Môžu biotechnológie zásadne zmeniť svet?
Vidíme potenciál v prípade klimatickej krízy, pokiaľ ide o celulárne poľnohospodárstvo a biofabrikáciu. Doteraz sme vyrábali väčšinu vecí takým spôsobom, že sme niekde ťažili základné zdroje a z nich sa vyrábali výrobky. Privlastnili sme si prírodu, zvieratá a rastliny, z ktorých získavame proteíny a liečivá. A zabrali sme veľký priestor, ktorý patrí prírode. Pri biofabrikácii a celulárnom poľnohospodárstve sa však produkcia podobá skôr uzavretému pivovaru, kde vieme všetky vstupy a výstupy relatívne dobre cirkularizovať. V prípade týchto technológií je celkovo nižšia uhlíková stopa.
Aké sú tie najodvážnejšie nápady?
Nepotrebujeme kravy, aby sme produkovali mlieko. Lebo to dokážu zabezpečiť geneticky modifikované kvasinky. Môže to priniesť revolúciu pre celý potravinársky priemysel. Nepotrebujeme ťažiť ropu, aby sme mali plasty. Baktérie sa môžu kŕmiť metánom z odpadových vôd a vedia popri tom produkovať plasty. Takéto projekty vo svete reálne existujú. Takáto produkcia proteínov či plastov dokáže byť relatívne čistá a môže sa vykonávať aj priamo na mieste, kde dochádza k spotrebe.
Čítajte viac Symbióza ľudstva a prírody prináša otázky. I nádejA už sa niekde realizujú?
V USA sú nasadené do praxe. No je to náročné. Máme tu určité mentálne modely, nastavenie mysle, kultúry. Európa má oveľa prísnejšie regulácie. Čo je na jednej strane dobre, ale zároveň to brzdí inováciu. Stojí za to skúsiť sa pozrieť na svet inými očami. Možno o 20 rokov si už ani nebudeme vedieť predstaviť, ako sme mohli vyrábať výrobky spôsobom, akým to robíme dnes. Zhovárame sa o vízii. Ale pre nás je dôležitým momentom, prečo sa tomu venovať.
Pozornosť vedcov čoraz viac zamestnáva ľudský mikrobióm. Aké sú očakávania?
Aktuálnou otázkou je včasná diagnostika, telemedicína, vytváranie systémov, ktoré nezaťažujú, ale naopak odľahčujú zdravotníctvo. Veľa vecí sa už dnes dá prekonzultovať s lekárom bez toho, aby človek šiel do ambulancie a tam roznášal vírus. Sľubný je vývoj personalizovanej diagnostiky. Prevencia nie je žiaden strašiak a mladí inovátori nám v tomto ročníku ukázali, že sa dá robiť „cool“ spôsobom. Pomôže predísť vážnym ochoreniam. Už aj v Česku napríklad veľa úloh z ambulancií na seba prebrali lekárne. Zmerajú vám tlak, spravia základné testy a povedia, či musíte ísť k lekárovi. Ide o demokratizáciu diagnostiky. Nerieši sa len v budove nemocnice, ambulancie.
Čítajte aj Spojili ovčiu vlnu s hubami a vynašli „inú“ kožuVyšetrenie bez lekára, mlieko bez kravy. Ako riešia biotechnológovia, aby ľudia tieto nápady vôbec prijali?
Dôležité je neprikazovať, nezakazovať. Násilný skok nebol nikdy dobrý. Malo by sa to stať postupne. Kedysi bolo napríklad priznanie, že som vegetarián alebo vegán tabu. Ľudia provokovali. A nedáte si klobásku? Málokto to vedel spracovať. Dnes je vegetariánstvo bežná vec. Inovácia má priniesť vnútornú hodnotu. Ak by sa napríklad kvasinkové mlieko pretláčalo nasilu, ako politická agenda v rámci klimatických cieľov a politík, logicky by to prinieslo odpor. No ak v tom jednotlivci uvidia hodnoty, napríklad, že to znižuje cenu, že to môže byť kvalitnejšie, tak na to budú reagovať pozitívne. Ak tú hodnotu jednotlivec nevidí, buď ju autor inovácie odkomunikoval zle, alebo tam nie je. A vtedy sa treba zamyslieť nad tým, či je to skutočne inovácia.
Biotechnológie umožňujú prekračovať hranice, ktoré boli nepredstaviteľné. Príroda napríklad nevybavila rastliny schopnosťou svietiť, majú ju iba niektoré druhy húb a živočíchov. Rastliny sa svetlom iba živia. Vedci však rastliny vybavili bioluminiscenciou húb. V USA sa už predávajú svietiace petúnie, uvažuje sa o svietiacich stromoch, ktoré by nahradili pouličné osvetlenie. Je nejaká hranica, ktorú by biotechnológovia nemali nikdy prekročiť?
To je otázka bioetiky. Ak by nejaký geneticky modifikovaný organizmus unikol do prostredia a stal by sa z neho invázny druh, bola by to hrozba. To, čo by sa týmto menilo, by bola dynamika prírody, jej prirodzený rytmus. Druhá vec súvisí s používaním zvierat na výskum a vývoj. Dnes už existujú komisie, ktoré posudzujú, či využívanie myší, zajacov a niekde stále aj opíc prinesie hodnotu, ktorá môže prevýšiť ich potenciálne utrpenie. Ďalšou otázkou je genetická modifikácia ľudí. Máme právo zasiahnuť do genetiky budúcich generácií? Aké sú vedľajšie účinky, ktoré môžu vzniknúť aj z nedbanlivosti? Máme právo zasahovať do iných organizmov, do celých ekosystémov? Za tým všetkým je hlbšia otázka, čo je to vlastne inteligencia, čo je to vedomie, cítenie a do akej miery svojou činnosťou spôsobujem niečomu, čo môžeme považovať za vedomé, utrpenie. Toto je diskusia, ktorú vedú bioetici.
Čítajte aj Pandémia či zlyhávajúce orgány. Slováci našli bioriešenieAké sú hlavné prúdy?
Niektorí sú antropocentrici, ktorí zdôrazňujú benefity pre človeka. Potom sú biocentrici, pre ktorých sú si všetky živé bytosti rovné v prežívaní. A treťou skupinou sú holocentrici, tí sa pozerajú na dôsledky pre celok, ekosystém. Položená otázka predstavuje celú vedu. Momentálne sa paradigma posunula z antropocentrického pohľadu na biocentrický, ktorý je reprezentovaný snahou znižovať utrpenie zvierat vo výskume.
Aký je príklad neetickej biotechnológie?
Sú technológie, ktoré boli spravené pre zisk, chamtivosť. Napríklad pesticídy, ktoré zabijú všetky rastliny a v takto „ošetrenej“ pôde dokáže rásť len geneticky modifikované semeno iba jednej firmy. Ak tam dáte niečo iné, nevyrastie to.
Ako sa dá dosiahnuť etickejší výskum?
Z pohľadu využívania zvierat na výskum objavujeme nové možnosti ich nahradenia. Máme umelú inteligenciu, budeme mať kvantové počítače. Veľa vecí sa dnes dá simulovať. Máme orgány na čipoch, organoidy, ktoré mimikrujú reálne sústavy v tele. Ale napokon je to oblasť, v ktorej vidíme veľký priestor na inovácie. Radi by sme vyzvali mladých vedcov, nech neprehliadajú túto oblasť. Je kontroverzná, človek musí mať naozaj veľa načítané, musí byť rozhľadený, ale je žiaduce posúvať sa k etickejšiemu nastaveniu.