Zbláznila sa Amerika? Nie, lebo stále ide za peniazmi

Dá sa povedať, že americká spoločnosť je názorovo rozdelená ako nikdy v minulosti?

Hlavný problém spočíva v tom, že existujú dve Ameriky. Jedna je Washington a New York, kde žije 20 miliónov ľudí, a druhá je zvyšok Spojených štátov s 310 miliónmi obyvateľov. Tí majú iné názory v porovnaní s Američanmi v týchto dvoch veľkomestách. Je to vlastne megapolis označovaný za BosWash, pretože sa rozprestiera od Bostonu po Washington. Tých 310 miliónov sa necíti byť rozdelených alebo zavlečených do sporov medzi trumpovcami a bidenovcami.

Žijú si svoj život, hlasujú podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia, čiže sa neriadia politickými heslami v novinách, ako sú New York Times či Washington Post. Každé štyri roky odovzdajú svoj hlas v prezidentských voľbách, inak sa o politiku výrazne nezaujímajú, čo sa týka slovných prestreliek medzi demokratmi a republikánmi.

Hovoríte o dvoch Amerikách, ale podľa volebnej matematiky to tak nevyzerá. Veď demokratov volia nielen tí, čo žijú v megapolise BosWash.

Voľby vyhráva ten, kto je krajší a kto pôsobí múdrejšie. Skutočne zarytých demokratov i republikánov veľa nie je. Dnes môže typický volič podporiť demokrata, zajtra sa možno prikloní k republikánovi. A neexistuje tradícia, že syn automaticky volí rovnako ako otec či dcéra tak ako matka. Kto ponúkne lepší program, lepšie životné podmienky, ten vyhráva. Bez ohľadu na to, z akého politického tábora pochádza. Keď niekto tvrdí, že vo voľbách vyhrala idea demokratov alebo republikánov, nie je to pravda.

Prečo?

Ako som už povedal, drvivá väčšina Američanov sa pozerá na program politického kandidáta s tým, čo prínosné by voličom poskytol vo funkcii. Dá sa to zjednodušiť americkými slovami Money talks, v preklade peniaze hovoria. Keď napríklad kandidát na guvernéra v nejakom americkom štáte sľúbi, že odstráni prísne emisné normy na autá, otvorí sa mu cesta k volebnému víťazstvu. To je moja skúsenosť po 27 rokoch môjho života v USA. Money talks… Vyhráva ten, kto občana vyslobodí z peňažných klieští.

Foto: SITA/AP

stúpenkyne Donalda Trumpa, americký prezident, prejav, Stúpenkyne Donalda Trumpa, čakajúce na jeden z jeho verejných prejavov.

Donald Trump už potvrdil, že sa v roku 2024 pokúsi o svoj návrat do Bieleho domu. Bude mať šancu uspieť?

Jedna vec je, že to chce on, iná vec je, či získa podporu Republikánskej strany. A bude mať vtedy už 78 rokov. Ďalšia vec je, že demokrat Joe Biden sa v tom čase priblíži až k 82 rokom. Pri všetkej úcte k obidvom: Je Amerika odkázaná na to, aby si vyberala šéfa Bieleho domu medzi dvomi politickými dinosaurami? A neviem si predstaviť, čo by mohol ponúknuť bezmála 82-ročný Biden, ktorý, prepáčte mi, ak to vyznie drsne, často vyzerá tak, akoby ani nevedel, o čom hovorí… Už aj niektorí demokrati začínajú proti nemu brojiť.

Som presvedčený, že nemá šancu zostať vo funkcii prezidenta. A Trump sa zatiaľ môže vyžívať v jeho chybách, ale musí zabudnúť na to, že by mal šancu byť zjednotiteľom národa, ako keď vstúpil do predvolebnej kampane v roku 2020. Obaja, Biden i Trump, majú veľký problém – za chrbtom im vyrastajú nádejní konkurenti v radoch demokratov a republikánov.

Keby sa Biden rozhodol neuchádzať o svoje znovuzvolenie, mohla by vyhrať primárky demokratov jeho viceprezidentka Kamala Harrisová?

Určite by nemala šancu. Dovolím si citovať jedného slovenského politika, ktorý raz povedal o jednej političke, že keby nekandidovala, ani by sme nevedeli, aká je hlúpa. Toto absolútne platí o Harrisovej. Jej prejavy či príhovory sú katastrofa. Po dvoch-troch vetách sa hlasno rozosmeje a pôsobí tak, akoby rozprávala vtipy, na ktorých sa sama zabáva. Nedokáže zo seba vydať jednu konkrétnu serióznu myšlienku. Nechcem ju urážať, iba konštatujem fakty. Demokrati s ňou nerátajú. A pripravujú si nových kandidátov, mladé tváre na rozdiel od Bidena, čo má logiku, lebo americký politický starobinec má veľa členov. Na druhej strane veľa nádejných politikov medzi demokratmi sú silní ľavičiari, čo je veľký problém z pohľadu mnohých voličov.

