Poľnohospodári skutočne môžu prispieť k tomu, že v krajine bude viac pršať.
Jedno z kľúčových riešení proti suchu a klimatickej zmene sa podľa vás skrýva v pôde. V čom?
Pôda má najväčší potenciál prispieť k redukcii sucha a povodňových rizík. Zároveň prispieva k ozdraveniu klímy. Asi sa zhodneme na tom, že posledných 70 rokov, od druhej svetovej vojny, sme našu krajinu, celú našu planétu veľmi pretvorili. Slovensko malo v roku 1945 mimoriadne bohatú štruktúru. Skladala sa aj z močiarov, meandrov, pôvodných riek, zastavané územie bolo menšie. Poľnohospodárstvo bolo oveľa viac štruktúrované na menších plochách. V krajine boli stovky tisíc pôvodných historických štruktúr, ktoré sa formovali storočia – terasy, remízky, medze. Toto všetko sme dramaticky zmenili.
Ale pre potreby ľudí.
No predtým nikoho nenapadlo zmerať dôsledky tejto zmeny. A toto je kľúčové. Odvodnili sme 450-tisíc hektárov nížin a poľnohospodárskych plôch. Upravili sme viac ako 8 000 kilometrov vodných tokov. To sú obrovské čísla. V lesoch nám z dôvodu používania ťažkej techniky pribudli množstvá nezrekultivovaných zvážnic a starých ciest. Krajinu sme pretvorili, a to so sebou prinieslo tri hlavné problémy. A predovšetkým – výrazne sme znížili vodozádržnú kapacitu pôdy.
Je to dôsledok zaužívaného hospodárenia v krajine?
Práve doterajší spôsob hospodárenia viedol k tomu, že sa znížila schopnosť pôdy vsakovať vodu. A to súvisí s mechanizáciou. Je síce desaťnásobne výkonnejšia ako tá, ktorú sme používali pred 70 rokmi, ale prispela k zhutneniu pôdy. Druhý problém je ten, že sa znížil obsah organického materiálu v pôde. A zároveň prebieha erózia pôdy. Lenže neprebieha jeden rok, ale dekády! Strácame pôdu. V budúcnosti sa môže stať, že nám ostane už iba neúrodná časť zeme.
Čítajte viac Púšť hlce svet. Bude sužovať aj Slovensko?Z čoho vychádzate?
V niektorých regiónoch Slovenska merateľne klesol pôdny profil oproti obdobiu spred 50 až 60 rokov o 20 až 40 centimetrov. Dva až tri milimetre pôdy sa tvoria 100 rokov!
Aký je ten tretí problém?
Intenzívnou výstavbou pečatíme plochy, aj preto mizne aktívna zeleň z krajiny. Netvrdím, že výstavba je zlá. Je potrebná. Ale dnes vieme budovy aj cesty stavať inak. Tak, že vodu zadržíme, že vybudujeme aktívne zelené strechy, zelené steny. Vo svete sa to stáva normou. Dnes dokážeme pretvoriť celé mesto tak, aby sa ochladzovalo a zadržiavalo vodu.
Prispieva nešetrné narábanie s pôdou k zmene klímy?
Presne toto sa dnes deje. Z vyčerpanej pôdy sa uvoľňuje uhlík. Samotná pôda emituje CO2. Ale ak je pôda dobre obhospodarovaná, deje sa úplný opak. Má dobrý vlhkostný režim a uhlík zadržiava. Tento stav chceme dosiahnuť. Pôda zohráva pre záchranu planéty kľúčovú úlohu. Bez zdravej pôdy uhlíkovú neutralitu nedosiahneme.
Môžu poľnohospodári prispieť k tomu, aby v krajine viac alebo častejšie pršalo?
Otázku ste položili veľmi správne. Farmári, poľnohospodári skutočne môžu prispieť k tomu, že v krajine bude viac pršať. Aby sme porozumeli tomu, ako to dokážu, skúsme stručne opísať, o čom je klimatická zmena. Ľudia už dobre vnímajú, ako nám dramaticky stúpajú teploty. Prichádzajú extrémy počasia, smršte, silné búrky, dokonca tornáda. Zrážky sú nevyvážené – čo znamená extrémne prudké zrážky, ale aj žiaden dážď. Nula. Sucho. A čo tieto ukážky počasia predstavujú? Ide o len o prejavy obehu vody a energie v troposfére. V tej tenkej škrupine okolo našej planéty, zhruba desať kilometrov hrubej vrstve, kam lietame lietadlom. A čo sa tu vlastne deje? Voda, ktorá sa odparí z nášho územia, odovzdáva bezpečne latentné teplo v hornej časti troposféry. Potom skondenzuje do mrakov a ak sú priaznivé podmienky, tak z týchto mrakov naprší. Okrem vody prebieha kolobeh uhlíka. A tiež kolobeh živín. Pretváraním krajiny sme zmenili toky energie v krajine.
