Zákon, ktorý mal diaľnice urýchliť, ich môže nakoniec spomaliť

Nový zákon o strategických investíciách obetuje práva občanov na úkor veľkých projektov, ako sú diaľnice, priehrady, elektrárne či spaľovne, mieni Ivana Figuli, právnička spolupracujúca s mimovládkou Via Iuris. Navyše, zákon vo výsledku nemusí priniesť želané urýchlenie veľkých stavieb, práve naopak. Do legislatívy vnáša chaos, čím ich môže spomaliť.

27.06.2024 14:52
Ivana Figuli Foto:
Ivana Figuli.
debata (10)

Ako vnímate rýchle prijatie zákona o strategických investíciách? Parlament začiatkom júna prelomil veto exprezidentky Zuzany Čaputovej bez zaváhania.

Pre mňa bolo zarážajúce, že aj cez ústavnoprávny výbor to prešlo bez akýchkoľvek pripomienok. Zaujímalo ma pritom, ako sa vyrovnali s pripomienkami pani exprezidentky k neústavnosti zákona, či dali nejaké stanovisko, ale nič také sa nestalo. Výborom pre hospodárske záležitosti to prešlo, samozrejme, bez problémov. Rovnako bez potreby akokoľvek sa vyrovnať s vážnymi výhradami prezidentskej kancelárie. Zákon odporučili schváliť a parlament ho aj schválil bez ďalšieho vysvetlenia. Vnímam to ako znak toho, že ministerstvo dopravy chcelo tento zákon presadiť hlava-nehlava, bez ohľadu na akékoľvek výhrady, ktoré zazneli od rôznych štátnych orgánov aj odbornej verejnosti. Ľuďom, ktorí ho schválili, dokonca neprekážalo ani to, že tento zákon nie je v súlade s ústavou. A to je z môjho pohľadu naozaj poburujúce.

V katastri obce môže vyrásť energetický projekt, hoci na danom mieste obec do budúcnosti počítala s niečím úplne iným.

Na nesúlad s ústavou upozorňovala aj exprezidentka. V čom je problém?

Musíme začať najprv s tým, že tento zákon zavádza súbor viacerých inštitútov, ktoré umožnia zrýchlené povoľovanie a realizáciu strategických investícií. Pričom to, čo môže byť strategickou investíciou, zákon definuje veľmi široko. A rozhodne o tom iba vláda, možno povedať, mocenským spôsobom. Bez toho, aby ktokoľvek do toho zasiahol. Sotva vláda vydá osvedčenie o strategickej investícii, investor môže v expresnom konaní vlastníkov dotknutých nehnuteľností vyvlastniť a realizovať svoj zámer, bez toho, aby sa dotknuté osoby mohli účinne brániť. Už po prijatí osvedčenia budú môcť investori vstupovať na dotknuté pozemky a aj do cudzích objektov. Môžu na nich robiť rôzne prieskumné práce ako archeologické prieskumy, geodetické zameriavanie. Prezidentka konštatovala, že v spojení so širokou škálou strategických investícií, na ktoré sa vzťahuje tento zákon, existuje veľká pravdepodobnosť zásahu do vlastníckeho práva značného počtu vlastníkov. Ide podľa mňa o bezprecedentný zásah do vlastníckeho práva garantovaného našou ústavou. Prezidentka vo svojom rozhodnutí zákonu vyčítala aj to, že sa pripomienkoval v skrátenom konaní, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.

Umožní tento zákon vstupovať investorom na cudzie pozemky bez vedomia vlastníkov? Bez toho, aby mu to dovolili?

Investor musí vlastníkov notifikovať 15 dní pred tým, ako na nehnuteľnosti vstúpi. Pri takejto krátkej lehote sa však môže vstať, že vlastník, ktorý nebude práve doma, ostane prekvapený po návrate z dovolenky, keď uvidí, ako sa mu po pozemkoch motajú cudzí ľudia.

slatina, riekoles, les Čítajte viac Obetujeme pre chúťky moci prírodu aj obyvateľov?

Umožní tento zákon štátu ľahšie vyvlastňovať súkromné pozemky, napríklad pri výstavbe diaľnic, elektrární či priehrad?

