolom. Či na Európskej únii, obrazne povedané, nevisia len na šnúrke eurofondov. Maďarsko vedené Viktorom Orbánom urobí závažné rozhodnutie vtedy, keď situáciu vyhodnotí tak, že vzťahy s vonkajšími partermi sú z hľadiska jeho vyššie opísaných cieľov (perspektívne) politicky a ekonomicky výhodnejšie ako ostrakizovaná pozícia Budapešti v bruselskom prostredí. Fidesz si tento scenár už vyskúšal.

V akom zmysle?

Po dlhoročných sporoch s európskymi ľudovcami to napokon nebola Európska ľudová strana, ktorá urobila rozhodujúci krok. Naopak, maďarská vládnuca strana sama odišla „so vztýčenou hlavou“. Aby vzápätí začala ešte viac posilňovať spoluprácu s tými európskymi politickými stranami, ktoré majú jednoznačne antagonistický postoj k súčasnej podobe EÚ. O intenzite tejto spolupráce svedčí tiež skutočnosť, že nedávnu kampaň Marine Le Penovej, kandidátky na francúzskeho prezidenta financovala aj maďarská banka MKB, blízka Orbánovi. Pre úplnosť dodávam, že predchádzajúcu kampaň tejto političky financovala sumou 9 miliónov eur ruská banka blízka ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Po tom, ako francúzska legislatíva zakázala financovanie politickej kampane zo zdrojov mimo EÚ, posunula zrejme Moskva túto „štafetu“ Budapešti. Je symptomatické, že Orbán bol jediným európskym lídrom, ktorý Emmanuelovi Macronovi nezablahoželal k jeho znovu zvoleniu za šéfa Elyzejského paláca. Náš región by malo zaujímať, že mimo úniu nachádza Budapešť vnímavejšie prostredie pre svoje revizionistické ciele. Toto je hlavným motívom pre jej strategické vzťahy s Moskvou. Výhodné ceny energie pre nášho suseda sú len bonusom k tejto spolupráci, respektíve jej zásterkou. Maďarsko a Ruská federácia chcú premeniť svoje imperiálne sny na skutočnosť.

Ako?

To, že hrajú na odlišných šachovniciach a v rôznej váhovej kategórii zahmlieva oči vonkajším pozorovateľom. Keďže samotná únia nedisponuje akýmsi ochranným antivírovým programom proti historickému revizionizmu, jej predstavitelia nemôžu pochopiť, že práve tento fenomén je hlavnou hybnou silou politického vývoja u našich susedov. A pozadím strategickej spolupráce medzi Budapešťou a Moskvou. Tu trochu zlyhali aj susedia Maďarska v tom, že dôraznejšie neupozorňovali európskych partnerov na tento zhubný prvok maďarskej politiky v regióne. Súčasne možno tvrdiť, že práve Maďarsko svojou prezieravou politikou a diplomaciou zabránilo svojim susedom v ich účinnejšej spolupráci. Svoj podiel má na tom aj Slovensko. Priamym dôkazom nepochopenia maďarskej politiky na európskej úrovni je skutočnosť, že komisár EÚ pre jej rozširovanie je z Maďarska. Mali by sme si pripomenúť kontext vzniku procesu európskej integrácie. Cieľom EÚ nie je riešiť „historické traumy“ jednotlivých krajín. To by nič iné nerobila. Naopak, samotný projekt únie je riešením ťažkého historického dedičstva nášho kontinentu. Nuž a súčasťou toho dedičstva sú aj zložité slovensko-maďarské vzťahy a podobne aj vzťahy Budapešti s ostatnými susedmi. Okrem Viedne. Z dôkladnej analýzy však jasne vyplýva, že tieto vzťahy robí zložitými Maďarsko a nie jeho susedia. Ibaže by sme pripustili, že títo susedia a zvyšok Európy sa mýli a jedine Budapešť má pravdu…

Aký má dosah vnútorný vývoj v Maďarsku, respektíve jeho vzťahov voči EÚ a NATO na situáciu v regióne?

Odpoveď na túto kľúčovú otázku nám dá možno už blízka budúcnosť. I keď niektoré obrysy sú dlhší čas stále viac čitateľné. Vývoj na Ukrajine môže isté veci urýchliť. Správanie Maďarska voči susedom musí byť pre nás dôležitejšie ako jeho vnútorný vývoj. Tu vidíme jasnú líniu. Budapešť opustila rámec medzinárodnej spolupráce, založenej na medzinárodnom práve, najmä na rešpektovaní suverenity druhých štátov. Vo vzťahu k susedom, s výnimkou Rakúska, dáva namiesto toho prednosť svojim jednostranným krokom s cieľom dosiahnuť hegemóniu v priestore Karpatskej kotline. Ak susedia zareagujú, maďarská strana rokuje s nimi o tom, koľko z jej, zdôrazňujem, jednostranného opatrenia, sa bude realizovať voči tomu-ktorému susedovi. Prípadne rokuje len preto, aby získala čas a ňou vytvorený problém prekryli iné udalosti.

Čo to znamená inými slovami?