Čítajte aj Lesné cesty. Vedú k záhube alebo k životu?Mohli by ste to opísať na príklade?
Les nezadržiava len vodu. Les chladí prostredie, to je dôležité. Väčšina slnečnej energie, ktorá dopadne na les, sa transformuje do latentného tepla. Vyparujúca sa voda ho bezpečne odoberie z krajiny a odovzdá do vyšších častí atmosféry. Čo sa deje v mestskej krajine, kde je minimum vegetácie a minimum vody? Pravý opak. Iba minimálna časť slnečnej energie sa premení na latentné teplo. 80 až 90 percent sa premení na citeľné teplo. Preto cítime obrovský rozdiel medzi lesom a parkoviskom, môže to byť aj viac ako 10 stupňov.
Ako to súvisí s poľnohospodárskou krajinou?
Ak tejto krajine chýba vegetácia, chýba jej aj vlaha. Práve táto krajina veľkú časť roka skutočne prispieva k prehrievaniu Slovenska. Tým sme sa vrátili k vašej pôvodnej otázke. Toto je nová úloha farmárov, ale aj vlastníkov pôdy. Nemali by prenajímať pôdu len preto, aby sa zabezpečila produkcia. Mali by ju prenajímať s tým, že sa udrží dobrý stav pôdy. To je taká, ktorá dokáže zadržať uhlík a vodu. Taká, kde funguje biológia, kde je dostatok organického materiálu. To znamená priblížiť sa k regeneratívnym postupom hospodárenia na pôde. A zároveň dopĺňať v krajine prvky, ktoré vodu zadržia.
Je zásadná zmena hospodárenia na pôde nevyhnutná?
Len v posledných rokoch sme zažili šesť najteplejších rokov v histórii meraní. Nečaká nás žiadne lepšie obdobie. Ideme jednosmerne do zložitejšieho obdobia. Ale ideme doň preto, lebo sme si dosiaľ neuvedomili, ako veľmi sme zmenili ekosystémy a štruktúry krajiny, ktoré ovplyvňujú vodu, biológiu a klímu.
Čítajte aj Prebudíme stredovekú krajinu?Ale kto podporí zmenu obrábania pôdy? Európska únia?
Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) EÚ dnes podporuje základný príjem farmárov. Aby sme udržali aspoň nejakých farmárov v území. Až druhým krokom v poradí je plnenie enviroklimatických cieľov. SPP je výsledkom politického hlasovania, kompromisu. Stále nemôžeme hovoriť o tom, že SPP sa rovná boj proti klíme. Aj Európska komisia si uvedomuje, že to nie je dostatočné, a preto navrhla viacero balíkov, ktoré majú prispieť k obnove životného prostredia. Ide napríklad o stratégiu EÚ pre biodiverzitu, stratégiu pre lesy, oznámenie o uhlíkovom poľnohospodárstve, rámcovú smernicu o vode – únia 20 rokov zápasí s tým, ako zlepšiť stav vôd – smernicu o povodňových rizikách. Stratégií je veľa, ale pri jednej by som sa pristavil. V novembri minulého roka bola zadefinovaná stratégia EÚ pre pôdu do roku 2030. Práve táto je podľa mňa integračná, pretože na pôde sa udeje a už sa deje rozhodujúca klimatická akcia.
A ako podporí zmenu Slovensko?
EÚ zaviedla takzvané ekoschémy, ktoré sme sa snažili s kolegami z nášho ministerstva a v komunikácii s farmármi nastaviť tak, aby sme nemali zbytočne veľké lány bez prerušenia. Pri bežných plochách by to malo byť najviac 50 hektárov. Nejde o žiaden dramatický zásah. Predely môžu tvoriť aj iné pásy plodín, zelené pásy, ktoré krajinu upokoja, bude sa tadiaľ môcť pohybovať zver. Ideálna by bola orientácia týchto predelov v smere po vrstevnici.
Stále je to však v poľnohospodárstve nastavené tak, že farmárom sa neoplatí udržiavať mokrade, radšej ich preorú.
Preto je dôležité podporovať ekoschémy. Chceme, aby sa konečne uznalo viac krajinných prvkov v rámci oprávneného hektára. Pracovne ich nazývame bylinné políčka alebo priekopy – zelené upokojujúce plochy, ktoré neslúžia na produkciu. Môže ísť o hradenie strží. Údolnice vo zvlnenej poľnohospodárskej krajine by sme nemali obhospodarovať. Mali by sme aj tie upokojiť, zatrávniť. A ak to spravíme umne, môžeme vytvoriť kaskádu menších vodných plôch. Toto všetko nám umožní, aby sme v krajine nielen produkovali, ale aj spravovali vodu. Vodozádržnú kapacitu pôdy dokážeme sériou opatrení alebo krokov zvýšiť z piatich, desiatich milimetrov na 40 až 50 milimetrov v priebehu niekoľkých rokov.
Ale neobmedzia tieto prvky produkciu?
Ja tvrdím, že ak na každom hektári vyhradíme 10 percent pre prvky, ktoré bránia erózii, zadržia vodu alebo poskytnú priestor pre biotu, tak to nielenže neobmedzí produkciu, ale práve naopak – výrazne ju povzbudí.
Ale neznamená to o 10 percent nižšie hektárové výnosy?
V dnešnom suchu nám výnosy klesli o 40 až 70 percent! Sme v situácii, keď je pre udržanie výnosov kľúčový práve dobrý manažment pôdy, dobrý manažment dažďovej vody. Ak farmár zlepší vlahový režim, pomôže si, zmenší riziká. A nielenže si udrží produkciu, ale postupne zlepší stav pôdy. A navyše prispeje k tomu, aby obec pod jeho poľami nebola zaplavená. A to nie je málo.
Je šanca, že sa vrátime k organickým hnojivám?
Nebude to z roka na rok. Rast cien priemyselných hnojív nám však ukazuje, že nastal čas na prehodnotenie ich udržateľnosti. Priemyselné hnojivá síce dopovali rastliny, ale stav pôdy postupne zhoršovali. Aj živočíšna výroba sa môže podieľať na prechode na organické hnojivá, a podotýkam – hnojivá slovenskej výroby. Firmy ich už vedia dodávať, ide len o to, aby sme na to nabehli. A práve organickými hnojivami vieme prispieť k tomu, aby sa zlepšila schopnosť pôdy zadržiavať vodu. Aby sme opäť – ochránili krajinu pred rozpálením.
Nie sú už pôdy príliš vyčerpané, aby sme sa snažili ich regenerovať?
Prax hovorí, že pôda sa v podobných systémoch dokáže zregenerovať v horizonte piatich, siedmich rokov. Pokiaľ nie je zdevastovaná na holinu.
Ešte sa vráťme k číslu, ktoré ste spomenuli. V minulosti sme odvodnili 450-tisíc hektárov nížin. Inými slovami, takmer 10 percent Slovenska sme zbavili vody. Čo s tým?
Musíme si priznať jeden fakt – takéto odvodnenie objektívne už nepotrebujeme. My potrebujeme krajinu zavodniť. Potrebujeme ju vrátiť do režimu, keď dokáže dobre hospodáriť s dažďovou vodou a s vnútornými vodami v krajine na poliach.
A čo spravíme s kanálmi? Treba ich zasypať?
To by bolo zbytočné. My tie kanály môžeme využiť opačným spôsobom – práve na zadržiavanie vody. Na jednom kanáli by sa dalo spraviť niekoľko prehradení. Niektoré kanály môžeme opätovne zavodniť a môžeme vďaka tomu obnoviť mokrade, ktoré tam kedysi boli. Nejaký kanál sa môže prestavať na rybník. Veľa tých kanálov sa dnes ocitá v intraviláne obcí, často sú v najnižšej časti povodia. Ak obec dosiaľ nepostavila čistiareň odpadových vôd, práve tento kanál by mohla využiť na stavbu koreňovej čistiarne. Čo je relatívne lacné riešenie. Popri kanáloch by sa mohli vysádzať vetrolamy. Niektoré sú dostatočne veľké na to, aby po nich viedla vodná turistika. A niekde sa môže po kanáloch posúvať tovar, je to lacnejšie a šetrnejšie ako kamióny. Príležitostí je veľa. A urobíme tým ďalší krok k zadržiavaniu vody a podpore výparu. Pomôžeme tým aj susedom.
Čo máte na mysli?
Dve tretiny zrážok na našom území pochádzajú z výparu vody v krajine. Ak nepodporíme výpar, krajina sa prehrieva a niekde voda chýba v zrážkach. Ak, naopak, podporíme zavodnenie nížin, prinesie to väčší výpar a voda sa bude lepšie recyklovať v celých povodiach, má to aj medzinárodný rozmer. Ide o vynikajúcu príležitosť. Ak farmár zapojí do biznis plánu aj zadržiavanie vody a dostane za to podporu, lebo ide o verejný záujem, tak to rád urobí. Udrží si vlastnú produkciu a pomáha celej spoločnosti naprieč hranicami.
Budú sa konečne vyplácať ekosystémové služby?
O ekosystémových službách vieme desaťročia. Vedecké inštitúcie to spočítali, aké je to všetko hodnotné – ochladzovanie, biodiverzita, poskytovanie vody. Ale povedzme si pravdu – systematicky sa to nikdy nepodporovalo. Nečudujme sa, že zažívame v posledných rokoch kaskádový kolaps ekosystémov. Ak máme o desiatky percent menej hmyzu, klesne početnosť a druhová skladba vtáctva. A to isté sa deje aj v obehu vôd. Rozpadá sa nám ustálený systém obehu vody v krajine. My musíme znova zabezpečiť dobrý výpar vody z krajiny, pretože tá voda sa nám vráti. V tomto bode musím vyvrátiť jednu informáciu, z ktorej som bol šokovaný. Malá časť akademikov stále dokáže tvrdiť, že stromy na juhu Slovenska prekážajú, pretože vyparujú viac vody. Je to absurdná vec! Stromy a vegetácia pôsobia v krajine ako regulačné ventily a v prípade nedostatku vody zatvárajú prieduchy, spomaľujú výpar, pričom chránia pôdu v okolí. Práve preto, že vodu vyparujú, pomáhajú ju ochladzovať. My nemôžeme myslieť na to, že zeleň a vegetácia škodia! Naopak, pomáhajú nám. Strom je ten posledný, kto zomrie v úplne vysušenej krajine.
Kedy sa na Slovensku vo väčšom meradle začne uplatňovať agrolesníctvo?
Keď napríklad zapojíme do starostlivosti o krajinu takzvané biele, pustnúce plochy. Ide o veľkú časť nevyužitej krajiny, takmer 600-tisíc hektárov. Tieto plochy sú vhodné pre agrolesnícke systémy. Niekto tam môže vysadiť orechy, staré odrody jabloní, môžu sa tam pásť ovce, práve tam možno spraviť dobré vodozádržné opatrenia. Ide o viac ako 10 percent výmery Slovenska a sú rozptýlené po celej krajine, takže každý kataster môže prispieť k znižovaniu rizík a byť tou špongiou. To je dar, že vôbec máme také plochy.
Lenže opäť – tieto plochy sa nerozvíjali, pretože sa na ne nevzťahovala podpora SPP (Spoločnej poľnohospodárskej politiky).
Komunikujeme so Slovenským pozemkovým fondom, aby sme umožnili nový prístup. Aby sa napríklad aj obci oplatilo, že má vo svojom území taký pozemok. Môže mať z neho úžitok, napríklad seno, môže mať príjem. No celkovo sa pôda dnes dostáva do inej optiky. Hodnotná pôda nemusí byť len orná pôda, trvalé trávnaté porasty. Ale každá pôda, ktorá dobre plní svoju hydrologickú a klimatickú funkciu, pôda, ktorá nedegraduje. Pôda nie je len výrobným prostriedkom, podieľa sa na kolobehu vody, uhlíka, je nosičom vegetácie a je priestorom pre pôdnu biotu. Toto sú tie nové veci, do ktorých by mohli agronómovia vstupovať. Nebudú riešiť len produkciu, ale aj zdravie pôdy a mali by na to získať podporu.
Ako bude fungovať pripravovaná Uhlíková a vodná banka?
Ide o nový koncept prístupu k pôde. Voda nie je len výrobným prostriedkom. Je aj rezervoárom vody a uhlíka. Pôda je dokonca najväčším rezervoárom vody na kontinentoch, väčším ako všetky jazerá a rieky dokopy. Je to banka. Môžete mať chudobnú banku, ktorá ide do zániku. Ale môžete mať aj prosperujúcu banku, ktorá zväčšuje kapacitu. V súčasnosti si túto banku vyprázdňujeme. Do riešenia musíme vtiahnuť každého jedného užívateľa pôdy, vlastníka. Oni rozhodnú, či táto banka bude prosperovať. Štát ich bude za zveľaďovanie ekosystémových služieb transparentne finančne a odborne podporovať.
Ekosystémových služieb je však veľa. Na ktoré sa zameriate?
Zameriame sa na tri základné parametre a k tomu ešte dva. Sú merateľné, spočítateľné a ovplyvniteľné bežnou praxou. Prvý parameter – vodozádržná kapacita pôdy a štruktúr krajiny. Druhý – budeme oceňovať zvyšovanie organického materiálu v pôde – či už cez maštaľný hnoj, organické hnojivá, krycie plodiny. Tretí parameter – aby mala pôda súvislú kryciu vrstvu vegetácie. Napríklad medziplodiny na poli. V meste ide o zelené strechy, zelené prvky, ktoré pomáhajú chladiť a kryť pôdu. Pretože keď je zakrytá, nerozpadáva sa. Neuvoľňuje uhlík, naopak, viaže ho. Štvrtým parametrom je znižovanie erózie. A piatym – sledovanie tepelnej stopy pozemku.
Čítajte aj Nerobiť v lese nič znamená zachrániť všetko?O čo ide?
Les, ktorý ochladzuje, má tepelnú stopu minimálnu. Ale ak sa postaví logistický park veľký 200 krát 200 metrov, čo sa stále deje, zapečatí pôdu a zároveň je to škatuľa, ktorá tepelne zaťaží prostredie. Chýba vegetačný kryt. Logistický park sa dnes už dá postaviť tak, že má zelenú stenu aj strechu, dažďovú vodu využije na ochladzovanie územia. Nech prebieha výstavba, ale nech rešpektuje tieto pravidlá. Alebo nech sa obsadzujú hnedé parky, nevyužívané areály.
Čo všetko je súčasťou koncepcie Uhlíkovej a vodnej banky?
Pôjde o tri nástroje. Prvým bude Klimatický fond pre pôdu. Inštitúcia, ktorá bude mať viac zdrojov príjmov a ktorá bude podporovať klimatickú akciu na pôde. Nielen jednorazovo, ale dlhodobo podporí tých, ktorí budú udržiavať krajinu v dobrom stave. Druhým nástrojom bude informačný a monitorovací systém Pôda. A tretím je certifikačný systém Uhlíková a vodná banka.
Kedy by sa to mohlo spustiť?
Všetko musí schváliť parlament. Účinnosť predpokladáme od prvého júla 2023. Chceme podporiť aj modelové opatrenia, prototypy opatrení už tento rok, ktoré sa budú podporovať vo väčšom rozsahu v ďalších rokoch. Klimatický fond bude potrebovať tri až štyri roky na rozbeh. Na budúci rok by sa mohlo začať so sumou 30 miliónov eur. Potom by sa malo investovať 150 miliónov eur každý rok. Nejde iba o bežné výdavky, ide o národohospodárske systémové riešenie. Tento program pomôže udržať a rozvinúť zamestnanosť. Pomôže obnoviť vodné zdroje, ktoré sú kľúčové pre fungovanie regiónov, zvýšime celkovú odolnosť. Krajina musí byť pripravená. Nemôže len tak čakať. Kritická zrážka môže byť tou jedinou, čo tam padne. Z nášho pohľadu ide o najzásadnejšie riešenie pôdohospodárskeho rezortu k zmene klímy.
Martin Kováč
- štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva
- Dlhé roky sa venuje adaptácii štruktúry krajiny na zmeny klímy.
- V rokoch 1990 až 1995 študoval na Stavebnej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, odbor vodné hospodárstvo krajiny.
- V rokoch 1998 až 2001 na Žilinskej univerzite v Žiline na Ústave súdneho inžinierstva absolvoval štúdium znalectva v oblasti oceňovania nehnuteľností a vodného hospodárstva krajiny.
- Od roku 2021 viedol zbor poradcov ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.