Budú sa musieť slovenské mestá nevyhnutne zmeniť, aby zvládli budúcnosť?
Nielen slovenské, ale všetky európske mestá sa budú musieť zmeniť, aby zvládli budúcnosť ovplyvnenú klimatickou zmenou. Európska únia, ktorej ciele a záväzky spolu s ďalšími jej členmi Slovenská republika dobrovoľne definuje, rešpektuje a plní, si vytýčila cieľ, aby sa Európa do roku 2050 stala klimaticky neutrálnym kontinentom. Už do roku 2030 budeme musieť znížiť emisie skleníkových plynov minimálne o 55 % v porovnaní s rokom 1990. Európsky zákon o klíme, ktorý nadobudol účinnosť v júni 2021, robí tento cieľ právne záväzným. Dosiahnuť ho nie je nemožné, ale bude to znamenať hlbokú dekarbonizáciu a zásadné zmeny v našom hospodárstve v nasledujúcich desaťročiach.
Ceny fosílnych palív sú najmä nestabilné a robia Európu závislú od krajín, ktoré sú tiež nestabilné vo vzťahu k svojim partnerom, alebo dokonca agresívne, ako to dokazuje vojna na Ukrajine.
Ako konkrétne bude alebo môže táto zmena vyzerať?
Nový legislatívny balík opatrení, prijatý v rámci Európskej zelenej dohody, napríklad ukladá verejným orgánom vrátane miestnej samosprávy povinnosť každoročne obnoviť aspoň 3 % z celkového počtu podlahovej plochy budov v ich vlastníctve, s úžitkovou plochou nad 250 m2. Budovy majú mať po renovácii takmer nulovú spotrebu energie. Od roku 2028 všetky nové verejné budovy a od roku 2030 všetky nové budovy budú musieť mať nulovú spotrebou energie. Mestá s viac ako 45 000 obyvateľmi musia pripraviť miestne plány na vykurovanie a chladenie a členské štáty sú povinné ich finančne a technicky podporovať.
Ako to bude s kotlami?
Dotácie na inštaláciu kotlov na fosílne palivá nebudú povolené od 1. januára 2025 a členské štáty budú musieť stanoviť opatrenia na postupné vyradenie fosílnych palív vo vykurovaní a v chladení do roku 2040. Mestá a regióny musia zahrnúť obnoviteľné zdroje energie do svojho plánovania. Odporúča sa im, aby rozvíjali infraštruktúru vykurovania a chladenia poháňanú obnoviteľnými zdrojmi energie, aby rozvoj konzultovali s prevádzkovateľmi sietí a podporovali miestne energetické komunity. Mestá a regióny majú tiež zaviesť poradenské centrá pre občanov, ktorí chcú renovovať svoj dom/bytovku tak, aby mali takmer nulovú spotrebu energie. Má ísť o jedno centrum na 80 000 obyvateľov.
Foto: Andrej Barát
Budú solárne panely povinné?
Strechy verejných budov budú musieť byť vybavené solárnymi panelmi v existujúcich v budovách s podlahovou plochou väčšou ako 2 000 m2 od roku 2028 a väčšou ako 250 m2 do roku 2031.
Ako tieto zmeny pocítia bežní ľudia?
Pripomeňme, že v roku 2023 vstúpil v EÚ do platnosti nový systém obchodovania s emisiami (ETS 2). Má sa vzťahovať na emisie oxidu uhličitého (CO2) práve zo spaľovania palív v budovách, cestnej doprave a ďalších odvetviach, ktoré zodpovedajú priemyselným činnostiam, na ktoré sa nevzťahuje existujúci systém EÚ ETS. Nuž a od roku 2026 pocítia jeho dosah aj obyčajní ľudia, ktorým sa zdvihnú ceny energie a paliva. Aj keď tých najslabších má chrániť európsky Sociálny klimatický fond. Mestá a obce sa budú musieť zapojiť do identifikácie najzraniteľnejších skupín obyvateľstva. Týmto všetkým sme však načrtli iba niekoľko povinností, ktoré na miestne samosprávy doľahnú v najbližších rokoch.
Čítajte aj Vietor je nádej pre dediny duchov
Ktoré mestá sa na novú cestu podujali?
Mestá, obce a regióny už teraz hrajú v tomto ambicióznom orchestri prvé husle. Dohovor primátorov a starostov je najväčšia európska iniciatíva, v ktorej sa takmer 12 000 miest, obcí a regiónov dobrovoľne zaviazalo dosiahnuť ciele EÚ v oblasti energetiky a klímy na miestnej úrovni. Spolu s občanmi a partnermi vypracúvajú akčný plán, ktorý obsahuje konkrétne mitigačné a adaptačné opatrenia na zmenu klímy.
Foto: Andrej Barát
O čo presne ide?
O renováciu budov, udržateľnú dopravu, využívanie obnoviteľných zdrojov energie, podporu miestnych energetických komunít a podobne. Niektoré mestá sa zameriavajú aj na boj s energetickou chudobou. Mestá tiež vytvárajú pracovnú pozíciu zameranú na miestny energetický manažment, ktorý bude v blízkej budúcnosti absolútne nevyhnutný. Pričom väčšie samosprávy majú aj viacero oddelení, ktoré sa venujú tejto oblasti. Najúspešnejšie sú mestá, ktoré spravili z boja za „nízkoenergetickú budúcnosť“ svoju politickú prioritu a uprednostnili dlhodobý a systematický prístup k tejto téme namiesto čiastkových ad hoc rozhodnutí, ktorými veľa miest len reaguje na vzniknutú situáciu, napríklad na zvýšenie ceny plynu či vojnu na Ukrajine.
Mnohé európske mestá, napríklad Brusel, vyraďujú súkromnú automobilovú dopravu zo svojich centier a výsledky štúdií ukazujú, že tým centrá ožívajú.
Koľko slovenských miest sa zatiaľ zapojilo?
Na Slovensku dohovor podpísalo 40 miest a obcí, medzi nimi napríklad Bratislava, Trnava, Košice, Ďurčiná, Hurbanovo… Otázkou je, koľko miest svoj akčný plán aj realizuje… Energy Cities dlhodobo spolupracuje s mestom Trnava. Tá bude mať ako prvá na Slovensku na všetkých základných školách fotovoltické panely. Spolupracujeme tiež so záujmovým združením Citenergo Únie miest Slovenska a ďalšími partnermi, s ktorými si vymieňame skúsenosti v tejto oblasti. Na Slovensku sa tiež oplatí spomenúť projekt energetickej transformácie regiónu horná Nitra, ktorý vďaka podpore mimovládnej organizácie CEPA – Priatelia Zeme Slovensko a fondom Európskej únie v decembri 2023 úplne odstavil uhoľné bane a elektráreň Nováky. Bratislava vypracovala svoj akčný plán – jedným z opatrení je zmierňovanie automobilovej dopravy v centre mesta a zavádzanie cyklotrás ako napríklad na Vajanského nábreží.
Útlm súkromnej automobilovej dopravy sa stretáva aj s kritikou. Môže tento krok viesť k mestskému rozvoju alebo je efekt opačný?
Mnohé európske mestá, napríklad Brusel, vyraďujú súkromnú automobilovú dopravu zo svojich centier a výsledky štúdií ukazujú, že tým centrá ožívajú, sú atraktívnejšie pre obyvateľov a turistov, a to prispieva aj k ich zvýšenej ekonomickej aktivite.
Foto: Andrej Barát
Budú celkovo znamenať tieto zmeny, ktoré ste načrtli, mestský rozvoj alebo skôr útlm?
Škandinávske mestá idú dlhodobo príkladom. Švédskemu mestu Växjo so 100-tisíc obyvateľmi sa podarilo od roku 1993 znížiť emisie oxidu uhličitého na obyvateľa takmer o 60 %, pričom si zachovalo rýchly rast počtu obyvateľov a hospodársku prosperitu. Jedným z hlavných opatrení, ktoré k tomuto úspechu prispeli, bolo zavedenie systému diaľkového vykurovania na báze biomasy. Systém zavedený v roku 1980 sa stále modernizuje a v roku 2019 mesto dosiahlo 100 % výrobu energie bez fosílnych palív.
Darí sa mestám odpojiť od plynu?
Mesto Winterthur vo Švajčiarsku plánuje do roku 2033 vyradiť z prevádzky približne polovicu plynovej siete. Do roku 2040 bude jeho plynová sieť tvoriť len približne 20 % súčasnej dĺžky. Už roky tam pracujú na tom, aby túto transformáciu uskutočnili pri čo najnižších nákladoch. Napríklad už niekoľko rokov nevybudovali žiadne nové prípojky k plynovej sieti. Takisto investície do plynovej siete sa realizujú len tam, kde je to z bezpečnostných dôvodov povinné. Kedysi do plynovej siete investovali viac ako tri milióny eur ročne, dnes ani jeden. Na druhej strane, v najbližších rokoch budú investovať veľa peňazí do nových systémov centrálneho zásobovania teplom a obnoviteľných zdrojov energie (OZE).
Čítajte aj Energetická (r)evolúcia
Ako mestá zapájajú do svojej premeny obyvateľov?
Podnetný príklad predstavuje mesto Valencia v Španielsku, ktoré je v roku 2024 európskym Zeleným mestom, a ktoré si vytýčilo cieľ založiť alebo podporiť v meste vznik 100 energetických komunít. Mesto Leuven v Belgicku je známe tým, ako úspešne zapája občanov a miestnych aktérov do tvorby a realizácie svojej stratégie na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050. V susednej Viedni realizujú energeticky pozitívne mestské štvrte a založili pre občanov poradenské centrum pre renováciu budov – Hauskunft, ktoré má obrovský úspech. A citovať by som mohla mnoho ďalších miest, ktoré sa združujú do asociácií ako Energy Cities, aby si vymieňali skúsenosti a navzájom sa podporovali.
Foto: Andrej Barát
Vykurovanie a chladenie budov výrazne prispieva ku klimatickej kríze. Na vykurovanie a chladenie aj na Slovensku stále vo významnej miere používame fosílne zdroje. S akými zaujímavými inovatívnymi projektmi na vykurovanie či chladenie ste sa stretli?
V prvom rade, vykurovanie a chladenie budov by sa malo ideálne riešiť až po tom, čo prebehne kompletná renovácia budov do nízkoenergetického štandardu. Vykurovanie a chladenie by potom ani nemuselo byť potrebné, alebo aspoň nie v takom rozsahu ako dnes, a oveľa ľahšie by sa dalo pokryť z obnoviteľných zdrojov energie, ako sú tepelné čerpadlá, geotermálna energia, solárne panely a podobne. S budúcou povinnou renováciou by sa malo už teraz pri plánovaní aspoň počítať. Mestá plánujú zavádzať nízkoteplotné systémy centrálneho zásobovania teplom a chladom a viac využívať OZE. Mestá Bratislava, Winterthur, Rotterdam, Bilbao, Dublin, Mníchov a Viedeň napríklad spolupracovali v rámci európskeho projektu Decarb City Pipes 2050, ktorého cieľom je dekarbonizovať vykurovacie a chladiace systémy do roku 2050. Podľa nich, vodík a bioplyn sú a budú vzácne zdroje, ktoré by sa nemali používať na vykurovanie. Diskusie o týchto zdrojoch iba odvádzajú pozornosť a odďaľujú prechod na už dostupné dekarbonizované technológie, ako sú tepelné čerpadlá alebo diaľkové vykurovanie.
Ako sa budú vyvíjať ceny za energiu vyrobenú z fosílnych palív? Je správny predpoklad, že budú tieto ceny čoraz vyššie?
Ceny fosílnych palív sú najmä nestabilné a robia Európu závislú od krajín, ktoré sú tiež nestabilné vo vzťahu k svojim partnerom, alebo dokonca agresívne, ako to dokazuje vojna na Ukrajine. Dlhodobé a systematické investície do znižovania spotreby energie a postupného vyraďovania fosílnych palív sú urgentné. Iba tak sa mestá vyhnú krízovým situáciám, v ktorých im neostáva nič iné iba na situáciu v strese reagovať. Navyše, európska a národná legislatíva bude vytvárať na mestá tlak, ktorému budú musieť čeliť. Čím skôr začnú, tým lepšie, pretože cena za „ničnerobenie“ bude čím ďalej, tým vyššia. Ceny energie z obnoviteľných zdrojov, naopak, dlhodobo klesajú. Je logické vybrať sa touto cestou, ktorá má okrem iného kapacitu vytvoriť obrovské množstvo nových pracovných miest v oblasti priemyslu a malého a stredného podnikania, napríklad stavebného pri renovácii budov, ale aj nových typov pracovných miest, kam sa radí energetický manažment, OZE, nové modely organizácie energetiky, poradenstvo pre domácnosti, recyklácia stavebných materiálov a tak ďalej.
Mesto je vždy o výstavbe. A teda aj o transporte rôznych stavebných materiálov z veľkej diaľky a mnohých energeticky náročných procesoch. Bude sa musieť nevyhnutne zmeniť aj prístup k výstavbe v mestách? Budú sa mestá samotné viac „recyklovať“?
Áno, mnohé mestá už teraz berú do úvahy emisie CO2 vzniknuté pri výrobe a transporte stavebných materiálov a snažia sa využívať miestne zelenšie zdroje, napríklad ako Oslo v Nórsku, alebo zriaďujú skládky stavebných materiálov, ktoré sa dajú znovu použiť alebo recyklovať, čo sa deje v regióne Franche-Comte vo Francúzsku. Tento model sa ešte finančne nevypláca, ale cieľ je, aby sa takýto prístup, ktorý má pozitívny vplyv na klímu a životné prostredie, stal v budúcnosti samozrejmosťou. Európska direktíva o energetickej efektívnosti presadzuje zelené verejné obstarávanie pri verejných zákazkách, ktoré, dúfame, tiež urýchli prechod na zelenšiu ekonomiku.
Čítajte aj Z domov budú stromy a z miest lesy
Akú úlohu pri vytváraní odolných miest zohráva príroda?
Európske mestá, ktoré sa snažia o klimatickú neutralitu, si uvedomujú, akú dôležitú úlohu v nej hrá ochrana prírody a biodiverzity. Biodiverzita, rozmanitosť života na Zemi, zohráva rozhodujúcu úlohu pri udržiavaní zdravia, odolnosti a fungovania ekosystémov. Priamo ovplyvňuje reguláciu klímy, čistenie vody, úrodnosť pôdy a kontrolu škodcov, ako aj ďalšie ekosystémové služby, ktoré sú životne dôležité pre blaho ľudí. Začlenením zelenej infraštruktúry, ako sú mestské lesy, parky a záhrady, zelené strechy, mokrade a zelené koridory, môžu mestá nielen znížiť emisie uhlíka, ale aj zvýšiť biodiverzitu, zlepšiť kvalitu vzduchu a vody a zmierniť efekt mestského tepelného ostrova. A v konečnom dôsledku zvýšiť kvalitu života v mestách, ktorá je ťažko merateľná, ale extrémne dôležitá. Mestá, ktoré si počínajú v tejto oblasti najlepšie, sú každý rok ocenené titulom Európske hlavné zelené mesto (pre mestá s viac ako 100 000 obyvateľmi) a Európsky zelený list (pre menšie mestá s 20 000 obyvateľmi).
Žiadne slovenské mesto zatiaľ tento titul nezískalo…
Nie, ale inšpirovať sa môžeme ísť napríklad do susedného Krakova, finalistu v roku 2023, slovinského Velenje, tohtoročného výhercu Zeleného listu, alebo rakúskeho Grazu, finalistu 2025, a ďalších „zelených miest“.
Jana Cicmanová
Foto: Olivier Toussaint
Venuje sa inovatívnemu financovaniu budov bez fosílnych palív. Dlhodobo pracuje ako projektová manažérka na európskych projektoch zameraných na riešenie hĺbkovej energetickej modernizácie budov. Pôsobí v spoločnosti Energy Cities.