Podieľali sa na ňom napríklad Nancy Etcoffová z Harvardovej Univerzity alebo Susie Orbachová z Londýnskej školy ekonómie a politických vied. Zistili, že len dve percentá žien na celom svete sa cítia krásne. Za 20 rokov sa to aj napriek mnohým kampaniam nijako výrazne nezmenilo. Nedávny výskum na Slovensku ukázal identické výsledky. „U žien nad 45 rokov sa dokonca necíti krásna ani jedna,“ hovorí psychologička Michaela Šimáčková, pôsobiaca vo vzdelávacej organizácii Onfine, ktorá sa venuje zdravému vzťahu k technológiám. Práve tie dokážu s týmto fenoménom zamávať. Štúdia spred 20 rokov pripomína definíciu krásy podľa Websterovho slovníka z roku 1913 – ide o „vlastnosti lahodiace oku, uchu, intelektu, estetickému vnímaniu alebo morálnemu zmyslu.“ Obstojí v 21. storočí?
Vzhľad je tá najmenej zaujímavá vec na človeku.
Ako sociálne siete a umelá inteligencia (AI) ovplyvňujú slovenské ženy a dievčatá?
Médiá všeobecne sú jedným z hlavných faktorov, ktoré ovplyvňujú obraz vlastného tela ľudí a tým aj vnímanie seba samého. Ženy a dievčatá čelia na sociálnych sieťach intenzívnemu tlaku na dokonalosť a uniformnú krásu, čo značne podkopáva ich sebadôveru a narúša celkový wellbeing (stav duševnej pohody). V konkurencii upravených fotiek a dokonalých avatarov vygenerovaných umelou inteligenciou si tak mnohé z nich pripadajú nedostatočne krásne. Samozrejme, tieto nároky na dokonalý vzhľad nevznikli na sociálnych sieťach. Odrážajú štandardy, ktoré existujú v spoločnosti a ktoré hovoria, ako by sme my, a nielen my ženy, mali vyzerať.

Čie vnímanie sociálne siete najviac deformujú?
Na sociálnych sieťach trávia veľa času predovšetkým mladšie generácie, preto tieto nerealistické očakávania ovplyvňujú predovšetkým mladé ženy. Ak sú napríklad často vystavené obsahu o chudnutí, znižuje sa ich spokojnosť s vlastným telom a zvyšuje sa strach, že ich ostatní hodnotia negatívne. Nespokojnosť môže niektoré ženy viesť až na kliniky estetickej medicíny, kam si ako predlohu prinášajú svoje alebo cudzie vyfiltrované fotografie z Instagramu. Na druhej strane, ak ľudia na sociálnych sieťach sledujú napríklad obsah, ktorý porovnáva upravené fotky a reálny vzhľad, nespokojnosť s vlastným telom sa znižuje a ľudia sa cítia lepšie.
Aké percento slovenských žien sa dnes cíti podľa prieskumov krásne?
Podľa najnovšieho prieskumu značky Dove sú to len dve percentá. U žien nad 45 rokov sa dokonca necíti krásna ani jedna.
Prečo je to tak?
Pozitívne vnímanie seba samého a tým aj pocit „som krásna" ovplyvňuje mnoho faktorov na rôznych úrovniach – osobné, rodinné aj spoločenské. Účinok týchto faktorov je často prepojený a sčíta sa. Záleží teda na tom, ako už v detstve k telu a vzhľadu pristupujú rodičia, ako sa napríklad sami vnímajú. Či sú doma bežné komentáre na svoj vzhľad, na vzhľad detí alebo i ostatných ľudí. S dospievaním sa zvyšuje vplyv rovesníkov a ich očakávania. Samozrejme, je veľmi významné, aký „štandard krásy“ je žiaduci v danej spoločnosti a ako je prezentovaný v médiách, kam teda spadajú už spomínané sociálne siete. Za „krásne“ bývajú považované skôr mladé ženy, starnutie je často považované za nežiaduce.

Ako k pokriveným ideálom krásy prispievajú vyfiltrované fotografie?
V sociálnych a aj iných médiách je bežné používať filtre, editáciu a rôzne ďalšie úpravy, ktoré odstraňujú prirodzené nedokonalosti ako sú vrásky, znamienka, celulitídu, kilá navyše a podobne. Vytvárajú tak nerealistický ideál krásy. Už v 90. rokoch modelka Cindy Crawfordová povedala, že by si priala vyzerať ako – Cindy Crawfordová. Ukázala tak, že zobrazovaný „ideál“ nedosahuje v normálnom živote ani ona sama. S rýchlosťou a dostupnosťou digitálnych technológií je však ľahké dať sa zahltiť dokonalými fotkami. Ľahko si potom vytvoríme ilúziu, že sú všetci dokonale krásni a úspešní – okrem nás. S príchodom nových technológií, ako je umelá inteligencia, ktoré vzhľad upravujú ešte ľahšie a uveriteľnejšie ako predtým, teraz tento tlak na ženy dolieha zvlášť silno.
Aké sú ďalšie závažné zistenia prieskumov, ktoré sa venujú sociálnym sieťam, sebavedomiu, kráse, umelej inteligencii?
V rámci prieskumu Dove na Slovensku vyšlo najavo, že každá tretia mladá žena by bola ochotná obetovať rok svojho života výmenou za dosiahnutie ideálneho vzhľadu a každá pätnásta by obetovala štvrtinu svojej inteligencie. Iné výskumy ukázali, že vyšší čas strávený na sociálnych sieťach, ako je Snapchat či TikTok je spojený s narušením vlastného obrazu, častejším vracaním a užívaním preháňadiel s cieľom dosiahnuť „ideálnu” postavu. Viac ako čas nás však ovplyvňuje obsah, ktorý konzumujeme. Časté vystavenie sa nerealistickým očakávaniam týkajúcim sa vzhľadu môže okrem nízkeho sebavedomia viesť aj k zvýšenej miere úzkostí a depresií. Zvyšuje sa tiež riziko nefunkčných stratégií, ako sa vyrovnať s nepríjemnými pocitmi, ako je sebapoškodzovanie či závislostné správanie.
Existujú aj úplne opačné vplyvy?
Ak ponúkaný obsah pracuje s bodmi neutrality, čo sú postoje, ktoré nehodnotia telo na základe krásy, a ktoré uprednostňujú funkčnosť tela nad vzhľadom, vtedy sa znižuje nespokojnosť so svojím telom. Ľudia sa toľko neporovnávajú s ostatnými a okrem iného sa zvyšuje aj dobrá nálada. Všeobecne obsah, ktorý nepreferuje iba jeden typ vzhľadu alebo sa zameriava skôr na funkčnosť než na vzhľad tela, poskytuje prospešnú alternatívu k nerealistickým štandardom krásy.
Aké má potom nízka sebadôvera dôsledky v bežnom živote?
Nízka sebadôvera ovplyvňuje takmer celý náš život. Môže viesť k tomu, že sa vyhýbame sociálnym interakciám, nedarí sa nám nadväzovať vzťahy alebo sa strachujeme, že nás druhí čoskoro opustia. Bojíme sa skúšať nové veci či záujmy, ktoré by nás inak mohli napĺňať a podporovali by naše psychické aj fyzické zdravie. Nedôvera vo svoje vlastné kvality sa tiež odráža na našom študijnom či pracovnom výkone, prípadne nás brzdí v kariérnom postupe alebo rozvíjaní našich talentov. Na najvnútornejšej úrovni si to potom odnáša naše duševné zdravie – nízka sebadôvera a neustále porovnávanie sa s ostatnými korelujú so zvýšeným rizikom úzkostných porúch, depresií a porúch príjmu potravy. Duševná nepohoda potom môže viesť k nadmernému či problematickému používaniu technológií, čím sa ľudia často dostávajú do začarovaného kruhu.
Už od budúceho roku má byť podľa odhadov až 90 percent modelov on-line obsahu vytvorených s pomocou AI. Aké to bude mať dôsledky pre sebadôveru žien?
Podľa spomínaného výskumu na Slovensku sa toho obáva až 40¤% žien. Krištáľovú guľu, samozrejme, nemám, ale predpokladám, že to bude ešte väčšia výzva ako doteraz. Veľmi však záleží na tom, ako k tejto problematike ako spoločnosť pristúpime. Pokiaľ sa bude stále udržiavať vysoký dôraz na vzhľad všeobecne a ženy budú primárne posudzované podľa neho, premietne sa to aj do on-line obsahu, čo bude mať negatívne dôsledky, o ktorých sme už vraveli.
Čo sa s tým dá robiť? Treba sa začať rozprávať inak o kráse?
Áno, myslím si, že treba krásu redefinovať. Preto ma teší, že vznikajú iniciatívy, ako je práve Projekt sebadôvery spoločnosti Dove, ktorá dlhodobo podporuje prijatie prirodzeného vzhľadu a jeho rozmanitosti. Vzdelávacie aktivity zamerané na médiá a digitálnu gramotnosť potom môžu užívateľom a užívateľkám sociálnych sietí pomôcť rozlišovať medzi upraveným a skutočným vizuálom. V kontexte sociálnych sietí je totiž veľmi dôležitý nadhľad a uvedomenie si, že na nich vídame len veľmi úzku výseč reality, často ešte zlepšenú grafickými úpravami. Keď sa pristihneme, že nám dokonalé fotky na sociálnych sieťach nerobia dobre, môže byť nápomocné, keď čas na týchto platformách obmedzíme, prípadne tu budeme vyhľadávať len účty, ktoré sa, naopak, zameriavajú na realistickú prezentáciu so všetkými „nedokonalosťami“, ktoré k ľudskému telu patria. Takých účtov našťastie pribúda a keď dáte algoritmom sociálnych sietí najavo, že vás práve tieto príspevky zaujímajú, postupne vám budú ponúkať čoraz menej a menej „vyumelkovaného“ obsahu. Všeobecne by sme však mali inak pristupovať k vzhľadu, nezameriavať sa iba naň. S tým súvisí obmedziť komentáre na vzhľad ostatných, zastavovať bodyshaming, teda ubližujúce poznámky voči druhým. Mali by sme sa učiť oceňovať telo za to, čo vie, čo zvláda a nie za to, čo dokáže.
Ako by sme si teda mali zadefinovať krásu ženy? S čím súvisí krása a s čím nie?
Bolo by pekné nemusieť definovať krásu ženy. Tým by sme totiž zase skĺzli do uniformného ideálu. Pre každého človeka je krásne niečo iné a záleží nielen na fyzických prednostiach, ale aj na osobných vlastnostiach, ako sa človek správa k druhým a podobne. Krása by mala byť vnímaná ako rozmanitá a nie ako hlavná méta, ktorú má žena dosiahnuť.
Čo hovoria podobné prieskumy o mužoch? Nahlodávajú sociálne siete sebavedomie aj u mužov?
Áno, tlak na krásu a ideálny vzhľad sa rozhodne týka aj mužov. Nejde len o sociálne siete. V čase on-line zoznamiek, keď je prvý dojem z fotky často rozhodujúci, môže byť tento tlak ešte pálčivejší. Na rozdiel od žien sa však so štandardom „mužskej krásy“ spájajú skôr ideály sily, svalnatosti a maskulinity. Následky nerealistických vzorov však môžu byť veľmi podobné – nízka sebadôvera, úzkosti alebo aj poruchy príjmu potravy vrátane nadmerného cvičenia. Tu je nutné tiež upozorniť na nezdravý trend neustálej výkonnosti a efektivity, ktorý nás núti obmedzovať blahodarný odpočinok. Tento trend sa bohužiaľ týka plošne mužov, ženy a deti nevynímajúc.
Vnímajú všetky tieto problémy ľudia, ktorí vlastnia sociálne siete a rozhodujú o nich? Nemala by snaha o nápravu vyjsť aj od sociálnych sietí?
Tvorcovia sociálnych sietí tieto trendy, samozrejme, vnímajú a mnohí sa ich snažia reflektovať vo svojej marketingovej komunikácii alebo v novopridávaných funkciách. Rozhodne je potrebná legislatívna regulácia, s ktorou je spojený aj dohľad nad dodržiavaním stanovených pravidiel. Sociálne siete stále zostávajú len nástrojom. O tom, ako ho budeme využívať, rozhodujeme my. Oveľa rozumnejšie, než sa spoliehať na reguláciu zhora, je preto naučiť sa v on-line svete pohybovať uvedomelo, s nadhľadom a nutnou dávkou sebareflexie. Deti a dospievajúci potrebujú dospelých sprievodcov on-line svetom. Dôležité je tiež nestrácať kontakt s offline realitou a budovať hlboké vzťahy, v ktorých sa naša hodnota neodvíja od toho, ako vyzeráme. Vzhľad je tá najmenej zaujímavá vec na človeku.