Vieme, že slovenskí egyptológovia chodia na výskum do Egypta, menej sa píše o výskume v Sudáne. Nedávno ste s výpravou navštívili práve túto zaujímavú oblasť. Na čom konkrétne ste pracovali? Vraj išlo o priestor, kde stával chrám a mešita.
Spoločný výskum Ústavu orientalistiky SAV a Archeologického ústavu SAV bol realizovaný s podporou Agentúry pre vedu a výskum a Nadácie Aigyptos. Prebiehal v malej dedinke Duwejm Wad Hadž, asi 400 km severne od Chartúmu. V staroveku sa táto oblasť nazývala Núbiou. Priamo oproti našej lokalite, cez rieku Níl, sa vypína hora Džebel Barkal, jedna z najvýznamnejších archeologických lokalít Sudánu.
Je aj na zozname pamiatok UNESCO. Tiež teda na základe strategickej polohy Duwejmu bol predpoklad starovekého osídlenia alebo chrámu aj v našej lokalite, konkrétne na mieste zaniknutej, pravdepodobne dvesto- až tristoročnej mešity. V súčasnosti k nej prilieha novodobá mešita a kupolovitá hrobka, tzv. gubba.
V roku 2018 sme uskutočnili najprv geofyzikálny prieskum, urobili povrchový zber keramiky (dôležitý najmä pre datovanie) a na základe sľubných výsledkov sa rozhodlo o pokračovaní výskumu. V roku 2019 sme už robili archeologický výskum v areáli zaniknutej mešity.
Oplatilo sa?
K najdôležitejším nálezom patrilo torzo nedokončenej sochy staroegyptského panovníka z čiernej žuly. Archeologický výskum v tomto roku odkryl viaceré podesty pilierov a stĺpov vnútorných arkád staršej sakrálnej stavby. Dokončili sme geoinformatický a stavebne architektonický výskum stavebných štruktúr, pedologický výskum a odobrali sme vzorky dreva z tejto stavby, ktoré nám výrazne pomôžu v jej datovaní.
Naozaj je to tam také pestré? Aké sú dejiny Sudánu? Môžu ich vykopávky pozmeniť?
Pozmeniť asi nie, skôr výrazne doplniť. Dejiny Sudánu sú veľmi bohaté, siahajú až do obdobia paleolitu. Vo viacerých obdobiach bol Sudán veľmi úzko previazaný aj so starovekým Egyptom. V istom čase dokonca Núbijci z územia dnešného Sudánu ovládali aj samotný Egypt – napríklad panovníci staroegyptskej 25. dynastie (8. – 7. storočie p. n. l.).
Ako to vyzeralo na mieste, kde ste pracovali? Boli tam tiež archeológovia z rôznych krajín? Má Sudán aj svojich archeológov?
Duwejm Wad Hadž je dedinka na brehu Nílu, v tejto časti dosahuje Níl šírku aj 900 metrov! Popri Níle sa tiahne široký pás zelene, políčok, palmových hájov, obydlia sa stavajú tak ako v staroveku až na nezavlažovanej časti – aby nezaberali úrodnú časť pôdy. Sudán má, samozrejme, tiež svojich archeológov, spolupracovali aj na našom výskume. Pracuje tu však aj viacero zahraničných archeologických misií – v našom okolí napríklad Taliani, Česi, Poliaci.
Vy ste mali na starosti fotodokumentáciu – znamenalo to veľa práce? Čo ste najmä zaznamenávali?
Počas archeologickej sezóny 2022 sa skúmala najmä architektúra, takže práce pre fotografa bolo tak akurát. Okrem fotografií z terénneho výskumu som spracovala aj fotodokumentáciu k zaujímavému etnografickému nálezu, ktorý sa nám podaril v priľahlej staršej stavbe zaniknutej mešity.
Objavili sme 13 drevených tabuliek, tzv. lawách, pravdepodobne zo zaniknutej náboženskej školy. Na niektorých boli iba písmená abecedy, na iných celé texty. Používali sa na výučbu písma a náboženských textov. Podobné sme videli napríklad v expozícii archeologického múzea v sudánskej Kerme. Sú vyobrazené aj na súčasnej sudánskej dvestolibrovej bankovke.
Videla som niektoré z fotografií, na ktorých ste zdokumentovali aj bežný život v Sudáne. Páčilo sa vám tam?
Zážitkov máme za tých pár týždňov neúrekom. Sudán je krajinou kontrastov – v mestách vidíte aj moderné nákupné centrá ako u nás, ale na vidieku je život iný. Pre nás bol zaujímavejší práve vidiek a okolie Nílu. Sudán oplýva nielen mnohými starovekými pamiatkami, ale aj peknou prírodou, napriek tomu, že značná časť územia má púštny a polopúštny charakter.
Niekde sú drobné políčka doteraz obhospodarované spôsobom takmer ako za faraónskych čias, postáva pri nich oslík s károu alebo sa pasie dobytok. Ale potom si nad tou „pradávnou scénou“ všimnete elektrické vedenie alebo okolo vás prehrmí motorová trojkolka s naloženou úrodou či krmivom. Veľmi príjemní boli bežní ľudia. Napriek tomu, že mnohí nemajú ľahký život, boli často ochotní, ústretoví, veľakrát nám nezištne poradili alebo pomohli.
Tak ako u nás aj tu odchádzajú deti ráno do školy, muži za prácou, na vidieku zostávajú doma často len ženy a menšie deti. Ako žena som mala výhodu – keď som išla okolo sama, stávalo sa, že ma občas pozvali dnu.
Čo ste tam videli?
Väčšina domov je zvonku jednoduchá, z nepálených tehál, ale často s veľkým a upraveným dvorom. Práve v Duwejme a okolí sú na domoch výrazné ich farebne zdobené brány – nenašli sme dve rovnaké. Zaujalo ma tiež, že pred mnohými domami alebo len tak na ulici sú umiestnené tzv. mazíry, niečo ako „pitné staničky“ s veľkými hlinenými džbánmi na vodu. Môže sa z nich napiť každý okoloidúci. Často sú tienené len jednoduchým prístreškom alebo umiestnené pod košatým stromom, niektoré sú aj pekne zdobené.
Foto: Renata Rábeková
Prekvapilo ma, ako sa tam tradične a pestro obliekajú. Sú aj tieto končiny zasiahnuté konzumom, nosia aj značkové oblečenie?
Tradičný odev nosia častejšie na vidieku alebo v menších mestách. Hoci aj tam sa, najmä mladšia generácia, oblieka moderne. Sudán je moslimská krajina, väčšina žien si zahaľuje vlasy, ale na rozdiel od iných arabských krajín sa obliekajú pestrejšie. Školopovinné deti nosia často školské uniformy, prípadne jednotné oblečenie v rovnakých farbách.
Na čom ste si v Sudáne pochutnávali? Čo najradšej varia?
Veľmi často sme mali zeleninové jedlá, vedia ich skvelo ochutiť! Napadlo by vám pridať do ryže alebo omáčky plátok škorice? Vyskúšajte! Výborne pripravujú aj ryby, a keďže sme boli kúsok od Nílu, vždy boli čerstvé. Chutilo nám tiež ovocie – čerstvé mango, pomaranče, grepy, melóny.
Ochutnali sme aj plody baobabu, sú trochu kyselkavé, veľmi osviežujúce – obsahujú veľa vápnika a vitamínu C. Z baobabového prášku robia aj nápoje. Potravinársky priemysel je v Sudáne veľmi rozvinutý, mnohé potraviny v obchodoch sú domácej výroby.
Spomínali ste, že majú radi kaviarne a tie sa nachádzajú na každom kroku. Aké sú to kaviarne a akú kávu ponúkajú?
Kaviarne sú v Sudáne doslova na každom rohu. Väčšina z nich však vyzerá inak ako u nás – na kaviareň často stačí menšie tienisté miesto pod arkádou domu alebo pod košatým stromom, malý varič, stolík a pár malých stoličiek.
Len málo kaviarní má aj nejaké vnútorné priestory. Kávu alebo čaj vám naservírujú priamo na ulici. Kávu pripravujú so zázvorom alebo so škoricou, chutí naozaj výborne. Prekvapilo ma, že takmer všetky kaviarne viedli a prevádzkovali ženy, mužskú obsluhu som videla iba raz.
Foto: Renata Rábeková
Kde sa bude môcť verejnosť oboznámiť s výsledkami výskumu? Sú významné?
Zatiaľ boli publikované len predbežné správy z jednotlivých výskumných sezón. Pripravujeme však publikáciu k výskumu, mala by byť spracovaná ešte v tomto roku. Veľký význam našej práci prikladá aj sudánska strana, v roku 2019 náš výskum prišla osobne navštíviť štátna tajomníčka sudánskeho ministerstva kultúry, turizmu a pamiatok a tiež generálny riaditeľ sudánskej Národnej korporácie pre pamiatky a múzeá.
Aká to bola skúsenosť pre vás osobne?
Zaujala ma napríklad sudánska arabčina, jej výslovnosť je oveľa rytmickejšia ako napríklad egyptská alebo jej blízkovýchodné varianty. Sudán je zaujímavá a na históriu veľmi bohatá krajina. Má však zložitú situáciu, čelí viacerým politickým a ekonomickým problémom, rôznym konfliktom, obrovskej inflácii.
Ľudia tu naozaj nemajú ľahký život. Mnohí žijú viac ako skromne a musia vystačiť s málom. Z našich prostriedkov sme podporili miestnu školu v Chartúme – žiakom sme priniesli školské batôžky a školské potreby, ale aj sladkosti a publikácie o Slovensku. Rovnakým spôsobom sme s kolegami podporili aj malú nedeľnú školu v meste Karíma, v ktorom sme počas výskumu bývali. Potešilo ich pexeso, len sme im museli vysvetliť pravidlá, keďže ho nepoznali.
Stretli sme aj rodinu utečencov z Južného Sudánu, tým sme podarovali prikrývky a pár praktických vecí do domácnosti. Snažili sme sa aspoň takto odplatiť ústretovosť a pohostinnosť, ktorú sme od viacerých Sudáncov dostali my.