Slovensko má šancu napraviť pošramotený vzťah k prírode

Európska komisia uspela so žalobou proti Slovensku za nedostatočnú ochranu hlucháňa. Súdny dvor Európskej únie svojím nedávnym rozsudkom potvrdil nelichotivý obraz slovenskej krajiny - ničí si najcennejšie lesy s vážnymi dôsledkami pre spoločnosť. Je šanca to zvrátiť? Alebo budeme platiť vysoké pokuty? Pýtame sa ornitológa Jozefa Ridzoňa, ktorý sa roky snaží zachrániť posledné biotopy hlucháňa.

, 21.07.2022 12:00
hluchan horny Foto:
Hlucháňa hôrneho sme na Slovensku zatlačili na pokraj vyhynutia.
debata (2)

Ako vnímate rozhodnutie súdneho dvora?

Rozsudok je logickým vyústením stavu, keď ochrana prírody na Slovensku až donedávna napriek verejným proklamáciám nebola ozajstnou prioritou. Stav lesov v chránených územiach je toho dôsledkom a to vyústilo aj do rozsudku Súdneho dvoru EÚ. O tom, ako sa má na Slovensku chrániť príroda, sa totiž napísali stohy papierov, ale reálna ochrana prírody sa nerealizovala. V chránených územiach sa dokonca nezriedka hospodárilo intenzívnejšie ako mimo nich.

Čo tento rozsudok znamená pre ochranu prírody na Slovensku?

Konečne relevantná inštitúcia rozhodla a potvrdila, že nie je možné, aby štát v lesoch hospodáril bez toho, aby zohľadnil pri plánovaní zásahov výskyt vzácnych a ohrozených druhov. Inými slovami sa dá povedať, že nemôže byť v chránených územiach jedinou prioritou ekonomické využívanie lesov. Takisto rozsudok hovorí, že pri ohrozených druhoch nemôže byť štát nečinný, ale je potrebné prijať reálne a systematické opatrenia na ich ochranu.

Tohtoročný tok hlucháňa na Slovensku
Hlucháň na Slovensku vymiera

Príčinou je nešetrné hospodárenie v krajine.

Fotogaléria
Pozorovanie toku hlucháňa je nezabudnuteľným...
Sliepka hlucháňa hôrneho.
+6Hlucháň hôrny počas jarného toku.

Čo to ale znamená pre povesť našej krajiny? Ako sa teraz na Slovensko pozerá zahraničie?

Holiny „preslávili" naše hory nielen doma, ale aj v zahraničí už dávno. Rozsudok nejako povesť Slovenska nepoškodí, tú už hospodárenie poškodilo skôr.

Už ste aj zaregistrovali reakcie medzinárodných organizácií?

Od viacerých kolegov zo zahraničia, ktorí pomáhali naše vtáctvo v horách mapovať pre Európsky atlas vtáctva, sme už dávnejšie dostali spätnú väzbu, že ozaj nečakali, že naše lesy budú zdevastované viac ako rumunské. Teda lesy, ktorých drancovanie je smutne známe v celej Európe. Takisto preto nemajú chuť sa k nám vrátiť na turistiku. Samotný rozsudok je pre iné krajiny skôr potvrdením správnosti ich prístupu v ochrane prírody v porovnaní s tým, ktorý donedávna platil u nás. Rozsudok tak hádam bude impulzom na to, že si našu pošramotenú povesť napravíme.

Úbytok prirodzených lesov bol na Slovensku... Foto: Karol Kaliský
ruban, vyrubane lesy, hluchan, tatry Úbytok prirodzených lesov bol na Slovensku masívny. Podľa zahraničných odborníkov, ktorý chodili na Slovensku monitorovať vtáctvo, to bolo dokonca horšie ako v Rumunsku, kde je odlesňovanie drastické.

V čom je táto situácia podobná s poľským škandálom v Bielovežskom pralese, kde sa ťažilo?

Do istej miery je identická. Rozsudok v slovenskom prípade sa dokonca na Bielovežský precedens z roku 2018 odvoláva. Už vtedy sme upozorňovali na to, že európske právo funguje na princípe precedensov, a že Slovensko by poľský prípad nemalo ignorovať. Malo by ho zohľadniť v riešení našich problémov v lesoch. Vtedajšie vedenie nás nevypočulo, výsledok súdu so Slovenskom teda nikoho prekvapiť nemohol.

Ak sa rozsudok na Slovensku nezrealizuje, našej krajine hrozia vysoké pokuty. Možno odhadnúť ich výšku?

Na túto otázku je teraz predčasné odpovedať. Určite by to nebola lacná záležitosť, oveľa jednoduchšie je pripraviť rýchlo zmeny zákonov a vyhlášok chránených vtáčích území (CHVÚ) alebo zonácií národných parkov prekrývajúcich sa s CHVÚ, kde sú rozpracované, ktoré povedú k naplneniu rozsudku. Hlucháních lokalít, ktoré potrebujú ochranu, nie je až tak veľa. Je to len zlomok toho, s čím sa ráta v zonáciách národných parkov do Zóny A.

Oproti tým prostriedkom, ktoré sme posledné desaťročia ako spoločnosť vložili do devastovania prírody, išlo na jej obnovu zanedbateľné minimum.

Súd určil, že Poľsko malo platiť pokutu 100-tisíc eur za každý deň ťažby v pralese. Prečo ich nakoniec neplatilo?

Vždy sú na miske váh dve veci, a to, čo členský štát stojí pokuta, a čo prinesie vykonanie rozhodnutia. Keď si to štát nakoniec zráta, príde na to, že nestojí za to vychádzať v ústrety len skupinám, ktoré profitujú z ťažby dreva, ale lepšie je zohľadniť širšie benefity, ktoré prinesie ochrana prírody pre spoločnosť a ktoré navyše povedú k vyhnutiu sa pokute.

hlucháň, klietka Čítajte aj S hlucháňom zomiera pravda

Čo by v praxi znamenalo vykonanie alebo teda zrealizovanie rozsudku? Čo konkrétne by sa malo v našej krajine podľa súdu udiať, aby sme zabránili miznutiu hlucháňa?

Súd hovorí, že sme porušili európsku legislatívu tým, že sme ťažbu v chránených územiach neposudzovali s ohľadom na výskyt chránených druhov. Ďalej tým, že sme neprijali opatrenia, ktoré by zabránili poškodzovaniu biotopov v územiach chránených pre hlucháňa a takisto tým, že sme neprijali ani osobitné opatrenia na ochranu biotopov hlucháňa. Viaceré z týchto vecí už ministerstvo životného prostredia a ministerstvo pôdohospodárstva riešia, takže verím, že štátne inštitúcie budú vedieť zdokladovať naplnenie rozsudku. Je potrebné len upraviť zákon tak, aby sa pri príprave programov starostlivosti o les dopredu posúdilo možné hospodárenie v lesoch s ohľadom na výskyt chránených druhov. Rovnako je potrebné vyčleniť v rámci chránených území oblasti, kde bude mať ochrana hlucháňa naozaj prioritu, a zároveň je potrebné dohodnúť s lesníkmi podobu, akú budú mať osobitné ochranné opatrenia a zrealizovať ich. V zásade nejde o nič komplikované, len je potrebná ochota, ktorá do roku 2020 chýbala. Preto aj rozsudok dopadol, ako dopadol.

Pohľad do interiéru krásneho hluchánieho lesa.... Foto: Karol Kaliský
hluchan, prirodzeny les Pohľad do interiéru krásneho hluchánieho lesa. Prekypuje pestrosťou štruktúr, čo povzbudzuje celkovú biodiverzitu.

Môže teda rozsudok priniesť reálne zlepšenie stavu hlucháňa?

V dohľadnom horizonte určite opatrenia vyplývajúce z rozsudku prispejú k zastaveniu úbytku druhu a následne k obnove časti populácie. Ak budú zrealizované.

V roku 1970 sme mali 3 700 hlucháňov, v roku 2004 to bolo 1 450. Pred dvomi rokmi 700. Aký je stav dnes?

Pokles v niektorých územiach pokračuje. Ubudli napríklad vo Volovských vrchoch či Lúčanskej Malej Fatre. Dnešný stav teda bude určite mierne nižší ako 700 jedincov.

Pravda o klíme - 5. diel: S ochranárom a producentom Nigelom Marvenom o najmä o prírode na Slovensku, o zmenách ročných období, hmyze a včelách, ale aj o tom, čo každý z nás osobne môže urobiť pre ochranu klímy na planéte. Premiéra 26. 5.
Vyrobila TV Pravda a Športová akadémia Mateja Tótha, o.z.

Je pravda, že na viacerých lokalitách bude hlucháň pomalým a krutým spôsobom aj naďalej vymierať?

V niektorých územiach, kde došlo k zničeniu biotopov, už dožívajú populácie na takzvaný extinkčný dlh. Prežívajú tam jedince, ktoré sa predtým vyskytovali v dnes už zničených starých lesoch. V území nemajú vhodné biotopy na rozmnožovanie. Populácia tak síce ešte v území existuje, ale kvôli neexistencii vhodných lesov na prežitie je odsúdená na postupný zánik.

hlucháň Čítajte aj Aj les má srdce. Čakáme, kedy dotlčie

Na kritický problém s hlucháňom a na negatívne dôsledky vrátane žaloby a medzinárodnej hanby odborníci upozorňovali už viac ako desaťročie. Nikto ich nepočúval. Ak sa obzriete späť, dalo sa tomuto všetkému v určitom bode nejako zabrániť?

Dalo sa tomu zabrániť už v rokoch 2004 až 2011, keď sa rozhodovalo o tom, akým spôsobom bude prebiehať hospodárenie v lesoch a ako budú vyzerať opatrenia platné vo vtedy vyhlasovaných chránených vtáčích územiach. Zopár jednotlivcov vtedy pracujúcich na Ministerstve životného prostredia SR a vo vedení Štátnej ochrany prírody SR nevypočulo naše výhrady, keď sme upozorňovali, že vyhlasovanie chránených území len pro forma povedie k zdevastovaniu prírody. Naopak, títo jednotlivci, zdá sa, obalamutili aj lesníkov aj vtedajšie vedenie ministerstiev, že poznajú iný recept – bez akýchkoľvek obmedzení, ako európsku legislatívu implementovať. Poslednýkrát mohlo Slovensko predísť prehre na súde v roku 2018, keď bolo známe rozhodnutie v prípade Bieloveže, kde sme upozorňovali, že to bude precedens aj pre Slovensko a je potrebné podľa rozhodnutiu v Poľsku upraviť legislatívu a prax v lesoch aj u nás. Naše apely ale boli vtedy ako hádzanie hrachu na stenu.

Ukážka smrekovej monokultúry, neprirodzeného... Foto: Karol Kaliský
smrekova monokultura, hluchan Ukážka smrekovej monokultúry, neprirodzeného lesa umelo vysadeného človekom. V takomto lese neprosperuje hlucháň ani ďalšie lesné druhy.

Je problém s vymieraním hlucháňa iba náš, slovenský, alebo jeho stratu na Slovensku môžu pocítiť aj okolité štáty?

Zachovanie populácie u nás je kľúčové aj pre prežitie populácií v prihraničných oblastiach Poľska a Českej republiky. V týchto prihraničných územiach susedných krajín žijú len okrajové populácie, ktoré sú také malé, že samy osebe nie sú životaschopné a potrebujú dostatočne veľkú jadrovú populáciu, ktorou je v tomto prípade slovenská.

Je hlucháň previazaný so spoločnosťou viac, než si ľudia vedia predstaviť?

Úbytok hlucháňa je dôsledkom príliš nešetrného využívania lesov. Jeho prežitie je vyslovene závislé od dostatočnej rozlohy lesných biotopov. A takisto aj my v mnohých ohľadoch lesy potrebujeme pre svoj život, i keď si to pri dennodenných povinnostiach často neuvedomujeme. Úplne inak si oddýchneme počas letnej dovolenky na túrach v horách s krásnymi zachovalými lesmi, kde môže prežívať aj hlucháň, ako na vyrúbaných holinách, kde sa v horúčavách takmer nedá vydržať. Z takej dovolenky sa človek vôbec nemusí vrátiť oddýchnutý. Pri pobyte v prírode dlhšom ako dve hodiny klesá v tele hladina stresového hormónu kortizolu. V dnešnej uponáhľanej dobe je preto možnosť oddýchnuť si v zachovanej prírode vrátane lesov pre mnohých dôležitejšia, ako sa zdá. Ochranou lesov, kde prežívajú najvzácnejšie druhy, pomáhame aj sami sebe. O prínosoch lesov pre zadržiavanie vody či uhlíka sa už hovorilo tiež veľa.

Veľký vplyv na druhy a biodiverzitu má nielen hospodárenie v lesoch, ale aj na poliach. O aké druhy vtákov sme na Slovensku kvôli tomu už prišli?

