Denník Pravda prináša siedmy a zároveň záverečný zo série rozhovorov s týmto slovenským diplomatom, ktorý je spoluautor knihy s názvom Život národ je večný. Napísal ju s historikom Ferdinandom Vrábelom pri príležitosti stého výročia podpísania Trianonskej mierovej zmluvy, ktorá riešila hranice novovzniknutého maďarského štátu s jeho susedmi po rozpade Rakúsko-Uhorska. Kniha získala v roku 2021 medzinárodnú cenu Egona Erwina Kischa za literatúru faktu, ktorú udeľujú slovenskí a českí spisovatelia. Podnetom na rozhovor bola recenzia knihy zo strany Maďarskej akadémie vied.
Z vašich vyjadrení vo všetkých šiestich častiach interview to nevyzerá na ružovú prognózu novej kvality slovensko-maďarských vzťahov. Myslíte, že perspektívne je Slovensko pripravené na výraznejšiu konfrontáciu s južným susedom?
Prognózy nemajú farbu. Prognóza je vtedy dobrá, čím je bližšie k skutočnosti, ktorá nastane. A má zmysel len vtedy, keď naznačí posádke lode úskalia rozbúrených vôd, v ktorých sa plaví. Na druhú otázku odpoviem protiotázkou. Požiadali by ste svojho obvodného doktora, výborného a zodpovedného lekára, skvelého a čestného človeka, rodinného priateľa, ktorého poznáte dlhé roky, aby vám urobil zložitú onkologickú operáciu?
Prvého januára budúceho roku si pripomenieme 30. výročie vzniku samostatnej SR. Za uplynulé obdobie sa občas ozvali hlasy väčšinou zo slovenskej strany volajúce po zmierení medzi Slovenskom a Maďarskom. Čo si o tom myslíte?
Nuž, myšlienka je to krásna, priam vznešená, proti ktorej sa nedá nič namietať. K jej úspešnej realizácii však musí byť politická vôľa na oboch stranách. Na medzištátnej úrovni bol vytvorený komplexný politicko-právny rámec pre takéto zmierenie. Tu mám na mysli základnú zmluvu z marca 1995, prvú politickú dohodu medzi našimi štátmi v dejinách vôbec. Zmluva vytvorila predpoklady pre spoluprácu oboch krajín takmer vo všetkých oblastiach. Žiaľ, ani veľkorysé podmienky pre spoluprácu pri ochrane menšín maďarská strana nerešpektuje a odišla od tejto spolupráce. Túto spoluprácu Budapešť nahradila svojimi jednostrannými krokmi, ktoré vedú k „integrácii maďarského národa v Karpatskej kotline“. Takto spochybňuje suverenitu a integritu nielen SR ale aj iných dotknutých susedných štátov. Pripomínam, že na rozdiel od konca studenej vojny, respektíve od vzniku samostatnej SR, kedy maďarská strana viedla medzinárodnú kampaň, obviňujúc našu krajinu z porušovania menšinových práv, máme dnes k dispozícii viacero medzinárodných dokumentov v tejto oblasti. Súčasne máme za dlhé obdobie hodnotenia ako si SR a Maďarsko plnia záväzky vyplývajúce z týchto dokumentov. Tu jasne vidíme priepastný rozdiel medzi úrovňou ochrany národnostných menšín, ktorý sa naďalej zväčšuje.
Prečo?
SR zabezpečuje jeden z najvyšších štandardov v Európe, čo možno najlepšie dokumentovať na úrovni jazykových práv. Neviem o inom demokratickom štáte, kde by z verejných financií bol krytý rozpočet univerzity pre národnostnú menšinu. Na druhej strane Dunaja je však národnostné školstvo v takom žalostnom stave, že negarantuje používanie menšinového jazyka ani ako živého komunikačného nástroja. V obidvoch prípadoch je to priamy dôsledok dlhodobej politiky týchto štátov. Táto dlhodobá veľkorysá národnostná politika SR je veľkou výhodou, ktorú však, žiaľ, absolútne nevyužívame ako argument v diskusii o tejto téme. Ďalšou prednosťou SR je niekoľkogeneračná pozitívna skúsenosť s kvalitnými medziľudskými vzťahmi medzi rôznymi etnikami, tu máme teraz na mysli najmä Slovákov a príslušníkov maďarskej menšiny. Maďarská propaganda – s cieľom dokázať svoju verziu o ohrozenej menšine – sa snaží šíriť názory o vzájomnej nevraživosti na Slovensku, avšak nič nie je ďalej od pravdy. Ostatným dôkazom spomínanej kvality medziľudských vzťahov bol napríklad dychberúci priebeh nedávnej tanečnej show Let's dance. Iná vec sú už vzťahy na politickej úrovni, ktorých prirodzeným modusom vivendi je neustály názorový konflikt. Nuž a kto má trvalý záujem zneužívať menšinovú agendu na politický a mocenský súboj, je zrejmé každému, kto si prečíta knihu o Trianone. Málo alebo vôbec sa nehovorí o tom, že ochrana osôb patriacich k národnostným menšinám nie je a ani nemôže byť absolútna a preto má podľa príslušných medzinárodných dokumentov svoje mantinely.
Môžete byť konkrétnejší?
Mnohostranné dokumenty ako aj bilaterálna zmluva s Maďarskom jasne stanovuje, že nie sú povolené žiadne činnosti alebo čokoľvek, čo je v rozpore so základnými zásadami medzinárodného práva a najmä zvrchovanej rovnosti, územnej celistvosti a politickej nezávislosti štátov. Z cieľov maďarskej dlhodobej politiky a hlavne jej realizácie je zrejmé, že Budapešť uvedené limity nerešpektuje. Je to logický dôsledok toho, že politika maďarského revizionizmu je nekompatibilná s medzinárodným právom. Tento aspekt sa v plnom rozsahu dotýka aj vzťahu Maďarska k tej časti dejín, ktorými naše národy kráčali spolu v jednom štátnom útvare. Tu však treba zdôrazniť, že nie vždy v rovnocennom postavení. Základná zmluva kvôli protichodným stanoviskám Bratislavy a Budapešti neriešila a ani nemohla riešiť otázku spoločnej histórie. Z dôkladného poznania vývoja po studenej vojne je evidentné, že kardinálnou prekážkou k zmiereniu je práve nespracovanie týchto dejín maďarskou stranou.
Čo z toho vyplýva?
Priamym dôsledkom tohto nespracovania je spochybňovanie základných atribútov slovenskej štátnosti. Neakceptovaním Trianonskej mierovej zmluvy a ňou vytvorených štátnych hraníc dáva Maďarsko ako keby otáznik nad existenciu SR. Logicky z toho vyplýva, že pokiaľ si maďarská strana nesplní túto „domácu úlohu“, bude nemožné sa plnohodnotne dopracovať k takému zmiereniu, aké majú na mysli zrejme niektorí politici, intelektuáli a všeobecne ľudia, ktorým záleží na dobrých vzťahoch medzi susedmi.
Poznámka: Názory prezentované v sedemdielnom seriáli rozhovorov sú osobného charakteru Jána Gábora a nesúvisia s oficiálnymi stanoviskami jeho zamestnávateľa. Čitateľky a čitatelia Pravdy majú možnosť položiť mu doplňujúce otázky. V prípade záujmu ich pošlite na adresu mcaplovic@pravda.sk.