Aký je počet medveďov? Zlá otázka

Ani po predbežnom zverejnení výsledkov sčítania medveďov sa verejná debata neskultivovala, práve naopak. Ako sa pozeráte na zverejnené číslo 1 056 jedincov?

Ide o to najlepšie vedecky podložené číslo, aké sa nám nedávno podarilo dosiahnuť. Toto by som nespochybňoval. No myslím si, že pozornosť, ktorú púta predbežný výsledok výskumu, nezodpovedá dôležitosti tohto čísla. Podstatnejším údajom je to, koľko máme konfliktov s medveďom a ako to vníma verejnosť. Možno by bolo prínosnejšie, keby aj médiá dali viac priestoru vzdelávaniu o medveďoch, o spolunažívaní s medveďmi, o správnom správaní v horských oblastiach, ako za každú cenu zisťovať počet medveďov v populácii.

To, že zistíme počet medveďov, nakoniec nerieši problém?

Presne tak. Ako príklad by som uviedol USA, kde sa na miesto diskusie o číslach sústredili na niečo iné. Prísne zamedzili kŕmeniu medveďa. Medveď, ktorý nemal kontakt s ľudskou stravou, nevyhľadáva ľudí kvôli potrave. Ak sa tam náhodou taký medveď vyskytne, je automaticky považovaný za problémového medveďa a je odstránený. Lenže ak by sme na Slovensku odstránili všetky medvede, ktoré už mali kontakt s ľudskou stravou, možno by sme nakoniec zistili, že máme kriticky ohrozenú populáciu medveďa. Pretože naše medvede sú v relatívne blízkom kontakte. A to je aj kvôli tomu, že verejnosti chýbajú informácie o medveďoch, o prevencii, ale najmä o tom, ako predchádzať konfliktom.

Podieľate sa na výskume medveďa. Pracujete v oblasti molekulárnej biológie so vzorkami srsti. Posledný výskum, z ktorého boli prezentované čísla, však bol postavený najmä na vzorkách trusu. Je srsť spoľahlivejším materiálom?

Áno, pretože vo vlasovom korienku sú bunky len medveďa a dosahujú vyššiu koncentráciu DNA. Takže je to vhodnejší materiál na získavanie a analýzu DNA.

Ochranu medveďov zaviedli na našom území v 30. rokoch 20. storočia poľovníci. Prečo?

Pretože zostalo žiť posledných pár desiatok jedincov. Počet medveďov výrazne klesol a vyzeralo to, že medveď vymrie. Od tohto momentu sa populácia zotavovala a začala znova rásť.

A v iných krajinách?

Všade už bola populácia medveďa vyhubená. Myslím si, že medzi prvými bolo Anglicko, tam boli medvede vyhubené už v stredoveku. Postupne aj v Nemecku, Česku. Lenže nie je celkom namieste, aby sa slovenskí poľovníci pýšili, že to oni zachránili medveďa.

Prečo nie?

Tvrdím, že medveďa u nás ochránil najmä terén. Na Slovensku sú hory väčšie, neprístupnejšie a bolo pre ľudí ťažšie ho vyhubiť. Pre medveďa bolo ľahšie nájsť si miesto na prežitie. Ale je fakt, že ak by poľovníci nepresadili ochranu, populácia by sa možno nezvládla zotaviť. Bola by ohrozená vymiznutím pre fragmentáciu habitatu a následné príbuzenské kríženie. Podobne ako to dnes hrozí populácií hlucháňa na Slovensku.

Rastie populácia za posledných 100 rokov?

Jediné dlhodobé dáta, ktoré sme dosiaľ mali, boli poľovnícke štatistiky. Tieto grafy mali rastúcu tendenciu z roka na rok.

Už ste spomenuli USA. Je pravda, že kedysi mali podobné starosti s medveďmi. Čo všetko spravili, že dnes aj podľa štatistík vychádza, že vás v USA v národných parkoch skôr trafí blesk, ako napadne medveď?

Áno, v USA bolo v minulosti veľa konfliktov s medveďmi. V prvom rade dosiahli to, že v národných parkoch sa naňho nepoľuje, a to už 100 rokov. Nemá strach z ľudí. Človek môže počas dňa vidieť medveďa, pričom ho to ani nezaujíma. Medveď od človeka nič nechce, nedochádza ku konfliktným situáciám. Na vlastnej koži som sa o tom presvedčil v národnom parku na Aljaške. A to bol medveď grizly, väčší poddruh medveďa hnedého, žijúceho u nás.

