Dáni na Slovensku: Nie sme pôdni baróni

Najväčším problémom Európy je priveľa zlých politických rozhodnutí. Mnohé z nich odhalila vojna na Ukrajine. V rozhovore pre Pravdu to hovorí Michael Bager Houmann, riaditeľ spoločnosti Donau Agro, ktorá patrí k špičke slovenského poľnohospodárstva. Houmann je hrdý Dán, po slovensky síce nehovorí, ale po trinástich rokoch rozumie reči, prostrediu aj cieľom, ktoré musí Slovensko dosiahnuť v poľnohospodárstve.

26.10.2022 12:00
Kombajn na poli Foto: ,
Žatva letných obilnín ešte viac-menej splnila očakávania. Zber jesenných plodín však veľa dobrého nesľuboval. Zrážky z prelomu leta a jesene už situáciu nezachránia.
debata (4)

Poľnohospodári hovoria o roku 2022 ako o jednom z najťažších v histórii. Súhlasíte?

Žatva letných obilnín ešte viac-menej splnila očakávania. Zber jesenných plodín však veľa dobrého nesľuboval. Zrážky z prelomu leta a jesene už situáciu nezachránia. Naozaj zažívame rok plný extrémov vyvolaných nielen počasím, či aktuálnou energetickou krízou, ale rozporuplné je aj smerovanie poľnohospodárstva ako takého. Spoločnosť sa mení a mení sa aj jej vzťah k poľnohospodár­stvu. To vidno v celej Európe.

Krajinu najlepšie spoznáte, keď v nej žijete. Donau Agro manažujete trinásty rok. Vnímajú vás už ako organickú súčasť slovenského podnikateľského prostredia alebo ako Dánov?

Túto otázku si neraz podvedome kladiem sám sebe. Určite ma teší, že patríme medzi najlepšie poľnohospodárske podniky na Slovensku. No nie vďaka mne, ale pričinením ľudí okolo mňa. Zdôrazňujem, sme slovenská spoločnosť, pracujú tu slovenskí zamestnanci. Áno, nejaký kapitál bol požičaný zo zahraničia, ale opakujem, Donau Agro je slovenská firma. Niekedy to ľudia nechápu a hovoria: Ste Dáni, vám sa jednoduchšie podniká na Slovensku. Keď to počujem, usilujem sa ostať neutrálny. No jedno dodám: Sme v prvom rade poľnohospodári, zdôrazňujem slovo hospodári, čo je obsiahnuté aj v slove farmári, ktoré slovenčina prebrala. Nechceme, aby sa o nás hovorilo ako o pôdnych barónoch, do tejto kategórie nepatríme a nechceme patriť.

Na recepcii Donau farm v Kalnej nad Hronom, ktorá je súčasťou Donau Agro, je nástenka zobrazujúca krivku jej rastu. Začínali ste na 4-tisíc hektároch, ale teraz máte o vyše 10-tisíc hektárov viac. Na Slovensku boli vždy veľké podniky, ale v poslednom čase ich rast kole oči. Čo je za tým?

Nesústreďujem sa na to, koľko máme hektárov, asi je ťažké definovať, čo je veľká spoločnosť. Skôr ma zaujímajú požiadavky konzumentov potravín, ktorí chcú kvalitné, zdravé potraviny. Platia určité pravidlá, ktoré musíme dodržiavať. Tempo, ktorým sa uberá život na planéte Zem, a spôsob, ako na to reaguje podnikateľské prostredie, sú dynamickejšie a pestrejšie než súbor rôznych pravidiel, ktoré hľadajú pomyselné optimum. Poznám pomery v Dánsku, na Slovensku, trendy v Európe a vychádza mi, že rozvoj poľnohospodárstva zväzuje byrokracia, je jej priveľa.

Družstvo v Kamienke Čítajte viac Víťazom súťaže Top Agro Slovensko sa stala firma z Levíc

Ako sa s tým vyrovnávate?

Vždy sa usilujeme vidieť veci vcelku, to, ako na seba vzájomne pôsobia. Keď si dáte všetko dohromady a prirátate k tomu požiadavky na dobré pracovné a životné prostredie, určíte si ciele a štandardy. V sumáre sa mi zdá, že v Európe chceme byť viac zelení ako väčšina farmárov vo svete. Chceme mať dokumentované všetko, čo robíme… O. K. Našou odpoveďou bolo získanie ISO certifikátov. Sme zrejme prvou poľnohospodárskou spoločnosťou na Slovensku, ktorá nadobudla osvedčenia ISO. Na Slovensku som pochopil, prečo firmy chcú byť veľké. Má to logiku nielen historického vývoja, ale aj reakcie na to, kam sa uberá svet. Poľnohospodárov nebude viac, ale menej, súhlasím, musíme byť zelenší, ale aj produktívnejší. V poľnohospodárstve pracujem 30 rokov a páči sa mi, že musíme byť stále v pohybe a približovať sa k určitým trendom.

Naznačujete, že rozhodujúca nie je rozloha podniku, ale to, ako sa na pôde hospodári, či produkuje dostatok potravín a berie ohľad na životné prostredie. Funguje to v praxi?

Absolútne.

Donau farm má 14 400 hektárov, v Dánsku také podniky nenájdete, sú tam rodinné farmy.

Na 14 400 hektárov pracuje v Donau farm 100 zamestnancov, to je 140 hektárov na jedného. Priemerný podnik v Dánsku má okolo 300 hektárov, dáva prácu a živobytie dvom ľuďom. Keď to porovnáte, sme na tom rovnako. Som hrdý na to, že zamestnávame sto ľudí, ktorí dobre zarábajú, majú vysoký štandard pracovných podmienok. Ešte pred 30 či 40 rokmi bolo na poliach veľa ťažkej aj ručnej práce, tá je u nás minulosťou. Pracujeme s vysokovýkonnými precízne pracujúcimi strojmi, ktoré riadia satelity, do pôdy nejde gram výživy navyše, ľudia v kabínach majú pohodlie.

Určite ma teší, že patríme medzi najlepšie poľnohospodárske podniky na Slovensku. No nie vďaka mne, ale pričinením ľudí okolo mňa.

Takéto poľnohospodárstvo môže byť pre mladých ľudí príťažlivé. Aký je však skutočný vzťah mladých Dánov a Slovákov k práci na poli a v maštali?

Nevidím tam žiadny rozdiel. Poľnohospodárstvo nie je pre mladých práve atraktívnym ani v jednej krajine, ale ako som povedal, možno ho takým urobiť novými technológiami. Cez ne možno pritiahnuť mladých do hospodárenia na pôde, a to sa nám na Slovensku darí. Nové stroje dávajú mladým pocit výnimočnosti nielen veľkosťou, ale najmä tým, čo všetko dokážu. Aj preto sme podporili spoluprácu so strednou odbornou školou v Leviciach. Pokračovanie v hospodárení na pôde sa dá zabezpečovať a pestovať úmerne dobe, predstavám mladých. Myslím, že nachádzame spôsob, ako ďalej pokračovať.

Pôdohospodárske stroje na dvore firmy Donau Agro. Foto: Jozef Sedlák, Pravda
Stroje na dvore Pôdohospodárske stroje na dvore firmy Donau Agro.

Merané produktivitou práce, počtom pracovníkov na hektár niet rozdielu medzi Donau farm a rodinnou farmou. No zrejme iné je byť zamestnancom a iné hospodárom na vlastnej pôde? Alebo nevidíte rozdiel?

Nemyslím, že je rozdiel medzi rodinnou farmou a firmou, ako sme my. Dôležitejšie je iné. Kto pracuje v poľnohospodár­stve, musí mať preň vášeň, vzťah k nemu a vedieť, ako sa starať o pôdu. Roky organizujete súťaž o najlepšie manažmenty v poľnohospodárstve Top Agro Slovensko. Povedzte mi, kto sa umiestňuje na najvyšších priečkach – malé či skôr veľké firmy?

Raz tí, raz druhí. Tohto roku vyhrali veľké firmy pred rodinnými, ale ako sa vraví, o konskú hlavu. Z Levického okresu je absolútny víťaz Top Agro Slovensko Martin Marček, ktorý manažuje dve víťazné spoločnosti – akciovú v Horných Semerovciach a PD v Tupej. Vyrástol na družstve, otec bol zootechnik, mama ekonómka. Tým chcem povedať, aké dôležité je pre budúcnosť poľnohospodárstva rodinné prostredie, z neho vyviera prameň čerstvej mladej krvi.

Nevidím veľký rozdiel medzi rodinnou farmou a firmou, ako je Donau farm. Poznám Martina Marčeka, je to vynikajúci profesionálny farmár, skvelý človek, viackrát som sa stretol aj s jeho otcom. Obaja sú príkladom, ako motivovať ľudí. Keď si čestný, lojálny, správaš sa k ľuďom dobre, správajú sa rovnako čestne k tebe, a je jedno, či robia v podielnickom družstve, alebo na väčšej rodinnej farme, ktorá sa nezaobíde bez zamestnancov ani v Dánsku, ani na Slovensku. To je moja skúsenosť. Niekedy počujem – Houmann je Dán, Viking. Tušíte, čo tým naznačujú. Isteže, som Dán, ale kľúčové je, aký signál človek vysiela. S ním prichádza aj samotná motivácia, a to nielen mladej, ale aj strednej a staršej generácie. Pravda, to je skôr otázka na našich zamestnancov. Snažím sa byť sám sebou.

Ďakujem za úprimnú odpoveď. Naznačili ste ňou, v čom je osobitosť a sila Donau farm?

Táto spoločnosť nie je o mne, ale o úspechu ľudí, ktorí tu pracujú. Prišiel som zvonka. V prvom momente si pripadáte ako slepý v autobuse. Spoliehal som sa a spolieham na všetkých ľudí, ktorých mám okolo seba, aj pri podpisovaní dokumentov, zmlúv. Poľnohospodárstvo je stále vysoko tímovou prácou, nehľadiac na to, že na poliach v Dánsku či na Slovensku už nepracujú státisíce, ale iba desiatky tisíc ľudí. Najväčší výrobca poľnohospodárskej techniky na svete John Deere načrtol vývoj poľnohospodárstva v nasledujúcich desiatich rokoch. Bude v ňom pracovať už len jedno percento populácie vyspelých krajín, ale spotreba potravín v najbližších 30 rokoch narastie o 50 percent! Ako manažér poľnohospodárskej spoločnosti nemôžem nerešpektovať tento výhľad. Je to úplne zrejmý trend a treba naň reagovať.

Pracujeme s vysokovýkonnými precízne pracujúcimi strojmi, ktoré riadia satelity, do pôdy nejde gram výživy navyše, ľudia v kabínach majú pohodlie.

Inými slovami, musíme byť produktívnejší.

Musíme, lebo inak nebudeme schopní dodať potraviny pre celý svet.

Družstvo v Kalnej nad Hronom ste kúpili v roku 2009, teraz je rok 2022. Odkiaľ kam sa dostala výkonnosť podniku? Koľko peňazí ste preinvestovali?

Úrody rastú. Dorábame dlhodobo povedzme po sedem ton pšenice po hektári, repky 3,5 až 4 tony, kukurica v zrážkovo dobrých rokoch dáva po 10 ton, ale tohto roku to bude možno len polovica. Veľké straty nám rovnako ako iným slovenským poľnohospodárom spôsobuje poľná zver. Investície boli ročne na úrovni okolo 2 až 2,5 milióna eur.

Michal Bager Houmann podniká slovenskom... Foto: Jozef Sedlák, Pravda
Dán Michal Bager Houmann nad výkresmi Michal Bager Houmann podniká slovenskom poľnohospodárstve už trinásť rokov.

Každá firma má veľkú istotu v tom, že hospodári na vlastnej pôde. Koľko pôdy už vlastníte?

Donau farm Kalná je momentálne vlastníkom 8 500 hektárov pôdy.

Cez pôdu sa všetci na svete identifikujeme s krajinou, ktorú obývame. Čo by povedali Dáni na to, keby im firma so slovenskou kapitálovou účasťou skupovala farmy?

V Dánsku tiež pôda mení majiteľov. Už 30 či 40 rokov sú tam Angličania, Nemci, Holanďania, najnovšie aj čínske firmy. Chápem citlivosť otázky, kto je majiteľ pôdy v krajine. Zem, pôdu však nikto neodnesie do druhej krajiny. Nech sú majitelia pôdy na Slovensku Dáni, Taliani, Holanďania, pôda zostáva na Slovensku. Česi sa sťažujú, že svetoznáme kúpele Karlove Vary, ale aj veľa nehnuteľností v Prahe vlastnia Rusi. Aj v Anglicku patrí veľa pôdy cudzincom. Žijeme v novom, otvorenejšom svete, pre ktorý je príznačná mobilita ľudí aj kapitálu. Otázka podľa mňa neznie, kto je napísaný ako vlastník, ale ako sa kto stará o pôdu. To je oveľa dôležitejšie – aj pre súčasníkov, a najmä pre ďalšie generácie.

Mnohí označujú súčasnú situáciu v slovenskom aj v európskom poľnohospodárstve za najhoršiu, v akej sa mohlo ocitnúť. Súhlasíte?

Nevidím to katastrofálne. Áno, čelíme veľkým výzvam na celom svete, Slovensko nie je výnimkou. Zdá sa mi, že najväčším problémom v Európe je príliš veľa zlých politických rozhodnutí. Sedieť za stolom a nemať tušenie o realite, to je zlé. Veľa sa hovorí o dôsledkoch klimatických zmien, ale nemôžeme robiť jednu vec bez toho, aby sme nemali záložný plán. Tento stav trvá už dlho. Prišla vojna na Ukrajine, ktorá obnažila naivitu niektorých politík. To, čo sa teraz deje, je posledným zvonením, aby sme sa prebudili, realisticky zhodnotili situáciu a povedali, ako ďalej.

Ako teda ďalej?

Keď si uvedomíme, že v najbližších 30 rokoch budeme musieť uživiť o polovicu ľudstva viac než dnes, potom sa treba zamyslieť nad niektorými rozhodnutiami EÚ. Napríklad tými, ktoré sa týkajú rozdeľovania veľkých parciel na 50-hektárové bloky, úhorovania, remízok, všeobecne biodiverzity. K dobrému výsledku aj k požadovanej biodiverzite vedie viacero ciest. Keď sa vymýšľajú rôzne zelené opatrenia, treba poľnohospodárom pomáhať s niektorými inými vecami. V agropolitike je zbytočne veľa byrokracie. Vysáva to energiu, ktorú možno použiť inde. Ak sa zhodujeme, že najväčším problémom bude nakŕmiť ľudstvo, potom treba prehodnotiť rozhodnutia, ktoré nedávajú logiku.

Michal Bager Houmann

  • Dánsky manažér, ktorý má 51 rokov, riadi úspešnú poľnohospodársku spoločnosť Donau Agro pôsobiacu v okresoch Levice, Dunajská Streda a Trnava. Vyštudoval poľnohospodársku univerzitu v Lundbaku, má nadstavbu z makroekonomiky.
  • Pred príchodom na Slovensko riadil podnik s celkovou výmerou tritisíc hektárov. Na Slovensku pracuje trinásť rokov.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #pôda #poľnohospodárstvo #slovenské poľnohospodárstvo
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy