Musíme sa pozrieť do zrkadla, v ktorom Európa zotročuje

Pred 530 rokmi sa Krištof Kolumbus pripravuje objaviť novú cestu do Číny alebo Indie. Vyráža v auguste s tromi loďami, v októbri objaví Ameriku. Až od tohto bodu sa svet stáva úplným, čo ale znamená - takmer úplne ovládnutý Európou.

29.06.2022 12:00
Posmrtný portrét Krištofa Kolomba od... Foto:
Posmrtný portrét Krištofa Kolomba od talianskeho renesančného maliara Ridolfa Ghirlandaia.
debata (69)

Európa na začiatku 20. storočia ovládala 90 percent súše. Práve kolonializmus s jeho krutosťou, násilím a genocídami podľa českého sociológa a sociálneho teoretika Ondřeja Lánskeho predznamenáva modernú spoločnosť a zároveň najväčšiu krízu, akej kedy ľudstvo čelilo. Možno práve kolonializmus západnej spoločnosti dlho bránil vidieť myšlienky, ktoré by mnohým tragédiám mohli zabrániť.

Aký bol Krištof Kolumbus človek?

V prípade Kolumba je to zaujímavé. Bulharsko-francúzsky literárny vedec a filozof Tzvetan Todorov publikoval knihu Dobytie Ameriky: Problém druhého. Rozoberá v nej Kolumbove denníky, listy. Todorov sa domnieva, že práve Kolumbus je dobrým príkladom, na ktorom možno ukázať videnie sveta vtedajších objaviteľov a neskôr aj iných dobyvateľov. Na denníkoch pekne vidno, že Kolumbus nebol moderný človek, ale mal veľmi tradičný prístup k svetu. Všetko, čo prichádzalo nové, interpretoval pomocou starého. Stretol v Amerike ľudské bytosti, ktoré neboli z európskeho pohľadu dostatočne oblečené, a preto k nim pristupoval tak, akoby žiadnu kultúru nemali. Inakosť preňho predstavovala absenciu kultúry.

Ako presne sa to v jeho zápiskoch prejavuje?

12. októbra 1492, v deň, keď pristál na Bahamách, napísal v liste, citujem: „Ak si bude pán želať, na spiatočnej ceste ich vezmem so sebou šesť, aby sa naučili hovoriť.“ On tých ľudí vníma tak, akoby vôbec nemali reč. Nerozlišuje, že jednoducho nehovoria jeho, ale svojím vlastným jazykom.

Aká bola skutočná motivácia Kolumba objaviť cestu do Indie?

Viera bola preňho veľmi dôležitá. Chcel získať zlato, presnejšie sa chcel stretnúť s čínskym chánom alebo s iným vládcom v Číne alebo v Indii. Ale prečo to chcel? Čím argumentoval na dvoroch panovníkov, keď hľadal podporu? Chcel priviezť to zlato pre kresťanský svet a samozrejme aj pre seba. Chcel zjavne financovať ďalšiu križiacku výpravu na dobytie Jeruzalema. Pozoruhodná je etymológia jeho mena. Krstné meno Cristoforo znamená ten, kto nesie Krista. V španielskej mutácii Colón nie je významovo ďaleko od colonizar – zaľudňovať.

Peruánsky sociológ Quijano a ďalší autori hovoria – moderná spoločnosť sa rodí práve s kolonializmom.

Prečo sa v 15. storočí zrazu tak veľmi investovalo do prístavov, do lodí? Čo podnietilo zámorské objavy?

Mali by sme spomenúť pád Konštantínopola v roku 1453. Viedlo to síce nie k úplnému zatvoreniu, ale zato k výraznému skomplikovaniu obchodnej cesty vedúcej z Európy na Stredný a najmä Ďaleký Východ. Vtedajšia európska šľachta bola zvyknutá na tovary z tohto priestoru, mnohé nielen talianske mestá vyrástli aj na tomto obchode. A zrazu museli hľadať, keď to poviem veľmi zjednodušene, novú cestu do Indie. Výrazný vplyv však mala aj 100-ročná vojna v rokoch 1337 až 1453. Neprebiehala nonstop na celom území, ale vďaka nej sa zo strednej šľachty vytvorila vrstva dobrodruhov. Nie náhodou sa šľachtici z týchto rodín podieľajú na dobývaní Amerík, obzvlášť na brutálnej činnosti v kolóniách. Niekedy tomu historici hovoria reštrukturalizácia šľachty.

Krištof Kolumbus. Foto: SHUTTERSTOCK
Krištof Kolumbus Krištof Kolumbus.

Neskorší nástup modernej, priemyselnej spoločnosti predstavoval celkom rýchly skok vo vývoji civilizácie. Ako to vysvetliť?

Keď som ešte ja študoval sociológiu, bolo to výrazne eurocentrické. Ale dnes nasledujem myšlienkovú tradíciu peruánskeho sociológa Aníbala Quijana a ďalších autorov, ktorí na to nadväzujú. Samotná sociológia je ako veda zaujímavá už tým, že vzniká na pôdoryse modernej spoločnosti. Prví sociologickí autori chceli preskúmať prejavy modernity, pričom modernita sa rodí už v niektorých aspektoch 15. storočia. Dlho sa príbeh modernity rozprával bez kolonizácie. Lenže vtedy nie je napríklad jasné, prečo priemyselná revolúcia vzniká práve vtedy, keď vzniká. A peruánsky sociológ Quijano a ďalší autori hovoria – moderná spoločnosť sa rodí práve s kolonializmom. Ten spomínaný moment, keď z manufaktúr vznikajú továrne, začína sa priemyslovo vyrábať, keď dochádza k intenzifikácii ďalšej deľby práce, tento skok sa ťažko vysvetľuje bez kolonizácie. Dovážanie nerastných surovín z Amerík a čiastočne aj z Afriky, veľmi problematické využívanie práce ľudí z týchto kontinentov, to všetko sú podnety, ktoré vedú k vzniku priemyselnej spoločnosti.

Sociológ Ondřej Lánský. Foto: ARCHÍV ONDŘEJA LÁNSKÉHO
Ondřej Lánský sociológ a sociálny teoretik Sociológ Ondřej Lánský.

Ako konkrétne položila kolonizácia základy dnešného sveta?

Do Európy prichádza v relatívne krátkom čase, čo v historickom pohľade predstavuje 100, 200 rokov, veľké množstvo nerastných zdrojov a plodín. To je jeden z podnetov, prečo sa začína intenzívnejšie vyrábať. A to vedie k tomu, že sa začínajú viac využívať technologické postupy, ktoré do tej doby síce boli známe, ale neboli využívané.

Máte na mysli parný stroj?

Prednášam teraz najmä na pedagogickej fakulte budúcim učiteľom občianskej náuky a z ich doterajšieho vzdelania väčšinou vzíde – 18. storočie je storočím pary. Lenže ľudstvo tento princíp pozná už od 4. storočia pred Kristom. Grécky matematik a filozof Herón Alexandrijský vynašiel takzvaný Herónov hrniec, u ktorého využil princíp parného stroja. A podľa interpretácie, ktorá sa mi dostala do rúk, to aj boli schopní zostrojiť. Zapálili oheň, ohriali vodu a s pomocou pary dokázali demonštrovať prenos energie zo spáleného materiálu na energiu pohybu. Predviedli to šľachte v paláci. Šľachta sa zasmiala, páčilo sa im to, ale nikoho v tej chvíli nenapadlo to technicky aplikovať, využiť na prácu.

Belgicko, Leopold II., tyran, otroctvo Čítajte viac Od otroctva ku kolonializmu

Prečo nie?

