Rok vojny: Ukrajinskí vojaci umne využili chyby ruskej armády

Ruská vojna proti Ukrajine má tri možné scenáre, povedal dlhoročný expert na obranu a bezpečnosť Pavel Macko.

24.02.2023 06:00
Pavel Macko Foto: ,
Pavel Macko povedal, že február bol hraničný termín spustenia ruskej invázie na Ukrajinu, pretože v marci by už existovalo riziko, že vojenská technika uviazne v blate.
debata (170)

„Pesimistický scenár vyzerá tak, že Rusi nebudú schopní pokračovať útočiť, a preto prejdú do úplnej strategickej obrany. Zakopú sa a budú napádať Ukrajinu len sporadicky. V takom prípade by ju ostreľovali raketami, pričom Ukrajinci by nemali silu vytlačiť ruské vojská z okupovaných území. Týmito raketovými údermi by Rusko bránilo akejkoľvek obnove Ukrajiny," upozornil Macko, ktorý bol do roku 2018 zástupca náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky.

odkaz
Rok vojny na Ukrajine

Prekvapil vás 24. februára 2022 vpád ruských vojsk na Ukrajinu?

Už v januári 2022 som hovoril, že Rusko zrejme udrie. Útok sa už nedal vylúčiť, ale veľa politikov vo svete si stále myslelo, že k nemu nepríde. V tom čase som upozorňoval na to, ako vnímam určité faktory. Rusko dalo veľké ultimátum. Stanovilo si deväť podmienok vrátane odmietnutia vstupu Ukrajiny do NATO. Ruský prezident Vladimir Putin pritom neuviedol ani jeden bod, ktorý by mu Západ mohol formálne splniť, aby Rusom povedal, že niečo dosiahol svojím harašením zbraní v blízkosti ukrajinských hraníc. Zahraničie oznámilo Putinovi, že sa odmieta podvoliť jeho ultimátu podobnému Mníchovskému diktátu, ktorého obeťou sa stalo Československo v roku 1938. Od tej chvíle bolo vysoko pravdepodobné, že Putin môže zaútočiť, a ak sa pre inváziu rozhodne, musí ju vykonať tak, aby ruská armáda úspešne zvládla rozhodujúcu fázu operácie, keď je ešte zamrznutý terén. Február bol preto hraničný termín, pretože v marci by už existovalo riziko, že vojenská technika uviazne v blate.

Desiateho februára 2022 prezident USA Joe Biden varoval, že Putin by mohol začať útok 16. februára. Napokon vydal rozkaz 24. februára.

Bolo celkom možné, že západné spravodajské služby zistili 16. február ako skutočný termín invázie. Tajná informácia sa zámerne dostala do médií, aby poslúžila ako prevencia proti očakávanému úderu, lebo Rusi museli pre operačné dôvody posunúť dátum vpádu na Ukrajinu. O 24. februári sa už zjavne netušilo, ale predpokladalo sa, že začiatok invázie je už len otázka krátkeho času.

Video
Generál Macko o zbraňových systémoch využívaných v rusko-ukrajinskom konflikte

Nasvedčoval spusteniu invázie okolo 16. februára pohyb ruských vojsk?

Áno. Rusi, ktorí boli dlhší čas na manévroch v blízkosti hraníc s Ukrajinou, sa ocitli pred 16. februárom na východiskových pozíciách, čo jasne ukazovalo na to, že chystajú zaútočiť. Velitelia pritom vojakov do poslednej chvíle presviedčali, že zostanú iba na cvičení.

S čím sa dá porovnať podoba ruskej invázie?

Napríklad s napadnutím Poľska nacistickým Nemeckom, ktoré nasadilo všemožné zbrane. Podobne vlani postupovali Rusi v úvode invázie: použili balistické rakety (Iskander), strely s plochou dráhou letu (Kalibr, Iskander-K), lietadlá, raketomety stredného dosahu, tanky atď. Udreli takmer všetkým, čo majú v arzenáli, samozrejme, že s výnimkou jadrových zbraní. A ich postup bol tiež rýchly, ako keď Nemci prekročili poľské hranice.

