Rakúsky exprezident Fischer: Náš problém je Putin, nie Puškin

„Musím povedať, že pravdepodobne došlo na oboch stranách k nesprávnemu odhadu situácie. Pokojne možno povedať, že ak by NATO vo vzťahu k približovaniu k hraniciam Ruska uvažovalo nad iným postupom, možno by bola nálada v Moskve iná," hovorí Heinz Fischer, ktorý bol v rokoch 2004 - 2016 prezidentom Rakúska.

25.07.2022 12:00
Heinz Fischer Foto:
Bývalý prezident Rakúskej republiky Heinz Fischer sa v spoločnosti českého expremiéra Vladimíra Špidlu, niekdajšej slovenskej ministerky financií Brigity Schmögnerovej a bývalého politika a diplomata Petra Weissa zúčastnil na prvom ročníku cyklu Milan Ftáčnik Lecture, organizovaného občianskym združením Progresívne fórum a Friedrich Ebert Stiftung, zastúpenie v SR.
debata (36)

Aké boli vaše prvé myšlienky, keď ste sa dozvedeli o vojenskom útoku Ruska na Ukrajinu?

Bola to pre mňa neuveriteľná správa. Do poslednej chvíle som dúfal a spoliehal sa, že Putin je dostatočne múdry a vie odhadnúť, aký vážny zásah by bola táto invázia. Škodí neuveriteľným rozsahom Ukrajine, vojna je strašné zlo. Škodí sebe samému a spôsobuje obrovské škody Rusku. A to som, v zhode s mnohými ostatnými pozorovateľmi, nepovažoval za možné. Myslel som si, že chce vyvíjať čo najväčší tlak, ale že sa pred týmto katastrofálnym aktom krvavého útoku zastaví.

V najvyšších štátnych a politických pozíciách ste boli už v čase studenej vojny. Dnes hovoríme o studenej vojne 2.0. Čo to znamená pre ľudí a čo pre politikov v Európe?

Tragické je, že tu nemáme studenú vojnu 2.0, ale horúcu vojnu, ktorá každý deň spôsobuje stovky obetí na oboch stranách, zabíja nevinných civilistov a deti. V tom je rozdiel oproti pôvodnej studenej vojne. Rusko je členom Bezpečnostnej rady OSN, atómová mocnosť. Skutočnosť, že atómová mocnosť rozpúta horúcu vojnu s tisíckami obetí na životoch, čomu bolo v čase ZSSR napokon vždy zabránené, je to znepokojujúce a dramatické na dnešnej situácii. Dôvera v Putinovo Rusko bola dramaticky zničená. Akákoľvek politika potrebuje však dôveru. Bez dôvery nemôžu byť uzatvárané dohody, nemôžu byť realizované projekty pre budúcnosť. Zničená dôvera voči Rusku patrí k najzávažnejším obetiam vojny. A táto dôvera bola zničená nezmyselne.

Sanna Marinová, Volodymyr Zelenskyj Čítajte viac Vojna na Ukrajine pripomenula Fínsku vlastné dejiny

Jednotný názor panuje v tom, že zo strany Ruska ide o vojenský útok, nejednotnosť je v pohľade na to, či sa v období pred 24. februárom mohlo niečo udiať inak, aby bolo vojne zabránené.

Táto otázka je ťažko zodpovedateľná, pretože predpokladá racionalitu a rozum aktérov. Nepriamo však kladiete otázku, či mohol Západ urobiť niečo inak, aby nedošlo k zhoršeniu vzťahov s Ruskom. Tu musím povedať, že pravdepodobne došlo na oboch stranách k nesprávnemu odhadu situácie. Možno pokojne povedať, že ak by NATO vo vzťahu k približovaniu k hraniciam Ruska uvažovalo nad iným postupom, možno by bola nálada v Moskve iná (a v roku 2000 ešte predsa bola iná). Opačne musí byť povedané, že keby Vladimir Putin Alexeja Navaľného pred celým svetom neotrávil a nerobil kroky, ktoré boli pre Západ ťažko stráviteľné, napríklad v Gruzínsku, bol by to tiež príspevok k upokojeniu. Spätne sme vždy múdrejší. Ale to nič nemení na tom, že ruským vojenským napadnutím Ukrajiny bola prekročená „hluková stena". Bola prekročená hranica, ktorá má úplne inú kvalitu ako otázka, či a za akých podmienok sa štát A alebo štát B priblíži k NATO, alebo je do NATO prijatý. Bol porušený základný princíp Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe (KBSE), podľa ktorého vojna nemôže byť nástrojom politiky. A to je tragické.

Vojna Ruska proti Ukrajine trvá už bezmála päť... Foto: SITA/AP, Alexander Zemlianichenko
vladimir putin Vojna Ruska proti Ukrajine trvá už bezmála päť mesiacov. Vladimir Putin nariadil útok 24. februára 2022.

EÚ reagovala rýchlo a jednotne, s postupujúcim časom však pribúdajú rôzne prístupy k otázke sankcií, embarga na energetické zdroje či k procesu znovunastolenia mieru. Podľa akých princípov či usmernení by mali členské krajiny pristupovať k týmto otázkam?