Nie je to preto, že by boli nerozumní. Odpoveďou je sociálna štruktúra gréckej spoločnosti. Herón pôsobil v Alexandrii, dnešnom Egypte. A vtedajšia spoločnosť bola postavená na otrockej práci. Výklad je podľa mňa jednoduchý – ľudia nepotrebovali takéto technické riešenie. Ale to sa počas kolonializmu zmenilo. Najneskôr od 16. storočia dochádza k prísunu materiálu z kolónií. Zväčšuje sa množstvo lodí, ktoré sa plavia do nového sveta so zastávkou v Afrike, kde brutálnym spôsobom vytrhávajú obyvateľov Afriky z ich koreňov a odvážajú ich ako budúcich otrokov do Amerík na tú najtvrdšiu prácu. V Európe sa v tom čase zväčšuje potreba spracovávať nerastné suroviny a plodiny práve z kolónií. A to je príležitosť pre technologické postupy a neskôr aj parný stroj. Takže ak sa pýtate, v akom zmysle je kolonizácia zdrojom pre moderný svet, tak napríklad v tomto má fundamentálny význam.

Obchodníci vypaľujú africkým otrokom značky. Foto: THE LIBRARY OF CONGRESS
Obchodníci vypaľujú africkým otrokom značky. Obchodníci vypaľujú africkým otrokom značky.

Možno už v kolonizácii vidieť korene klimatickej krízy?

Kolonizácia predstavovala pre Európanov najsilnejšie spojenie s inakosťou, aké kedy zažili. Vieme, že nejakí Vikingovia do Ameriky priplávali skôr, ale nebol z toho stabilný kontakt. Až vo chvíli, keď sa po Kolumbovi stretávajú Európania s pôvodnými obyvateľmi Ameriky, je to pre nich najsilnejší prvok inakosti. Dovtedy títo dvaja o sebe nevedeli. Po tomto strete sa zmení intenzita, s akou človek začne využívať prírodné bohatstvo. Posilní to jeho prístup k prírode ako k niečomu, čo je mu dané plne k dispozícii. Argentínsko-mexický filozof Enrique Dussel hovorí, že je ešte čosi kľúčové v nazeraní na svet pred francúzskym filozofom René Descartom. Descartes, spoluautor európskeho racionalizmu, vidí vzťah k svetu postavený na rozume, to teraz, samozrejme, výrazne zjednodušujem. Pre neho je kľúčová veta ego cogito, myslím, teda som. Človek je mysliaci subjekt. Ale Dussel hovorí – pozor! Ešte predtým sa objavuje ego conquiro! Dobyvateľské ego. Je to niečo, čo majú v sebe Európania. Majú to v sebe v nejakej miere všetci ľudia. Mohli by sme povedať, že človek v tomto pokračuje v globálnej miere, pretože priemyselná civilizácia je globálnym fenoménom. Človek stále pristupuje k svetu ako kolonizátor. Keď sú mu k dispozícii ľudia, príroda, celý svet.

Odviate vetrom, Oscar Polk, Hattie McDanielová, vojna Juhu proti Severu, 1939 Čítajte viac (Ne)odviate vetrom

Mení sa to?

Opúšťa sa od toho. Intenzívna priemyselná výroba ústi do klimatickej krízy. Zrazu vidíme, že planéta má limity a že sa dostávame na ich hranu. Spomínanie kolonizácie nie je iba mostíkom. Existuje silná väzba medzi kolonizáciou ako prístupom k svetu a súčasným problémom, ktoré ohrozujú existenciu nielen ľudstva, ale vôbec celej biosféry, ako ju poznáme.

Počas prednášky v Prahe ste povedali, že ste sa stretávali s otázkou – prečo by sme mali o kolonializme hovoriť v strednej Európe? Nemali sme lode, moreplavcov, kolónie, teoreticky nemusíme naprávať staré krivdy. Musíme aj napriek tomu o tom hovoriť?

