Seriál Naši a svetoví azda ani netreba predstavovať. Vyše desať rokov ho vysielal Slovenský rozhlas, v ostatných rokoch mal aj televíznu verziu, ktorú prinášal prvý program RTVS. Autorský projekt Ľubice Hargašovej si získal srdcia poslucháčov aj divákov. Výber z rozhovorov vyšiel dokonca knižne.
Seriál pokračuje v Pravde ako audioverzia, teda podcast, tiež ako video zo štúdia i ako text, ktorý si budete môcť prečítať na webe pravda.sk. Každý týždeň v sobotu zverejníme všetky spomínané verzie rozhovoru a je len na vás, našich čitateľoch, poslucháčoch a divákoch, ktorú si vyberiete.
Čím sa budú vaše rozhovory v Pravde odlišovať?
Budem rada, ak u vás dostanú hostia väčší priestor. V spravodajstve RTVS mal vstup iba dve minúty tridsať, v rozhlase dvakrát päť minút, neskôr trikrát dve minúty a 50 sekúnd. Za takýto krátky čas vám hosť veľa nepovie, hoci by chcel. A chce, pretože sa ho snažíte dostať pred mikrofón nezriedka rok, dva i dlhší čas. Preto sa na šancu v Pravde veľmi teším.
Ako si vyberáte hostí?
Hľadám najmä ľudí, o ktorých sa na Slovensku nevie. Aj keď dokázali veľa – pre seba, pre Slovensko i svet – rovnako ako tí známejší ľudia, o ktorých sa píše a hovorí častejšie.
Rozhovory Ľubice Hargašovej s našincami, ktorí sa len vlastným úsilím a umom presadili vo svete
Je dôležité rozprávať príbehy ľudí, ktorí môžu ostatných inšpirovať?
Nepochybne. Najmä v tejto dobe. Je to hlavný dôvod, prečo to robím.
Čo je ťažšie, nájsť zaujímavého človeka alebo ho presvedčiť na rozhovor?
Skontaktovať hosťa je základ, ale iba prvý krok. Najhoršie je čakanie, kedy bude mať čas prísť na Slovensko. A keď to príde, musíte sa pohotovo vedieť prispôsobiť jeho programu.
Ten býva vždy nabitý. Ľudia žijúci v cudzine prichádzajú domov často len na pár dní a chcú využiť každú minútu. Rodina, priatelia, úrady… Na akom najzvláštnejšom mieste ste robili rozhovor?
Azda pri štedrovečernom stole, dizajnérovi Jurajovi Strakovi zvýšil čas len krátko pred sviatočnou večerou s rodičmi.
Čo vás na rozhovoroch baví najviac? Čo je váš cieľ?
Vždy som sa tešila na ľudí, ktorí sa počas rozhovoru otvoria. Povedia, prečo odišli za hranice. Či už v tejto krajine nemohli dýchať, neboli uznaní, alebo chceli niečo svetu dokázať. Býva to často aj prekvapujúce.
V čom? Pýtať sa na najzaujímavejšieho hosťa je ako žiadať od mamy odpoveď na otázku, ktoré dieťa má najradšej. Nuž ale predsa, ak by ste mali vybrať iba jediného z vyše 450 hostí, na ktorého si teraz spomeniete?
Na operného speváka Pavla Bršlíka. Rozhovor sme robili tesne pred jeho prvým veľkým koncertom na Slovensku. Vo svete už bol vtedy uznávaná kapacita. Pred domácim publikom mal však nesmiernu trému. Bál sa reakcie svojej rodiny, ktorá prišla z Kysúc na koncert do Bratislavy takmer celá, i reakcií všelijakých neprajníkov a závistlivcov.
Ohlasy na koncert boli napokon senzačné, ale to ste krátko pred ním, samozrejme, nevedeli. Ako to poznačilo rozhovor?
Iba krátko pred ním mi povedali, že mám len 20 minút. Reagovala som: Dobre. Začali sme, 20 minút ubehlo a Paľko sedel ďalej, rozprával, otvoril sa, bavilo ho to. Zhruba po hodinke a pol mu hovorím: Prepáčte, nechcem vás vyháňať, rada sa s vami budem rozprávať aj ďalej, ale neponáhľate sa preč?
Ako odpovedal?
Usmial sa, že to bol iba krycí manéver, obrana, ak by sa počas rozhovoru necítil dobre. Nuž a napokon verejne povedal aj to, prečo odišiel do sveta. Viete prečo? Vtedajší pán riaditeľ Národného divadla od neho chcel, aby spieval operety, inak nebude spievať nič. Keď sa to dozvedeli v Berlíne, okamžite Bršlíka pozvali, a tak sa začala jeho kariéra medzinárodnej hviezdy. Na Slovensko však nezanevrel, naopak, vždy sa rád vracia a vystupuje tu.
Dôvody odchodov aj návratov, dočasných i trvalých, bývajú rôzne. Prezraďte tie najčastejšie.
Typograf a dizajnér Peter Biľak vymyslel písma, ktoré sú úspešné v mnohých štátoch sveta, využívajú sa napríklad v Európskom parlamente, ale aj v odľahlých kútoch Indie či severu Kanady. Peter odišiel preto, lebo mu v Bratislave zhorel byt a nevedel, ako ďalej.
Potreboval nový začiatok.
Presne. Odišiel do USA, potom do Francúzska, napokon sa usadil v Holandsku, kde žije už takmer 25 rokov. Na Slovensko sa vracia pravidelne aj s rodinou na celé leto a Vianoce, teda len oddychovať. Je medzinárodne uznávaný, úspešný, ale vrátiť sa natrvalo nechce, pretože, ako hovorí, čo by tu robil. Kto by ho chcel? Chcete príklad? Pre niekoho to bude azda len drobnosť, ale naša krajina ho oslovila, aby pre ňu urobil poštovú známku až po tom, čo mu vydali známku v Holandsku a mal tam s ňou nesmierny úspech.
Viac sa o Biľakovom príbehu dozvedia naši čitatelia už čoskoro.
Áno. Je hosťom jedného z prvých rozhovorov, ktoré vyjdú v Pravde. Nenahrávali sme ho v štúdiu, ale na jeho chalupe za Považskou Bystricou.
Koho ďalšieho budeme môcť vidieť a počuť v prvých častiach seriálu Naši a svetoví?
Imigračného právnika, dizajnérku luxusných tapiet a osobného maséra dubajského šejka. Neverili by ste, koľko vecí majú spoločných a čo ich vytiahlo von zo Slovenska.
Pozrite si všetky diely seriálu Naši a svetoví, ktoré od vyjdenia tohto rozhovoru vyšli v Pravde