Prečo potreboval Putin poslať svojich vojakov na Ukrajinu nielen z Ruska, ale aj z bieloruského územia, kde boli tiež na manévroch?

Z ruského pohľadu bolo Bielorusko dôležité z krycích i operačných dôvodov. Rusko vyvinulo tlak na Ukrajinu, pretože vytvorilo pásmo jej ohrozenia dlhé viac ako 2¤200 kilometrov: počnúc na severe pri Bielorusku a oblúkom pozdĺž ďalších hraníc končiac až po čiernomorské pobrežie. A ešte Ukrajinci nemohli mať istotu, že Rusi neudrú z Moldavska, keby ho obsadili.

Aké nepríjemné to bolo pre Ukrajinu?

Ukrajinci sa museli pozerať okolo seba o 270 stupňov. Mali len približne 200-tisíc vojakov, mobilizácia sa pred inváziou neuskutočnila, aby Putin nezískal zámienku zaútočiť. Generálny štáb ukrajinskej armády musel rozložiť svoje sily tak, aby mohol brániť vlasť všade, kde existovala ruská vojenská hrozba. Toto však vždy vedie k strate koncentrácie vojsk, lebo sa rozptýlia na mnohé miesta. Keby Rusi udreli koncentrovane na jednu oblasť, mohli by využiť proti Ukrajincom svoju leteckú prevahu, narušiť možnosť ich preskupenia – týmto spôsobom by úspešne vykonali bleskovú vojenskú operáciu, v čom však zlyhali. Rusko sa rozhodlo pre frontálny útok a so snahou zaznamenať čo najmenšie straty.

Ukrajinci pália na ruské pozície v Chersonskej... Foto: SITA/AP, LIBKOS
Vojna na Ukrajine, Cherson, húfnica Ukrajinci pália na ruské pozície v Chersonskej oblasti. Na snímke je húfnica typu M777. Tieto zbrane britskej výroby má vo výzbroji aj americká armáda. USA vlani poslali ukrajinskej armáde viac ako 140 kusov M777. Húfnica sa vyznačuje nízkou hmotnosťou a širokou škálou modernej munície. M777 boli prvýkrát nasadené v roku 2007 počas medzinárodnej operácie v Afganistane.

Čo mu tiež nevyšlo a naďalej nevychádza. A do Kyjeva sa Rusi nedostali, aby nastolili bábkovú vládu, dokázali ho iba ostreľovať z veľkej vzdialenosti.

Putin chcel vidieť blitzkrieg, preto jeho generáli naplánovali strategickú vzdušnú výsadkovú operáciu v Kyjeve, pred ktorým je ťažký terén, takže pozemná ofenzíva by bola neľahká. Potrebovali obsadiť rýchlo centrum mesta s vládnou štvrťou, aby zajali čelných predstaviteľov štátu s cieľom dosiahnuť kolaps ukrajinského ozbrojeného odporu. Na Kryme to Rusom vyšlo, kde v roku 2014 bleskovo získali pod kontrolu kľúčové miesta a tento ukrajinský polostrov začali okupovať bez jediného výstrelu. Skôr než sa ukrajinské sily rozhýbali, bolo po všetkom. Vývoj na Ukrajine sa však uberal iným smerom.

Ako sa Ukrajincom podarilo zastaviť postup Rusov do Kyjeva?

Po spustení ruskej invázie síce stratili strategicky dôležité letisko Hostomeľ, ktoré sa nachádza len zhruba 20 kilometrov od Kyjeva. Nestratili však odvahu a po následnom protiruskom útoku sa agresor musel stiahnuť z oblasti a letisko znovu ovládli. Významnú úlohu zohrala šikovnosť na najnižších úrovniach velenia – velitelia nečakali na pokyny zvrchu a dokázali opäť získať Hostomeľ. Zároveň veľmi umne využili terén pred Kyjevom.

Ukrajinskí vojaci sledujú bezpilotné lietadlo...
Ukrajinský vojak nesie dron blízko frontovej...
+14Ukrajinskí vojaci kráčajú na pozadí nápisu...

O čo išlo?

Nachádza tam nielen veľa prístupových ciest, ale aj močarísk, rašelinísk. Terén nebol natoľko zamrznutý, aby sa ruské pozemné vojská odvážili vydať sa do terénu pred Kyjevom. Výhodou pre Ukrajincov bolo, že oblasť je zalesnená, takže mohli nepozorovane presunúť do lesov delostrelectvo. Vytvorili tam malé diverzné skupiny, ktoré potom efektívne ostreľovali ruské pozície. V tomto prípade bolo výhodné, že Ukrajinci neboli vo väčších počtoch na miestach, čo malo za následok to, že napriek tomu, že Rusi mali obrovskú palebnú silu, nemali po čom strieľať. Začali preto pod rôznymi zámienkami ostreľovať sídliská, lebo sa od nich vyžadovala nejaká bojová činnosť. Ukrajinci si správne vyhodnotili zraniteľnosť ruskej vojenskej zostavy vrátane logistiky.

Čo spravili?

Logistika Rusov je systémovo poddimenzovaná a to sa za pár dní nedalo nijako zmeniť. Došlo k tomu, že ruské jednotky v prvom slede sa odtrhli príliš ďaleko od svojej logistiky. Napríklad v smere od Sumy na severovýchode Ukrajiny sa ruské zásobovacie línie nachádzali až vo vzdialenosti 300 kilometrov. Ruskí vojaci však majú štandardne zásoby len na dva dni. Trasu okolo 300 kilometrov, keď čelíte ozbrojenému odporu, možno neprekonáte ani za dva-tri dni. Rusom sa veľmi vážne narušilo zásobovanie. Ich oddiely po dvoch dňoch nemali ani palivo, ani muníciu, nemohli pokračovať v boji. Toto viedlo k tomu, že Ukrajinci sa i s malými prostriedkami úspešne zamerali na zóny ničenia ruskej techniky. Rusov nechali prísť až na dostrel iba niekoľko kilometrov od seba. Preto mohli proti nim použiť aj ručné zbrane: protitankové strely, ktoré môžu zasiahnuť terč vzdialený len pár kilometrov. Ukrajinci vykonávali vojenské chirurgické rezy. Nasadzovali k tomu aj drony. Takpovediac to nebolo púšťanie krvi žilou ruským silám, ale púšťanie tepnou.

Čo to znamenalo pre ruských generálov?

Výsledok bol ten, že stratili operačné tempo. A, naopak, Ukrajinci sa začali veľmi dobre brániť. Rusi nedokázali urobiť strategický ťah na Kyjev a neobišli Charkov, lebo naň zaútočili. Keby obišli toto mesto na severovýchode Ukrajiny, mohli rýchlo napredovať k mestu Dnipro pri rieke Dneper, kde by v kombinácii so svojím postupom z juhu mali šancu rozčesnúť ukrajinskú zostavu na dve polovice. Ukrajincom by sa prerušili zásobovacie trasy.

Vo vzduchu malo Rusko prevahu nad Ukrajinou. Aký bol vojenský výsledok?

Rusom viazla koordinácia. Napriek zmienenej výhode si nedokázali vytvoriť vzdušnú nadvládu, čo viedlo k tomu, že zo vzduchu nedokázali plnohodnotne kryť svoje postupujúce pozemné vojská. A tie, keď sa zastavili, stratili dynamiku, vďaka čomu ich Ukrajinci dokázali dobre napádať. Ukrajincom sa tesne pred útokom podarilo včas rozptýliť a skryť veľkú časť svojho letectva a protivzdušnej obrany. Tie fungujú dodnes, čo je malý zázrak.

Prečo Rusi nedosiahli nadvládu vo vzduchu?