Ale tiež majú v amerických národných parkoch občas prípady, keď musia medveďa zastreliť.

Áno, v jednom národnom parku na Aljaške sa napríklad stalo, že turista v panike, keď zbadal medveďa, zahodil batoh a utiekol. Medveď batoh prehľadal, zistil, že je v ňom jedlo, a bol to veľký problém. Celú oblasť uzatvorili, kým medveďa neodstránili.

Nemám zahadzovať batoh s jedlom, keď zbadám medveďa? V starých príručkách to naozaj figuruje.

Nie.

Ako presne sa Američanom podarilo dosiahnuť, že medveď nevyhľadáva človeka kvôli potrave?

Zaviedli a striktne kontrolovali dve pravidlá. Prvé som už spomenul – nekŕmte zvieratá. Druhé – zabezpečte odpad. Toto sú priority a výsledok ich nedodržiavania môžeme vidieť aj u nás. Stačí, keď sa pozrieme do Vysokých Tatier. Sú tam jelene v strede mesta. Keby ich nelákala ľudská potrava, tak tam nie sú. A ak prikrmujeme jelene, ako zabránime medveďovi, aby sa tiež nažral? Celú oblasť prikrmovania divožijúcej zveri rieši aj najnovšia štúdia (rozkladá papiere s mapami). V Európe je už viacero štátov, kde úplne alebo čiastočne zakázali prikrmovanie zvierat. Na Slovensku stále kŕmime medveďa nepriamo. Najnovšie aj pre vnadenie diviakov, u ktorých sa poľovníci snažia regulovať šírenie afrického moru ošípaných. Alebo keď je kukurica vysiata v podhorských oblastiach – takisto predstavuje narúšanie prirodzených podmienok pre medveďa. Prikrmovaním umelo zvyšujeme únosnosť prostredia, práve týmto ovplyvňujeme veľkosť populácie. Toto je jedna z najdôležitejších vecí, ktoré sa vôbec nezačali riešiť. A potom – odpadkové koše. Kým u nás sa ešte len začali zabezpečovať veľké stojiská s veľkým počtom košov, v Amerike majú v oblastiach s výskytom medveďa každý, aj malý, kôš už dávno zabezpečený tak, aby sa doň medveď nedostal.

Iba koše a prikrmovanie? To je všetko?

Nie, kľúčové je tiež vzdelávanie ľudí. Prečo by sme nemali v sadoch nechávať nepozbierané ovocie? Prečo a kedy medveď chodí k ľuďom? Ako sa správať pri stretnutí s medveďom? Ako sa pohybovať v teréne? Ako sa kempuje v krajine, kde žijú medvede? V amerických národných parkoch dostanete napríklad špeciálnu nádobu, v ktorej si zabezpečíte potraviny pred medveďom. Toto je niečo, čo sa u nás posledných 20 rokov podcenilo – prevencia konfliktov. Aspoň čiastková medvedia envirovýchova by mala byť už od škôlky, pretože sme krajina s medveďmi. Televízie by namiesto šírenia strachu z medveďa mohli pomáhať vzdelávať ľudí o živote v krajine s medveďmi. Ale to nie je jednoduché.

Ktoré krajiny zakázali prikrmovanie?

Napríklad Nórsko, Francúzsko, Taliansko, Grécko, Belgicko, Holandsko.

Čítajte aj Lov šelmy

Súvisí tento zákaz aj s medvedími „problémami“?

Väčšinou ide o krajiny, ktoré nemajú až takú tvrdú zimu. U nás sa prikrmovanie zvierat odôvodňuje stále tým, že ide o pomoc v čase núdze. Lenže medveď nepôsobí, žeby trpel núdzou. Kŕmenie by sa dalo ľahko vyriešiť zmenou dotačnej politiky poľnohospodárov v podhorských oblastiach a zmenou zákonov o vnadení a prikrmovaní divožijúcich zvierat.

Stalo by sa niečo zlé prírode, keby sme prestali zvieratá prikrmovať?

Myslím si, že vzhľadom na to, že sa stále sťažujeme, ako veľmi je premnožená všetka zver, nič zlé by sa nestalo. Prial by som si, aby bolo zvierat v prírode toľko, koľko ich príroda uživí. Prinajmenšom národné parky by nemali byť ako farmy.

Vyrobila TV Pravda a Športová akadémia Mateja Tótha, o.z.

A ak by sme teoreticky dokázali zabezpečiť čo najprirodzenejšie podmienky, zakázali prikrmovanie, prestali lákať medvede kukuričnými poľami, čo by sa s medveďou populáciou dialo? Premnožili by sa medvede?

