Zdravie učiteľov nahlodala pandémia, vojna. Čo robiť?

Psychologička a učiteľka anglického jazyka Marcela Jahnová sa stala riaditeľkou školy vo chvíli, keď sa spustila pandémia covidu. Na svojich kolegoch, ktorí majú rovnako ako ostatní učitelia na Slovensku v rukách budúcnosť krajiny, pozorovala neúmerný a rastúci stres. Ten ani rok po vojne na Ukrajine neustúpil, práve naopak. Na Piaristickej spojenej škole sv. Jozefa Kalazanského v Nitre sa rozhodla v rámci projektu v Komenského inštitúte stres medzi učiteľmi zmapovať a riešiť.

02.04.2023 16:12
marcela jahnova Foto:
Marcela Jahnová.
debata (8)

Prečo ste sa rozhodli urobiť si vlastný prieskum na škole o strese medzi učiteľmi? Niečo sa vo vašej škole dialo?

Začala som to vnímať už počas pandémie. Riaditeľkou som tretí rok. Hneď ako som nastúpila do funkcie, zasiahla nás pandémia. Bolo to náročné obdobie. Štát ani učitelia neboli pripravení. Z prezenčného vyučovania sa stalo vyučovanie za obrazovkou, pričom učiť naživo a učiť on-line je niečo úplne iné. Učitelia museli za chodu učiť a zároveň sa aj nanovo učiť, ako pracovať vo virtuálnom svete . Pričom digitálna gramotnosť nebola u všetkých až taká rozvinutá. Aj riadiť školu počas pandémie bolo veľmi náročné. Keď sa pandémia skončila a chceli sme si vydýchnuť, nepríjemne nás prekvapila situácia na Ukrajine, kde sa začala vojna. A bolo to znova náročné obdobie.

škola, trieda, vyučovanie, učiteľ, prázdna trieda Čítajte viac Ako zničiť budúcnosť? Nechať zatvorené školy

V čom konkrétne?

Nitra patrí k mestám, kde je veľa Ukrajincov. Manželky s deťmi prichádzali za mužmi, ktorí robia vo fabrikách. Do našej školy začali prichádzať viacerí ukrajinskí žiaci, či ich zoberieme. A, samozrejme, podali sme pomocnú ruku. Snažili sme sa pomáhať najmä našim rodičom, ktorí nám telefonovali, že ubytovali Ukrajincov a či by sme vedeli prijať ich deti. Nuž a učitelia boli znova postavení pred náročnú situáciu, ako pracovať so žiakmi z cudziny, ktorí neovládajú reč, a prežívajú po úteku z Ukrajiny psychickú záťaž. Bola to znovu záťaž aj pre našich učiteľov. Ukrajinci sú naši susedia, sú nám blízki, takisto sme to všetko prežívali s napätím a stresom. Vojna je za hranicami. Čo bude ďalej? Vnímala som na mojich učiteľoch, že toho bolo naozaj na nich veľa. Pribúdali ďalšie situácie, na ktoré neboli pripravení. A vtedy som si povedala, že s tým musíme niečo robiť.

Ale školy dostali predsa nejakú podporu.

Z ministerstva chodili rôzne odporúčania, ako prihliadať na žiakov, ktorí boli dva roky doma. Ako prihliadať na to, aby boli žiaci v kolektívoch pripravení prijať deti z Ukrajiny. Ale pýtala som sa – a čo učitelia? Takisto potrebujú nejakú podporu. Cítia sa unavení. Tiež prežívajú stres, napätie, stále sa nevedia vyrovnať so situáciou, ktorá vznikla po pandémii, po vojne. A najmä, ak sa máme dobre venovať žiakom, potrebujeme mať psychicky silných, odolných učiteľov, pretože nie je nič lepšie, ako keď máme spokojného, zdravého, vyrovnaného učiteľa. Potom budeme mať aj spokojného, psychicky zdravého žiaka.

Video
Čo je potrebné spraviť pre učiteľov?

Ako prebiehal váš prieskum?

Predtým, než som sa chcela venovať téme wellbeing učiteľov, musela som si zmapovať situáciu, v akej sa učitelia nachádzajú. Pripravila som si krátky dotazník, kde som chcela zistiť, či naozaj pociťujú stres. Čo sú tie faktory, ktoré vyvolávajú napätie? Prečo sa necítia byť fit? Pýtala som sa, či to súvisí s obdobím pandémie, vojnou. Vyšlo mi, že naozaj áno. Ďalšia otázka smerovala k tomu, či by škola mala dbať na psychickú pohodu učiteľov, či by mala pre nich niečo v tejto oblasti urobiť. Samozrejme, odpoveď bola kladná.

Aký je váš cieľ?

Že mi naozaj musí záležať na dobrej psychickej pohode učiteľov. Mne ako manažérovi veľmi záleží na psychickej pohode zamestnancov, ktorí s radosťou učia a majú spokojných žiakov. Rada by som mala angažovaných učiteľov, ktorí majú chuť zapájať sa do projektov a učiť sa novým prístupom, metódam, pretože už aj naše vzdelávanie potrebuje zmeny, o čom hovorí aj prichádzajúca kurikulárna reforma. A to znamená, že musia byť odolní, musia vedieť, ako zvládať náročné situácie. A musia vedieť zhodnotiť, či sa už nenachádzajú v nejakej úrovni vyhorenia. Mala by tu fungovať prevencia. Netýka sa to však len psychiky. Aj miesto, kde človek pracuje, vplýva na pohodu. A taktiež finančné ohodnotenie.

Piaristická spojená škola sv. Jozefa... Foto: Andrej Barát
Piaristická spojená škola sv Jozefa Kalazanského v Nitre Piaristická spojená škola sv. Jozefa Kalazanského v Nitre.

A to viete ako riaditeľka školy výraznejšie ovplyvniť?

Veľmi nie, sme závislí od financií od štátu. Ale viem napríklad zmierniť záťaž, ktorá súvisí so zdvojením rolí. Aby napríklad triedni učitelia neboli preťažení aj inou agendou. A práve toto sa snažíme korigovať.

Čo vyšlo v prieskume ako veľké stresory?

Komunikácia so žiakmi, komunikácia s rodičmi. Vysvetlím to na príklade. Ak sa snaží učiteľ riešiť nejaký konflikt alebo problém, často je postavený pred agresívneho rodiča. Alebo rodiča, ktorý nemá záujem, nekomunikuje so školou. A potom je ťažké riešiť nejaký problém, ak sa rodič nestará. Ale nie všetci rodičia sú takí. Našťastie máme veľa spolupracujúcich rodičov.

Zaujala ma jedna vec, čo vaši učitelia uviedli v súvislosti so stresom – vlastný perfekcionizmus. O čo ide?

Perfekcionizmus je osobnostná charakteristika, ktorá zahŕňa tendenciu mať nerealisticky vysoké nároky a byť prehnane kritický. Napríklad, keď chce držať krok s dobou, technológiami, ktoré prinášajú neustále niečo nové. Niekedy si učiteľ nad svoje sily na seba naberie veľa činností, na ktoré nemá osobnostné, fyzické ani psychické kapacity.

Alexandra Hučeková Čítajte aj Učiteľka Slovenska učila o Berlínskom múre naživo

Objavilo sa ešte niečo, čo spôsobuje stres?

Mnohí uviedli vzťahy. Sme veľká škola, máme veľa pedagogických zamestnancov. Počas dňa sa všetci spolu až tak nestretávame. Kolegovia sedia v kabinetoch a stretávajú sa často iba v úzkom kruhu a nemajú čas sa veľmi porozprávať s inými. Vypiť si kávu, spoločne sa podeliť o skúsenosti. Mať čas na nejaký teambuilding, proste len tak spolu byť.

Tak čo môžete ako riaditeľka so stresom učiteľov robiť?

Pilierom našej vízie je škola vzťahov. Snažíme sa zaviesť kultúru rešpektujúcej komunikácie a spätnej väzby. Snažíme sa všetko riešiť s rešpektom a úctou. Problémy chceme riešiť citlivým prístupom so zamestnancami alebo s rodičmi. Z mojej pozície môžem povedať, že mám otvorenú komunikáciu s kolegami.

Čo to znamená?

Ak práve nepotrebujem byť zatvorená so svojimi myšlienkami, aby som sa mohla sústrediť, tak kolegovia vidia, že mám kanceláriu otvorenú počas dňa. Som prístupná každému, ak sa potrebuje porozprávať, ak potrebuje pomoc alebo podporu. Som tu pre nich. A rovnaký prístup majú aj moji zástupcovia. V škole máme aj školský podporný tím. Mať v škole psychológa, špeciálneho a sociálneho pedagóga a asistentov, bol môj sen už v minulosti, keď som pracovala v škole ako výchovná poradkyňa a vnímala som, že aj učitelia potrebujú podporu. Všetky spomínané profesie v škole máme a sú k dispozícii žiakom aj učiteľom.

Ján Machaj, učiteľ, školstvo Čítajte aj Učiteľ stratil exkluzivitu. No je garantom pravdy

Meníte školu aj fyzicky?

Vybudovali sme takzvanú obývačku. Relaxačnú miestnosť, ktorá slúži aj na rozhovory medzi učiteľmi, ale aj učiteľov so žiakmi a rodičmi, aby nemuseli. Aby nemuseli stáť na chodbe a neboli rušení. A takisto by som chcela zrekonštruovať aj našu zborovňu. Možno ju aj premenujeme, veď to stále znie ako za starých čias. Zatiaľ sme spravili, čo nám dovolili naše finančné možnosti. Pribudol pracovný kútik pre tvorivé tímy, máme tam kávovar, kopírky, ale aj kútik s kreslami. V budúcnosti by sme tam chceli spraviť kuchynku, kde si môžeme niečo malé pripraviť, rýchly obed, desiatu, olovrant. Radi by sme tam spravili rozšírenú relaxačnú zónu s čitateľským kútikom. Už aj na chodbách máme relaxačné zóny, ktoré spríjemňujú prostredie pre žiakov, učiteľov, aby nebolo striktne pracovné.

A kde nájde podporu riaditeľ školy?

Začnem tým, že na Slovensku sú tri piaristické školy, okrem Nitry je to Prievidza a Trenčín a vždy v auguste organizujeme učiteľskú konferenciu – Kalazanské fórum. Naposledy bola nosná téma práve podpora učiteľov. Aj tam sme si dali za cieľ sústrediť sa na učiteľa. Učiteľ je pre nás kľúčový. Lebo spokojný učiteľ rovná sa spokojný žiak. Nuž a aj náš zriaďovateľ Rehoľa piaristov na Slovensku nám dáva podporu. Aj my riaditelia sa stretávame on-line každé dva týždne, zdieľame svoje problémy, riešime operatívu, stretávame sa aj osobne raz štvrťročne. Psychickú podporu mám aj ja ako riaditeľka od zriaďovateľa, čo je tiež veľmi dôležité. Zriaďovateľ ponúkol všetkým trom školám koučov. Ide o veľmi efektívnu metódu pri riešení problémov alebo konfliktných situácií. A my ako škola sme ponúkli vzdelávanie pre vedúcich zamestnancov, či už pre širšie vedenie, alebo vedúcich predmetových komisií. Absolvovali sme školenie rešpektujúcej komunikácie a spätnej väzby. A máme spomínaný podporný tím. Tento rok sme úspešne ukončili program Premena školy zvnútra. Naučili sme sa viesť mentoringové rozhovory, ktoré sú nám nápomocné a viedli ku kolegiálnej podpore pri vzájomných návštevách vyučovacích hodín.

Čo je jeho úlohou?

Nenechá triedneho učiteľa dusiť sa v nepríjemnej situácii. Pri každom rozhovore je prítomný buď školský psychológ, alebo výchovný poradca, alebo je tam podpora iného kolegu, ktorý tam je aspoň ako svedok. Tieto postupy sa nám veľmi osvedčili.

Miroslav Stulák Čítajte aj Dejepisár z Chebu učí autenticky. Necháva rozprávať tvorcov dejín

Nakoľko sú tieto opatrenia bežné aj na iných školách?

Aj keď sa snažím sledovať dianie aj na iných školách, priznám sa, že neviem. Verím, že to existuje. No myslím si, že to ešte stále nie je rozbehnuté na takej úrovni, na akej napríklad školy venujú pozornosť wellbeingu žiakov. Ale verím, že postupne sa všetky školy začnú venovať aj tejto téme. Je to veľmi dôležité, nesmieme zabúdať na učiteľov. Často chceme od učiteľa, aby dal žiakovi podporu, ale čo ak ju často sám učiteľ potrebuje? My riaditelia máme možnosti, ako to zistiť a riešiť.

Kde ste hľadali inšpiráciu?

Myslím si, že hlavnou inšpiráciou je moje vzdelanie. Okrem angličtiny som vyštudovala aj psychológiu. V tejto téme som doma. Za každým jedným žiakom, za každým jedným učiteľom vidím príbeh. Ak sa niekto správa, ako sa správa, hľadám príčiny. A možno vďaka empatii mi nebolo ľahostajné to, čo učitelia prežívali.

Ale ako ste to vycítili?

Z rozhovorov, počas ktorých som pozorovala, ako sú unavení, ako nevládzu. Keď som nastupovala do vedenia školy, víziou bolo premeniť školu, aj komunikáciu, kultúru, otvoriť sa inováciám, učiť inak. A práve tu som si to všimla. My sme od učiteľov stále niečo žiadali, aby zmenili svoj prístup, aby zmenili metódy, ale oni boli unavení po pandémii. Boli preťažení, v strese a báli sa znova ďalších zmien. Pretože zmeny, ktoré sa udiali počas pandémie, ich zasiahli natoľko, že cítili strach.

Je to teda niečo natoľko významné, čo môže zablokovať inováciu na škole?

Presne tak. Učitelia sa báli nových zmien.

Ako presne ovplyvňuje školské prostredie to, čo sa deje na Ukrajine?

Najprv tu bola obava, či hovoriť s deťmi o vojne, o tom, čo prežívajú, alebo sa radšej zhovárať o niečom inom, aby sa odreagovali. Tu bola veľmi nápomocná školská psychologička, ktorá chodila do tried za pedagógmi. Vždy venovali jednu hodinu tomu, ako prijať ukrajinského žiaka medzi seba, ako sa k nemu správať.

A zhovárali ste sa otvorene?

Také bolo odporúčanie od našich psychológov, aj od ministerstva. Je to podobné ako pri hocijakej tragickej udalosti – neodporúča sa niečo zamlčať alebo o niečom nehovoriť, práve naopak. Je dôležité hovoriť o tom, čo prežívajú deti. Ale aj o tom, čo prežívajú učitelia.

Váš starý otec bol učiteľ, chceli ste byť učiteľkou odmalička. Učíte už 25 rokov. Keď sa vrátite na začiatok, tušili ste, že to bude stres?

Priznám sa, že pri starých rodičoch, lebo aj moja stará mama bola učiteľka, som necítila stres. Vnímala som naopak najmä to, ako majú svoje povolanie radi. Starý otec chodil domov vysmiaty. Každé prázdniny sme sa nerozprávali o ničom inom len o tom, čo robil v škole. Kde bol, čo robil. Zažil humorné príhody. Nevnímala som stres. Ale možno to bolo preto, že som bola ešte dieťa. A dnes? Naozaj je podľa mňa vidieť, že doba prináša stres. Je hektickejšia, stresujúcejšia, stále sa mení. Či je to pandémiou, vojnou, novými technológiami, s novými technológiami vyrastá nová generácia mladých ľudí. To všetko má svoj vplyv, dokazujú to štúdie, aj psychológovia, že je to naozaj tak.

Ale dá sa s tým niečo robiť?

Verím, že áno. Na učiteľoch nám záleží. Tak sa volá napokon môj projekt, ktorý realizujem v rámci Komenského inštitútu. A touto cestou sa im chcem aj poďakovať. Pretože aj mne dali podporu v rámci ročného programu. Takisto som absolvovala školenia. Vzdelávali sme sa v témach ako efektívna komunikácia, kritické myslenie, vnímavá škola. Ja som si to trochu obrátila na – vnímavú zborovňu. Aj keď sú niektoré témy školení orientované na žiakov, snažím sa tam vždy uvidieť, ako by som to vedela využiť pri práci s mojimi kolegami.

Marcela Jahnová

Tretí rok je riaditeľkou Piaristickej spojenej školy sv. Jozefa Kalazanského v Nitre. Chcela učiť odmalička, čo sa jej splnilo po doštudovaní Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, učí už 25 rokov. V rámci Komenského inštitútu rozbehla projekt podpory pre učiteľov Wellbeing učiteľov alebo Na učiteľoch (nám) záleží.

© Autorské práva vyhradené

8 debata chyba
Viac na túto tému: #Učitelia #pandémia #vojna na Ukrajine #Komenského inštitút #wellbeing