Prvý týždeň po spustení invázie zaznamenali ich vzdušné sily výrazné straty, preto následne začali brzdiť podporu pozemných vojsk letectvom. Situácia na fronte sa menila, k čomu prispeli i dodávky zbraní pre Ukrajinu zo Západu. Rusi zažili ešte jedno nepríjemné prekvapenie.

Rusi zistili, že nielenže nedokážu preniknúť do Kyjeva, ale ani nie sú schopní odrezať ho od okolitého sveta.

Aké?

Zistili, že sa proti nim bráni celá Ukrajina, to znamená, že aj ruskojazyčné obyvateľstvo, ktoré ich vnímalo ako okupantov. Ukážkovým príkladom sa stal Charkov, v ktorom je takmer porovnateľný počet Ukrajincov a etnických Rusov.

Čo znamenalo pre ruských vojenských plánovačov, že im blitzkrieg nevyšiel?

Najprv tlačili všetkými možnými smermi, ale začiatkom apríla museli evakuovať všetky svoje sily v oblasti Kyjeva. Nebolo to dobrovoľné preskupenie vojsk. Naopak, vynútené okolnosťami. Hrozil im totiž totálny kolaps. Rusi zistili, že nielenže nedokážu preniknúť do Kyjeva, ale ani nie sú schopní odrezať ho od okolitého sveta. Potrebovali by na to najmenej 70-tisíc vojakov, ale mali tam iba tretinu tohto počtu. Keď začali prichádzať správy, že Rusi sa zakopávajú v okolí Irpiňu, čo je mesto vzdialené zhruba 20 kilometrov od Kyjeva, bolo mi jasné, čo chystajú.

Čo pripravovali?

V takýchto prípadoch to býva signál, že vojaci si robia obranné pozície pre takzvaný zdržujúci boj, keď časť síl má za úlohu brániť líniu, aby zvyšok vojsk mohol ustúpiť. To sa aj stalo – Rusi už nemali inú možnosť, ako sa stiahnuť. V tom čase, čiže keď sa ruské vojská preskupovali, sa situácia začala meniť v prospech Ukrajincov aj vďaka dodávkam zbraní zo zahraničia.

Zaporozska jadrova elektraren, ukrajina Čítajte viac Čo na Ukrajine zabíja viac než bomby?

Aké im zvlášť pomohli?

Rusi mohli do invázie nasadiť tisíce tankov, tisíce delostreleckých systémov atď. Neporovnateľne väčší arzenál zbraní, ako mali Ukrajinci. Tí doteraz zo Západu dostali okolo 400 kusov delostrelectva, čo na prvý pohľad nie je počet, ktorý by mohol dramaticky zmeniť vývoj bojov. Medzi týmito zbraňami však boli aj americké salvové raketomety typu HIMARS s vysokou presnosťou zásahu cieľa, ktoré sa Ukrajinci veľmi rýchlo naučili ovládať. Delostrelectvo v kombinácii s dronmi sa ukázalo veľmi prospešné pre ukrajinskú armádu.

Konkrétne?

Ukrajinci urobili skvelý ťah tým, že sa nepúšťali do priamych bojov proti Rusom. Ostreľovali agresora v jeho tyle veľmi presnými americkými raketami. Výsledok bol ten, že Rusi síce vpadli na ukrajinské územie s vycerenými zubami, ale takpovediac im začínala chýbať sánka, čo by ich držala. Vylámali si ich, lebo neboli pevne osadené. Vďaka ďalším moderným zbraniam zo zahraničia Ukrajinci zároveň mohli začať uskutočňovať protiofenzívu na rôznych miestach. Napríklad im stačilo päť dní, aby obsadili celú svoju Charkovskú oblasť a prenikli až do hĺbky Luhanskej oblasti. Na rozdiel od Rusov nepostupovali krok po kroku, ale dosahovali územné zisky výrazne rýchlejšie.

Reálne sa Severoatlantická aliancia síce zemepisne rozšírila, ale vojensky sa oslabila, pretože jej členské štáty nepredpokladali vypuknutie veľkého konfliktu v Európe.

Môže mať táto vojna vojenského víťaza? Alebo by skôr mohla prísť bodka za krvavými bojmi pri rokovacom stole o prímerí či o trvalom mieri hoci za cenu nejakých kompromisov?

Kľúč drží v ruke Putin. Vlani v septembri vyhlásením čiastočnej mobilizácie vlastne jednoznačne odkázal, že chce pokračovať vo vojne, že necíti splnenie cieľov, ktoré očakával. Odhadujem, že minimum, ktoré si predstavuje, je, že bude chcieť dosiahnuť uznanie hraníc anektovaných území, čo je však pre Ukrajinu neprijateľné. Obávam sa, že ozbrojený konflikt bude zdĺhavý. Už aj preto, že Putin nezmenil svoju rétoriku, z ktorej vyplýva, že neuznáva existenciu ukrajinského národa. Čo sa týka možného prímeria, vidím riziko v tom, že keby si ruskí vojaci oddýchli, potom by ich šéf Kremľa zase poslal bojovať proti Ukrajincom. Keby Putin chcel mier, môže to urobiť okamžite.

Akým spôsobom?

Zastavením paľby a ponukou rokovať. Podľa môjho názoru existujú tri možné scenáre vývoja. Kľúčovým faktorom je, že pokiaľ Putin bude pokračovať v boji a neuzná, že táto agresia mu nevyšla, tak sa vlastne nič zásadné nezmení. Ukrajinci síce teraz čelia tomu, že Rusi preberajú vojenskú iniciatívu do svojich rúk, ale nedeje sa nič dramatické, pretože ich postup je pomalý – nedá sa porovnať s ich rýchlym tempom v prvých dňoch invázie. Nedá sa vylúčiť, že neskôr by Ukrajinci mohli umne vykonať viacero úspešných protiofenzív, čo by v konečnom dôsledku hrozilo veľkým ponížením ruských síl a to by prinútilo Putina sadnúť si k rokovaciemu stolu. Toto je prvý, optimistický scenár.

Video
Pavel Macko v Ide o pravdu: Vojna sa zasekla. Rusi nevedia vyhrať, Ukrajincom chýbajú moderné zbrane. Premiéra 11.05.2022.

Druhá možnosť ako vyzerá?

Je to realistický scenár: Ukrajinci čo-to dosiahnu proti Rusom, ale obidve bojujúce strany zostanú na bojisku viac-menej rovnako silné. Rusko má stále dostatočne silnú ekonomiku, aby mohlo podporovať túto vojnu. Na druhej strane Ukrajina môže očakávať pokračujúce dodávky zbraní zo zahraničia, ale nebude mať kapacity na zásadný zvrat. Môže to byť preto zdĺhavá vojna s nejasným výsledkom, ktorá sa skončí až vtedy, keď sa oba štáty v nej vyčerpajú.

Tretí scenár je aký?

Pesimistický: Rusi nebudú schopní pokračovať útočiť, a preto prejdú do úplnej strategickej obrany. Zakopú sa budú napádať Ukrajinu len sporadicky. V takom prípade by ju ostreľovali raketami, pričom Ukrajinci by nemali silu vytlačiť ruské vojská z okupovaných území. Týmito raketovými údermi by Rusko bránilo akejkoľvek obnove Ukrajiny. Mohol by nastať zamrznutý konflikt, ktorý občas bude ožívať odpaľovaním rakiet alebo náletmi. A situácia bude neriešiteľná, dohodu nebude možné v takých podmienkach dosiahnuť. Ukrajina by bola v stave, že sa nenachádza ani vo vojne, ani v mieri. Znamenalo by to, opakujem a zdôrazňujem, že s rekonštrukciou zničených miest by nemohla rátať a nijaký potenciálny zahraničný investor by sa na jej území nemohol cítiť bezpečne.

Ako ovplyvnili protiruské sankcie Putinovo vojenské ťaženie proti Ukrajine?

