Iba 5 bodov zo 100 - aj to za vlaky zadarmo. Verejná doprava na Slovensku kríva

Najnovší prieskum verejnej dopravy v 30 európskych krajinách, ktorý robila organizácia Greenpeace, neprináša pre Slovensko lichotivé hodnotenie. Získalo iba 5 bodov zo 100 a, paradoxne, nebyť odborníkmi kritizovaných „vlakov zadarmo“, skončilo by ešte horšie. Viac v rozhovore prezradí Miroslava Ábelová z Greenpeace Slovensko.

22.05.2023 12:00
doprava, vlak, cestujuci Foto:
Ak by sa len 5 percent jázd autom v EÚ presunulo na verejnú dopravu, dopyt po rope by klesol takmer o 8 ton.
debata

Na čo sa zameral prieskum verejnej dopravy?

Kolegovia, ktorí tento report robili, skúmali štyri konkrétne oblasti: jednoduchosť systému predaja cestovných lístkov, plnú cenu dlhodobých cestovných lístkov. Tiež zľavy, ktoré jednotlivé krajiny ponúkajú znevýhodneným skupinám obyvateľov – dôchodcovia, deti, študenti a rodiny, nezamestnaní, utečenci, žiadatelia o azyl, opatrovníci, zdravotne postihnutí a sadzbu DPH na cestovné lístky. V jednotlivých skupinách prideľovali body podľa toho, čo daná krajina ponúka svojim občanom a ako veľmi prístupná pre ľudí je jej verejná doprava. Nejde pritom len o mestskú hromadnú dopravu, ako si mnohí chybne myslia, ide o celkové nastavenie systému vlakov, autobusov a aj MHD, teda to, či je cestovanie verejnou dopravou pre ľudí pohodlné, cenovo prístupné a jednoduché, alebo je skôr drahé, komplikované a otravné. Maximálny počet bodov, ktorý mohla krajina získať, bol sto. Ak teda daná krajina ponúka napríklad takzvaný klimatický cestovný lístok, teda dlhodobý, cenovo výhodný lístok, ktorý môžu cestujúci využívať na všetky druhy dopravných prostriedkov verejnej dopravy v celej krajine, a ak zároveň ponúka zľavy najmenej 25 percent znevýhodneným ľuďom, ktorí spadajú do kategórií, ktoré som spomenula, a ak má napríklad sadzbu DPH na cestovné lístky menej ako 5 percent, mohla získať najviac bodov.

Video
Pravda o klíme: Ekologické budovy, cyklisti a parkovanie v mestách - hovorí Miloš Halečka, riaditeľ pre inovácie v spoločnosti MiddleCap (13. 4.) / Zdroj: TV Pravda

Prečo sa Slovensko ocitlo v rebríčku na chvoste?

Slovensko ako krajina, bohužiaľ, na základe výsledkov tohto prieskumu, veľa progresívnych riešení v cestovaní neponúka. Nemáme žiadny klimatický lístok. Ak sa chcete v rámci krajiny presúvať, musíte si vyskladať cestu z viacerých lístkov. Neponúkame ani špeciálne zľavy pre ľudí, sadzba DPH patrí k jednej z najvyšších v Európe. Jediná vec, ktorá nás zachránila od ešte horšieho umiestnenia v rebríčku, boli paradoxne ekonómami a analytikmi kritizované „vlaky zadarmo“. Výskum nehodnotil opatrenia z hľadiska politických krokov, hodnotil priame dôsledky pre ľudí, ktorí majú mať čo najjednoduchší prístup k hromadnej doprave. Získali sme ako krajina tak len 5 bodov zo 100. Siedme miesto od konca si delíme spolu s Talianskom, Fínskom a Francúzskom.

Bratislava však naopak skončila na 5. mieste. Prečo? Je to dané najmä nízkou cenou za lístok v porovnaní s ostatnými metropolami?

Áno, Bratislava skončila na tom lepšie a je to presne z dôvodu, ktorý spomínate. Spomedzi krajín, ktoré nezaviedli bezplatnú hromadnú dopravu, ponúka hlavné mesto Slovenska druhý najlacnejší dlhodobý cestovný lístok – 199 eur za ročný lístok. Dôchodcovia, deti a zdravotne postihnutí zároveň cestujú s 50 percentnými zľavami a zadarmo v Bratislave cestujú pravidelní darcovia krvi. To boli faktory, ktoré hlavnému mestu nahrali dosť bodov. Ale treba povedať, že „klimatický lístok“ by sme potrebovali aj tu, rovnako aj ďalšie opatrenia, ktoré by situáciu zlepšili – dobre situované záchytné parkoviská, úseky s nižšou rýchlosťou, viac zón bez automobilov a podobne.