Hospodárenie na poliach v dôsledku zle nastavenej podpory pre farmárov u nás, kolektivizácie a centrálneho plánovania pred rokom 1989 viedlo k oveľa tvrdším dosahom na poliach ako v lesoch. Len sa o tom až toľko nehovorí, lebo väčšina Slovákov trávi voľný čas v lesoch, takže negatívne zmeny sú tam viac na očiach ako napríklad rozoranie lúk v nížinách. No kým v lesoch posledné roky nevyhynul zatiaľ žiadny vtáčí druh, i keď niektoré ako hlucháň od toho nie sú ďaleko, tak práve niekoľko druhov žijúcich na poliach a lúkach na Slovensku vyhynulo úplne. Ide o dropa malého, ležiaka úhorového, strakoša červenohlavého, brehára čiernochvostého, hvizdáka veľkého, strnádku záhradnú. Na pokraji vyhynutia, čiže zostali posledné prežívajúce jedince, je drop veľký, sokol kobcovitý, krakľa belasá a kaňa popolavá. Početnosť jarabice, kedysi symbolu nášho vidieka, poklesla na Slovensku o 99 %.

škovránok Čítajte aj Bude to drahé, ak stíchnu škovránky

Ako to možno zvrátiť?

Relatívne jednoducho. Len je potrebné podporiť farmárov, aby na hospodárení s ohľadom na prírodu neprerábali. Napríklad ich podporiť pri obnove lúk, medzí, pri obnove pastvy hospodárskych zvierat. Na Slovensku takmer chýbala vhodne nastavené podpora, akú mohli dostať farmári v susednom Rakúsku, Česku, Maďarsku, ktorí na poliach hospodárili s ohľadom na vzácne druhy. Podporovali sme síce farmárov na miestach s výskytom ohrozeného dropa, čo vyžadovalo na časti polí namiesto ekonomicky zaujímavejších plodín pestovať napríklad trávy. Platba však bola nižšia ako strata z takéhoto hospodárenia, preto, samozrejme, v čase, keď farmári majú napäté rozpočty, do takéhoto hospodárenia veľmi nešli. Nová poľnohospodárska politika od roku 2023 však už ráta s reálnou podporou šetrnejšieho hospodárenia. Výhodou je, že obnova biotopov na poliach sa dá dosiahnuť rýchlejšie ako v lesoch, preto by sa pozitívny dosah v nížinách mohol dostaviť skôr ako v horách.

S nadšením prijali ochranárske organizácie prijatie nového európskeho zákona – legislatívy na obnovu prírody. Nebude to len ďalšia papierová ochrana?

Na rozdiel od iných európskych noriem táto stanovuje aj jasné ciele a záväzky, ktoré je potrebné splniť, mohla by teda reálne pomôcť. A to v tom, že sa obnovia lokality zničené v predošlých desaťročiach. Relevantné je to obzvlášť pre Slovensko. V dôsledku centrálneho plánovania pred rokom 1989 došlo u nás k zániku mnohých cenných biotopov, napríklad k odvodneniu mokradí, ktorých hospodárske využívanie nemalo a dodnes nemá žiaden význam. Oveľa viac by nám ako spoločnosti odvodnené mokrade poslúžili v pôvodnom stave, keď by takéto prírodné lokality napríklad pomáhali zachytávať vodu pri prívalových zrážkach. K zániku nemálo lokalít dôležitých pre výskyt vzácnych druhov však došlo aj nedávno. No obnovených bolo minimum, lebo prostriedky v ochrane prírody išli často len do rôznych štúdií, no financií do samotnej prírody a jej obnovy už len zlomok. Oproti tým prostriedkom, ktoré sme posledné desaťročia ako spoločnosť vložili do devastovania prírody, išlo na jej obnovu zanedbateľné minimum. Takže je najvyšší čas, že takáto európska legislatíva prichádza. Naozaj by nebolo dobré, ak by sme niektoré druhy ako hlucháňa a jarabicu, ktoré sú aj symbolom našich hôr či vidieka, poznali len z knižiek.

Jozef Rizdoň sa dlhodobo usiluje o záchranu... Foto: Andrej Barát, Pravda
Jozef Rizdoň, SOS/Birdlife Jozef Rizdoň sa dlhodobo usiluje o záchranu posledných biotopov hlucháňa.

Jozef Ridzoň

  • ornitológ
  • Zastupuje Slovensko ako jeden z dvoch delegátov v rámci European Bird Census Council zodpovedného za monitoring vtáctva a hodnotenie jeho zmien v Európe.
  • Od roku 2002 pôsobí v Slovenskej ornitologickej spoločnosti/Bir­dLife Slovensko, kde koordinuje viaceré programy monitoringu vtáctva.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #poľnohospodárstvo #les #vtáky #Súdny dvor Európskej únie #ohrozené druhy #hlucháň
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy