Čo všetko nemusí v našej krajine fungovať, ak sa oslabí SHMÚ?
Hrozí významné narušenie základných funkcií tejto inštitúcie v oblasti predpovedí počasia, klimatologickej a hydrologickej služby, ako aj systémov včasného varovania. V praxi to znamená ohrozenie schopnosti Slovenska reagovať na extrémne poveternostné javy, povodne, suchá, smogové situácie či iné krízové javy environmentálneho charakteru.
My zoštíhľujeme tím odborníkov, Česi ho rozširujú.
Ako sa to prejaví?
Nebude možné zabezpečiť spoľahlivé výstrahy, ktoré sú dnes integrované do rozhodovacích procesov civilnej ochrany, hasičských a záchranných zložiek, armády, letectva, ako aj krízového manažmentu na úrovni štátu aj samospráv. Výpadok, čo i len v jednej z kľúčových zložiek – ako je radiačný monitoring, meteorologická podpora pre jadrové elektrárne alebo hydrologické predpovede pre správu vodných diel – môže spôsobiť vážne prevádzkové aj bezpečnostné riziká s dosahom na životy a zdravie obyvateľstva. V neposlednom rade by takýto vývoj vážne poškodil reputáciu Slovenska na medzinárodnej úrovni, keďže SHMÚ plní záväzky voči organizáciám ako Svetová meteorologická organizácia, Európska environmentálna agentúra, Copernicus a ďalšie.
Kto na to môže doplatiť?
Najvážnejší dosah pocítia v prvom rade občania žijúci v klimaticky a hydrologicky exponovaných oblastiach – teda obyvatelia regiónov ohrozených častými povodňami, prívalovými dažďami, extrémnym vetrom, búrkami či dlhodobým suchom. Pretože v prípade výpadku alebo zníženej presnosti výstrah nebude možné včas varovať pred nebezpečnými javmi, čo môže viesť k ohrozeniu životov, zdravia a majetku. Zraniteľné skupiny – ako sú starší obyvatelia, deti, tehotné ženy či ľudia s chronickými ochoreniami dýchacích ciest – sú priamo závislé od informácií o kvalite ovzdušia, prachových časticiach, smogových situáciách či extrémnych teplotách. Dosahy však budú citeľné aj na úrovni kľúčových hospodárskych sektorov.
V čom konkrétne?
Predpovede zrážok, vývoj sucha a teplotné extrémy sú existenčné v poľnohospodárstve pri plánovaní sejby, zavlažovania a ochrany úrody. Bez týchto údajov sa zvyšuje riziko strát úrody a výpadkov v produkcii. Energetika, najmä hydroenergetika, je závislá od hydrologických predpovedí a prognóz prietokov, ktoré slúžia na optimalizáciu výroby elektrickej energie a bezpečnosť vodných diel. Ak nie sú k dispozícii presné údaje o krátkodobom náraste hladín v dôsledku prívalových dažďov, môže dôjsť k ohrozeniu hrádzí a preťaženiu infraštruktúry. Doprava, predovšetkým letecká a cestná, je citlivá na výskyt hmly, námrazy, búrok či povodní. Bez operatívnych výstrah môže dôjsť k narušeniu bezpečnosti letov, výpadkom spojov či reťazovým dopravným nehodám. Lesníctvo a vodné hospodárstvo sú závislé od dát o zrážkach, výpare, vlhkosti pôdy a dlhodobých trendoch, ktoré slúžia pri ochrane vodných zdrojov, prevencii erózie alebo pri adaptácii na klimatickú zmenu. Stavebný sektor využíva klimatické a hydrologické údaje pri projektovaní infraštruktúry – ich absencia zvyšuje riziko konštrukčných porúch, najmä pri výstavbe mostov, ciest a protipovodňových opatrení.
Čítajte viac Klimatická kríza už ničí Slovensko. Je nám to jedno?
Môžu to ľudia pocítiť okamžite?
Z krátkodobého hľadiska možno výpadok niektorých výstupov verejnosť ani nezaregistruje, ale pri dlhšom čase sa kumulatívne následky – zvýšené škody, nedostatok dát, neefektívne rozhodovanie, chýbajúce varovania – prejavia v nižšej pripravenosti krajiny na extrémy. Vo vyšších stratách a zníženej bezpečnosti. SHMÚ je nenahraditeľný pilier infraštruktúry, ktorý si všimneme až vtedy, keď prestane fungovať.
Môžu mať problém letiská a lietadlá?
Letecká doprava je bez kvalitnej meteorologickej služby prakticky nepredstaviteľná, pretože bezpečnosť, plynulosť aj efektivita civilného a vojenského letectva sú bezprostredne závislé od presných a spoľahlivých meteorologických údajov a predpovedí. SHMÚ ako oficiálny poskytovateľ leteckej meteorologickej služby na Slovensku zabezpečuje nepretržitý servis pre hlavné letiská v Bratislave, Košiciach a Poprade, ako aj pre vojenské letiská a lety v celom vzdušnom priestore Slovenska. Tento servis zahŕňa okrem rutinných predpovedí aj veľmi špecializované výstupy. Sú medzi nimi napríklad údaje o námraze, turbulenciách, búrkach, výške základnej oblačnosti, vetre vo výškach či o vývoji počasia pozdĺž letových trás. Oslabenie tejto služby – či už personálne, odborné alebo technologické – môže mať okamžité a veľmi vážne dôsledky. Bez spoľahlivých výstupov meteorologickej služby hrozia chybné rozhodnutia pri plánovaní letov, nesprávne určené letové hladiny, zníženie komfortu cestujúcich, no najmä priame ohrozenie letovej bezpečnosti. Medzi najvážnejšie riziká patrí nedostatočne podchytená námraza na letiskách, neočakávané turbulencie v letovej hladine, náhle zmeny viditeľnosti v dôsledku hmly či nezachytené búrkové systémy, ktoré môžu spôsobiť náhle preusporiadanie leteckej prevádzky alebo dokonca núdzové situácie. Zlyhanie alebo oslabenie poskytovania týchto služieb vedie nielen k rušeniu letov, ich presúvaniu do iných krajín, ale aj k zníženiu dôvery v slovenskú infraštruktúru zo strany medzinárodných dopravcov. Navyše, absencia kvalifikovaného leteckého meteorológa, ktorý je schopný okamžite vyhodnocovať meteorologické situácie, môže v krízových okamihoch znamenať rozdiel medzi bezpečným a rizikovým letom.
