Kedy sa Slovensko vydá cestou k vyššiemu blahobytu?

Krajiny a regióny, ktoré sa razantne zbavujú závislosti od ropy a plynu, ekonomicky rastú. Medzinárodná agentúra pre obnoviteľnú energiu ešte pred vojnou na Ukrajine podrobne skúmala, aký dosah bude mať premena energetiky Európskej únie. Vôbec to nie je cesta do jaskyne. Práve naopak. Zamestnanosť narastie o 2,6 percenta, HDP o 7,4 a blahobyt o 10,6 v porovnaní s tradičným scenárom, kde pokračuje závislosť od fosílnych palív. Napĺňajú sa tieto odhady? Zhovárame sa s koordinátorkou Slovenskej klimatickej iniciatívy Kateřinou Chajdiakovou.

28.10.2022 12:00
veterna turbina, uholna elektraren, nemecko,... Foto: ,
Veterná turbína pred mamuťou uhoľnou elektrárňou v Nemecku. Obnoviteľné zdroje energie sú cestou k prosperite. Fosílne zdroje sú krokom späť.
debata (29)

Čo bude pre spoločnosť lacnejšie? Držať sa ešte stále ropy, plynu a hľadať iné zdroje mimo Ruska alebo nútene prejsť na obnoviteľné zdroje energie (OZE)?

Cena energií je dôležitá, ale aj ich dostupnosť a udržateľnosť. To, že musíme ako spoločnosť prechádzať na obnoviteľné zdroje energií, nám tiež vedci hovoria už dávno. Je to práve preto, že do budúcnosti predstavujú obnoviteľné zdroje ekologický zdroj získavania energie, ktorý je navyše odolný voči externým geopolitickým vplyvom. Cena energií vyprodukovaných obnoviteľnými zdrojmi je až na výnimky pomerne stabilná a nezaznamenáva také výrazné odchýlky ako ceny niektorých primárnych fosílnych zdrojov, najmä zemného plynu a uhlia. Navyše, ak sa nad tým zamyslíme z pohľadu uhlíkovej neutrality, ktorú chceme v Európe dosiahnuť najneskôr do roku 2050, potom je nahrádzanie fosílnych zdrojov tými obnoviteľnými prakticky jedinou technologicky dostupnou alternatívou.

Príkladom je Litva, kde implementácia obnoviteľných zdrojov viedla k rastu HDP o vyše troch percent.

Mohli by investície do obnoviteľných zdrojov priniesť krajine väčší socio-ekonomický rozvoj, nakoniec aj vyšší blahobyt?

Investície do obnoviteľných zdrojov so sebou prinášajú hneď niekoľko benefitov. Regióny so zvýšeným záujmom o obnoviteľné zdroje môžu zaznamenať zvýšenú mieru zamestnanosti a nabaľujúci sa efekt dodatočných investícií do ekonomiky. Menšia záťaž na životné prostredie pridáva regiónom na hodnote. Lepšia kvalita života v podobe čistejšieho vzduchu prináša so sebou aj efekt zníženej chorobnosti obyvateľov. V ideálnom prípade by väčšie využívanie obnoviteľných zdrojov malo na Slovensku viesť k tomu, aby sme tu mali výrobu čistejšej energie za ceny, ktoré sú dostupnejšie ako import fosílnych palív zo zahraničia a vyššiu kvalitu života.

bonn1 hlavna Čítajte aj Vietor je nádej pre dediny duchov

Viete uviesť nejaký príklad krajiny, regiónu, kde sa niečo podobné podarilo?

Čísla sú presvedčivé. Dánsko, talianska Apúlia alebo nemecké Meklenbursko-Predpomoransko sú iba jedny z niekoľkých príkladov, ku ktorým existujú štúdie poukazujúce na priaznivý vplyv obnoviteľných zdrojov na ekonomický rozvoj regiónov. Ďalším príkladom je Litva, kde implementácia obnoviteľných zdrojov viedla k rastu HDP o vyše troch percent. Keď sa navyše pozrieme na prípad celej Škandinávie, ktorej štáty rozsiahlo obnoviteľné zdroje využívajú, tak môžeme vidieť výrazne nižšie ceny elektriny, ktoré jej obyvatelia platia. Ale nie je to len o cene alebo návratnosti investície. Zavedenie OZE v krajine jednoducho dáva zmysel z celospoločenského a regionálneho hľadiska.

Kateřina Chajdiaková Foto: Jakub Čajko
Kateřina Chajdiaková Kateřina Chajdiaková

Čo je kľúčom? Investovať masívne do centrálnej siete? Alebo povzbudzovať väčšie a menšie celky? Od krajov, okresov, cez mestá až po podniky, bytovky a nakoniec domácnosti, aby sa energeticky osamostatňovali?

Pripojenie rodinných domov pri inštalácii fotovoltiky nie je žiaden problém. Tam sú mechanizmy nastavené. Stále však chýba ekonomická aj politická podpora obnoviteľných zdrojov. Dáva zmysel, aby sme sa pozreli na centrálne zásobovanie teplom, kde sa dá zaviesť iný zdroj, riešiť to na úrovni mesta a regiónu. Je dobré zohľadniť a využiť potenciál danej lokality. Správne zohľadnenie prínosov vody, slnka, vetra, termálnej energie je vysvetlenie, prečo to funguje v ostatných krajinách.

Je to reálny scenár v slovenských podmienkach, najmä, ak sa primárne spoliehame na jadrovú energiu z Mochoviec?

Je jasné, že OZE má byť v prípade elektriny doplnkové, ale zase treba naplno využiť potenciál, ktorý ponúka.

Akú úlohu v energetickej transformácii zohrávajú mestá, obce a samosprávne kraje?

Práve samosprávy môžu navrhovať a realizovať projekty energetickej transformácie s cieľom zvýšiť ich sebestačnosť. Málokedy pritom ide o jednorazové investície do obnoviteľných zdrojov, a samosprávy už často využijú skúsenosti zo svojich prvých projektov na ďalší rozvoj svojho energetického sektora. Dôležité je aj spomenúť, že územné plánovanie a povoľovanie z hľadiska stavebnej legislatívy majú v gescii práve samosprávy a vyššie územné celky, takže ony určujú, ako sa bude ich obec, mesto a aj celý kraj rozvíjať.

Žltá štvrť Čítajte aj Energetická (r)evolúcia

Rezonuje podľa vás téma obnoviteľných zdrojov a energetickej samostatnosti v nadchádzajúcich regionálnych voľbách?

Napriek prebiehajúcej energetickej kríze a jej dosahu na financovanie a fungovanie samospráv nepozorujeme, že by sa tejto téme venovala zvýšená pozornosť. V obciach a mestách sa pred voľbami rieši budovanie a rozvoj základnej infraštruktúry a občianskej vybavenosti. Ale rozvoj čistej energetiky zrejme nie je taká politicky populárna oblasť. A aj keď to nie je populárne, je to dôležitá súčasť rozvoja regiónu. A do budúcnosti by sa mala stať energetická samostatnosť témou číslo jeden.

Niektoré samosprávy otvorene rozprávajú o tom, že cez zimu budú zatvorené školy. Je toto cesta?

Ceny energií vystrelili do výšin a určite po Novom roku bude zdraženie, ako aj ohlásil regulačný úrad. No zatváranie škôl nie je cesta. Tento rok by mal výdavky na energie pre školy podľa nás nejako pokryť štát, ale zároveň zobrať túto situáciu ako varovný signál – že jednoducho verejné budovy, ktoré nie sú dostatočne obnovené, majú vysoké nároky na energie, tak je potrebné ich obnoviť. Tým, že sa zatvoria školy a bude napríklad on-line vyučovanie, sa naozaj nič nerieši. Účty budú rásť rodičom, pretože deti budú doma celý deň na počítači, svietiť a jednoducho to zaplatíme my. Len presunieme problém na niekoho iného.

Energetická chudoba by sa mohla týkať približne 600 000 obyvateľov Slovenska.

Čo to znamená energetická chudoba?

Na Slovensku ešte neexistuje jednotná definícia energetickej chudoby, ale všeobecne vo svete je to známy pojem. Na nastavenie opatrení a aj zistenie, koľkých ľudí sa energetická chudoba týka, potrebujeme mať pripravený jednotný postup. Dobrou správou je, že Slovenská akadémia vied by mala pripraviť na základe analýz množstva dát do konca tohto roka návrh na určenie energetickej chudoby. Energetická chudoba je vlastne stav, keď domácnosť vzhľadom na svoje príjmy dáva veľké množstvo výdavkov na energie. A tieto výdavky idú na úkor ostatných potrieb, ako je kvalitná strava alebo aj adekvátne vykurovanie. Takže domácnosť síce zaplatí účty na energie, ale aj tak šetrí na všetkom, kde sa len dá. To môže byť zapríčinené viacerými faktormi. Napríklad dom, v ktorom rodina žije, je v pôvodnom stave, a preto aj výdavky na energie sú neúmerne vysoké. Domácnosti, ktorých sa to na Slovensku môže týkať, sú hlavne také, kde je napríklad len jeden príjem, alebo starší ľudia na dôchodku, alebo aj viacčlenná rodina, kde je dlhodobo chorý človek.

