Jedno vinárske príslovie hovorí, že najlepšie víno je predané. Ale čo víno dobre predáva? Aj súťaže vín?
Nepochybne. Začali sa niekedy v druhej polovici 19. storočia a organizujú sa dodnes. Pre milovníkov vína mali a dodnes majú triumfy a víťazstvá z renomovaných súťaží význam, je to svojrázny certifikát potvrdzujúci výnimočnosť vína. V našom portfóliu je značka Palugyay, ktorú založil Jakub Palugyay, priekopník moderného bratislavského – vtedy prešporského – vína. Dával na vedomie každý úspech, ktorý dosiahol nielen v Bratislave, vo Viedni, ale aj vo Francúzsku, v Indii či Mexiku, lebo to podporovalo predaj vína a podčiarkovalo jeho exkluzivitu.
Je Palugyay prototypom moderného biznismena?
Určite, ovplyvnil generácie nasledovníkov. Aj ja sa hlásim k jeho odkazu. Keď som nastúpil do Rače v roku 1958, neváhali sme poslať račiansku frankovku na súťaž do rakúskeho Langelois. Jej úspech veľmi rezonoval. V roku 1967 triumfoval račiansky Rizling rýnsky v Nemecku na zámku Johannisberg. Nemci vtedy ponúkli za fľašu vína tri marky. Či vtedy, alebo dnes, najmä ak je úspech medializovaný, medaily a tituly šampiónov vínu komerčne pomáhajú. Preto neváhame súťažiť, ak obhájite svoje postavenie, fanúšikovia vedia, že sme nezaspali na vavrínoch.
Keby sme mali zostaviť pomyselný rebríček súťaží, ktoré hrajú prím z pohľadu vašich dlhoročných skúseností?
Na Slovensku sú to nepochybne Národný salón vín, ktorý je prehliadkou top sto vín daného ročníka. Z medzinárodných najviac pútajú pozornosť Vinalies Internationales Paris, Bacchus Madrid, Le Concours Mondial de Bruxelles, Le Mondial des vins Blancs Strasbourg, Sakura Tokio. Všetky z nich obsadzujeme vrátane Wine Prague Trophy. Tá má pre Slovensko špecifickú príchuť. Patrí k rangu svetových a súčasne veľa hovorí o vnímaní slovenského vína na druhej strane Moravy. Ani doma, ani vonku nemožno žiť zo starej slávy.
Je medaila dôležitá pri rozhodovaní ľudí, aké slovenské víno si kúpia?
Je, pretože posilňuje vzťah zákazníka k jeho obľúbenej značke. Ľudia titul šampióna či medailu berú ako prémiu za vernosť, je to dôkaz, že si vyberajú víno, ktoré oceňujú špičkoví degustátori. V posledných rokoch je populárna Pálava. Tohto roku náš výber z hrozna Exclusive, ročník 2020 získal na Vinalies Internationales Paris veľkú zlatú medailu a Rizling vlašský zlatú medailu. Po vínach, povedané slovami našej obchodnej riaditeľky Jany Baničovej, sa v obchode len tak zaprášilo. Nemôžem nespomenúť ešte Frankovku modrú, výber z hrozna 2015, ktorá získala zlato na Le Concours Mondial de Bruxelles. Pochádza z honu Krivé, kde sa rodia najkvalitnejšie račianske frankovky. Chcem tým iba pripomenúť, že tak ako majú svoje Grand cru Francúzi pre veľké vína z Bordeaux, máme ich aj my na Slovensku.
Foto: Archív Villa Vino Rača
Máte veľa trofejí z Wine Prague Trophy, v roku 2021 ste sa stali v Prahe najlepším zahraničným vinárstvom, v roku 2022 hviezdnym vinárstvom oceneným piatimi hviezdičkami. O čom to svedčí? O poznaní českej chuti?
Na medzinárodných súťažiach degustujú vína popri domácich znalcoch zahraniční, výsledná známka, umiestenie vína a vinárstva je súčtom toho, ako víno napĺňa predstavu súčasných svetových nárokov na víno. Trh sa globalizuje, zoči-voči sebe ako v Česku, tak aj na Slovensku stoja vína z celého sveta. Takže slovenské – račianske víno si musí na Wine Prague Trophy poradiť s konkurenciou od Austrálie po Čile, od Španielska po konkurenciu z krajín bývalej východnej Európy.
Ako dnes hodnotíte český trh s vínom? Vidíte rozdiel medzi českým a slovenským konzumentom vína?
