Toxické vajíčka aj potok ohrozujú zdravie. Ako to súvisí so spaľovaním odpadu?

Prečo sa robil biomonitoring v okolí cementárne v Turni nad Bodvou?

Obyvatelia žijúci v okolí sa už dlhodobo sťažujú na čierny prach v záhradách a na strechách, ktorý sa ťažko odstraňuje. Túto zmenu si všimli najmä po roku 2006. Vtedy cementáreň začala používať tuhé alternatívne palivo (TAP), ktoré malo nahradiť časť dovtedy používaného paliva – petrolkoks a zemný plyn. Odrazu sa objavil zámer, že používanie TAP bude dvojnásobné, čo u ľudí vyvolalo obavy a zmobilizovalo aktívnych občanov. Tunajšie občianske združenie Zelený živel požiadalo o pomoc holandskú organizáciu ToxicoWatch, ktorá skúma kontaminácie životného prostredia.

Na aké látky sa zamerali?

Zisťovali najmä výskyt vysoko toxických perzistentných organických látok (POPs), kam patria napríklad dioxíny, furány, PCB látky, polyaromatické uhľovodíky a najnovšie aj per- a polyfluóralkylové látky (PFAS). Skúmali tiež prítomnosť ťažkých kovov. Odoberali vzorky zo živých organizmov, napríklad z machov, listov, ihličia, ale aj zo slepačích vajíčok, ovčej vlny. Výskum prebiehal v piatich obciach – Hosťovce, Turňa nad Bodvou, Dvorníky, Včeláre a Zádiel. Vzorky sa potom analyzovali v akreditovanom laboratóriu. Hodnoty, ktoré namerali, naznačujú ohrozenie zdravia ľudí.

Prečo sú POPs látky nebezpečné?

Majú tri veľmi zlé vlastnosti. Prvou, ako to naznačuje ich názov, je perzistencia – majú veľmi pevné štruktúry, ťažko sa rozkladajú. Pretrvávajú v životnom prostredí aj v organizmoch, aj v nás ľuďoch a dlhodobo škodia. Druhou zlou vlastnosťou je to, že sa hromadia, napríklad v tukoch. Preto sa robili odbery z vajíčok. Nuž a tretia a tá najnebezpečnejšia vlastnosť – sú veľmi toxické už pri malých koncentráciách. Normy napríklad hovoria o pikogramoch na gram tuku (1 pikogram je 1 000 000 000 000-krát ľahší ako 1 gram)! Zo spaľovní odpadov môžu pritom vychádzať v miligramových množstvách. Napríklad norma Európskej únie pre dioxíny hovorí, že vo vajíčku môže byť maximálne 2,5 pikogramu dioxínov na gram tuku.

Ako veľmi bola táto norma prekročená vo vajíčkach pozbieraných v okolí cementárne?

Zo siedmich odobratých miest bola v piatich prípadoch prekročená norma, v Zádieli až trojnásobne.

Ako dlho môžu POPs látky pretrvať v prostredí?

Roky, desaťročia, závisí to od typu látky, jej koncentrácie aj prírodných podmienok.

Čo môžu tieto látky spôsobiť?

Niektoré z nich sú endokrinné disruptory, čiže dokážu narušiť hormonálny systém, čo vyvolá ďalšie choroby. U väčšiny týchto látok sa preukázali rakovinotvorné, ale i mutagénne a teratogénne účinky. Okrem toho, že môžu byť spúšťačom rakoviny, dokážu pozmeniť genetický materiál u človeka, môžu spôsobiť vrodené vývojové chyby počas tehotenstva. Preto patria ženy a ich nenarodené deti k najzraniteľnejšej skupine. Takisto deti, starší ľudia a všetci tí, ktorí majú oslabenú imunitu. Napokon, niektoré z týchto látok dokážu vyvolať aj samotné zníženie imunity.

Čítajte aj Zabudnutý jed

Je rizikom žiť v tejto oblasti?

Nerobil sa tam žiaden výskum verejného zdravia, nie som odborníčka na zdravie obyvateľstva. A preto si nedovolím tvrdiť, že ak žijete v tomto prostredí, dostanete rakovinu. Len som vám opísala, aké môžu byť účinky týchto látok. Najnovšie zistenia by mali byť dôvodom, aby sa tam výskum urobil. V okolí cementárne sa našla zvýšená kontaminácia prostredia a je potrebné to riešiť.