Čítajte aj Biden má 80. Je už na prezidenta starý?

V americkej reči sa v posledných rokoch výrazne objavuje slovo woke. Je to prídavné meno, ktoré upozorňuje a rasové predsudky a diskrimináciu, pochádza z afroamerickej ľudovej angličtiny. Kedy a prečo sa začalo hojne používať?

Vtedy, keď nebolo čo ponúknuť a nedalo sa nájsť niečo, čoho by sa chytili mladí Američania. A čo je woke v ich ponímaní? Stay woke, stay angry – zostaň prebudený či zobudený (odvodené od výrazu wake up, teda zobudiť sa). To je veľmi milé – dávaj pozor, buď ostražitý, keď niekde zbadáš nespravodlivosť. Či už rasovú, alebo sexuálnu, úplne to chápem. Ale stay angry? Čiže zostaň nahnevaný, to je nebezpečná hlúposť. Tvorcovia idey či skôr ideológie woke nepriamo zapríčinili, že stay angry zašlo až tak ďaleko, že v USA sme zažili rabovanie obchodov počas antirasistických protestov. A dokonca, žiaľ, boli aj mŕtvi. Niekde woke nadobudlo až choromyseľné rozmery.

Kde a v čom?

Aktivisti woke presvedčili viacerých starostov a guvernérov z Demokratickej strany, že takmer za všetko zlé nesie zodpovednosť polícia, preto jej priškrtili prísun financií. Výsledok? Tam, kde to urobili, stúpla kriminalita o 200 percent, nárast vrážd je až trojnásobný. Woke bol primárne cielený na černochov, aby si ho osvojili. Nepriamym dôsledok? Až 75 percent obetí zvýšeného počtu vrážd sú černosi…

Ako vnímate odstraňovanie sôch amerických velikánov, ktorých úspechy zatienili ich rasistické správanie, napríklad aj zarábanie na otroctve?

Niektorí Rakúšania tvrdia, že Hitler bol Nemec a Beethoven bol Rakúšan. Niečo podobné zažívame v Amerike, kde niektorí tvrdia, že Abraham Lincoln bol demokrat. Je to lož. Bol dušou republikán. Áno, v poradí 16. prezident USA mal kedysi otrokov, ale nezabúdajme aj na to, že sa zaslúžil o zákaz o otroctva. Nebolo to zo dňa na deň, lebo to nebolo možné. Všetko má svoju dobu a postupnosť. Nevidím preto dôvod odstraňovať jeho sochy či busty. Deje sa to však, no ich likvidáciu drvivá väčšina Američanov nepodporuje.

Aký postoj má bežný Američan k homosexuálom, respektíve k agende presadzovania ich záujmov?

Pre BosWash je to veľká téma. Inde v USA to drvivá väčšina ľudí vníma ako holý fakt. Podobne ako ja. Hovoríme si, že súčasťou slobody jednotlivca je aj jeho sexuálna orientácia. Je to osobná vec každého človeka, do ktorej nemám právo mu nič hovoriť. Áno, nájdu sa aj takí, čo zosmiešňujú gejov a lesby, i násilní hulváti, ktorým im ubližujú, ale ubezpečujem, že v USA s takými grázlami nezaobchádzajú v rukavičkách – skončia za mrežami. Na druhej strane ma niečo znepokojuje.

Foto: SITA/AP

sexuálne menšiny, americké voľby, aktivisti Jeden zo sporov v súvislosti so sexuálnymi menšinami v Spojených štátoch. Aktivisti na snímke zo 4. novembra držia transparenty, na ktorých požadujú ochranu transrodových detí.

O čo ide?

Som za sexuálnu výchovu, som za osvetu v citlivých témach, ale treba vedieť, kedy s tým začať. V Amerike si školské osnovy tvoria jednotlivé štáty, respektíve ich okresy. Ministerstvo školstva ako federálny orgán iba vydáva tézy a niektorá z nich môže obsahovať len dve-tri vety. Interpretácia téz je potom na lokálnej úrovni. A tak sa stáva, že sexuálnu výchovu majú niekde už deväťroční žiaci. Deti, ktorých mozog ešte nemôže pochopiť, ako vzniká potomstvo a čo je to homosexualita.

Zo školy prichádzajú domov znechutené. Chceli by sa učiť o zvieratkách a podobne, ale ponúkajú im učivo, ktoré vo svojom ranom veku nemajú šancu pochopiť. Aj toto je, žiaľ, dôsledok woke, ktoré bolo pri jeho vzniku zamýšľané ako nástroj proti rasizmu či proti iným podobám diskriminácie.

Ktorý politický prúd presadzuje woke?

Mladí progresívci z Demokratickej strany. O ich motívoch existujú rôzne názory. Konšpiratívna teória spočíva v tom, že vraj chcú zvnútra deštruovať Spojené štáty, čiže rozložiť americkú mocnosť… Iná teória hovorí o tom, že nemajú čo iné ponúknuť, preto presadzujú víziu woke.

Toto bude otázka nie z mojej hlavy, len vychádzam z toho, že niektorí ľudia, ktorí sa čudujú nad dianím v USA, sa možno pýtajú, prepáčte mi za tieto slová: Nezbláznila sa Amerika?

Nie. Amerika sa nezbláznila. A prečo? Lebo: Follow the money – sleduj peniaze, choď za peniazmi. Rozhodujúci je zisk, úspech v biznise, zárobok jednotlivca, čím menšia daňová záťaž fyzickej či právnickej osoby, lepšie životné podmienky atď. Money talks, peniaze hovoria. Rôzne idey alebo ideológie, ktoré sa začali objavovať v americkej spoločnosti, nijako nezmenili a ani nezmenia tento princíp. Stále platí a aj tak to zostane: Follow the money.

Čítajte aj Autorka knihy o Trumpovi: Exprezident zase prehral. Zostali mu už len extrémisti?

Je stále platné tvrdenie, že USA sú najsilnejšia mocnosť na svete?

Poskladajte si odpoveď z týchto viet: Amerika je sebestačná v kľúčových oblastiach. Amerika zarába na čomkoľvek, čo sa deje niekde vo svete. Príklad – predaj vakcín proti koronavírusu do iks počtu zahraničných štátov… Amerika si vytlačí toľko bankoviek, koľko sa jej zachce. Ktorá mena je silnejšia v drvivej väčšine krajín sveta? Dolár alebo euro? Americký dolár.

Spojené štáty sú najsilnejší globálny spojenec Izraela. Prečo? A tí, čo nenávidia Židov, šíria o tom sprisahanecké teórie, čo platí nielen o islamských náboženských fanatikoch.

Príčin je viacero. Izrael je takpovediac ostrov demokracie na Blízkom východe – na rozdiel od väčšiny autoritárskych štátov v širšom regióne. A Spojené štáty sú postavené na rešpektovaní základných ľudských hodnôt. Z geopolitického či zo strategického hľadiska je Izrael aj americkým klinom v tejto oblasti. No pozadie pomoci USA pre židovský štát má aj historické spojitosti.

Aké?

V Amerike pretrváva pocit spoluviny.

V akej súvislosti?

V tej, že nezasiahli vtedy, keď to bolo potrebné, aj keď je pravda, že nikto normálny nemohol tušiť, k čomu môže prísť. Nemci – civilizovaný národ… USA vstúpili do vojny proti nacistom, ale v Američanoch zostal pocit spoluviny za to, že nezastavili Hitlera, keď sa ešte len chystal rozpútať ju, čo nakoniec viedlo k holokaustu. K zavraždeniu miliónov Židov v Európe. V Američanoch je samaritánstvo. Takpovediac ho majú v génoch – pomáhať tým, čo trpeli, i pomáhať tým, čo stále trpia. Toto je objasnenie zahraničnej politiky USA v tom, že im ide o lepší svet. O svet, v ktorom sa dodržiavajú základné ľudské práva.

Zdôraznili ste, že Amerika sa nezbláznila, ale veľa excesov sa v USA deje tak či onak, podobne ako v iných štátoch sveta.

Veľmi dávno, ešte som nežil v USA, ale v bývalom Československu, som videl na jednej služobnej ceste ako televízny komentátor film, ktorý mal názov Sex v Amerike. Bolo to v roku 1977 v Belgicku, keď som bol ako redaktor Československej televízie na turnaji v basketbale. Vo voľnom čase som išiel v Bruseli do kina. Chcel som si pozrieť film, ktorý dostal ocenenie na filmovom festivale v Benátkach, ale omylom som vstúpil v areáli kinosál do iných dverí. Zostal som v tej kinosále, neľutoval som nakoniec.

Niektoré scény boli skutočne hrozné. Na záver prišla sekvencia v trvaní zhruba dvoch minút. Rozkvitnutá lúka. Pekný dom. Deti sa hrajú, rodičia sa na nich šťastne pozerajú. A zaznela veta: Toto je Amerika, nie to, čo ste videli predtým. A taká je Amerika v súčasnosti – 85 až 90 percent Američanov sa zaoberá základnými problémami. Aby mali dosť peňazí na stravu, aby mali dosť peňazí na splácanie pôžičiek, aby ich deti boli zdravé, aby chodili do dobrých škôl, aby sa z nich stali úspešní ľudia v dospelosti.

Ide im o to, o čo aj ľuďom na Slovensku. Všetko tom, o čom sme sa väčšinou rozprávali v tomto rozhovore, je kdesi na nízkych miestach ich záujmu.