Český trh vína už dávno nie je tým, ako sme ho poznali v časoch spoločného štátu. Vtedy Slovensko zásobovalo Česko svojím vínom. Teraz je slovenské víno u našich susedov skôr vzácnosť ako samozrejmosť. Je za tým veľa dôvodov, najmä odlišný prístup k obnove vinohradníctva a vinárstva. Kým na južnej Morave, ale aj v okolí Mělníka či Litoměříc majú vinice úplne obnovené a pribudli nové vinohrady, u nás sa zázemie scvrklo. Zatiaľ čo Česi napredujú, my nie že stagnujeme, ale cúvame. Česi veľmi pokročili vo výchove spotrebiteľa k patriotizmu, v čom im pomohol Vinársky fond, vybudovali rozsiahlu sieť cyklociest, od sklípku k sklípku. U nás ešte len s ťažkosťami vznikajú. Nečudo, že máme pred sebou iného českého spotrebiteľa ako na sklonku Česko-Slovenska. Sebavedomého, náročného, o dôveru ktorého musíme vlastne nanovo bojovať. Aj to je dôvod, prečo vlastne obsadzujeme súťaž Wine Prague Trophy. V Česku sa musíme etablovať na úrovni znalcov, na mienku ktorých dajú aj bežní konzumenti.
Vráťme sa k národnému salónu vín. V jarnom kole ste boli nedostižní s Irsai Oliverom a v jesennom s Tramínom červeným. Gratulujeme k dvom šampiónom. Čím zaujali tieto vína?
Irsai Oliver je kríženec Bratislavského bieleho a Čabianskej perly. Jeho rodičia hovoria o spätosti s naším územím a ich potomok dokonale vyjadruje obrovský potenciál a aromatickú emóciu našich vinohradov. Ľudia si Irsai Oliver zamilovali a považujú za svoje víno. Má vône a chuť leta, z pohára vystupuje jemná muškátovú vôňa, ale aj zrelý žltý melón či egreš, víno je vďaka živým kyselinám šťavnaté. Muži hovoria, že je to víno pre ženské ústa, ale pritom ho sami radi ochutnávajú. Viete prečo? Lebo im evokuje prvé bozky so študentskými láskami. Dobré víno vyvoláva veľa asociácií, spomienok, predstáv, náš Irsai Oliver takým vínom je.
Čítajte viac Miliardár Tkáč pustil Pravdu do svojich viníc. Pozrite sa, ako sa tam pasú kozy
Tramín červený mnohí vinári pasujú za kráľa bielych vín. Šampión národného salónu je zriedkavý tramín, veď ide o ľadové víno. Kedy vlastne v slovenských vinohradoch naposledy poriadne mrzlo?
Ročník ľadového tramínu hovorí, že tuhý mráz prišiel do vinice v roku 2018. Ľadové vína na rozdiel od slamových, ktoré dozrievajú v bezpečí pod strechou vinohradníckych domov, budú vzhľadom na postupujúcu klimatickú zmenu zrejme čoraz zriedkavejšie. Toto víno veľa hovorí o vinohrade a celkovej starostlivosti oň. Bobule musia byť zdravé, dobre chránené pred vtáctvom, aby prežili koniec jesene a dočkali sa krstu aspoň sedemstupňovým mrazom. Z tohto mrazivého objatia sa zrodil aj názov ľadové víno. Po obratí zmrznutých bobúľ sa začína delikátna práca v pivnici. Náš technológ Richard Polkoráb ľadovému vínu rozumie. Ak nastane súbeh priaznivých okolností, narodí sa víno, ktoré v čaši spieva. Je medovo vláčne, mnohovrstvové vo vôni aj v chuti. Nesie označenie Palugyay, je to naozaj aristokratické víno, také sa z palugyayovskej pivnice podávali v najdrahšej reštaurácii Titanicu.
Keď už sme pri tramínoch, za vyše šesťdesiatročnú vinársku kariéru ste ich ochutnali veľa. Ako vyzerali tramíny vašej mladosti a aké sú tramíny súčasnosti?
Tramín mal na Slovensku vždy výnimočné postavenie. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch ho štátne odrodové komisie považovali za štandard, s ktorým sa porovnávali ostatné odrody, presnejšie novošľachtence, krížence nových odrôd. Je to jeden z rodičov prvej skutočne slovenskej odrody Devín, aj moravskej Pálavy. Ak zoberieme do úvahy, že ide o odrodu, ktorú poznali už Rimania, uvedomíme, si s kým máme do činenia. Ľudstvo ju zveľaďuje už dve tisíc rokov a aj Slovensko sa podieľa na zušľachťovaní tramínu hľadaním jeho nových podôb, aj spomínaným šľachtením.
