Viceprezident na Slovensku? Bola by to zbytočná funkcia

Od schválenia návrhu Ústavy Slovenskej republiky uplynulo 30 rokov. Ľubomír Fogaš patrí medzi jej spolutvorcov. Debata v roku 1992 bola, pochopiteľne, aj o podobe parlamentu. „Medzi rôznymi názormi sa vyskytli aj dva úplne protichodné. Niektorí politici presadzovali, aby sa počet poslancov zúžil len na 75 bez toho, aby vznikla horná komora parlamentu. Iní ju chceli, napríklad s tým, že jej členov by tvorili šéfovia samospráv a primátori veľkých miest, ako sú Bratislava, Košice a podobne," zaspomínal si niekdajší poslanec a vicepremiér pre legislatívu.

03.09.2022 06:00
politik pravnik Fogas Foto:
Ľubomír Fogaš je spolutvorcom Ústavy Slovenskej republiky
debata (1)

Uvažovalo sa o zriadení prezidentského či poloprezidentského systému? Prvý funguje napríklad v USA, druhý je známy z Francúzska.

Komisia, ktorá pripravovala text ústavy, s takým systémom nepočítala. Faktom však zostáva, že v tom čase bolo do Slovenskej národnej rady (SNR) predložených päť písomne vypracovaných dokumentov nazvaných ako návrh ústavy. Okrem nich kolovali ešte ďalšie štyri. Obsahovali aj názor, že Slovensko by mohlo mať prezidentský systém. Jeden z návrhov, ktorý zrejme prišiel z dielne Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS), rátal s tým, že by mohol vzniknúť systém podobajúci sa na nemecký alebo na rakúsky. Čiže fakticky by sme mali kancelára.

Prečo ústava napokon zakotvila parlamentnú formu vlády?

Lebo existovali obavy, že by neskôr mohol byť nebezpečne zneužitý akýkoľvek systém, ktorý by koncentroval moc v rukách jednotlivca. Som presvedčený, že členom komisie sa korektne a argumentačne podarilo objasniť zástancom tohto variantu, že by to nebola správna cesta pre Slovensko. Zároveň predstavitelia HZDS pochopili, že ich predstava je nepriechodná.

Nie všetky ústavy vo svete obsahujú preambulu. Prečo ju slovenská obsahuje?

To je síce fakt, ale ústavy, ktoré vznikli po nejakom prelomovom období, preambulu či úvodné vyhlásenie majú. Napríklad francúzska ústava ešte z 18. storočia, prijatá po revolučných udalostiach. V moderných dejinách podobný prípad nájdeme v Španielsku po páde Francovho diktátorského režimu. Ústava SR bola v SNR schválená 1. septembra 1992, čiže v podstate len krátky čas po nežnej revolúcii v novembri 1989. Slovenská preambula poukazuje napríklad na zápas za vlastnú štátnosť, pričom nikoho nevynecháva. Slová my, národ slovenský, sú totiž doplnené o príslušníkov národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky, teda všetkých občanov.

Ústava SR Čítajte viac Ústava má 30. Fiačan: Obstála. Prijatie novej? Nereálne

V Anglicku alebo aj v Česku môže byť člen vlády poslancom. Prečo to Ústava SR zakazuje?

Oddelenie týchto dvoch funkcií je namieste. Máme parlamentnú formu vlády, máme všetky nástroje, aby minister mohol byť pod kontrolou z pohľadu jeho ústavného postavenia, a nemyslím si, že je dôležité, aby sedel v parlamente. Parlament má svoj legislatívny život a ministri by sa mohli dostávať do konfliktu záujmov. Nie všetko, čo poslanci chcú presadiť, je aj programovom vyhlásení vlády.

Ústava SR označuje prezidenta za najvyššie postaveného ústavného činiteľa štátu. Nezrelý človek do funkcie hlavy štátu nepatrí.

Minimálny vek prezidentského kandidáta bol stanovený na 35 rokov, ale novela ústavy ho posunula na 40 rokov. Sebastian Kurz sa stal rakúskym kancelárom, keď mal len 31 rokov. Sannu Marinovú schválil fínsky parlament za premiérku krátko po jej 34. narodeninách. Ústava SR nebráni tomu, aby sa niečo podobné nestalo aj na Slovensku, ale v prípade hlavy štátu to neplatí.

Tento vekový cenzus považujem za logický, opodstatnený. Ústava SR označuje prezidenta za najvyššie postaveného ústavného činiteľa štátu. Reprezentuje republiku navonok. Je potrebné, aby túto funkciu vykonávala vyzretá osobnosť s cennými skúsenosťami či už z politického, alebo zo spoločenského života. Nezrelý človek do funkcie hlavy štátu nepatrí.

Malo by opodstatnenie vytvorenie funkcie viceprezidenta?

Určite nie v existujúcich ústavných podmienkach na Slovensku. Bola však o tom reč pri koncipovaní ústavy. Táto funkcia však patrí do prezidentského systému. Ako ústavný prvok sa napríklad osvedčila po atentáte na šéfa Bieleho domu Johna F. Kennedyho v novembri 1963, keď po jeho vražde zložil prezidentskú prísahu viceprezident Lyndon B. Johnson. Na Slovensku by bola funkcia viceprezidenta zbytočná, takpovediac byrokratická záťaž.

Česko má dvojkomorový parlament, na Slovensku funguje jednokomorový. Dalo by sa tiež hovoriť o záťaži či o zbytočnosti, keby u nás existovali snemovňa i senát?

Pred tridsiatimi rokmi existovali aj dva úplne protichodné názory. Niektorí presadzovali, aby sa počet poslancov zúžil len na 75 bez toho, aby vznikla horná komora parlamentu. Iní ju chceli, napríklad s tým, že jej členov by tvorili šéfovia samospráv a primátori veľkých miest, ako sú Bratislava, Košice a podobne. Nakoniec po zvážení všetkých aspektov, ktoré súvisia aj s nákladnosťou i ťažkopádnosťou fungovania dvoch komôr pri prijímaní zákonov, sme sa rozhodli pre jednokomorový parlament. Zriadenie druhej komory by však nemuselo byť márne, ale vyžadovalo by si to prekopať ústavu. Čiže zmeniť kompetencie, aby sa vytvoril priestor pre zmysel jej existencie. V opačnom prípade by horná komora iba zbytočne zaťažila štátny rozpočet a spomalila rozhodovací proces.

Keby Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) mala nepárny počet členov, vyhla by si riziku patových situácií, keď môže nastať pomer hlasov 75 : 75.

Nevidím nijaký problém v tom, že má 150 poslancov. Ústava a rokovací poriadok NR SR pamätajú na možnosti a podmienky, ako zabezpečiť, keby návrh zákona bol alebo nebol schválený.

Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené. Môžete uviesť príklad, kedy by sa tento článok 32 Ústavy SR dal využiť?

Keď si predstavíme možnosť, že politické strany by rôznymi intrigami znemožnili činnosť NR SR, čo by malo fatálne dôsledky aj pre chod vlády. Občania by mali mať potom právo vyjadriť svoj odmietavý názor, ktorému by sa politické sily mali podriadiť, skloniť hlavu pred voličmi.

Ústava Slovenskej republiky pripravená na jej... Foto: ARCHÍV TASR
podpísanie ústavy SR Ústava Slovenskej republiky pripravená na jej podpísanie. Slávnostný akt sa uskutočnil 3. septembra 1992 v Rytierskej sieni Bratislavského hradu. Dva dni predtým za jej znenie z prítomných 134 členov Slovenskej národnej rady hlasovalo 114 poslancov, 16 bolo proti a štyria sa zdržali hlasovania.

Medzi právomoci hlavy štátu patrí vymenovanie navrhnutých kandidátov za členov vlády, Ústavného súdu SR i generálneho prokurátora. Je už právne ošetrené, aby nedošlo ku kolíziám, aké sa vyskytli?

V tejto oblasti existujú dva judikáty Ústavného súdu. Prvý sa vzťahuje na prípad, keď prezident Michal Kováč odmietol vymenovať Ivana Lexu za ministra vnútra, a druhý na podobný krok, čo urobil prezident Ivan Gašparovič, keď neustanovil do funkcie Jozefa Čentéša, ktorého NR SR zvolila za generálneho prokurátora. V súčasnosti je problém zažehnaný, lebo sú stanovené určité kritériá vzťahujúce sa na navrhovanú osobu, pri ktorých existencii prezident nemusí návrh predkladateľa akceptovať. Bol by som však za to, aby sa v prípade väčšej revízie ústavy zakotvili priamo do nej tieto kritériá. Zloženie Ústavného súdu sa mení a na Slovensku je tendencia nerešpektovať jeho predchádzajúci právny názor, takže by to bolo vhodné mať v texte ústavy.

Malo by zmysel zvážiť nejaké posilnenie postavenia hlavy štátu? Napríklad zavedenie právomoci legislatívnej iniciatívy?

V súčasnom kompetenčnom rámci má prezident dostatočné možnosti, aby mohol vstupovať do legislatívy. Môže vrátiť do NR SR zákon, ktorý napríklad pre rozpor s ústavou nechce podpísať, má aj právo obrátiť sa na Ústavný súd. Prezident by sa zjavne ocitol v konflikte záujmov, keby mal právo predkladať návrhy zákonov a potom nejaký z nich po schválení vrátiť späť do parlamentu.

Malé porovnanie dvoch ústav

Česká ústava má tiež preambulu, ktorá sa hlási k podobným hodnotám ako slovenská. Začína sa slovami „My, občania Českej republiky v Čechách, na Morave a v Sliezsku". Ústava SR má úvodný text „My, národ slovenský", neskôr sa zmieňuje o národnostných a etnických menšinách, a v závere sa píše „teda my, občania Slovenskej republiky".

V Česku je dvojkomorový parlament zložený z 200-člennej Poslaneckej snemovne a zo Senátu, ktorý má 81 členov. Na Slovensku funguje jednokomorový zákonodarný zbor: NR SR, v ktorej je 150 poslancov.

Obe ústavy prešli novelizáciou, ktorá zmenila nepriamu voľbu prezidenta na priamu. Vekový cenzus kandidátov je rovnaký: na Slovensku 40 rokov, v Česku uchádzači musia byť podľa Ústavy ČR voliteľní do Senátu (podmienka je minimálny vek 40 rokov).

O funkciu hlavy štátu sa v Česku môže uchádzať záujemca, ak okrem iného splní jednu z týchto dvoch podmienok: získa pod petíciu aspoň 50-tisíc podpisov od občanov starších ako 18 rokov alebo ho navrhne najmenej 20 poslancov či 10 senátorov. Ústava SR vyžaduje minimálne 15-tisíc podpisov alebo aspoň návrh 15 členov NR SR.

Ústavný súd Českej republiky sa skladá z 15 sudcov vymenovaných na 10 rokov. Podľa Ústavy SR je 12 ústavných sudcov, ktorí vykonávajú svoju funkciu 12 rokov.

Aké hlavné politické spory sa vyskytli počas prípravy textu Ústavy SR?

Štyri. Preambula – jej časť sa nepozdávala predstaviteľom národnostných menšín, napokon finálna podoba sa dohodla až na rokovaní SNR. Debatu o preambule však považujem za menej ostrú v porovnaní s ďalšími tromi problémami. Po prvé, sociálne práva – spor o to, či majú byť obsahom ústavy, „žil“ už od čias prijímania Listiny základných práv a slobôd, pretože predstavitelia prirodzeno-právnej teórie sa prikláňali skôr k opaku. Naša krajina však po nežnej revolúcii prechádzala ekonomickou revolúciou, prebiehali veľké reformy, ktoré zasahovali do vlastníckych práv a následne i života našich občanov. Existovalo riziko, že veľa ľudí môže prísť o prácu, že veľa občanov sa ocitne v existenčnom ohrození. V ohrození bolo právo na bezplatné vzdelanie i zdravotnú starostlivosť. Nakoniec aj výrazným pričinením poslancov SDĽ sa tieto práva do textu dostali. Po druhé, Listina základných práv a slobôd – boli názory, že tiež do ústavy nepatrí. Zaraďoval som sa medzi tých, čo boli presvedčení, že garancie slobôd, ktoré uznáva demokratický svet, do ústavy patria. Našťastie sa tak aj stalo a opodstatnenie potvrdil celý doterajší 30 rokov trvajúci vývoj. Po štvrté, spor o to, kedy majú nadobudnúť účinnosť niektoré ustanovenia Ústavy SR. Slovensko ešte stále tvorilo súčasť Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Predovšetkým premiér a predseda HZDS Vladimír Mečiar nechcel nič časovo odkladať. Napokon však napríklad ustanovenia týkajúce sa kompetencií prezidenta k Ozbrojeným silám SR, vypovedania vojny či postavenia emisnej banky Slovenska nadobudli účinnosť od 1. januára 1993, čiže od prvého dňa vzniku samostatného štátu.

Spôsob výberu hlavy štátu nepatril medzi problémové témy?

Samozrejme, veľa času sme venovali aj tejto veci. Mali sme za sebou celonárodnú odbornú diskusiu. Vyjadrilo sa dovedna až 2 551 inštitúcií, reakcie obsahovali dokopy 12 357 podpisov. Vyplynulo z nich, že len 9,7 percenta si želá priamu voľbu prezidenta, takže sa zaviedla nepriama voľba hlavy štátu v NR SR. K ústavnej zmene došlo, keď po vypršaní prvého funkčného obdobia Michala Kováča SNR nedokázala zvoliť prezidenta ani po troch voľbách. Preto sme pristúpili k novele ústavy a zaviedli sme priamu voľbu. Mimochodom, v Českej republike zvolili Václava Klausa za hlavu štátu až na deviaty raz. Česi nestratili trpezlivosť. Napokon však tiež prešli k voľbe prezidenta prostredníctvom oprávnených voličov.

Michal Horský Čítajte viac Duch ústavy nie je samozrejmosť

Premiérom môže byť politik aj päťkrát za sebou, časový limit nemá. Naopak, ústava obmedzuje prezidenta na výkon dvoch po sebe nasledujúcich funkčných období. Prečo?

Existoval konsenzus, na základe ktorého sme chceli garantovať politickú obmenu na poste hlavy štátu. Čo sa týka úvahy o možnom limite pre výkon funkcie predsedu vlády, nedokážem si to predstaviť. V demokratickom svete totiž voľná súťaž politických strán a hnutí patrí medzi základné hodnoty pluralitného politického systému.

Čo si myslíte o viacerých novelizáciách slovenskej ústavy?

Časť noviel je zbytočná. Napríklad sa to týka ústavných zmien v súvislosti s prepravou a ochranou vody či ochranou manželstva. Nazdávam sa, že v týchto prípadoch sa menila ústava čisto z politických dôvodov. Určite neexistoval vecný dôvod ústavne zakotviť ochranu rodiny, pretože už aj tak chránená bola a je. Za nedomyslenú možno považovať aj zmenu Ústavy SR z roku 2011, ktorá má za následok, že po odvolaní vlády podľa č. 115 ods. 3 ústavy a jej poverení vykonávať dané pôsobnosti do vymenovania novej vlády NR SR stratila možnosti kontrolovať vládu, čo spôsobuje rozpor s prvkami charakteristickými pre parlamentnú formu vlády. Vo vymedzenom čase tak vláda pracuje s obmedzením jej pôsobností a pod „dohľadom“ prezidenta republiky. V tejto zmene by sa očakávali časové limity.

Ľubomír Fogaš

Vyštudoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (PF UK). Dlhé roky pôsobil na Katedre občianskeho a rodinného práva PF UK. V roku 1981 získal vedeckú hodnosť kandidáta vied a v roku 1985 ho vymenovali za docenta pre odbor občianske právo.

V roku 1990 ho zvolili za poslanca Strany demokratickej ľavice. V parlamente bol členom predsedníctva, predsedom Mandátového a imunitného výboru a členom Ústavnoprávneho výboru Slovenskej národnej rady (SNR). Sedem rokov pôsobil v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy, jedno obdobie ako jeho podpredseda.

Bol členom parlamentnej komisie pre prípravu Ústavy SR a pre prípravu Listiny základných práv a slobôd. V SNR (neskôr NR SR) pôsobil do roku 1998. Potom od októbra 1998 do októbra 2002 vykonával funkciu podpredsedu vlády pre legislatívu.

Zuzana Kusa aktual Čítajte viac Ústava môže byť zradná. Čo je pre nás najhodnotnejšie

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Ústava SR #viceprezident #Ľubomír Fogaš
Flowers