Je to dôležité. Aj preto, že to zohráva významnú úlohu pri vzniku nášho systému. Teraz som v Nemecku a je zaujímavé sledovať, akou fázou Nemecko prechádza. Napríklad, z nemeckých múzeí sa vracajú umelecké diela, ktoré boli odvezené z inej krajiny. Toto sa robí ľahko. Máte artefakt, sochu, ktorú niekto odviezol, tak ju vrátite. Lenže stále máme kolonializmus vtelený do budov, do hmoty, ktorú sme v Európe vyrobili, na čom sme postavili našu civilizáciu. Vyrovnávanie sa s kolonializmom je nevyhnutné. A prečo je to aj pre Česko alebo Slovensko relevantné? Pretože sme súčasťou globálnych výrobných aj spotrebných reťazcov. A spomenul som si ešte na jeden fenomén. Za mojej mladosti boli v mestách aj vo väčších obciach obchody, ktoré sa volali koloniály. Boli to obchody s koloniálnym tovarom – kávou, čajom, rastlinami. V okamihu, keď si aj dnes dáte kávu, stávate sa súčasťou tohto systému.

Je tu ešte jedno, oveľa staršie „dedičstvo“. Málo ľudí vie, že Slovania neboli holubičí národ, ale dobre zarábajúci otrokári, ktorí obchodovali s kupcami z Orientu. Písal o tom český archeológ Luděk Galuška, český historik Dušan Třestík. A dokazuje to nález arabskej mince na území Slovenska – strieborného dirhamu vyrazeného v roku 867. Trhy s otrokmi sa konali pravdepodobne v dnešných Mikulčiciach na Morave, spomína ich perzský cestovateľ ibn Rusta. Aký to má dôsledok, že sa o tom málo učí v školách?

To je veľmi dobrá otázka. Nie som expert na raný stredovek, ale privítal som práce Dušana Třestíka, kde analyzuje vývoj přemyslovského štátu a jeho čiastočnú závislosť od obchodu s otrokmi. Myslím, že by sme si mali túto časť dejín pripomínať. A na našej katedre sa snažíme tieto témy zavádzať práve preto, aby to naši absolventi vedeli. Pretože je dôležité pre spoločnosť, keď si uvedomí zdroje vlastného fungovania, nielen materiálne, ale aj duchovné a ideologické. A je potrebné, aby súčasťou tohto príbehu bolo odhalenie možno nie pekných historických momentov. Sebavedomá spoločnosť potrebuje byť schopná si priznať aj takéto veci. Malo by to byť súčasťou kurikula. Ale podľa mojich skúseností to tak zatiaľ nie je.

Dôsledkom kolonializmu je aj fakt, že málo vieme o mysliteľoch z krajín mimo Európy, akoby existovali len tí európski. Je možné, že etiópsky filozof Zera Yacob, ktorý žil v 17. storočí, predbehol niektorých európskych mysliteľov, napríklad Immanuela Kanta o storočia?

Je to tak. A možno skôr než Kanta predbehol najmä Johna Locka, ktorý začal tradíciu liberalizmu. Je to zvláštne. Pretože pri prednáške zaznie – aha, pozrite sa, učíme sa o Johnovi Lockovi ako o otcovi liberalizmu, a pritom tu máme človeka, ktorý podobne myslel a písal o pár stoviek rokov skôr! A my to nevieme. A toto je podstatné – že nevidíme v dejinách niektoré postavy.

Prečo?

Pretože boli mimo kľúčových mocenských reťazcov. Súčasťou kolonizácie bol okrem vojen, genocíd aj intelektuálny vplyv. V kolóniách sa zakladali univerzity podobného typu ako v Európe. Preto má dnes zmysel o tom hovoriť. Pozrite sa, 200 rokov pred Lockom, Kantom prichádza africký filozof, ktorý podstatnú časť svojej práce vytvoril v jaskyni.

Kapitalizmus Čítajte viac Dekolonizácia či zmena fasády?

Utiekol tam do vnútorného exilu, pretože odmietol prijať fundamentalizmus. Odrazilo sa to v jeho posolstve?

Prišiel tam k tézam, ktoré predznamenávajú toleranciu! Yacob hlásil rovnosť náboženstiev, že je nezmyselné posudzovať správnosť rôznych náboženstiev. Preto by bolo dobré študovať aj nezápadnú formu myslenia. Možno v nej nájdeme niečo, čo sme v západnej neobjavili. Bol by som rád, aby moje odpovede na vaše prvé otázky nevyzneli tak, že Európania by sa mali len hanbiť, že si nezaslúžia existovať. To v žiadnom prípade. Skôr ide o doplnenie príbehu a zmenu do budúcna.

Prečo sa Afrika kolonizovala do hĺbky vnútrozemia, teda nielen na pobrežiach, až v 19. storočí?

Nie som odborník na Afriku. Ale vysvetľujem si to obtiažnosťou prístupu k priestoru. Európania sa o zaľudnenie čiastočne pokúšali v Namíbii či dnešnej Južnej Afrike, samozrejme v severnej Afrike. Ale okolo rovníka boli podmienky pre Európanov veľmi náročné. Boli nejaké pokusy v Keni, ale aj tam sa udržalo len niekoľko tisíc Európanov.

Je pravda, že usporiadaniu prvotných koloniálnych vzťahov pomohla štruktúra oceánskych prúdov?

Áno, aj vďaka tomu vznikol triangulárny obchod. Zjednodušene povedané – z Európy, z Lisabonu, Londýna, Bristolu vyplávala loď s tovarom. Ten vyložili a predali na africkom pobreží, najmä v oblasti Guinejského zálivu kráľom alebo miestodržiteľom. Nalodili tam násilne zotročených ľudí a odviezli ich do Karibiku, čiastočne do Brazílie. Tam zas naložili nerastné suroviny a neskôr aj plodiny ako cukrová trstina, tabak či neskôr bavlna a odviezli ich do Európy. Trojuholník sa uzatvoril. Celé to trvalo vrátane prestávok a opráv lode približne rok. Sú odborníci, ktorí hovoria, že toto bol prvý priemysel v ľudských dejinách.

V akom zmysle?

Musel sa vybudovať systém prístavov, systém opravovní lodí, miest, kde sa vyrábali plachty, celá infraštruktúra. Na toto sa naviazalo množstvo budúcich priemyselných podnikov, manufaktúr. A mimochodom, práve tento fenomén sťahuje veľkú časť obyvateľstva do miest, z nich sa neskôr vytvorí základ proletariátu. Takže toto je naozaj prvý priemysel v dejinách, ktorý veľmi brutálne vťahuje ľudí do modernity.

Krištof Kolumbus, lode, more, Pinta, Nina, repliky Čítajte viac Paradoxy histórie: Kolumbus nevedel, čo objavil

A čo potom možno povedať o Afričanoch a Afričankách, ktorých násilím odvliekli do otroctva?

Keď som študoval sociológiu, zhovárali sme sa o tom, kedy dochádza k odcudzeniu u prvých moderných ľudí. To je okamih, keď je človek vytrhnutý z tradičných koreňov a komunít, ktoré mu poskytovali pokoj a bezpečie. Ale v príbehu, o ktorom sa teraz zhovárame, je možné, že úplne prvým moderným človekom bol nakoniec africký otrok. Bol vytrhnutý z koreňov, zo svojej dediny, naložený na loď, kde sa stane vecou a dovezú ho na nejakú plantáž v Amerike.

Ako sa na Afrike podpísal rozvoj automobilizmu, najmä v Kongu?