Som presvedčený, že ako prvé musel byť vyslaný jasný, zrozumiteľný, viditeľný, európsky signál. Európa musela vytiahnuť „červenú kartu". Každý prípadný agresor musí mať pred očami, že vojenská agresia má závažné dôsledky a že nebudú nasledovať len reči, ale aj činy. Tento cieľ bol dosiahnutý. Že tieto opatrenia musia byť teraz doplnené, ale rovnako musia byť zvážené všetky konzekvencie, že treba dohliadať na to, aby jednotlivé štáty neboli nadpriemerne postihnuté, to patrí k veci. A to je, prirodzene oveľa náročnejšia úloha. Prvá reakcia musela byť rýchla, jednotná a účinná. Pri ďalších krokoch musia byť náklady medzi štátmi rozdelené spravodlivo a musíme rozmýšľať dlhodobo. A to je podstatne komplikovanejšie.

Kladiete dôraz na solidaritu medzi členskými štátmi EÚ pri rozdelení nákladov sankcií.

To je jednoducho nevyhnutné. V EÚ neexistuje žiadny vrchný veliteľ s centrálnou veliteľskou právomocou. Rozhodnutia musia byť prijímané spoločne a vlády sa za ne zodpovedajú. Rakúska vláda tak ako slovenská vláda musia byť schopné povedať, že opatrenia sú primerané. Mám pochopenie pre to, že je tu potrebné vyjednávanie, aby bol proces vyvážený. Koniec koncov nemusia súhlasiť len národné parlamenty, ale takisto nemôže byť skazená atmosféra vzťahov a nálada v EÚ.

Heinz Fischer počas spomienkového podujatia pri... Foto: SITA, Alexandra Čunderlíková
Heinz Fischer Heinz Fischer počas spomienkového podujatia pri príležitosti 100. výročia narodenia Alexandra Dubčeka v Bratislave 11. novembra 2021.

Je dnes mysliteľná pozícia, ktorá zahrnie jasné odsúdenie narušenia územnej integrity, ako aj zapojenie Ruska do budúcej mierovej architektúry v strednej Európe?

V tejto chvíli sú emócie veľmi, veľmi silné. Ukrajina predkladá požiadavky na uzavretie mieru, rovnako ako ich predkladá Rusko. Výsledok rokovaní medzi útočiacim Ruskom a napadnutou Ukrajinou, ktoré potrebujeme, musí v každom prípade garantovať samostatnosť Ukrajiny. Súčasne ostane Rusko ako rozlohou najväčší štát v Európe, atómová mocnosť, člen Bezpečnostnej rady OSN, faktorom v Európe. Toto je veľmi ťažká cesta, ale rozumnejšia cesta ako všetky ostatné. Obetovať Ukrajinu, pretože Rusko je silnejší štát, nie je žiadne riešenie. A myslieť si, že Ukrajina dosiahne vojenské víťazstvo nad Ruskom tak, ako bolo v druhej svetovej vojne porazené Nemecko, tiež nie je výsledkom racionálnej úvahy. Zákopy nebude možné rýchlo zakopať. Napriek tomu musia byť ponad tieto zákopy hľadané riešenia, s ktorými bude vedieť existovať Ukrajina a s ktorými bude vedieť existovať Rusko. V dlhodobej perspektíve musí byť dokonca cieľom partnerstvo.

Musíme zastaviť vojenskú agresiu a nie ruskú kultúru, históriu alebo vedu. Musíme potrestať vojnové zločiny, ale nie ruské obyvateľstvo.

V niektorých kruhoch je v dôsledku konania Ruska vyhlasovaná politika zmierňovania napätia Willyho Brandta z druhej polovice 20. storočia označovaná za prekonanú. Je dnes potrebná aktualizovaná verzia politiky zmierňovania napätia s cieľom budovania dôvery alebo je dnes vôbec mysliteľná?

Sú ľudia, podľa ktorých Rusko dokázalo, že politika zmierňovania napätia zlyhala. To považujem za zásadný omyl. Politika zmierňovania napätia nám od roku 1949 umožnila mierový vývoj v mnohých častiach sveta, umožnila nerušene znovuvybudovať Európu, umožnila intenzívne kontakty ponad hranice železnej opony a napokon prispela k pádu železnej opony. Táto kapitola dejín je úspešne uzavretá. Neexistuje žiaden dôvod znevažovať spätne politiku zmierňovania napätia, ktorá nebola zásadne spolutvorená len Willym Brandtom, ale bola zdieľaná rovnako Spojenými štátmi americkými, britskými premiérmi aj nemeckým kancelárom Helmutom Kohlom. Musíme hľadať riešenia pre budúcnosť. Musia to byť nové riešenia, pretože problém roku 2022 je iný ako problém roku 1982. Našou úlohou je rozmýšľať o tom, ako situáciu stabilizovať a ako napriek porušeniu dôvery a porušeniu medzinárodného práva a napriek tomuto aktu agresie prispieť k tomu, aby ruskí umelci, dirigenti, komponisti, vedci, športovci a vôbec ľudia s ruským pasom netrpeli pre to, že Putin rozpútal vojnu. Náš problém je Putin, nie Puškin. Musíme zastaviť vojenskú agresiu a nie ruskú kultúru, históriu alebo vedu. Musíme potrestať vojnové zločiny, ale nie ruské obyvateľstvo.