Nie. Pretože v prirodzenej medvedej populácii fungujú rôzne mechanizmy. Napríklad medvedica, ktorá na jeseň nemá dostatočné množstvo potravy, dokáže odložiť graviditu až na ďalší rok. Potom sú tu ďalšie veci – staršie samce zabíjajú mláďatá, čím tlmia populáciu. A ešte je tu vysoká mortalita jedincov v prvých rokoch života.

V Tichej a Kôprovej doline sa už niekoľko rokov drží stabilná populácia asi 40 medveďov. Človek tu nezasahuje. Je možné, že by sa to udržalo v celej krajine?

U medveďa existujú rôzne sezóny. Napríklad bukvicový rok. Býva zhruba každé štyri roky, keď sa urodí také množstvo bukvíc, že medvede niekedy nemusia ísť na zimný spánok. Na južných svahoch pod roztopeným snehom hľadajú bukvice. Niekedy sú aktívne aj celú zimu. Potom sú však roky, keď to majú ťažšie. V minulosti to tak fungovalo. Medvedice mávali viac mláďat, keď boli lepšie roky, a potom ich mali menej alebo si graviditu dokonca odložili. Populácia by bez prikrmovania fungovala dobre vďaka týmto samoregulačným mechanizmom a stabilizovala by sa sama.

Čítajte viac Krehký domov šelmy

Pýtam sa preto, lebo nie je zriedkavý názor, že problémom nie sú koše a odpadky ľudí. Ale skôr to, čo sa deje vnútri medvedej populácie. Sú napríklad návrhy, aby sa odstraňovali dominantné samce, ktoré vyháňajú mladé samce k ľuďom. Ak by boli mladé samce v bezpečí, ľudí by neotravovali. Naozaj to takto funguje?

Malo by to podľa mňa úplne opačný efekt. Podobný, ako keď zastrelíte dominantného diviaka. Na ďalší rok je veľmi veľa mláďat, pretože sa začnú páriť aj mladšie jedince. Toto je jedna z úloh staršieho samca. Je to známe aj z Tichej a Kôprovej doliny. Dominantný samec nedovolí páriť sa mladým jedincom, aj medvedice mávajú mladé neskôr, ako keď tam nie je. Práveže táto hierarchia je veľmi dôležitá pre stabilizáciu populácie. Myslím si, že jediný dôvod, prečo chodia medvede k ľuďom, je to, že u ľudí sú lákadlá, potrava. A možno mladšie jedince idú skôr do rizika, aj napriek strachu pred ľuďmi. Pretože medvede sú prirodzene plaché, majú z nás strach.

A je to naozaj tak, že dominantné samce vytláčajú mladšie z teritória?

Medvede nie sú vôbec teritoriálne zvieratá, ako sa to stále tvrdí. Majú takzvaný domáci okrsok, územie, ktoré využívajú. A je dokázané, že toto územie môže byť využívané viacerými jedincami. Ak sú tam dostatočné zdroje potravy, môžeme pozorovať veľa medveďov na jednom mieste. Aj u nás to funguje podobne, ako to môžeme vidieť v dokumentoch z Ameriky, kde niekoľko medveďov chytá lososy v rieke – naraz na jednom mieste.

Ale prečo je mylná predstava o teritorialite medveďov stále rozšírená?

Pretože každý má akoby toho svojho medveďa. Medveď využíva 100 až 300 štvorcových kilometrov. Samice sú viac verné územiu, kde sa narodili. Samce od tretieho roku, keď pohlavne dospejú, vyrážajú na potulky, hľadajú nepríbuzné samice na párenie. A územie, na ktorom sa pohybujú, môže presahovať aj desať poľovných revírov. To znamená, že 10 ľudí môže byť presvedčených o tom, že majú vo svojom revíre vlastného medveďa.

Aké sú pre to dôkazy?

Údaje z telemetrických obojkov. Hovoriť o živote medveďa bez týchto údajov je takmer nemožné. Vôbec, celkovo je ťažké robiť vedu o medveďovi, jeho život je skrytý. Málokto má napozeraný celý život medveďa. Je takmer nemožné sledovať divo žijúceho medveďa počas celého roka, nieto niekoľko jedincov naraz. Práve vďaka telemetrii sa vyvrátili, potvrdili alebo zistili mnohé veci o živote medveďov, napríklad aj potulky samcov po treťom roku. Telemetrický výskum u nás stále prebieha.

Čítajte viac Píly a pralesy. Dva koncerty znejú v Malej Fatre

Mal by sa zastreliť medveď, ktorý u človeka hľadá potravu?

V prvom rade by sa mal zabezpečiť odpad a hospodárske zvieratá pred medveďom. Malo by sa zamedziť kŕmeniu. Je však pravdepodobné, že jedince, ktoré si na vyhľadávanie potravy u človeka zvykli, sa nebudú dať odnaučiť. Je veľmi malá šanca, že zmenia svoje správanie. Takže v konečnom dôsledku budú musieť byť odstránené. V Amerike majú k tomu dokonca heslo – fed bear, dead bear. Kŕmený medveď je mŕtvy medveď. Toto heslo propagujú v rámci prevencie, aby ľuďom nenapadlo dať medveďovi zvyšok chleba, nech je dobrá fotka.

Je správne zabiť medveďa?

Je smutné, že v dnešnej dobe slovenskí ochranári, ktorí by mali mať už 20 rokov prevencie za sebou, musia zabíjať, alebo aby som použil správny termín – eutanazovať medvede. Podľa mňa to správne nie je. Je otázne, či to má nejaký koniec. Stále budú pribúdať problémové medvede, keď budú u ľudí nachádzať otvorený zdroj potravy. Aj keď budeme mať posledného medveďa, bude preňho ľahšie ísť k ľuďom, keď objaví tie chute. Na základe konfliktov nemôžeme hovoriť nič o premnožení ani o počte. Jediné číslo, ktoré vieme, je to, ktoré nedávno vyšlo. Ale aj toto číslo nám nakoniec veľa o situácii nehovorí. Keď bude menej medveďov, neznamená to, že bude menej konfliktov. Nezachráni to ľudí.

A čo pomôže?

Ak si začneme hovoriť pravdu – vedecké fakty o správaní medveďov. Ak začneme verejnosť vzdelávať o medveďoch a o tom, ako sa majú ľudia správať v lese. Toto sú zanedbané veci, ktoré dospeli k tomu, že ľudia, ktorí vyrástli v pod horou, majú strach chodiť do lesa. Hoci dôvod na to nemajú.

Mali by sa budovať útočiská pre problémové medvede?

Pre mňa je pohľad na zvieratá, čo žijú za plotom, smutný. Ale môže to plniť svoju úlohu. Najmä v situácii, keď každá zoo už kričí, že nemôžu prijať ďalšie medvede. Možno by to bola dôstojná možnosť, ako nechať tie zvieratá dožiť. Ale vzhľadom na to, že medveď sa v divočine dožíva až 20 rokov a v zajatí aj do 30, mohol by byť čoskoro problém s priestorom. Aký veľký by sme museli vyhradiť plot, aby mohli žiť v akom-takom prirodzenom prostredí? A nakoniec by sme ich aj tak museli kŕmiť. A kŕmenie medveďov striktne odmietam. Musel by to byť dôkladne premyslený projekt. Ktorý by však mohol vzdelávať.

Ako?

Veľa ľudí má zážitok z detstva, ako boli aspoň v zoo. Tento zážitok ostáva dlho v pamäti a možno neskôr, keď ten človek bude sedieť v európskom parlamente a bude hlasovať o európskom zákone týkajúcom sa ochrany prírody, tak ho tento zážitok ovplyvní.

Kde sú zabehnuté podobné zariadenia?

Napríklad v Nemecku v Bavorskom lese je niekoľko takýchto výbehov. Nie je to zoo, ale skôr zvernica, v ktorej sú vlky, medvede alebo rys. Môže sa stať, že nič neuvidíte. Ale ak ste trpezliví a prídete ráno, je tu šanca. Čo sa mi na tom páčilo – bolo to zadarmo a bola to misia štátu. Umožniť návštevníkom vidieť zvieratá, ktoré tam žijú, nie slony, nosorožce, ale medvede. Väčšina zo zvierat mala nejaký hendikep, už boli odchytené a odsúdené na život za plotom. Všade boli perfektné informačné tabule, človek sa naozaj dozvedel zaujímavé veci z ich života. V tomto vidím cestu.

Mohli by práve takéto útočiská vyplniť medzeru v edukácii o medveďoch?

V tých 20 zmeškaných rokoch? Určite. Ale nezabúdajme, že sme na Slovensku. Kde by niekto tento nápad mohol ľahko zneužiť len na to, aby zarobil na drahom vstupnom. A potom by to už neplnilo svoj účel.