Slovenský vesmír sa zdvojnásobil. Už 40 slovenských firiem je vo vesmírnej ekonomike

Študovali ste odbor týkajúci sa vesmíru?

Študoval som diplomaciu a medzinárodný biznis a zároveň som mal vždy blízko k technológiám. A práve vesmírny sektor je ukážkovým spojením týchto troch tém.

Čomu ste sa venovali pred založením Slovenskej vesmírnej kancelárie?

V roku 2018 som nastúpil do Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu ako konzultant odboru investičných projektov. Vesmírnemu sektoru som sa bezprostredne začal venovať v roku 2019. Uvedomil som si jeho rastúcu dôležitosť v rámci modernej znalostnej ekonomiky a výrazný nevyužitý potenciál slovenského biznisu v tejto oblasti. V agentúre SARIO sme následne zmapovali slovenský vesmírny sektor a pustili sa do jeho rozširovania cez konzultačnú podporu vstupu nových technologických firiem. Spustili sme tiež aktivity zamerané na zvýšenie povedomia o slovenských vesmírnych firmách a výskumníkoch v zahraničí a budovanie medzinárodných partnerstiev.

Možno je to krátky čas, ale ako to hodnotíte?

Prax ukázala, že tieto aktivity boli veľmi úspešné, podarilo sa nám výrazne akcelerovať rozvoj nášho priemyselného ekosystému a získať dôveru a záujem zahraničných partnerov, čo boli kľúčové predpoklady pre dosiahnutie pridruženého členstva v Európskej vesmírnej agentúre (ESA). Práve na základe týchto aktivít sme v roku 2021 spolu s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR spustili spoločný projekt Slovenskej vesmírnej kancelárie, v rámci ktorého má dnes náš tím na starosti rozvoj sektora a medzinárodných partnerstiev, ako aj osvetové a vzdelávacie aktivity.

Čítajte aj Aké jednoduché je byť svetový. Aj to učia dobrí učitelia

Koľko firiem na Slovensku podniká vo vesmíre?

Dnes máme na Slovensku približne 40 firiem zapojených do vesmírnej ekonomiky, čo predstavuje takmer dvojnásobok oproti roku 2019. Venujú sa napríklad vývoju a výrobe satelitných senzorov a mechatronických komponentov alebo vývoju aplikácií využívajúcich satelitné dáta v leteckej a cestnej doprave, poľnohospodárstve, mestskej infraštruktúre, energetike či ochrane životného prostredia.

Siahajú slovenské aktivity už aj do špeciálnych oblastí?

Objavujú sa aj unikátne kompetencie v nových oblastiach ako monitorovanie obežných dráh Zeme, využívanie progresívnych materiálov, kybernetická bezpečnosť či vývoj riešení na zefektívňovanie výrobného procesu a dodávateľských reťazcov vo vesmírnom priemysle. Silný potenciál má tiež naša výskumno-vzdelávacia sféra, ktorá sa venuje napríklad vývoju vedeckých prístrojov pre vesmírne sondy v rámci medzinárodných misií alebo skúmaniu vesmírneho počasia, ktoré výrazne ovplyvňuje fungovanie technológií nielen na obežnej dráhe, ale aj tu dole na Zemi.

Čítajte aj Ľudstvo uvidelo neviditeľné. Čo bude ďalej po zverejnení obrázku čiernej diery?

Možno už teda povedať, že aj napriek tomu, že sme malá krajina, je nás vo vesmírnom sektore počuť a vidieť?

Slovensko nie je vo vesmírnej oblasti nováčikom. Naši výskumníci sa už desaťročia podieľajú na medzinárodných vesmírnych projektoch. Sme zároveň jednou z krajín, ktorá mala svojho kozmonauta na obežnej dráhe Zeme. Čo sa týka ekonomickej roviny, radíme sa medzi novších a menších hráčov, keďže náš vesmírny priemysel sa začal formovať len relatívne nedávno. Napriek tomu sa nám darí našimi aktivitami vzbudzovať záujem zahraničných partnerov na globálnej úrovni a Slovenská vesmírna kancelária s agentúrou SARIO sa za pomerne krátku dobu stali známou značkou v sektore. Dokazuje to napríklad pravidelné zapájanie sa známych inštitucionálnych a firemných lídrov do našich podujatí a takisto aj množstvo priestoru na vystúpenia, ktorý získavame na prominentných zahraničných fórach. A keďže jednou z našich kľúčových úloh je propagovať náš vesmírny sektor a hájiť jeho záujmy, budovať si pozíciu vyhľadávaného partnera je pre nás mimoriadne cenné.