V dôsledku cielenej maďarskej politiky bola zmluvne dohodnutá dvojstranná spolupráca postupne nahradená sumou/súčtom jednostranných krokov Budapešti a prípadných opatrení dotknutého suseda. Maďarská strana vždy robí prvý ťah. Ak susedný štát prijme protiopatrenie s cieľom chrániť si svoju zvrchovanosť, Maďarsko naň začne vyvíjať tlak na zmiernenie, prípadne odstránenie tohto protiopatrenia. Nezabúdajme pritom na dlhodobú taktiku maďarskej strany, ktorá „ide potiaľ, pokiaľ jej to dotknutý sused dovolí“. Osvedčenou metódou Budapešti je neustále požadovať od susedov ústupky. Pokiaľ susedia ustupujú, maďarská strana nemá dôvod pre korekciu svojho správania. Zmení svoje správanie len vtedy, keď nevidí ochotu suseda k ústupkom. Ostatným príkladom bola kauza „nákupu slovenských nehnuteľností” maďarským štátom. Po ráznej reakcii slovenskej strany, do ktorej sa osobne vložil aj minister zahraničných vecí Ivan Korčok, „zatrúbila Budapešť na ústup“. Ale len na chvíľu, keďže hľadá iný spôsob ako dosiahnuť svoj cieľ. Maďarsko tak vytvára svoj vlastný súbor noriem správania v regióne, nazvime to „karpatské právo“; o špecifických maďarských zákonoch Orbán hovorí tiež vo svojich prejavoch.

Ako chce Budapešť dosiahnuť svoju predstavu o dominantnosti?

Spomínanú hegemóniu v regióne hodlá Maďarsko dosiahnuť prostredníctvom „zjednoteného maďarského národa“. Preto sa logicky opatrenia Budapešti týkajú predovšetkým maďarskej menšiny, štátnych občanov susedných krajín. Narúša sa tak suverenita týchto štátov. Maďarská politika začala tento štýl tzv. krajanským zákonom začiatkom tohto storočia. Ešte vypuklejšie je to vidieť na prípade dvojitého štátneho občianstva. Slovensko nikdy nemalo problém s dvojitým štátnym občianstvom, presnejšie s druhým občianstvom iného štátu. Priamym dôkazom toho je liberálna slovenská legislatíva od vzniku samostatnej SR až do roku 2010, kedy reagovala na maďarský zákon. Musela. Maďarský zákon sa spôsobom poskytovania štátneho občianstva na etnickom princípe, bez požiadavky na trvalý pobyt na území Maďarska a svojvoľným vývozom maďarskej jurisdikcie za hranice maďarského štátu stal kľúčovým nástrojom jeho politiky revizionizmu. V tomto prípade možno hovoriť o forme teritoriálneho revizionizmu (pozri vedecká štúdia Brigid Fowlerovej z Univerzity v Birminghame, ktorá bola podkladom pre rozhodovanie kľúčových politických a právnych európskych inštitúcií v otázke vzťahu štátu k menšinám na území iných štátov). Od podobných zákonov iných štátov sa maďarský zákon zásadne líši tým, že nerešpektuje obvyklé princípy medzinárodných štandardov pri udeľovaní druhého štátneho občianstva v demokratických štátoch. Maďarská strana usúdila, že najlepšou obranou je útok a preto začala medzinárodnú kampaň proti slovenskému zákonu.

Ako orbánovci pochodili v zahraničí?

Výsledkom sťažností boli jednoznačné stanoviská Európskeho parlamentu, Európskeho súdneho dvora a Európskeho súdu pre ľudské práva v tom duchu, že slovenský zákon z roku 2010 je v poriadku. Zaujímavé sú aj iné okolnosti kauzy. Maďarsko nasadilo „zbrane najťažšieho kalibru“. Obhajcom sťažovateľov bol samotný predseda maďarského najvyššieho súdu. Z druhej strany, kľúčové európske rozhodnutie bolo zverejnené dňa 4. júna (2013), čo určite nebola náhoda. Nie je mi známy iný prípad v modernej európskej histórii, kedy by všetky kompetentné európske inštitúcie takým zásadným spôsobom podporili jeden štát v jednej kauze. Ak niekto tvrdil, že medzi týmito dvoma zákonmi bol spor, je potom úplne logické, že problémom je maďarský zákon. Ten sa však vôbec nezmenil! Sarkazmus mi je cudzí. Ak by som však mal urobiť výnimku, povedal by som, že s takými závažnými právnymi a politickými argumentmi, akými disponovala SR, by sa ubránilo aj San Maríno. A to už si vôbec neviem predstaviť, aké krídla by narástli Budapešti, keby mala v rukách také silné tromfy, aké má Bratislava. Vlastne viem. Maďarská strana by bola mimoriadne razantná a nedala by nám ani 24 hodín na rozmyslenie. A naopak, bolo nelogické, v kontexte nátlakovej politiky Budapešti a ignorovaním spomínaných zásadných stanovísk najvyšších európskych právnych a politických inštancií v prospech slovenského zákona – zásadne zmeniť práve ten. Zmeniť tak, aby maďarská strana svojim povestným kreatívnym prístupom mohla napokon uplatňovať svoj zákon na území Slovenskej republiky, voči občanom SR a podľa svojich predstáv. Bol to, do istej miery, aj výsledok nášho domáceho vývoja. Tu by som v prvom rade zdôraznil vysoký stupeň koordinácie medzi Budapešťou a reprezentáciou maďarskej menšiny v SR. Keď nepochodili na európskej pôde, obratne využili vnútroštátne prostriedky na Slovensku na presadenie svojich záujmov aj prostredníctvom Ústavného súdu. Vedúci skupiny sťažovateľov bol politickým reprezentantom maďarskej menšiny. Sudca spravodajca navrhol zamietavý výrok Ústavného súdu Slovenskej republiky (ÚS SR), avšak iný sudca (nominant SMK) prvýkrát v dejinách ÚS SR predložil dva konkurujúce návrhy. Takto procedurálnym spôsobom zabránil súdu prijať rozhodnutie vo veci.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Maďarsko #Slovensko #Ján Gábor