Vyvlastnenie prebehne v oveľa rýchlejšom konaní a navyše bez toho, aby sa dotknutí vlastníci mohli voči vyvlastňovaniu odvolať. Toto bola jedna z hlavných vecí, ktoré vyčítala exprezidentka. Vlastníkom tak zostáva jediná možnosť, obrátiť sa na súd, lenže zo zákona žaloba nemá odkladný účinok. Zavádza sa dokonca taká možnosť, že investor môže požiadať o spoločné stavebné a vyvlastňovacie konanie. Môže sa tak stať, že stavebný úrad vydá stavebné povolenie a zároveň aj takzvané medzitýmne rozhodnutie o vyvlastnení a následne sa už môže stavať. Ako keby už dopredu bolo jasne dané, že výsledkom konania bude vždy len vyvlastnenie! Aj toto vyčítala exprezidentka. Výsledok vyvlastňovacieho konania predsa nemôže byť dopredu určený, lebo inak je to konanie zbytočné. Vyvlastňovacie konanie má plniť funkciu ochrany vlastníckeho práva. Vyvlastňovaný musí mať reálne možnosti, ako obhajovať svoje vlastnícke práva a ako namietať konanie. Lenže takto, ako to postavil nový zákon, je už dopredu určené, že sa nestane nič iné, len to, že dotknutý pozemok alebo daná nehnuteľnosť budú vyvlastnené a hotovo. Okrem toho sa skracujú lehoty na posudzovanie vplyvov. Celé povoľovacie konanie je postavené tak, aby zbehlo rýchlo, aby účastníci konania mali minimálne možnosti, ako sa vyjadrovať a ako to ovplyvňovať.

Čo všetko môže byť strategickou investíciou?

Tu sa skrýva pointa. To, ako široko v parlamente zadefinovali strategickú investíciu, môže postihnúť veľkú skupinu vlastníkov na Slovensku, ktorí môžu byť v expresnom konaní vyvlastnení. V zákone sa hovorí o energetickej infraštruktúre, dopravnej, priemyselnej, zdravotníckej, obrannej, vodohospodárskej, spomína sa výskum a vývoj, zariadenia dôležité na ochranu životného prostredia, stavba zariadenia verejných služieb alebo ich obnova. Aby mohla byť investícia označená za strategickú, musí spĺňať alternatívne niektoré z ďalších zákonných kritérií. Napríklad, že plánované investičné výdavky sú najmenej 50 miliónov eur. To ale nie je veľa, môže to byť napríklad aj spaľovňa. Ak vláda rozhodne, že projekt nejakej spaľovne označí za strategickú investíciu a vydá osvedčenie, spustí sa celý tento expresný proces a investor môže začať vyvlastňovať vlastníkov pozemkov. Ešte by som rada pripomenula, že podľa schválenej verzie zákona už investormi môžu byť aj právnické osoby s 50 % majetkovou účasťou štátu, obce či VÚC a rovnako aj subjekty verejno-súkromného partnerstva. V pôvodnom návrhu sa hovorilo len o verejných investoroch.

Po schválení tohto zákona, ale vlastne už pri prvých náznakoch spracovania tohto zákona, sa objavili výhrady odborníkov, právnikov, ktorí tvrdili, že štát týmto obetoval práva vlastníkov. Súhlasíte?

Absolútne! Len zopakujem, že pri povoľovaní strategických investícií vlastníci naozaj prídu o účinné prostriedky ochrany svojich práv.

Anton Lycius ukazuje, ako vyzerala mokraď pred zásahom. Čítajte viac Čo je viac? Mäsožravka alebo nerasty?

Prijatie nového zákona sa odôvodňovalo napríklad aj tým, aby sa rýchlejšie stavali diaľnice. Naozaj bol problém ich meškania v legislatíve?

Realizácia niektorých pre štát dôležitých projektov si naozaj môže vyžadovať špeciálny režim. To nikto nepopiera. Ale my tu predsa už máme zákon o mimoriadnych opatreniach vo vzťahu k výstavbe diaľnic a ešte aj zákon o významných investíciách. Už to boli predpisy, ktoré mali ambíciu zjednodušiť povoľovacie procesy, aby sa významné investície realizovali rýchlejšie. Aj napriek tomu vidíme, že sa nám diaľnice nedarí stavať. A teraz tu máme tretí predpis, ktorý sa nijako nevyrovnal s tým, kde zlyhali predchádzajúce dva. Predkladateľ nového zákona nepriniesol žiadne analýzy alebo dáta o tom, kde zlyháva realizácia veľkých investícií, v ktorej fáze sú zdržiavané alebo čo vlastne brzdí rozvoj diaľnic. Nie som jediná, čo má pocit, že je to robené z brucha. Stačí si pozrieť, aké pripomienky k zákonu malo aj ministerstvo financií.

Čo konkrétne zákonu vyčítalo?

Práve to, že zdržiavanie veľkých projektov nastáva v úplne iných fázach, než v tých, ktoré rieši predkladaný zákon. Pripomienky ministerstva financií uvádzajú, že často pri diaľničných projektoch boli zle pripravené samotné projekty a to zdržovalo ich realizáciu. Výhradou viacerých odborníkov je aj to, že je rozpracovaných veľmi veľa projektov naraz a jednoducho nemáme kapacitu v stavebníctve ani v ďalších sektoroch všetky ich obslúžiť. Sústreďme sa preto na pár strategických projektov, poďme tieto dotiahnuť do cieľa. Problémy sú úplne niekde inde, než čo sa snaží predostrieť nový zákon o strategických investíciách. Radi by sme videli analýzu, ktorá by ukázala, čo reálne veľké projekty zdržuje, čo je tou príčinou, ale nikto zatiaľ takýto dokument nepredostrel.

Umožnil by tento zákon postaviť aj rozsiahly olympijský areál, ktorý by zasiahol do nášho najstaršieho národného parku, do TANAP-u, ak by si vláda zmyslela, že hostenie olympiády v Tatrách je strategicky významné?

Viem si pokojne predstaviť, žeby to umožňovalo budovanie športovísk vo Vysokých Tatrách. Ak sa usporiadajú olympijské hry vo Vysokých Tatrách, vláda môže vyhodnotiť, že ide o verejný záujem a do strategickej investície sa môže dostať všetko, čo bude s touto investíciou súvisieť. A toto je ten problém, že pod tento expresný režim povoľovania môžu spadnúť naozaj rôznorodé projekty, nielen infraštruktúrne. Pokojne sa tam môžu dostať projekty, ktoré budú v neprospech obyvateľov Slovenska a ešte aj na úkor dotknutých vlastníkov.

ZEVO, Dánsko, Amager Bakke Čítajte viac Skládkovať, spaľovať? Žiť bez odpadu?

Pôvodný návrh zákona znel tak, že pri strategickej investícii sa nemusí prihliadať na to, čo chcú obce, teda na ich územné plány. Toto sľúbilo ministerstvo dopravy „opraviť“. Podarilo sa?

Toho sa týkala jedna z našich pripomienok v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Teraz sa tam dostala aspoň formulácia, že strategické investície musia byť v súlade s územnými plánmi, so strategickými dokumentmi štátu, obcí alebo vyšších územných celkov. Lenže v tomto zákone nie je zadefinovaný proces, ktorý by skúmal súlad s územnými plánmi. Na strategické investície sa nebude vzťahovať ani takzvané záväzné stanovisko podľa zákona o územnom plánovaní. Vydávali ho obce alebo iné orgány územného plánovania k akejkoľvek výstavbe, vyjadrovali sa k tomu, či je táto výstavba v súlade s územnými plánmi. Tieto záväzné stanoviská sa pri strategických investíciách úplne zrušili.

Aký je teda výsledok? Môže sa rozbehnúť napríklad projekt spaľovne v obci, bez toho, aby to obec mohla v predstihu namietať?

Len vláda určí, či je niečo v súlade s územným plánom alebo nie. Ak vláda rozhodne o strategickej investícii, táto vôbec nemusí ladiť s územným plánom. Takže áno, pokojne môže dochádzať k popretiu záujmov obyvateľov v danom území alebo záujmov samospráv. V katastri obce môže vyrásť energetický projekt, hoci na danom mieste obec do budúcnosti počítala s niečím úplne iným.

A čo sa bude z pohľadu vlastníkov lesov, lúk alebo iných majetkov diať, keď napríklad vláda rozhodne, že olympijský areál vo Vysokých Tatrách je strategickou investíciou?

Investor ich len upozorní, že sa na ich pozemkoch ide realizovať strategická investícia. Investor môže po vydaní osvedčenia automaticky vstupovať na ich pozemky, aj do nehnuteľností. Môže spustiť proces vyvlastňovania, respektíve spojeného stavebného konania s vyvlastňovaním, kde majú vlastníci minimálne právo, ako si obhajovať svoje záujmy. Vlastne, budú mať len iluzórnu ochranu svojich práv. Potom im ostane obrátiť sa len na súd. Inak nebudú mať reálnu možnosť, ako hájiť svoje vlastnícke práva.

eva bednarcikova, kavuliakova, oravska priehrada, ustie Čítajte viac Spútaná oravská divoška, zborený domov. Je to víťazstvo?

A čo nastane, ak sa obrátia na súd?

Tu je problém, že súdy môžu vo veci dlho konať. Česi majú podobný zákon, ktorý rieši takýto typ investícií. Súdom určuje lehotu, že musia rozhodnúť do 60 dní. U nás súdy lehoty nemajú a vieme, ako dlho konajú. Na súkromných pozemkoch sa už začne stavať a bude to už nezvratné. Vlastníci si akurát vymôžu náhradu za vyvlastnenie, ale to bude tak všetko. Ku skutočnému posúdeniu, či ide o investíciu vo verejnom záujme a či teda vlastník môže byť vyvlastnený, nedôjde. Verejný záujem bude daný rozhodnutím vlády.

Kto presne rozhodne o tom, čo bude strategickou investíciou?

Žiadosti prijíma dotknuté ministerstvo. Ak pôjde o dopravný projekt, tak to preberie ministerstvo dopravy. Ak energetický, tak ministerstvo hospodárstva. Ministerstvá primárne posúdia žiadosť a keď uznajú, že spĺňa kritériá, posunú projekt na vládu. A rozhodne vláda.

Stanovuje tento zákon, že bude vypočutý hlas obyvateľov, ktorí majú čo povedať k tomu, čo významné sa v ich krajine za ich dane postaví? Bude vypočutý hlas odborníkov, vedcov?

Nič také. Hlbšie sa má tento proces upraviť podzákonnými normami. Ale v zákone nie je vôbec stanovené, ako sa bude vyhodnocovať, čo je vo verejnom záujme. Je to čisto len na vláde, tá o tom rozhodne. Nikto do toho nevstupuje, nebude žiadna verejná konzultácia a nebude možné to ani namietať. Zverejní sa to až vo chvíli, keď vláda vydá osvedčenie o strategickej investícii.

rieka, honduras, priehrada Čítajte aj Keď priehrada vezme blízkych aj živobytie. Lebo stále sú ľudia, ktorí si myslia, že môžu prísť a brať

Schválenou novinkou je tiež to, že strategickú investíciu nebude musieť posudzovať Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP), ktorý spadá pod ministerstvo financií. Prečo to vypadlo?

V pôvodnom návrhu túto fázu chceli úplne vyňať, s odôvodnením, že to zdržuje projekty. Teraz rozhodne vláda o tom, či analýzu urobí ministerstvo financií alebo či si to urobí príslušný rezort sám. Na rozporovom konaní nás presviedčali, že to takto môže byť efektívnejšie a že to ministerstvá v rámci svojich interných kapacít zvládnu.

A zvládnu to?

Kľúčová je objektivita. Ak bude nejaký strategický projekt presadzovať ministerstvo dopravy, tak ho asi ťažko bude objektívne posudzovať. Respektíve objektívnejšie ako ÚHP, ktorý mal na to kapacity aj know-how.

Práve analytický tím na ÚHP, ktorý donedávna zo zákona hodnotil štúdie veľkých projektov, často prišiel na to, že mnohé problémy sa dajú vyriešiť lepšie, inak a aj lacnejšie, než to štát plánoval. Aké to bude mať dôsledky?

Určite sa to odrazí na kvalite projektov a na hospodárnosti nakladania s verejnými zdrojmi. Treba pripomenúť, že sa navyše okresajú kompetencie Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO), ktorý mal dohliadať na hospodárnosť týchto projektov. ÚVO už upozornilo, že je to v rozpore s európskymi predpismi.

Odhliadnuc od právnych problémov, podarí sa tomuto zákonu urýchliť výstavbu diaľnic?

Ja si myslím, že ich výstavbu reálne nezrýchli. Ako by aj mohol, keď projekty zlyhávali najmä na tom, že boli zle pripravené alebo že ich jednoducho bolo veľmi veľa a v stavebnom sektore neboli kapacity na realizáciu všetkých naraz. Dokonca sa domnievam, že prijatím tohto zákona sa môže realizácia veľkých projektov ešte viac spomaliť.

zapchy, auta, parkoviska Čítajte aj Dokážu ľudia zahodiť kľúče od auta?

Prečo?

Najprv taký detail. Bežné stavebné povolenie platí dva roky. V prípade strategickej investície sa bude vydávať na päť rokov, pričom sa môže predĺžiť o ďalších päť, takže budete mať stavebné povolenie na desať rokov! A už to je v priamom rozpore s tým, čo tvrdia predkladatelia zákona, že chcú urýchľovať procesy. A potom je tu ďalšia vec. Zákon o strategických investíciách novelizuje posudzovanie vplyvov na životné prostredie (takzvaná EIA, pozn. red.). Lenže zároveň sa v legislatívnom procese ocitol zákon z dielne Tomáša Tarabu, ktorý sa tiež týka posudzovania vplyvov na životné prostredie, no prináša úplne nové a odlišné pravidlá pre EIA. A toto je vec, ktorá nezefektívni procesy, určite nie, ak sa nesúrodo a bez rozmyslu novelizuje legislatíva. Pokojne sa môže stať, že strategické investície, ktoré sú už schválené, sa budú musieť čoskoro znova novelizovať, aby sa prispôsobili ďalšej Tarabovej novele, ktorá prináša úplne iný režim posudzovania vplyvov.

Čo to znamená pre investorov?

Vytvárame právny chaos. Pred investorov staviame absolútne neprehľadný právny rámec povolení a práve aj to môže spomaľovať procesy.

Už v čase, keď sa ešte len chystal nový zákon o strategických investíciách, ste povedali zaujímavú vec. Že nakoniec diaľnice nemusia byť prioritou tejto spoločnosti. Prečo nie?

To je tá spoločenská diskusia, ktorá by sa mala viesť okolo strategických alebo významných investícií. Žijeme predsa novú dobu, máme tu klimatické a iné prírodné výzvy. Vieme, že sa stále neuberáme správnym smerom, keď sa nám nedarí znižovať emisie. Osobne si myslím, že je tu priestor na prehodnotenie štátnych priorít v rámci dopravy, že sa oplatí pozrieť na to, ako viac posilňovať verejnú dopravu. Vieme, že sa apeluje na to, aby sa zredukovala individuálna automobilová doprava. Preto by sa mala otvoriť široká spoločenská diskusia, či naozaj chceme míňať zdroje na početné diaľnice a či ich naozaj potrebujeme toľko a či nie je čas investovať viac do železníc. Ale táto debata tu nie je.

A bude?

Nie, ak bude vláda rozhodovať za zatvorenými dverami. Nejde pritom len o diaľnice. Napríklad často sa zdôrazňuje, že energetické projekty sú príležitosťou pre regióny, samosprávy, vedia vytvoriť nové pracovné miesta, vedia priniesť finančné zdroje. Ale celý tento potenciál sa nemusí naplniť, ak o tom rozhodne výlučne vláda, ak rozvoj energetiky nebudú mať v rukách samosprávy, ak nebudú mať priestor, aby sa na tom podieľali. Zákon o strategických investíciách je budovateľský, centralistický. Pričom dnešná doba by mala byť viac o tom, že sa musíme zhovárať všetci. Že by sme mali klásť väčší dôraz na zapojenie obcí, samospráv. Naozaj ma znepokojuje to, ako bol nastavený tento zákon. Že si bude môcť vláda pod rúškom verejného záujmu pretlačiť čokoľvek.

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #priehrada #životné prostredie #developeri #spaľovňa #ničenie ekosystémov #strategické investície