Je fakt, že demokracia je veľmi odolná, ale nie je nezničiteľná. Ak sa spojí veľa negatívnych faktorov, môže to s demokraciou zakývať alebo ju zničiť.

Sociálno-ekonomické dôsledky agresie nesú so sebou ťažké sociálne náklady, sociálna rovnováha štátov Európy je pod značným tlakom. To historicky prináša politickú radikalizáciu a ohrozenie demokracie.

Je fakt, že demokracia je veľmi odolná, ale nie je nezničiteľná. Ak sa spojí veľa negatívnych faktorov, môže to s demokraciou zakývať alebo ju zničiť. Preto demokratická politika zahŕňa aj odstraňovanie sociálnych napätí a nedostatkov. Hrubé sociálne nespravodlivosti v rozložení príjmov oslabujú demokraciu. Myslím si, že národné štáty EÚ a národné banky si zobrali ponaučenia z minulosti. Udržať všetkými silami sociálnu a hospodársku stabilitu bude patriť k najdôležitejším úlohám dneška. K tomu patrí politika, ktorá nevníma vyrovnaný rozpočet ako najvyšší cieľ, ale ktorá zodpovednou rozpočtovou politikou zabezpečí, že pokles životnej úrovne v dôsledku rastu cien, nedostatku energií aj úloh v oblasti ochrany klímy ostanú v istých medziach. To nie je ľahké, ale je to nevyhnutné.

Dostávame sa možno do bodu, v ktorom budeme musieť za účelom finančného pokrytia nákladov kríz inak, spravodlivejšie zdaniť najvyššie príjmy a majetky?

Ak sa triezvo pozrieme na rozdelenie príjmov a majetku na svete a v Európe, vieme, že je tu priestor uvoľniť prostredníctvom citlivej rovnováhy v rozdelení príjmov a majetkov potrebné zdroje. Rozdelenie príjmov a majetkov je dnes také, že pre zvládnutie mimoriadnych problémov a cieľov, ktoré máme pred sebou – zvládnutie dôsledkov vojny, pokračovanie snáh v boji proti klimatickej katastrofe a pod. – tu musí byť vykonaný aj príspevok zo strany spravodlivého rozdelenia blahobytu.

ukrajina, buča, vojna na ukrajine Čítajte viac Hovorí Putin o genocíde Ukrajincov?

Vaša kampaň na post prezidenta v roku 2004 bola pod mottom Politika potrebuje svedomie. Politika je však o permanentnom kompromise a nedokonalých riešeniach. Ako je možné nestať sa v dennodennej politike absolútnym cynikom, ale ani od reality odtrhnutým utopistom?

Táto dobrá otázka je nadčasová. Bude aktuálna aj o sto rokov. Bruno Kreisky, ktorého zástupcom v Sociálnodemo­kratickej strane Rakúska som bol veľa rokov, odpovedal na túto otázku takto: „Musíte mať ľudí naozaj radi." Potom budete robiť aj na tomto citlivom poli správne rozhodnutia. Chladný cynik nemá rád ľudí rovnako ako utopista vznášajúci sa vo vzduchoprázdne. Ak má človek rád ľudí, ak má morálny kompas s istými základnými hodnotami, ktoré sú pre neho dôležité, potom má šancu zvládnuť túto dilemu. Nie je to ľahké, ale som absolútne proti tomu uspokojiť sa s prístupom v zmysle: „Prosto je to tak a nedá sa nič robiť." Je možné niečo urobiť, ak sa človek snaží a má svedomie. A musí existovať fungujúci právny štát. Právny štát môže byť pre politikov veľmi nepohodlný, ale práve vtedy je potrebné ho obhajovať. To je môj názor, ale nie zaručený recept.

Heinz Fischer

  • Narodil sa roku 1938. Politik, právnik a univerzitný profesor zastával v rokoch 2004 – 2016 post spolkového prezidenta Rakúskej republiky, v rokoch 1990 – 2002 bol vo funkcii predsedu Národnej rady Rakúskej republiky.
  • V rokoch 1992 – 2004 bol podpredsedom Strany európskych socialistov, poslancom rakúskeho parlamentu bol od roku 1971, v rokoch 1983 – 1987 bol ministrom pre vedu a výskum rakúskej vlády.
  • Od roku 2017 je zakladateľom a spolupredsedajúcim Pan Ki-munovho centra pre globálne občianstvo. Je držiteľom vyše tridsiatich čestných vyznamenaní a ocenení a autorom desiatok štúdií a ďalších publikácií.

© Autorské práva vyhradené

36 debata chyba
Viac na túto tému: #NATO #Vladimir Putin #Heinz Fischer #vojna na Ukrajine
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy