Tvrdíte, že slovenskí učitelia môžu konkurovať najlepším vo svete. V čom?
Nie je to môj úsudok alebo názor. Ocenenie Učiteľ Slovenska patrí pod globálne ocenenie Global Teacher Prize a v odbornej porote je Rebecca Warbrick, ktorá je pôvodom z Prešova. Chodí na naše stretnutia na Slovensku, stretáva sa so svetovými finalistami a vie porovnať. A toto boli práve jej slová. Nevidí žiadne rozdiely medzi špičkovými učiteľmi v rámci celosvetového alebo slovenského oceňovania. A ešte je tu druhý moment, naša laureátka z roku 2020 Iveta Barková sa zaradila medzi top 50 finalistov v rámci Global Teacher Prize.
Ešte vlani ste robili prieskum, v ktorom ste sa slovenských študentov pýtali na ideálnych učiteľov. Ako to dopadlo?
Musím povedať, že nešlo o reprezentatívny prieskum. Zo štatistického pohľadu sa oň nemožno oprieť. Oslovili sme stredoškolských študentov a žiakov druhého stupňa, vo veku od 10 do 18 rokov. V ich odpovediach sa prekrývali dve roviny. Na jednej strane rezonovala odbornosť, záujem o predmet, ktorý učiteľ učí, mal by ho vedieť dobre vysvetľovať. Ale toto bolo nakoniec aj tak okrajové. Najviac v odpovediach vyskočila spravodlivosť. Bola na prvom mieste. Niektorí študenti k tomu ešte dopísali – to, že niekto má rodiča lekára, ešte neznamená, že sa má učiteľ k nemu správať inak ako ku mne. Aj takéto čriepky z reality sa v našej ankete ukázali. Veľmi rezonovala ľudskosť, komunikatívnosť, empatia, vyrovnanosť, trpezlivosť, chápavosť. Toto študenti vnímajú ako dôležité.
Foto: Zuzana Gránska
A kde sú takíto ideálni učitelia?
Sú takí, ktorí majú takéto ambície. Samozrejme, každý z nás má dobrý a zlý deň a niekedy nás niekto vytočí. Ale ide najmä o chuť zlepšovať sa, pracovať na sebe, zdokonaľovať sa. Aby to nebolo len o tom, že vyštudoval som pedagogickú fakultu a už nemám čo riešiť, budem len opakovať dookola to isté učivo. A takých učiteľov, ktorí majú záujem na sebe pracovať, máme veľa. Navzájom sa podporujú, motivujú a kultivujú medziľudské vzťahy a komunikačné, mäkké zručnosti.
Ako veľmi rezonuje u študentov kritérium morálnej bezúhonnosti?
V prieskume sa objavilo niečo v tom zmysle, že učiteľ by mal byť príkladom pre žiakov. Mal by byť empatický, ľudský.
Čítajte viac Učiteľka Slovenska učila o Berlínskom múre naživo
V Lučenci na pochode za mier učiteľ strednej školy vulgárne nadával študentovi medicíny s ukrajinskou vlajkou, aj ho udrel do tváre. Ako to vnímate?
Ako veľký prešľap. Takéto niečo by sa naozaj nemalo diať. Veľmi pekne je to naformulované v etickom kódexe pedagogických zamestnancov na stránke ministerstva školstva. V tom zmysle, že učiteľ by mal ísť vzorom, mal by formovať verejnú mienku. Mal by byť nositeľom ľudskosti, empatie, byť objektívny, spravodlivý, otvorený, úprimný a dodržiavať princípy etickej komunikácie. Podieľať sa na vytváraní spolupracujúceho spoločenstva, mal by byť morálnou ako aj odbornou autoritou. V tom kódexe sú morálne hodnoty veľmi jasne pomenované. Ale na druhej strane, v prieskume, ktorý sme robili medzi žiakmi, nám vyskakovalo aj to, že učiteľ by nemal byť rasista. Nemal by byť homofóbny. Toto boli výroky detí, ktoré vnímajú, že hodnotovo sú niektorí učitelia inde, než by mali byť. Škola nie je len o faktoch a informáciách. Riešia sa v nej aj názory a aktuálne spoločenské dianie. Deti majú od učiteľa získavať nielen informácie, ale aj hodnoty rešpektu a ľudskosti. Trávia s ním množstvo času, je morálnou autoritou a výchovný prvok je veľmi silný. V reprezentatívnom prieskume, ktorý realizovala CEEV Živica spolu s agentúrou Focus v roku 2019, až 93 % opýtaných rodičov povedalo, že ideálny učiteľ by mal ich deti nielen vyučovať, ale aj vychovávať.
Išlo len o jedno konkrétne zlyhanie alebo to naznačuje aj niečo viac o učiteľskom stave?
Učiteľský stav je taký, aký je. Na pedagogické fakulty prijímajú v podstate každého. Rovnako ako za mojich čias, keď sme sa rozhodovali kam ísť, pedagogická fakulta bola často akousi poistkou. Keď ma nikde inde nezoberú, tak aspoň tam. Nie ako vo Fínsku, kde je selekcia na prijímačkách oveľa väčšia. Na štúdium je prijatý každý desiaty. Plus, ak je na Slovensku stále toto povolanie nedostatočne ohodnotené, tak nepriťahuje tých najlepších. A tí skvelí sú tam kvôli inej motivácii, nie kvôli financiám, ale napriek zlému ohodnoteniu.
Foto: Uršuľa Mičovská
Viac ako polovica slovenských učiteľov by žiakom odporučila sledovať dezinformačné médiá ako Hlavné správy a Zem a vek. Také boli zistenia prieskumu agentúry Focus pre projekt People2People v roku 2019. Prečo je to tak?
Podľa mňa je naša spoločnosť veľmi polarizovaná. Máme v nej rozmanité názory a tento prieskum ukazuje túto rozmanitosť. A zároveň poukazuje aj na to, že sa pri príprave nových pedagógov nekladie dostatočný dôraz na kritické myslenie. Lenže aj kritické myslenie má len určitú mieru možností, ako ovplyvniť ľudí. Kľúčové je hodnotové nastavenie ľudí. Možno tento prieskum len poukazuje na to, ako veľmi je dezinformačná sieť prelezená v našej spoločnosti. Že to nie je len záležitosť nižšej spoločenskej vrstvy alebo menej vzdelaných. Dezinformačné médiá prekvitajú aj v slovenskej inteligencii. Na druhej strane tento prieskum nemusí automaticky znamenať, že viac ako polovica učiteľov sú konšpirátori, ale znamená minimálne to, že veľká časť učiteľov má zlý prehľad o médiách a laxný prístup k selekcii zdrojov, ako píše Jakub Goda vo svojom blogu.
Dá sa odhadnúť, či sa to za štyri roky nejako posunulo?
Vlani sme robili prieskum po začiatku vojny na Ukrajine. Snažili sme sa zistiť, koľko je ukrajinských detí v triedach, akým spôsobom ich integrujú, aké sú najčastejšie problémy, či učia o vojne a ak nie, prečo. To bol jeden set otázok. V druhej sme chceli zistiť postoje učiteľov voči vojne. Zistili sme, že to nemôžeme vyhodnotiť.
Prečo?
Pretože odmietli odpovedať. Nevedeli sme si vysvetliť, prečo odmietli zaujať postoj. Bola to pre nich asi citlivá téma. Takže dáta boli nevyhodnotiteľné. A vzbudilo to dosť veľkú vlnu odporu, že sa na niečo také vôbec pýtame. Iba malé percento vyjadrilo názor, na jednej alebo druhej strane spektra, ale drvivá väčšina odmietla odpovedať.
Ale prečo? Hanbili sa?
Bol to anonymný prieskum, takže by sme nemali šancu priradiť odpovede. Ale viem, že v niektorých prípadoch, no nevieme presne v koľkých, vedenie školy odporúčalo neodpovedať na túto otázku. A mali na to plné právo, žiaden prieskum nemôže nikoho tlačiť do vyjadrení. Možno aj toto vypovedá o tom, ako veľmi je polarizovaná naša spoločnosť, až majú ľudia strach vyjadriť nejaký názor.
Čítajte viac Sú naj učitelia iba v Dubaji? Nie, sú všade, len ich nechválime
Spolu s laureátmi ocenenia Učiteľ Slovenska ste sa podpísali pod verejné vyhlásenie, v ktorom tvrdíte, že vzdelávanie má silu predchádzať predsudkom, konfliktom. Ako to ale dosiahnuť v učiteľskom stave, z ktorého viac ako polovica verí dezinformačným webom?
Ja by som z toho prieskumu nevyvodzovala tragické dôsledky. Ani z toho nášho, napokon, nikde sme tieto dáta nezverejňovali, ani ich neinterpretovali, lebo sme ich nemali ako vyhodnotiť. Nestretli sme sa osobne s učiteľmi, takže ani nevieme, aké mali pohnútky. Znamená to len toľko, že sa boja vyjadriť svoj názor. Na Slovensku je množstvo učiteľov, ktorí sú ticho. Je to tá tichá väčšina, ktorá je trpezlivá, vníma svoju prácu ako poslanie a rozvíjajú mäkké zručnosti. Nechcem paušalizovať, že dobrí učitelia majú mať takéto názory. Sme slobodná spoločnosť a každý si môže myslieť, čo chce. Ale povinnosť učiteľa umocnená etickým kódexom je názory vyjadrovať kultivovane, mať ich odborne podložené a opierať sa o spoľahlivé zdroje informácií. A vytvárať taký priestor, ktorý učí žiakov, že ak majú nejaký názor, musia si ho vedieť dobre vyargumentovať a – potrebujú si vypočuť aj protinázor. Lebo diverzita názorov nie je niečo zlé. Zlé je, keď nevieme kultivovane argumentovať, keď sa nevieme medzi sebou kultivovane zhovárať. Učiteľ v Lučenci má nejaký slobodný názor a to je v poriadku. Ale to, akým spôsobom komunikoval svoje postoje, to je problém. Učiteľ by mal byť vzor – aj keď mám iný názor, rešpektujem ťa, rešpektujem tvoju slobodu, pokiaľ to niekomu neubližuje. A viem ti kultivovane povedať, čo sa mi tvoj názor zdá byť nedostatočne podložený dôkazmi.
V spojitosti s Global Teacher Prize spoznávate učiteľské príbehy z celého sveta. Ktorými by sme sa mohli inšpirovať na Slovensku?
Príbehov je veľmi veľa. Najviac ma oslovujú osobné príbehy učiteľov, ktorí sa venujú marginalizovaným spoločenstvám. Spomínam si na brazílsku učiteľku fyziky, ktorá pracovala vo favelách v Rio de Janeiro. Snažila sa pritiahnuť deti, ktoré do veľkej miery ani nechodili do školy a nemali potrebné návyky. Pomáhala im objavovať radosť z učenia. A to tým, že s nimi vyrábala robotov z odpadu, ktorý sa tam všade hromadil. Prišla do ich prostredia, zobrala to, čím sú deti obklopené a snažila sa prostredníctvom toho, čo je im blízke, vzbudiť u nich vášeň pre poznávanie a objavovanie nových vecí. A to je niečo, o čom sa na Slovensku ešte musíme podľa môjho názoru veľa učiť. Máme marginalizované spoločenstvá, máme deti z rôznych spoločenských podmienok. Potrebujeme ich podchytiť. O tomto by mala byť škola – dáva deťom druhú šancu, ak nie sú dostatočne podchytené v domácom prostredí. Naznačujú nám to aj testy PISA či testovania piatakov.
V akom zmysle?
Nastavujú nám zrkadlo. Na Slovensku sú nožnice najviac roztvorené. Medzi prospechom a zručnosťami detí z bohatších regiónov a dobrého sociálneho zázemia a detí, ktoré pochádzajú z horších sociálno-ekonomických podmienok. Mali by sme si brať inšpiráciu z iných krajín, ktoré majú podobné problémy, takisto majú marginalizované skupiny obyvateľstva, no pracujú s nimi.
Foto: Uršuľa Mičovská
Ako sa k tomu stavia Fínsko?
Fínsko napríklad zabezpečuje dopravu do školy aj pre tie deti, ktoré žijú v odľahlých miestach, na samotách, mimo obcí. Aj keď rodičia nemajú niekedy možnosti, ako deti dopraviť do škôl, školy sa o to postarajú. Štátu sa to oplatí. Vzdelanie má pre Fínov veľmi vysokú hodnotu. Učitelia patria k najváženejším v spoločnosti. Ak to tak nie je, ako napríklad na Slovensku, vedie to k zacyklenému kruhu. Vzdelanie nemá vysokú hodnotu, za učiteľov sa hlásia ľudia, ktorí tam niekedy nemajú čo hľadať a všetci sú nedostatočne ohodnotení. Je to špirála, ktorá krajinu ťahá stále nižšie. A vidno to aj na tom, aké obrovské množstvo slovenských študentov odchádza do zahraničia. A to je asi to najhoršie, čo sa krajine môže stať. Šikovní, mladí ambiciózni ľudia idú preč. A ešte k tomu jeden učiteľ v Lučenci urobí hlúposť a už sú toho plné noviny. Ale o tých pozitívnych príkladoch, o tej každodennej mravčej práci, ktorú motivovaní učitelia robia v slovenských triedach, o tom sa nepíše. A potom verejná mienka vyzerá tak, ako vyzerá. Učiteľ má nižší status v spoločnosti. Nie je považovaný za morálnu, intelektuálnu špičku v spoločnosti. A učiteľov to trápi.
Z čoho vychádzate?
Robili sme reprezentatívny prieskum počas korony. Pýtali sme sa, čo učiteľom spôsobovalo najväčšie úzkosti, frustráciu. A z tých nepedagogických tém najviac zasvietila práve verejná mienka, neúcta voči učiteľom. Počas korony to umocnil fakt, že učitelia sa museli rýchlo zmobilizovať. A boli veľmi zraniteľní, veď počas dištančného vzdelávania sa ocitli v obývačkách domácností, boli na očiach.
Ale naozaj je to tak, že si ich spoločnosť neváži?
V reprezentatívnom prieskume uviedlo úzkosť z toho, akým spôsobom vníma prácu učiteľov počas pandémie spoločnosť, až 50 % opýtaných pedagógov práve preto, že ich výkon mohli sledovať rodičia a spoločnosť vo svojich domácnostiach navyše v on-line prostredí, ktoré bolo pre mnohých pedagógov úplne nové. To u učiteľov spôsobovalo značný diskomfort. Naopak, prieskumy spred pandémie hovoria niečo iné. V apríli 2018 sme sa spolu s agentúrou Focus pýtali v reprezentatívnom prieskume verejnosti, do akej miery si váži alebo neváži rôzne povolania. Odpovede boli veľmi pozitívne. Učitelia základných škôl, vysokých škôl a stredných škôl sa nachádzali na štvrtom, piatom a šiestom mieste, hneď za hasičmi, lekármi a vedcami. Napriek tomu by verejnosť podľa tohto prieskumu investovala peniaze v školstve skôr do vybavenia a techniky, ako do platov učiteľov.
Ale nezmenilo sa to práve počas korony k lepšiemu?
Plánujeme robiť podobný prieskum tento rok. Napríklad v USA dlhodobo realizuje Gallup prieskum verejnej mienky ohľadne hodnotenia čestnosti a etických štandardov jednotlivých povolaní. Učiteľ v USA dlhodobo figuruje na štvrtom mieste za zdravotníckymi pracovníkmi, a to naprieč spoločenským spektrom.
Spomenuli ste začarovaný kruh. Je cesta von?
Viete, aká je radosť čítať príbehy učiteľov, ktorí sa prihlásili do ocenenia Učiteľ roka? Viete, koľko je úžasných učiteľov v triedach, ktorí sa ale do médií na rozdiel od učiteľa v Lučenci nedostanú? Možno toto je cesta, ako začarovaný kruh preseknúť. Aj preto sa snažíme upozorňovať na tieto príbehy prostredníctvom ocenenia. Chceme priblížiť prácu učiteľov, a to, akú robia skvelú prácu. Ľudia sa často zaujímajú o negatívne veci, ale o to viac treba dostať do povedomia aj pozitívne príbehy.