Rakúsko už klimatický lístok zaviedlo, čo by malo postupne platiť v celej Európe. Čo to vlastne je?

Pod pojmom „klimatické lístky“ rozumieme cenovo dostupné dlhodobé lístky na verejnú dopravu, ktoré sú platné vo všetkých prostriedkoch verejnej dopravy v krajine alebo vo vymedzenom regióne. Tým, že sa verejná doprava stane cenovo dostupnou pre všetkých, môžu ľudia prejsť od súkromných áut k ekologickejším formám mobility, čo pomôže riešiť klimatickú krízu.

Železničný viadukt v Luxemburgu. Luxembursko... Foto: Smiley Toerist
luxemburg, doprava, zeleznica Železničný viadukt v Luxemburgu. Luxembursko zaviedlo v roku 2020 celú verejnú dopravu zadarmo.

Ktoré krajiny majú verejnú dopravu najlepšiu a ktoré horšiu od Slovenska?

Na prvých miestach rebríčku skončili Luxembursko, Malta, Rakúsko, Nemecko, Cyprus či Španielsko. Prvé dve krajiny ponúkajú bezplatnú verejnú dopravu, Rakúsko s Nemeckom zase celkom výhodné klimatické lístky. Najhoršie dopadli Bulharsko, Chorvátsko, Nórsko či Grécko. Tieto krajiny mali buď vysokú sadzbu DPH na cestovné lístky, napríklad Bulharsko až 20 percent, neponúkajú žiadne dlhodobé cestovné lístky, už vôbec nie klimalístky a v mnohých prípadoch ani žiadne zľavy pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva. Ak ponúkajú, tak skôr na úrovni miest, to je ale už iný rebríček.

Prečo by sme sa mali zamerať na verejnú dopravu? Aký to má súvis s riešením klimatickej krízy?

Verejná doprava spotrebuje oveľa menej energie a spôsobuje oveľa menej emisií skleníkových plynov ako autá či lietadlá. Podľa údajov EEA (Európskej environmentálnej agentúry, pozn. red.) vypúšťajú vlaky v Európe v priemere 33 gramov skleníkových plynov na kilometer prepravy, autobusy 80 gramov, autá 143 gramov a lety 160 gramov. Emisie vlakov možno ďalej znížiť využívaním obnoviteľnej elektrickej energie železničnými spoločnosťami, ako to už robia rakúske a holandské železnice. Emisie skleníkových plynov autobusov možno znížiť prechodom na elektrické autobusy poháňané obnoviteľnou elektrickou energiou. Pre ľudí, ktorí si môžu vybrať medzi verejnou dopravou a autom, je cena lístkov na verejnú dopravu v porovnaní s cenou za používanie auta (pohonné hmoty, mýto, parkovné) zvyčajne kľúčovým faktorom pri výbere dopravného prostriedku.

Ale potvrdzujú nejaké dáta, že sa to skutočne osvedčilo? Že sa naozaj zlepšením verejnej dopravy ušetrili emisie?

Údaje, ktoré má Nemecko k dispozícii po zavedení takzvaného lístka za 9 eur (pôvodne išlo o výrazne zľavnený mesačný dopravný lístok, ktorý umožňoval ľuďom v Nemecku jazdiť v júni, júli a auguste 2022 regionálnou verejnou dopravou za 9 eur mesačne) ukázali, že sa vďaka nemu ušetrilo 1,8 milióna ton emisií CO2, tiež že to viedlo k menším dopravným zápcham a menšiemu využívaniu automobilov. V Nemecku si tento lístok vtedy kúpilo viac ako 50 miliónov ľudí. Ponuka klimatických lístkov pre všetkých v EÚ by mohla ušetriť 25 miliónov ton emisií CO2, čo zodpovedá všetkým emisiám Lotyšska a Litvy. A to v prípade, že by sa len 5 percent ciest autom presunulo na verejnú dopravu v EÚ. Doprava tiež predstavuje 25 % emisií skleníkových plynov v EÚ a takmer 70 % všetkej ropy v EÚ. Prechod z automobilovej a leteckej dopravy na verejnú dopravu je kľúčovou stratégiou na zníženie emisií skleníkových plynov a dopytu po rope v Európe. Ak by sa len päť percent jázd autom, čo zodpovedá piatim percentám najazdených kilometrov alebo jednej z 20 jázd autom, presunulo na verejnú dopravu v celej EÚ, dopyt po rope by sa mohol znížiť približne o 7,9 milióna ton, čo zodpovedá 25 miliónom ton CO2.

Miroslava Ábelová. Foto: Dirk Skiba
Miroslava Ábelová, greenpeace Miroslava Ábelová.

Ak by štáty sústredili pozornosť na verejnú dopravu, mohlo by to výrazne pomôcť aj v sociálnej sfére? A práve v tejto dobe, keď všetko dražie?

Mobilita predstavuje druhý najväčší výdavok európskych domácností – až 13 percent. Často je príčinou rastúcej krízy životných nákladov a takzvanej dopravnej chudoby. Podľa Európskeho parlamentu finančné problémy, ktoré spôsobujú náklady na dopravu, často súvisia so sociálnou zraniteľnosťou. Medzi sociálne skupiny, ktoré dopravná chudoba často postihuje, patria ženy, starší ľudia, mladí ľudia, osoby s nízkymi príjmami a zdravotne postihnutí. Riziko dopravnej chudoby zvyšuje aj život v znevýhodnených regiónoch, čo sú vidiecke, okrajové alebo vzdialené oblasti a regióny. Znížené náklady na mobilitu, najmä lacnejšie lístky na verejnú dopravu, sú preto jednoduchým a účinným prostriedkom na zníženie celkových výdavkov domácností a zároveň umožnia ľuďom v krízových časoch naplniť si základné potreby. Pod tým sa myslí cesta za vzdelaním, nákupy základných potrieb či stretnutia s rodinou a blízkymi.

Luxembursko, Malta, takmer celé Estónsko a čiastočne aj Španielsko zaviedli v posledných troch rokoch verejnú dopravu zadarmo. Je toto cesta?

Nežiadame explicitne zavedenie bezplatnej verejnej dopravy, ale samozrejme je to tiež jedna z možností. Je v poriadku, ak ju môžu zaviesť bohaté krajiny alebo mestá, ale verejná doprava musí byť dostupná pre všetkých. To znamená: nízka cena, napríklad 1 euro. Cena by mala byť upravená podľa miestneho indexu cenovej úrovne. Potrebné sú však ďalšie zľavy pre zraniteľné skupiny, no a samozrejme, dostupné a jednoduché cestovné lístky, ideálne platné vo všetkých dopravných prostriedkoch verejnej dopravy.

Lucia Szabová, aktivistka, Znepokojené matky Čítajte rozhovor Kedy Slovensko podporí vlaky, bicykle? Zdravie?

Ale kde na to zobrali peniaze?

Lacnejšia verejná doprava si aspoň na začiatok vyžaduje dodatočné verejné financovanie. Musíme však mať na pamäti, že lacnejšie lístky povedú k väčšiemu počtu zákazníkov, čiže bude viac predaných lístkov, čím by sa mala potreba verejných dotácií postupne znižovať. Okrem toho je cestou presmerovanie peňazí z fosílnych odvetví. Ide napríklad o vyššie dane z neočakávaných ziskov, presun peňazí z cestnej infraštruktúry do železničnej alebo verejnej dopravy, či všeobecná daň z emisií. Viac verejnej dopravy znamená menej áut, čo z dlhodobého hľadiska ušetrí náklady na životné prostredie, zdravie a aj nehodovosť.

Lenže Luxembursko ako prvá krajina v Európe spustilo úplne celú verejnú dopravu v roku 2020 úplne zadarmo, aj napriek tomu to zatiaľ neviedlo k výraznému odklonu od používania áut. Prečo?

Až 45 percent pracujúcich v Luxembursku dochádza do práce zo susedných krajín. Môže to byť spôsobené tým, že viac ako 200 000 ľudí, ktorí z Luxemburska a do Luxemburska dochádzajú za prácou, stále potrebujú drahé lístky do a z iných krajín. Alebo to chce čas. Je jasné, že my, ľudia, sme pohodlní, pre mnohých je predstava toho, že by mali vlastné auto vymeniť za hromadnú dopravu, stále neprijateľná.

Čím by sa Slovensko mohlo inšpirovať od ostatných štátov?

Najrýchlejším krokom by podľa tohto výskumu mohlo byť zníženie sadzby DPH na cestovné lístky.

Mohol by byť v budúcnosti jednotný lístok na všetky druhy dopravy pre celú Európu?

Áno, to by bol ideálny prípad. Potrebovali by sme však veľmi veľkú politickú vôľu nielen na európskej, ale aj na národných úrovniach a tiež politikov, ktorým záleží na tom, čo s našou planétou bude.

Miroslava Ábelová


Hovorkyňa Greenpeace Slovensko. Od roku 2014 pracuje (so 6-ročnou prestávkou na materskej dovolenke) ako hovorkyňa Greenpeace Slovensko. Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave, viac než desať rokov pracovala ako redaktorka domáceho spravodajstva v Slovenskom rozhlase.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #klimatická zmena #verejná doprava #klimatická kríza