V októbri 2022 prezidentka Zuzana Čaputová podpísala zmluvu o pridružení Slovenska do ESA. Kde všade to šikovným ľuďom zo Slovenska otvára dvere?

Pridruženým členstvom Slovensko dostáva možnosť zapájať sa do európskych kontraktov v oblasti vesmírnych technológií, spolupracovať na vesmírnom výskume a participovať na programoch ESA. Firmy získajú dosiaľ nedostupnú možnosť priamo sa zapájať do dodávateľských reťazcov ESA a kľúčových európskych partnerstiev. Pre Slovensko je to dôležitý krok v rozvoji znalostnej ekonomiky a vytváraní efektívnych investícií do výskumu a vývoja.

Foto: Daniel Sabol

Michal Brichta, Slovenská vesmírna kancelária Michal Brichta

Na aké technologické oblasti sa Slovensko ako nový pridružený člen sústredí?

Ide o satelitný hardvér, diaľkové pozorovanie Zeme a vesmírnu bezpečnosť. Paralelne budeme pokračovať v rozvoji našich národných kapacít aj v ďalších zo širokého spektra aktivít pokrývaných ESA. Ako napríklad navigačné a telekomunikačné riešenia alebo robotické technológie. Na to tiež budeme mať viac možností vďaka výrazne rozšírenému portfóliu nástrojov na podporu začínajúcich firiem a vzdelávacích aktivít. A napokon Slováci sa budú môcť zamestnať aj ako kmeňoví zamestnanci priamo v ESA, čo dosiaľ nebolo možné.

Slovenskí výskumníci sa zapojili aj do zaujímavého projektu BepiColombo, ktorý už vyslal sondu na najmenej preskúmanú planétu slnečnej sústavy – Merkúr. Pred rokom prvýkrát preletela v jeho blízkosti. Aké sú očakávania od tejto misie, aký je jej význam?

BepiColombo je spoločnou misiou Európskej vesmírnej agentúry a Japonskej vesmírnej agentúry zameranou na preskúmanie najmenšej planéty našej slnečnej sústavy – Merkúra. Doraziť má k nemu definitívne ku koncu roka 2025 a cieľom bude podrobne preskúmať jeho parametre vrátane zloženia, atmosféry a magnetického poľa.

A aká je úloha Slovákov tomto tíme?

Slovenskú účasť na tejto misii má na starosti tím Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied v Košiciach pod vedením Jána Baláža. Ten prispel ku konštrukcii takzvanej iónovej kamery PICAM, ktorá bude analyzovať atómy uvoľňované z povrchu planéty pod vplyvom slnečnej radiácie. To pomôže vedcom dozvedieť sa viac o povrchovom zložení Merkúra. Aparatúra PICAM už bola aktivovaná počas blízkych preletov popri Merkúre a zaznamenala originálne vedecké dáta o plazmovom prostredí planéty, ktoré boli prijaté na publikovanie v prestížnom vedeckom časopise Nature.

V apríli budúceho roku štartuje aj misia JUICE k trom mesiacom Jupitera, Ganymedes, Callisto a Európa. Má ich okrem iného preskúmať ako možné habitaty pre život. Aj do tejto misie sa zapojili odborníci zo Slovenska. Aký je ich vklad?

JUICE by sme mohli nazvať najvýznamnejšou z aktuálne pripravovaných misií so slovenskou účasťou. Bude mať za úlohu preskúmať mesiace Jupitera a pomôcť zhodnotiť okrem iného aj ich vhodnosť pre existenciu života. Misiu vedie ESA a jej súčasťou je rovnako ako pri predchádzajúcej misii Ústav experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied v Košiciach. Jeho pracovníci skonštruovali jeden z kľúčových modulov sondy. Takzvaný antikoincidenčný detektor. Zabezpečuje optimálnu detekciu plazmových častíc na pozadí silnej radiácie z Jupiterových radiačných pásov. Vývoj antikoincidenčného detektora bol riešený v rámci projektu ESA-PECS (Plan for European Cooperating States) počas predchádzajúcej fázy spolupráce Slovenska s ESA.

Aký je váš odhad, podarí sa nájsť na týchto mesiacoch život?

Nie je to vylúčené. Primárnym cieľom misie bude Ganymedes, najväčší mesiac slnečnej sústavy. Medzi špecifiká, ktoré z neho robia potenciálneho adepta na prítomnosť života, patrí okrem iného aj prítomnosť vody a magnetického poľa, ktoré ho, podobne ako Zem, chráni pred slnečnou radiáciou. Ak by sme ale aj na niektorom z mesiacov Jupitera našli život, je pravdepodobné, že by mal skôr jednoduchšiu podobu. Aj to by však zásadne zmenilo naše ponímanie o obývateľných telesách a živote ako takom.

Jednou z úloh kancelárie je aj príprava mladých talentov pre vesmírny sektor na Slovensku. Ako sa vám to darí?

Práca s mladou generáciou je absolútne kľúčová a v sektoroch spadajúcich do znalostnej ekonomiky to platí dvojnásobne. Ak by sme túto oblasť zanedbali, akýkoľvek úspech na poli rozvoja vesmírneho biznisu bude v budúcnosti znegovaný spomalením ďalšieho rastu pre nedostatok talentov. Preto popri práci s firmami a výskumnými inštitúciami venujeme veľa energie aj osvete a aktivitám zameraným na inšpirovanie a zapojenie mladých programátorov, inžinierov a iných expertov.

Na čom ste sa najnovšie podieľali?

Pred niekoľkými týždňami sme v Košiciach organizovali slovenské kolo medzinárodného hackathonu ActInSpace, na ktorom vyše 60 účastníkov riešilo reálne výzvy, ktorým dnes ako ľudstvo čelíme. Niektoré sa týkajú bezprostredne vesmírnej oblasti, ako napríklad prevencia kolízie satelitov v neustále sa zhusťujúcom prostredí obežných dráh okolo Zeme. Iné, naopak, predstavujú pozemské problémy, na ktoré nám vesmírne technológie pomáhajú nájsť odpoveď, napríklad ochrana životného prostredia či zmena klímy. Ďalším príkladom je náš inkubátor pre vesmírne startupy, ktorý realizujeme spolu s partnermi v Bratislave, Žiline a Košiciach. Päť začínajúcich projektov tu malo možnosť prostredníctvom polročného programu sformovať a validovať svoj biznisový plán a získať cenné spätné väzby od tímu slovenských a zahraničných mentorov. Model inkubácie sa osvedčil, už pripravujeme pokračovanie, pričom očakávame zvýšenie počtu účastníkov.

V ktorej vesmírnej oblasti sa podľa vás črtá veľký potenciál a Slováci by sa vedeli zapojiť?

Vesmírny sektor je mimoriadne prierezový a ponúka možnosti na uplatnenie sa pre široké spektrum technologických firiem, tradične ide najmä o elektrotechniku, precízne strojárstvo a IT. Zároveň sa v priebehu posledných rokov dali do pohybu trendy, ktoré sú pre menšie krajiny vrátane Slovenska pomerne prívetivé. Ide o postupné znižovanie nákladnosti vesmírnych aktivít a rozširovanie nových trhov, vrátane viacerých komerčne zaujímavých postavených na využívaní satelitných dát na Zemi. Znamená to, že dnes už aj menšie štáty a firmy začínajú mať finančnú možnosť zapájať sa do širokého spektra aktivít vrátane vývoja satelitov, realizácie celých satelitných misií a zároveň sa zväčšuje aj ich ekonomická motivácia. Vesmírny sektor bude v nadchádzajúcich desaťročiach otvárať nové a nové príležitosti na ďalší rozvoj našej znalostnej ekonomiky, pre množstvo slovenských technologických firiem bude mimoriadne prospešné tieto trendy pozorne sledovať. A, samozrejme, náš „vesmírny tím“ na SARIO bude pripravený pomôcť overiť realizovateľnosť ich idey a podporiť prvé kroky v sektore.