Slobodný štát Kongo bol názov pre fakticky súkromnú kolóniu, ktorú vlastnil belgický kráľ Leopold II. Bol to jeden z výsledkov Berlínskej konferencie v rokoch 1884 až 1885. Apropo, Európania si Afriku počas tejto konferencie rozdeľujú vo chvíli, keď ju ani nepoznajú, ani nevedia, kde čo je. Rozdeľujú si ju tak, akoby tam nič nebolo. Všimnite si, aj tu sa prejavuje ego conquiro. Európan prichádza a vnáša „poriadok“ do tohto sveta, ktorý dovtedy akoby ani neexistoval. A teda k automobilizmu. V Kongu boli veľké zdroje prírodného kaučuku, dôležitej zložky gumy a pneumatík, významný artikel pre vznikajúcu priemyselnú spoločnosť. Z Konga sa získaval veľmi brutálnym spôsobom. Uvádza sa, že počas nejakých 25 rokov trvania tej správy v Slobodnom štáte Kongo zomrelo 10 miliónov ľudí. Išlo o sériu hladomorov, pretože v Kongu aplikovali odporný systém. Môžeme si ho dnes zjednodušene predstaviť tak, ako keby nejaká bezpečnostná agentúra dostala za úlohu zohnať kaučuk. Ako to robili? Sekali ľuďom ruky, keď neboli splnené kvóty. Zabíjali, mučili. A keďže boli obyvatelia nútení zberať len kaučuk, prestali sa starať o svoje políčka, čo následne viedlo k hladomorom. Čitatelia si môžu vyhľadať fotografiu z roku 1904, ktorú urobila Alice Harrisová. Na snímke sedí otec, ktorý sa pozerá na odseknutú ruku a nohu svojej päťročnej dcéry, čo bol trest za nesplnenie kvóty zberu kaučuku. Pre mňa je to najodpornejší prejav európskeho kolonializmu.

Vytvorili sme skutočne nerovný systém a malo by byť záujmom všetkých ľudí na planéte, aby sa nerovnosti čo najviac zmenšili.

Ako by sme sa mali s kolonializačným dlhom vyrovnať? Zmenou myslenia?

Pre mňa ako pre sociológa či sociálneho teoretika je dôležité práve to myslenie. Keď študentom občianskej výchovy rozprávam o vzniku modernej spoločnosti, snažím sa tieto kapitoly nezamlčať. Pretože vo chvíli, keď ľudia budú chápať, že tu bola takáto minulosť, budú ľahšie uvažovať o tom, že je nutné spolupracovať. V druhej polovici 20. storočia sa pod určitou kritikou objavujú premeny pôvodných koloniálnych vzťahov do rozvojovej pomoci. Ale aj táto je často problematická, nesie neokoloniálne rysy. Všimnite si už len to, ako sa postupne zmenil termín rozvojová pomoc na rozvojová spolupráca. Niekto môže povedať – Ježiši! Veď to je len nejaká politická korektnosť. Ale je to veľmi dôležité. Naozaj je to o spolupráci. Vytvorili sme skutočne nerovný systém a malo by byť záujmom všetkých ľudí na planéte, aby sa nerovnosti čo najviac zmenšili.

A ako ich teda zmenšiť?

Sú to zložité otázky, ktoré sa študujú na vysokých školách – ako sa vyrovnať s minulosťou. Ja nadväzujem na dekolonizáciu myslenia. To je jeden z prvých krokov. Toto je moja úloha. Možno nič zásadné. Ale to, že sa nám podarilo do učebných osnov a plánov škôl dostať prvky, ktoré súvisia s týmito otázkami, považujem za veľmi dôležité.

Ondřej Lánský

  • Zaoberá sa koloniálnym a postkoloniálnym myslením, teóriami modernizácie, kritickou teóriou spoločnosti a československou reflexiou týchto tém.
  • Je vedúcim Katedry občianskej výchovy a filozofie na Pedagogickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe.
  • Pôsobí na Filozofickom ústave Akadémie vied ČR.
  • V roku 2015 napísal knihu Je třeba zavrhnout liberalismus? K jednomu problému modernity.

© Autorské práva vyhradené

69 debata chyba
Viac na túto tému: #otroctvo #parný stroj #klimatická zmena #Krištof Kolumbus #kolonializmus #priemyselná revolúcia #postkolonializmus #klimatická kríza