Chytrosť nie sú žiadne čary, múdre veci boli dávno vymyslené, treba sa k nim vrátiť. Slovenské víno ich potrebuje.
Odkiaľ kam sa za ten čas dostal tramín?
Hovorí sa, že dva razy nevstúpiš do tej istej rieky, dodal by som, že ani do toho istého vinohradu či pivnice. Obmieňajú sa výsadby, klony odrôd, vedenia viniča, postupne sa mení – otepľuje klíma. V pivniciach sa zmodernizovali technológie. V konečnom dôsledku celkom prirodzene sa dnes rodí a vzniká iné víno ako v časoch, keď sa začínala moja vinohradnícko-vinárska kariéra. Je tu skupina vinárov naturalistov usilujúcich sa vyrobiť víno ako kedysi. No čo je ako kedysi? Nielen tramín, ale aj ostatné tradičné odrody sú iné, pretože prostredie, v ktorom žijeme, my sami sme iní.
O čo teda prednostne vo víne ide?
O úprimný vzťah k vinohradom, lebo tam a nikde inde sa víno rodí. Naši predkovia ich budovali po stáročia, celá história Rače aj ostatných malokarpatských vinohradníckych obcí je presiaknutá nielen vínom, ale aj krvou našich predkov. Mnohé z vinohradov vrátane najlepších polôh zmizli v posledných troch desaťročiach v developerskom pažeráku. Z hľadiska budúcnosti račianskeho a malokarpatského vína, ktoré sú reprezentantmi slovenského vína, je dôležité chrániť a zveľaďovať to, čo nám ešte zostalo.
Zažili ste obdobie, keď sa od základu prebudovali "kolíkové“ vinohrady a krajina bola vo víne plne sebestačná. Oplatili sa štátu tieto investície, ktoré šli do stoviek miliónov korún?
Víno nie je iba nápoj ľudského potešenia, ale spája sa s ním všestranný rozvoj. Keď budujete a zveľaďujete vinice, zlepšujete život v krajine, dodávate jej novú panorámu. Vytvárate množstvo pracovných príležitostí a to nielen v odvetviach cestovného ruchu, gastronómie, obchodu s vínom, ale aj v priemysle, ktorý musí vyrobiť traktory a inú techniku na zakladanie či údržbu alebo obnovu vinohradov, nehovoriac o technológiách na spracovanie hrozna. Ak sa teda od konca štyridsiatych rokov po začiatok 90. rokov na Slovensku vybudovali vinice na 32 tisíc hektároch, dalo to prácu tisíckam ľudí a nielen v poľnohospodárstve, nehovoriac o tom, že sme mali rozvinutý výskum aj šľachtenie. A čo z toho zostalo? V račianskom katastri s vyše 200 hektármi viníc je väčšina zaburinených, neefektívne hospodársky využívaných. Žiaľ obrovské prostriedky vychádzajú nazmar, a to na celom vinohradníckom území Slovenska.
Historia magistra vitae. Z čoho by sa súčasná vinohradnícka a vinárska politika mohla z nedávnej minulosti poučiť?
Opriem sa o vlastné skúsenosti. Súčasťou obnovy račianskych vinohradov v sedemdesiatych rokoch bola nielen výstavba širokopásmových terás, ale aj budovanie záchytných nádrží prívalovej vody z búrok. Obnovou vinohradov sa ochránili Krasňany a Rača pred veľkou vodou, odmenou za to bolo víno z nových výsadieb Veltlínu zeleného a Rizlingu vlašského a dnes toľko zdôrazňované ozelenenie mesta. Rakúšania zvyšujú konkurenciu svojich vín tým, že dávajú vinohradníkom tzv. protierózne príplatky. Ako účinnú podporu vinohradníctva sme ich poznali v minulosti aj my. Za každý kilogram hrozna dopestovaný vo vinici na svahu vyplácal štát vinohradníkom prémiu 1,70 koruny. Za nedostatkové modré muštové odrody bola prémia jedna koruna za kilogram. Chytrosť nie sú žiadne čary, múdre veci boli dávno vymyslené, treba sa k ním vrátiť. Slovenské víno ich potrebuje.