Mýlili sa tí, ktorí hovorili, že sankcie výrazne zasiahnu do ruských vojenských operácií. Uvalenie sankcií bolo potrebné a opodstatnené, ale tento trest vojenskej mašinérii Ruska citeľne neuškodil. Vojenské aktivity sa síce vykonávajú s obrovskými nákladmi, ale výdavky sú zaplatené vo veľkej časti už v minulosti. To znamená, že Rusi používajú materiál, ktorý už bol zaplatený a majú ho veľa. A paradoxne ani zníženie exportu ropy sa výrazne neprejavilo na príjmoch ruskej ekonomiky, lebo jej cena na svetových trhoch dramaticky stúpla. Čiže za menší objem práce na ropných poliach dokonca získali väčší objem finančných prostriedkov.

Ukrajina Čítajte viac Rok od vypuknutia vojny proti Ukrajine - čo všetko sa stalo za posledných 365 dní

Ešte otázka k vojenskej pomoci pre Ukrajinu. Aký prívlastok by ste jej dali?

Je to významná pomoc, ktorá však má svoje limity. Západné štáty dlhodobo neinvestovali do obrany, bola to len ruská propaganda, že NATO sa posilňuje. Reálne sa Severoatlantická aliancia síce zemepisne rozšírila, ale vojensky sa oslabila, pretože jej členské štáty nepredpokladali vypuknutie veľkého konfliktu v Európe. Vidíme to aj na Slovensku, kde ozbrojené sily išli smerom dole až o 90 percent, čo sa týka počtu vojenskej techniky a bojových spôsobilostí. Nedošlo v našej republike ešte ani k modernizácii armády – chceli sme mať menšie a moderné ozbrojené sily, ale máme zatiaľ len malé sily. Tento proces bolo vidieť prakticky všade v európskych krajinách NATO, s výnimkou Poľska. Dôsledkom bolo napríklad to, že keď Francúzsko začalo poskytovať Ukrajine svoje moderné húfnice typu CAESAR, tak ich malo k dispozícii len 76. Reč je však o tisíckach delostreleckých systémov a raketometov na ruskej strane a o stovkách na ukrajinskej strane. Opakujem, že pomoc významná bola, ale obmedzená. A nepríjemné je, že Ukrajinci preto nemohli dostať viac kusov delostrelectva, ktoré pritom v tejto vojne zažíva svoju renesanciu. Klasické delostrelectvo sa teraz kombinuje s lepším spravodajským prieskumom, s kvalitnejším získavaním informácií o cieľoch a s dronmi. A Ukrajinci ukázali, že napriek tomu, že nedisponujú veľkým počtom týchto systémov, ich delostrelecké výsledky sú vynikajúce.

Pavel Macko

Pavel Macko na snimke z roku 2012. Foto: SITA, Dušan Hein
Generál Pavel Macko Pavel Macko na snimke z roku 2012.
  • Expert na obranu a bezpečnosť s 35-ročnou praxou, ktorý je uznávaný aj v zahraničí. Má 58 rokov.
  • Bol funkčne najvyššie postaveným Slovákom v štruktúrach Severoatlantickej aliancie (velil Výcvikovému centru spojeneckých síl NATO v Bydgoszczi v Poľsku). Viedol medzinárodný štáb, ktorý počas misie ISAF riadil operácie v rámci celého Afganistanu.
  • Do prvej generálskej hodnosti ho vymenovali v júni 2004 (brigádny generál). Hodnosť generálmajora získal v apríli 2011. Na generálporučíka ho povýšili v septembri 2016.
  • Od apríla 2016 do mája 2018 zastával funkciu zástupcu náčelníka Generálneho štábu (NGŠ) Ozbrojených síl Slovenskej republiky (na snímke je z toho obdobia); na tomto poste bol už od decembra 2013 (vtedy bol oficiálny názov tejto funkcie 2. zástupca NGŠ). V roku 2018 odišiel z armády do civilu na vlastnú žiadosť.
  • Po odchode z ozbrojených síl sa začal angažovať v politike. Je predseda mimoparlamentnej strany Občianski demokrati Slovenska.

© Autorské práva vyhradené

170 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine #Pavel Macko #Rok vojny proti Ukrajine