Vieme odhadnúť, koľko ľudí na Slovensku sa ocitlo v energetickej chudobe?

Tým, že nemáme ešte definíciu, nevieme presne povedať, koľkých ľudí sa energetická chudoba týka a ani porovnávať čísla s ostatnými krajinami. Ale vieme, aké majú domácnosti príjmy a odhaduje sa, že energetická chudoba by sa mohla týkať približne 600 000 obyvateľov Slovenska. Práve na týchto ľudí by mal štát myslieť a pomôcť im adekvátne a cielene.

Možno predpokladať, že sa to v súčasnej situácii prehĺbi a počet ľudí ohrozených energetickou chudobou bude viac?

Z prieskumu, ktorý sme si ako Slovenská klimatická iniciatíva dali spracovať v máji tohto roku, sa ukazuje, že jedna tretina opýtaných už má ťažkosti s platením svojich účtov. Tretina obyvateľov určite pocíti na svojej peňaženke, že sa zvyšujú ceny energií a posledná tretina obyvateľov Slovenska síce zaznamená zmenu, ale cena energií neobmedzí domácnosť a jej fungovanie. Zároveň skupina obyvateľov Slovenska, ktorá pocíti zmenu a nárast energií ju zasiahne, neplánuje urobiť žiadne opatrenia, ako napríklad zatepľovanie či výmena zdroja vykurovania. Dá sa teda predpokladať, že tieto domácnosti by do budúcnosti mohli mať vážne problémy s platením svojich účtov, ak neurobia nejaké zmeny.

Kľúčové je znižovať emisie a najväčším zdrojom emisií sú nehospodárne budovy.

Ako možno rýchlo a efektívne vyriešiť najakútnejšie problémy, pomôcť najohrozenejším ľu­ďom?

Okrem toho, že zistíme, ktorých ľudí sa energetická chudoba týka, musí štát zaviesť cielené opatrenia. Nejde len o problém s platením energií. Je to vlastne problém sociálny. Tá pravá podpora by mohla prísť v podobe programov a príspevkov na bývanie. Rôzne systémy podpory zatepľovania rodinných domov, bytových domov a výmeny zdroja vykurovania, ktoré budú brať ohľad na finančné možnosti takejto domácnosti. Energeticky chudobní by sa mali riešiť samostatne a prednostne. Dôležitá je kvalitná odborná pomoc, kde odborníci občanom nielen vysvetlia, aké majú možnosti, ale hlavne im pomôžu zrealizovať opatrenia, vybaviť všetky potrebné administratívne úkony a zorientujú ich v celej situácii.

Skrýva sa napokon v ušetrenej energii niečo viac ako len ušetrené peniaze jednotlivca?

Správy o klíme píšu vedci od roku 1988. Tam opisujú fakty o tom, ako sa naša klíma mení, ako sa to práve teraz prejavuje. Vedecký panel vydáva každých päť rokov súhrnnú hodnotiacu správu, ktorá obsahuje prehľad nových poznatkov v problematike zmien klímy (a súvisiacich technických i socio-ekonomických odvetviach) a ich potenciálnych dosahoch, a navrhuje možné opatrenia. Na základe týchto faktov sa stretávajú politici, ktorí pripravujú vhodné politiky, aby návrhy vedcov pretavili do života. Na celosvetovej úrovni sa stretli politici už 26-krát. Vedci upozorňujú, že je potrebné znížiť emisie skleníkových plynov, ktorých hlavným zdrojom je obrovská spotreba energií. Potrebujeme modernizovať naše zdroje energií, ale v prvom rade znížiť našu spotrebu energií. Elektrickej a aj na vykurovanie.

Kateřina Chajdiaková

  • koordinátorka Slovenskej klimatickej iniciatívy
  • Vyštudovala biochémiu na Univerzite Komenského v Bratislave.
  • Ako riaditeľka platformy Budovy pre budúcnosť sa venovala energetickej efektívnosti v budovách.
  • V minulosti viedla kampaň na odstránenie toxických látok v životnom prostredí na národnej a medzinárodnej úrovni v Greenpeace.
  • Podieľala sa na príprave legislatívy pre riešenie environmentálnych záťaží.

© Autorské práva vyhradené

29 debata chyba
Viac na túto tému: #energetická chudoba #klimatická zmena #obnoviteľné zdroje energie #klimatická kríza
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy