Heknime Slovensko, aby bolo tolerantnejšie

Ako sa zrodila myšlienka pre inkluzívny ideathon?

Samozrejme, je to reakcia na otrasné veci, ktoré sa dejú okolo nás. A nemyslím tým iba vraždy na Zámockej, ale ešte viac to, čo sa udialo v nasledovných dňoch. Keby nás ako spoločnosť smrť mladých ľudí zmobilizovala k zmene pohľadu, k väčšiemu pochopeniu a citlivosti, bola by to tragédia s nejakým presahom. Ale stal sa pravý opak – hneď na to sa udiali ďalšie fyzické útoky na queer ľudí, na verejnosti, ako keby útočník zo Zámockej uvoľnil to najhoršie, čo v nás je. A toto bolo možné aj preto, že reakcia širokej verejnosti ostala vlažná. O politikoch ani nehovorím, ale tam som ako občan nemal veľké očakávania.

Ako sa to ale prelína s cieľmi vašej neziskovky? Queer tému ste dosiaľ neriešili.

My v Nexterii už 14 rokov pracujeme s mladými ľuďmi, ktorí nechcú byť pasívni, nechcú sa len sťažovať, že veci okolo nich nefungujú. Témy LGBTQ+ komunity sme nikdy neriešili, ale táto situácia nám prišla natoľko za hranou, že sme si nevedeli predstaviť ostať ticho. Každý z nás má v queer komunite blízkych ľudí, mali sme pocit, že by sme sa im nevedeli pozrieť do očí, keď sa ocitajú vo fyzickom nebezpečenstve. Navyše ide o celú slovenskú spoločnosť – bezpečné prostredie je buď pre všetkých, alebo nie je. Politiku nevieme ovplyvniť, ale to, v čom sme dobrí, je zmena zdola, cez mladých ľudí. Tak vznikol nápad urobiť ideathon, čiže stretnutie mladých z celého Slovenska, počas ktorého budú spoločne pracovať a prichádzať s nápadmi, ako zlepšiť bezpečné prostredie pre našich queer priateľov.

Keď sme sa prvýkrát o tom zhovárali, povedali ste zaujímavú vec. Že sa v Nexterii nechcete vyhraňovať ako liberáli, ani ako konzervatívci, že prepájate jedných aj druhých. Dá sa o queer téme rozprávať v pestrom názorovom mixe bez toho, aby sa ľudia pohádali, urazili?

Dá sa to, a to je v dnešných časoch možno tá najdôležitejšia správa. Nexteria je toho príkladom – kým sme začali organizovať ideathon, urobili sme si poriadnu diskusiu vo vnútri. Medzi našimi mladými sú pol na pol konzervatívci aj liberáli, sú tam rovnako technici, biznisovo aj humanitne zameraní ľudia, introverti aj extroverti, taká pestrá vzorka spoločnosti. Roky pracujeme na tom, aby sa vzdelávali, aby rozumeli sebe aj ľuďom okolo seba, a aby vedeli spolupracovať. Pracujú spolu na projektoch, kde IT-čkár potrebuje rozumieť reči marketéra, projektového manažéra a aj toho, ktorý rozumie financiám. V takomto prostredí je tolerancia a schopnosť pozrieť sa na vec inými očami nevyhnutným nástrojom. Pomáha nám to potom aj pri riešení spoločenských problémov. Odrazu konzervatívec nevníma liberála ako nepriateľa, pretože s ním zažil výbornú spoluprácu a rozumie jeho prínosu. A obaja zažili rešpekt od druhej strany. To keď raz zažijete, máte to na celý život. Takže to je podľa mňa odpoveď na vašu otázku – rešpekt a porozumenie sú možné, ale ani u nás v Nexterii sa to nestalo náhodou. Roky pracujeme na tom, aby sme takéto kvalitné a bezpečné prostredie vytvorili. Je to, samozrejme, aj o vzoroch. Potrebujeme s tým pracovať na úrovni krajiny, každý v tom prostredí, na ktoré má dosah. A tiež nebrať to ako boj, v ktorom má niekto vyhrať a niekto prehrať. Porozumenie a rešpekt si vyžadujú prácu na všetkých stranách, všetci potrebujeme pracovať na svojich predsudkoch, a to nikdy nejde rýchlo.

V parlamente sa po dvojnásobnej vražde nepodarilo presadiť ani len základné zlepšenie práv. Zmena zhora sa neudiala. Myslíte si, že sa môže zmena k lepšiemu udiať zdola?

Zmena je najjednoduchšia, keď je záujem zhora aj zdola. Ale to sa stáva iba málokedy. Aj pri organizovaní ideathonu vidíme, prečo sú politici takí ustráchaní – verejnosť je v tejto téme pasívna a prevažne mlčiaca, politici nechcú riskovať. Pritom mlčiaca neznamená nepriateľská. Vidíme to napríklad, keď komunikujeme s firmami o podpore nášho projektu. Prakticky každý po vraždách mladých ľudí prejavil sympatie, ale iba niektorí sa odvážili urobiť to verejne a prihlásiť sa k projektu pomáhajúcemu queer komunite. Ako keby sme sa ako občania iba prebúdzali. O to väčšie ocenenie si zaslúžia tí, ktorí už dnes prejavujú odvahu. Takže ozývanie sa zdola, otváranie a pripomínanie témy sú veľmi dôležité. Bez nich sa v takejto citlivej téme žiadna zmena zhora neudeje.

Ako konkrétne? Ktoré konkrétne oblasti, prvky, fenomény by sa dali jednoducho zdola zlepšiť a aký by mali dosah?

Presne to riešime v našom ideathone. Zameriavame sa na päť oblastí, na ktoré majú mladí ľudia bezprostredný dosah. Prvou je, samozrejme, škola. Keď ste gej, najväčšiu šikanu zažívate nie od školy ako inštitúcie či od učiteľov, ale od spolužiakov. To isté sa deje na pracovisku, preto druhou oblasťou je práve práca. Mnohé firmy už dnes majú inklúziu ako tému, ale často iba formálne, len preto, lebo to chcela materská firma v zahraničí. Keď si vedenie iba „odfajkne“ úlohu, k zamestnancom zhora prichádza signál, ktorý môže byť dokonca negatívny. Aj tu na skutočnú zmenu treba záujem zdola. Queer ľudia potrebujú predovšetkým rešpekt svojich kolegov, svojho bezprostredného šéfa. Tam môžu mladí ľudia, pre ktorých je tolerancia k inakosti oveľa prirodzenejšia, zohrať veľmi pozitívnu rolu. Najlepšie to vidíme v rodinách, to je tretia oblasť. Sám mám kamarátov, ktorí boli viac alebo menej homofóbni, a cez vlastné deti sa ich pohľad zásadne zmenil. Nikto nechce byť doma za čudného – deti svojou otvorenosťou a prirodzenosťou liečia. Štvrtou témou je bezpečnosť vo verejnom priestore, čiže na ulici, vo fitku, v reštaurácii – najaktuálnejšia téma vzhľadom na nedávne udalosti. A piata je najťažšia – virtuálny priestor, internet. Anonymný, mútny priestor, kde sa ventiluje frustrácia. Tam je najväčšia práca.

Foto: NEXTERIA

nexteria, workshop, tolerancia Mladí zo Slovenska odchádzajú aj preto, že nie je tolerantné. Treba to zmeniť.

Na hackathonoch ľudia niečo spájkujú, programujú, testujú. Ako to bude prebiehať na vašom ideathone?

Práca je nakoniec veľmi podobná – mladí ľudia pracujú v tímoch, ideálne poskladaných tak, aby sa dopĺňali, každý z iného prostredia a s inou expertízou. Neprogramujú, ale vymýšľajú koncept, nápad, ktorý by v praxi mohol fungovať. Ich výhodou je, že sú nezaťažení, drzí, nie sú obmedzení skúsenosťou nás starších, „čo všetko sa nedá“. Mnohé z ich riešení sú, samozrejme, nereálne, ale na to sú na mieste odborní mentori, aby ich usmernili – bez toho, aby pristrihávali krídla ich originálnosti. A nakoniec porota určí, ktorým nápadom najviac verí. Jedným z dôležitých kritérií pri posudzovaní bude aj škálovateľnosť a replikovateľnosť – nakoľko sa ten-ktorý nápad dá rozšíriť po celom Slovensku.

Bude ideathon iba v Bratislave alebo bude prístupný pre kohokoľvek zo Slovenska?

Vďaka všetkému, čo sme sa naučili počas covidu, pôjdeme hybridne – to znamená, že z bratislavského štúdia budeme vysielať a zapájať účastníkov z celého Slovenska. Niektorí budú so svojimi tímami sedieť v coworkingových priestoroch napríklad v Trnave, Trenčíne alebo v Banskej Bystrici, iní doma, a budú aj tímy zložené z ľudí, ktorí sa nikdy nevideli a naživo možno ani neuvidia. To je pre zmenu svetlá stránka internetu – nechceli sme, aby z toho bola bratislavská akcia. Šikovní mladí ľudia sú po celom Slovensku a my v Nexterii sme zvyknutí dávať im príležitosti zapájať sa.

Ako zareagovali komunity a ľudia na nápad urobiť inkluzívny ideathon? Aká silná bola odozva?

Medzi mladými bola odozva veľmi dobrá – na tom je vidieť, že táto generácia má úplne inú úroveň akceptácie inakosti, aj záujmu o verejné dianie. A určite aj odvahy, to platilo aj za našich čias. Medzi staršími prevláda skôr opatrnosť. Ja tomu rozumiem, kým nemáte osobnú skúsenosť s človekom z queer komunity, je ľahké podľahnúť predsudkom.

Čítajte rozhovor Ján Markoš: Čoho sa chytiť v zóne medzi dobrom a zlom?

Má ideathon aj oveľa širší presah, mimo queer témy? Je potrebné robiť slovenskú spoločnosť tolerantnejšou?

Širší presah je presne naším cieľom – plánujeme celú sériu ideathonov na rôzne témy. Spájať ich má práve téma bezpečného prostredia, pre rôzne druhy menšín a znevýhodnených skupín. Nexteria nemá príspevky od štátu, našimi donormi sú ľudia, ktorí bez podvádzania zarobili peniaze a zdá sa im samozrejmé podporovať neziskové projekty. Ich motivácia je obvykle tá istá – chcú, aby Slovensko bolo krajinou, z ktorej ich deti nebudú utekať, ale budú tu chcieť žiť. Málokto chce žiť v uzavretej a netolerantnej krajine.

Dlhé roky pracujete v Nexterii na tom, aby mladí neodchádzali zo Slovenska preč. Je nízka úroveň tolerancie, ťaživá atmosféra tiež jedným z dôvodov, prečo tu nechcú zostať?

Je to jeden z dôvodov. Odliv mozgov je podľa mňa najväčším problémom súčasného Slovenska, pretože má dosah na všetky ostatné oblasti života – ak väčšina talentovaných mladých ľudí odchádza na zahraničné vysoké školy a po skončení štúdia sa nevracia, budú nám chýbať lekári, inžinieri, programátori, vedci, ale aj inovatívni podnikatelia a schopní politici. Našou filozofiou v Nexterii je, že nemá zmysel bedákať, my sami celý systém nezmeníme, ale máme sa snažiť o zmenu, na ktorú máme dosah. V Nexterii tomuto problému pomáhame z viacerých strán. Máme napríklad 3-ročný vzdelávací program popri vysokej škole, ktorý je celý postavený na praxi – učia v ňom výhradne experti z praxe, naši študenti pracujú na reálnych zadaniach v špičkových firmách, pod vedením renomovaných odborníkov pomáhajú riešiť problémy v neziskovom a verejnom sektore. A cenovo je postavený tak, aby bol dostupný komukoľvek, bez ohľadu na finančné zázemie. Tým motivujeme mladých ľudí, ktorí ostali študovať na Slovensku, pracovať na sebe a dosahovať výsledky porovnateľné s tými, ktorí študujú na najlepších univerzitách v zahraničí. A máme aj program určený pre Slovákov a Slovenky študujúcich v zahraničí, v ktorom ich prepájame so slovenskými firmami – pretože návrat bez ponuky dobrého pracovného miesta nefunguje. Pritom zaujímavá práca tu je, len študenti v zahraničí o nej nevedia. Tak trochu tu suplujeme štát.

Čítajte aj Ľudia na Slovensku sú omnoho lepší, ako si sami o sebe myslia

Pred dvoma rokmi v jednom z rozhovorov ste povedali, že ste optimista, lebo veci na Slovensku sa pod povrchom veľmi menia. Čo sa teda mení? A čo by malo presvedčiť mladých, aby zostali na Slovensku?

Som optimista, hoci práve teraz som veľmi smutný z toho, čo sa deje okolo nás. Ale k vašej otázke – mení sa toho veľa. Skúsim byť konkrétny prostredníctvom našej skúsenosti z Nexterie. Pred 14 rokmi, keď sme začínali, chýbali podnikateľské vzory. Podnikateľ bola nadávka, bol to privatizér, zlodej. Naši mladí dnes majú okolo seba desiatky zaujímavých podnikateľských príbehov, ľudí, ktorí sa presadili nie podvodmi, ale svojou šikovnosťou, a nielen na Slovensku, ale vo svete. Vzory sú veľmi dôležité, slúžia ako inšpirácia. Preto je pre našich študentov úplne prirodzené uvažovať vo svetovom meradle. Pre nás ako manažérov v neziskovom sektore je zasa dôležité, že títo ľudia chcú podporovať kvalitné neziskové projekty. Na rozdiel od rýchlych zbohatlíkov si veľmi dobre uvedomujú, koľko ľudí im po ceste dalo cenné rady alebo podalo pomocnú ruku, aké dôležité pre nich bolo dobré vzdelanie, a celkom prirodzene chcú niečo zo svojho úspechu vrátiť späť. V politike to, žiaľ, nevidieť, ale toto je úplne iné Slovensko ako pred 14 rokmi.

Prečo ostávajú absolventi vašich programov na Slovensku?

Ostávajú preto, lebo kam sa pozrú, vidia príležitosti niečo vybudovať, niečo zlepšovať. A samozrejme, je v tom aj kus zdravého patriotizmu. Ja som tiež študoval v zahraničí, a nikdy mi nenapadlo, že by som mal žiť inde ako na Slovensku. Tu mám rodinu, tu poznám ľudí, rozumiem im, k tejto krajine cítim vzťah aj záväzok. Takto podobne to cítia mnohí mladí ľudia, nielen naši, ktorých k tomu vedieme. Táto krajina bude iba taká, akú si ju urobíme.