Čo to znamená pre ľudí, ktorí v okolí bývajú? Môžu jesť vajíčka od vlastných sliepok? Môžu jesť zeleninu z vlastných záhrad?

Chystáme sa osloviť Regionálny úrad verejného zdravotníctva, aby vydal usmernenie, výzvu pre občanov, aké opatrenia by mali prijať. Niečo podobné sa udialo v Paríži, keď sa v okolí spaľovne našli veľmi vysoké hodnoty dioxínov. Štát odporučil ľuďom žijúcim v okolí, aby nechovali hospodárske zvieratá. A ja by som ľuďom v okolí turnianskej cementárne odporučila to isté. A aby určite nejedli listovú zeleninu. A ovocie? Neviem, možno by ho stačilo poriadne umyť alebo radšej ošúpať, to nechám na odborníkov.

Čítajte viac Tomáš Trnovec: Slováci sú rekordéri. V jedoch v tele

Prečo sa vôbec objavili v okolí cementárne toxické látky?

Problémom našej doby je to, že sa neustále vyvíjajú nové syntetické látky. Často majú výborné vlastnosti, ktoré radi využívame, ale na druhej strane nemáme dostatočné poznatky o ich vplyve na životné prostredie a zdravie. A to nielen počas obdobia používania, ale aj vtedy, keď sa ich snažíme zneškodniť, napríklad spáliť v spaľovni alebo v cementárni. A to vlastne aj súvisí so spomínaným tuhým alternatívnym palivom – TAP, ktoré sa v cementárni spaľuje od roku 2006 a plánuje sa spaľovať v dvojnásobnom množstve.

Čo všetko ho tvorí?

Ide o zmes, väčšinou z odpadových plastov, gumy, textilu a papiera. V plastoch sa využíva veľa iných prídavných látok, u ktorých sme až časom zistili, že sú nebezpečné. Sú to napríklad bisfenoly alebo ftaláty, ktoré sú zakázané zatiaľ v detských hračkách, obaloch na potraviny a v kuchynských pomôckach. Ale ani textil nemusí byť úplne v poriadku. Lacný textil z internetových predajov z tretích krajín môže obsahovať nebezpečné azofarbivá, ftaláty a ťažké kovy. Spomínala som PFAS látky. Opäť, tieto chemické zlúčeniny majú výborné vlastnosti, pretože sú odolné voči vode, tukom. Našli svoje využitie v športovom textile, ale aj v riadoch či obaloch. Lenže nedávno sa zistilo, že sú extrémne perzistentné a toxické zároveň. Pre PFAS látky je typická veľmi silná väzba fluóru a uhlíka a s tou sa s vysokou pravdepodobnosťou nedokáže popasovať ani spaľovňa odpadov ani cementáreň. Švédi v jednej štúdii skúmali popolček zo spaľovní odpadov. V 27 spaľovniach odpadov z 38 našli tieto látky nezdegradované, čo znamená, že ani pri teplotách okolo 1 000 stupňov Celzia sa tieto látky nerozkladajú. Potom, ak sa popol zo spaľovní odpadov namiesto skládkovania využíva v stavebníctve, znova tieto toxické látky uvoľňujeme do životného prostredia.

Foto: Andrej Barát

zadiel, cementaren, zadielska dolina Hneď oproti nej je Zádielska dolina. Vo vajíčkach z obce Zádiel bola až trojnásobne prekročená norma EÚ pre toxické dioxíny.

Nie sú ale PFAS látky už v EÚ zakázané?

Iba malá časť z nich, aj to len v niektorých severských krajinách. Problematické môžu byť aj niektoré nanomateriály. Tvoria ich veľmi malé takzvané nanočastice. A hoci sa pri mnohých nezistilo žiadne nebezpečenstvo pri používaní, všetko sa to zmení, len čo sa ocitnú v spaľovni. Pretože tie častice sú také maličké, filter ich nezachytí a dostávajú sa do ovzdušia. Aj preto predstavuje spaľovanie odpadov problém.

V okolí Turne nad Bodvou však zadal prieskum aj prevádzkovateľ cementárne, spoločnosť Danucem a rovnako aj Košický samosprávny kraj. Ako je možné, že výsledky všetkých troch prieskumov sú rozdielne, pričom posledné výsledky holandského prieskumu od ToxicoWatch poukazujú na oveľa vážnejšie znečistenie, ako zvyšné dva prieskumy?

Pre Košický samosprávny kraj robila prieskum organizácia ekolive, a tá napríklad zistila znečistenie niektorými POPs látkami, ale už nezistila zvýšené hodnoty ťažkých kovov v pôdach. Zatiaľ čo holandská organizácia ToxicoWatch ich našla (hladiny ťažkých kovov v machoch v okolí Turne nad Bodvou boli vôbec najvyššie, aké organizácia ToxicoWatch v Európe namerala, pozn. red.). Je to dané rozdielnou metodikou posudzovania. Výsledky môžu byť rozdielne aj pre rôzne testy a odlišnú citlivosť detekčných prístrojov. Všetky tri analýzy sa robili v akreditovaných laboratóriách, takže ich výsledky nemožno spochybniť. Ale ToxicoWatch ako jediné dalo spraviť okrem chemickej analýzy ešte aj takzvaný biotest. A práve to je metóda, ktorá dokáže odhaliť širšie spektrum kontrolovaných látok.

Nie je to prvýkrát, čo sa potvrdilo vážne znečistenie v krajine. Prečo to všetko v spoločnosti nerezonuje viac?

Väčšina politikov na takéto veci kašle. Máme síce odborníkov v EÚ, v Európskej komisii, ale je tu aj veľká skupina lobistov tých, pre ktorých je spaľovanie odpadov veľkým biznisom. Spochybňujú výsledky podobných výskumov, čo je logické, pretože to ide proti ich záujmom. Lepší je pre nich finančný zisk ako profit zo zdravého životného prostredia. Mali by sa zamyslieť nad tým, čo zanecháme nasledujúcej generácii. Jedno je isté – máme prechemizované životné prostredie. Všetci výrobcovia by sa mali snažiť vyrábať produkty, ktoré neobsahujú nebezpečné látky. Európska únia v tom už koná, mali by to byť trvanlivejšie aj opraviteľnejšie výrobky. Žiaľ, priemysel, ale ani myslenie ľudí sa nedajú meniť rýchlo.

Čítajte aj Slovensko môže byť ťažobná veľmoc. V odpade

Spaľovne sa prezentujú ako nástroj, ktorý má pomôcť riešiť skládky. Odpad nevyhodíme na kopu, ale spálime. Vy ste ako inšpektorka boli na mnohých skládkach. Prečo má Slovensko so skládkami taký problém?

Pozrite sa na Rakúsko, má viac skládok na počet obyvateľov ako Slovensko. Len problém Slovenska bol a stále je v tom, čo sa na tie skládky vyváža. Napríklad biologický odpad, kuchynský odpad. Rozkladá sa a na skládkach sa tak uvoľňuje metán, ktorý je v dlhodobom časovom horizonte 25-krát horší skleníkový plyn ako oxid uhličitý. Ak by sme na skládky ukladali iba to, čo sa má, rozkladné procesy by sa nediali. Najhoršie je, že naša národná legislatíva to umožňovala a stále umožňuje. Žiaľ, minister životného prostredia Tomáš Taraba tento problém len odsunul… Na skládky by mal ísť jedine upravený komunálny odpad. Podľa európskych pravidiel k tomu malo dôjsť už pred 20 rokmi. Dôležité je dodať, že ak by sme aj vybudovali ďalšie nové spaľovne odpadov, skládok sa nezbavíme.

Prečo nie?

Pri spaľovniach vám stále zostane 25 až 30 percent popola z hmotnosti odpadu, ktorý spálite. Ide o problematický materiál, ktorý by sa mal skládkovať. V Európe sa nielen skládkuje, niekde sa využíva aj v stavebníctve. Švajčiari síce majú spaľovne, ale popol je u nich zakázané využívať, a tak ho vyvážajú do soľných baní v Nemecku. To isté robia Rakúšania s popolom zo spaľovní vo Viedni. Na Slovensku dokonca nemáme nakladanie s popolom riadne legislatívne podchytené. Nevieme poriadne, kde tento popol končí.

Foto: Andrej Barát

monika medovicova, inspektorka, odpady Je potrebné dekarbonizovať a zastaviť rast globálnej teploty a nie stavať neefektívne zdroje energie len preto, aby sme sa zbavili odpadu, hovorí Monika Medovičová.

Obsahuje nebezpečné látky?

Výskum zadala česká organizácia Arnika. Zistila, že aj v ňom sa nachádzajú POPs látky, podobne ako to zistil švédsky výskum. Po spaľovaní však zostáva ešte aj popolček, ide o približne 4 až 6 percent z hmotnosti vstupujúceho odpadu. Musí sa stabilizovať, je veľmi nebezpečný. Najprv sa musí zmiešať napríklad s betónom a potom ho treba umiestniť na – skládku nebezpečného odpadu! Takže, aj keby sme všetok odpad spálili, niekde musíme skládkovať popol, popolček a ako sme si už povedali, tento odpad zo spaľovne je problematický. Priznám sa, že keď som kedysi ako inšpektorka dozorovala skládky a videla som, čo všetko tam končí, sama som si povedala – veď si počkáme na spaľovne, tie to zmenia na „krajší popol“. Lenže začala som sa tejto problematike viac venovať, pričom som zistila, že moderné odpadové hospodárstvo nenahrádza skládkovanie spaľovaním. A to aj pre klimatickú krízu. Spaľovne k nej len prispievajú. A to považujem za nový veľký problém.

Ako sa POPs látky šíria?

V prípade cementárne môžu vychádzať spalinami do okolitého ovzdušia alebo sa môžu šíriť aj potravovým reťazcom. Musím však spomenúť, že k šíreniu niektorých POPs látok môžu prispievať aj občania, ak kúria drevom ošetreným chemickými látkami či nebodaj pália plastový, gumový odpad. V prípade Turne nad Bodvou však bola zistená širokoplošná kontaminácia aj inými látkami, ktorých vznik je typický pri spaľovaní TAP.

Ako sa dajú odstrániť z prostredia?

Na to je zložité odpovedať. Asi by bolo potrebné najprv preskúmať zdroj a tam urobiť nápravu. Napríklad v prípade PFAS látok sa zistili vysoko prekročené limity v Turnianskom potoku a to hneď za výpustom odpadových vôd z cementárne. Organizácia ToxicoWatch navrhuje, aby sa vytvorila pracovná skupina, ktorá by to riešila. Viete, my nechceme byť tí, čo bránia pokroku. Ale je naozaj nevyhnutné zabezpečiť pri akejkoľvek výrobe ten najmenší negatívny vplyv na ľudí, ktorí v okolí žijú. Tak ako všetci slovenskí občania aj ľudia v okolí turnianskej cementárne majú predsa právo na zdravé životné prostredie, veď je to zakotvené v ústave Slovenskej republiky. Rovnako majú ľudia právo vedieť, v akom prostredí žijú. Preto sa robil aj biomonitoring. Bolo by dobré, keby prevádzkovateľ cementárne nereagoval na ten výskum len „protivýskumom“. Mal by sa najnovšími zisteniami seriózne zaoberať. Rovnako je našou snahou, aby sa biomonitoring stal aj na Slovensku štandardnou metódou na zisťovanie kontaminácie prostredia, ako to je v Holandsku a čiastočne aj vo Francúzsku. Prevádzkovateľ cementárne by mohol preveriť možnosti, ako lepšie zachytávať znečisťujúce látky a dôslednejšie kontrolovať TAP. Je smutné, že ministerstvo životného prostredia v tejto situácii odsúhlasilo zdvojnásobenie používania TAP. O to väčší majú teraz obyvatelia strach, keďže zvýšená kontaminácia toxickými látkami sa preukázala už dnes.

Ako je možné, že sa na také závažné znečistenie prišlo až teraz?

Pretože biomonitoring sa u nás zatiaľ nerobí, nie je povinnosťou prevádzkovateľov… Dovoľte jednu osobnú spomienku. V detstve som často chodila s rodičmi do Zádielskej doliny, keďže pochádzam z neďalekého Medzeva. Vtedy sa prachu zrejme vypúšťalo oveľa viac ako dnes. A vypúšťal sa v noci, vraj sa elektrické filtre odpojili, aby sa šetrilo energiou. Keď si gazdinky nechali bielizeň rozvešanú vonku, ráno ju našli zaprášenú. Predpokladám, že dnes je prašnosť oproti tomu, čo bolo pred 50 rokmi, nižšia. Je to aj z dôvodu dodržania limitu emisií tuhých znečisťujúcich látok, ktoré sa kontinuálne merajú. Akurát miestni vám povedia, že kým voľakedy to bol prach, teraz je to „také mazľavé a tmavšie“. Problém je v tom, že máme na trhu a v odpadoch nové chemické látky. Mnohé nedokážeme zatiaľ ani poriadne zmerať.

Čítajte aj Neznáme cintoríny

Spaľovne sú takmer vo všetkých západných krajinách pomerne rozšírené. Ako sa na ne pozerajú tieto krajiny dnes?

Glorifikujeme vyspelé západné krajiny. Lenže ony začali stavať spaľovne len preto, lebo spálenie odpadov bolo najjednoduchším riešením veľkého nárastu smetí. Vzniknutú energiu sa, samozrejme, snažili využiť. Dnes si v týchto krajinách ľudia uvedomujú, že to nebola správna cesta. Dáni majú 23 spaľovní, ale 10 idú zatvárať, pretože potrebujú zvýšiť mieru recyklácie komunálnych odpadov a tiež splniť klimatické ciele. Je totiž preukázané, že spaľovne odpadov znižujú mieru recyklácie vo svojom okolí a vypúšťajú značné množstvo CO2. A spaľovanie odpadu je energeticky málo účinné. Slovensko by sa malo orientovať viac na obnoviteľné zdroje energie – zo slnka, vetra a geotermálnu energiu. Ich potenciál využívame nedostatočne.

Ako dopadol podobný biomonitoring v iných krajinách?

Robil sa v Belgicku, Holandsku, Španielsku, Francúzsku, Litve a Česku. Všade sa našli POPs látky. V prípade Španielska a Francúzska sa to aj predpokladalo, pretože tamojšie spaľovne sú oveľa staršie ako ostatné a úroveň čistenia znečisťujúcich látok je zrejme nižšia ako pri novopostavených. V Holandsku v Beringene však urobili prieskum pred výstavbou spaľovne a po jej spustení. POPs látky našli až po spustení.

Pred pár rokmi som sa bol pozrieť do supermodernej spaľovne Amager Bakke v dánskej Kodani, kde nás novinárov prevádzkovatelia presviedčali, že táto spaľovňa je čistá, nevypúšťa toxické látky. Mýlili sa?

Určite vypúšťa, aj keď čistenie emisií je určite na vysokej úrovni. K tejto spaľovni však mám jednu pripomienku – jej komín meria 124 metrov, tak to stanovili povoľovacie orgány. Čo myslíte, prečo bolo potrebné postaviť taký vysoký komín? Určite nie pre lepší ťah v komíne, ale pre zriedenie znečisťujúcich látok vo väčšej výške. Aj naša legislatíva uvádza jasne – spaľovne sú veľké zdroje znečistenia ovzdušia. Z ich komínov teda nevychádza len vodná para.

Čítajte viac Skládkovať, spaľovať? Žiť bez odpadu?

Takže je rozdiel medzi modernou a staršou spaľovňou…

Nie je spaľovňa ako spaľovňa. Technológie čistenia išli za 40 rokov rapídne dopredu. Ale stále to nie je tak, že komín vypúšťa čistú vodnú paru bez znečisťujúcich látok. A aj keď sa úroveň čistenia výrazne zlepšila, práve biomonitoringy v okolí spaľovní a zariadení na spoluspaľovanie odpadov preukázali, že účinnosť čistenia spalín nie je stopercentná. Respektíve v prípade spúšťania a ukončovania procesu spaľovania a počas porúch môže uniknúť viac nebezpečných látok do ovzdušia.

Na Slovensku mala byť podobná moderná spaľovňa postavená v Šali. Mohla by vzhľadom aj na najnovšie zistenia predstavovať zdravotné riziko?

Poopravím vás, na Slovensku máme už dokopy šesť takýchto zámerov na postavenie spaľovní komunálnych odpadov. Ak sa postaví všetkých šesť, môžeme dovážať odpad zo všetkých okolitých krajín. A to naozaj chceme? Mimochodom, spomínaný TAP do cementární dovážame zo zahraničia. Keď už, tak si páľme naše a kontrolujme naše, nie?! My tvrdíme, že nám stačia dve súčasné spaľovne na komunálny odpad, v Košiciach a Bratislave. Všimnime si, že sú pri veľkých mestách. To preto, aby sa teplo mohlo využiť. V Košiciach sa vyhreje 4 000 domácností. V Bratislave sa vykuruje od minulého roka asi 3 300 domácností. Je preukázané, že energia z odpadu je však neefektívna a vykazuje vysokú intenzitu uhlíka, čo zase nie je dobré pre klimatickú krízu.

A mohlo by týchto šesť projektov predstavovať zdravotné riziko?

Podľa toho, čo vyšlo výskumom v okolí spaľovacích zariadení, tak áno. Ale je tu ešte jedno iné riziko.

Aké?

Emisie. Zo 100-tisíc ton spáleného komunálneho odpadu unikne približne 100-tisíc ton CO2. Je potrebné dekarbonizovať a zastaviť rast globálnej teploty a nie stavať neefektívne zdroje energie len preto, aby sme sa zbavili odpadu.

Ale čo s pribúdajúcim odpadom?

Je zaujímavé pozrieť sa na to, či ho skutočne pribúda. Pretože trend je taký, aj keď pomalý, že celkové množstvo zmesového komunálneho odpadu na Slovensku posledné dva roky klesá. Ale to môže súvisieť aj s tým, že Slovensko demograficky nerastie. Od roku 2015 nám však vďaka lepšiemu triedeniu klesá oveľa výraznejšie zvyškový komunálny odpad. To je práve ten, čo chcú spaľovať.

Vaša organizácia tvrdí, že spaľovanie odpadov je falošné riešenie. Čo to znamená?

Tak si najprv povedzme, aká je u nás hierarchia odpadového hospodárstva. Má päť úrovní. Prvá znie – znižovanie množstva odpadu, druhá – opätovné využívanie odpadu, tretia je recyklácia, štvrtá predstavuje energetické zhodnotenie a úplne poslednou možnosťou by malo byť skládkovanie. To máme najhoršie riešenie nahradiť za druhé najhoršie, keď sa navyše ukazuje ako energeticky neefektívne a pre klímu nebezpečné? V rámci Európskej únie sa dokonca už diskutuje o tom, či by sa spaľovne odpadov nemali dať na rovnakú úroveň ako skládky… My sa jednoducho musíme orientovať na vyššie úrovne – recykláciu, opätovné využívanie, znižovanie tvorby odpadu. Je napríklad preukázané, že budovanie spaľovní znižuje mieru recyklácie.

Ako?

Celé Rakúsko má úroveň recyklácie 58 percent. A Viedeň? 33. Prečo? Pretože Viedeň má tri spaľovne komunálneho odpadu a spaľujú sa v nich odpady, ktoré sa inde v Rakúsku triedia a recyklujú.

Tak ako riešiť odpad?

Stačí sa riadiť podľa hierarchie. A treba ju napĺňať na národnej úrovni. Ministerstvo životného prostredia by malo presadiť legislatívne opatrenia a, samozrejme, sú potrebné aj podporné mechanizmy. Napríklad vo Francúzsku štát prispeje podnikateľovi na každé oblečenie alebo na každý pár topánok, ktoré opraví. Takto neskončia v odpade. To je len jeden z príkladov dobrej praxe.

Monika Medovičová

Foto: Andrej Barát

monika medovicova, odpady, inspektorka Je preukázané, že energia z odpadu je neefektívna a vykazuje vysokú intenzitu uhlíka, čo nie je dobré pre klimatickú krízu, upozorňuje bývalá inšpektorka.

Odborníčka na odpady a životné prostredie, aktuálne pôsobí v organizácii Priatelia Zeme – SPZ. Predtým pracovala na Okresnom úrade v Nitre na odbore životného prostredia, pôsobila tiež na ministerstve životného prostredia. Šesť rokov bola inšpektorkou životného prostredia.