Môže to ohroziť aj reputáciu Slovenska?
Medzinárodné pravidlá leteckej meteorológie definované Medzinárodnou organizáciou pre civilné letectvo (ICAO) sú záväzné a Slovensko je povinné ich plniť. Ak by tieto štandardy neboli dodržané, mohlo by to viesť k sankciám, strate akreditácie alebo potrebe nahradiť túto službu iným štátom či súkromným subjektom, čo by bolo pre Slovensko nielen ponižujúce, ale aj výrazne drahšie.
Foto: Andrej Barát
Toto všetko, čo ste doteraz uviedli, môže reálne nastať?
Aby som to čo najlepšie ilustroval – najviac exponovanú zložku pracovníkov v SHMÚ tvoria prognostici, synoptici, ľudovo povedané – predpovedači počasia. A práve tam je mimoriadne poddimenzovaný stav pracovníkov. Pred niekoľkými dňami pribudla ďalšia výpoveď. U nás na SHMÚ momentálne pracuje 12 synoptikov, v Česku je to niečo viac ako 30 ľudí. Pri takomto nízkom počte je náročné zabezpečiť služby. V dennej službe sú traja pracovníci. V nočnej pracuje už len jeden. Tento jeden človek musí zvládnuť nielen bežnú prevádzku, ale aj výstražnú službu. Je pod veľkým stresom a môže robiť chyby. A teraz si predstavte, že dôjde k nejakému extrémnemu javu, napríklad mimoriadne silnej búrke. Ide o veľmi zlú situáciu, a keď sa bude ďalej prepúšťať, bude to ešte horšie.
Ako je to v Česku?
Česko má zhruba dvakrát toľko obyvateľov čo Slovensko. Česi majú v dennej službe 10 ľudí, šesť v noci, z toho dvaja sú v Prahe a štyria na pobočkách.
Hrozia Slovensku pokuty zo strany Európskej komisie, ak si oslabené SHMÚ nesplní niektoré povinnosti?
Áno. V prípade, že Slovensko nebude schopné plniť svoje zmluvné povinnosti v rámci európskych a medzinárodných meteorologických a klimatických štruktúr, hrozí nielen reputačná ujma, ale aj konkrétne právne a finančné dôsledky. SHMÚ je kľúčovým partnerom v rámci viacerých európskych a globálnych programov (Európske centrum pre strednodobé predpovede počasia – ECMWF, EUMETSAT či program WCRP v rámci WMO). Tieto programy vyžadujú pravidelné a presné poskytovanie meteorologických a klimatických údajov, ktoré SHMÚ zabezpečuje. Napríklad, spolupráca s ECMWF zaväzuje Slovensko poskytovať všetky meteorologické pozorovania uskutočnené SHMÚ. V prípade, že SHMÚ nebude schopné tieto údaje poskytovať v požadovanej kvalite a frekvencii, môže to viesť k porušeniu zmluvných záväzkov, čo by mohlo mať za následok finančné sankcie, obmedzenie prístupu k spoločným európskym dátovým zdrojom alebo dokonca vylúčenie z týchto programov. Takéto dôsledky by poškodili nielen reputáciu Slovenska na medzinárodnej úrovni, ale aj výrazne obmedzili schopnosť krajiny využívať pokročilé meteorologické modely a predpovede, ktoré sú nevyhnutné pre efektívne riadenie rizík spojených s počasím a klímou.
Foto: Andrej Barát
V oblasti kvality ovzdušia už Slovensko čelí infringementu pre neprijatie primeraných opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia. Môže sa aj tento spor prehĺbiť?
Ak nebudeme plniť opatrenia, ak nebudeme merať, modelovať a celkovo vyhodnocovať kvalitu ovzdušia a adekvátne reportovať do Európskej environmentálnej agentúry, hrozia nám ďalšie pokuty. Monitorovacie stanice kvality ovzdušia predstavujú nákladnú činnosť – jednak zakúpenie staníc, ale aj ich prevádzka. Je to neporovnateľné s automatickými meteorologickými stanicami. SHMÚ v posledných rokoch sústavne čelí situácii, že ministerstvo životného prostredia (MŽP) nedostatočne financuje monitoring kvality ovzdušia. Pritom stále rastie tlak zo strany miest a obcí, aby sme merali.
Prečo?
Slovensko má veľa kotlín a nížin, kde v prípade zimných inverzií a hmiel veľmi často dochádza k zhoršeniu kvality ovzdušia. Už zhruba pred 10 rokmi, keď cena plynu vystrelila nahor, sa ľudia vrátili ku kúreniu tuhými palivami. Jednoducho kúria s tým, čo majú k dispozícii a to ešte viac zhoršuje beztak zlú kvalitu ovzdušia na Slovensku. Preto je monitoring tak potrebný. Nielenže hrozia pokuty, ale ľudia môžu ešte viac trpieť. MŽP šetrí tam, kde by nemalo. Ak začnú nabiehať pokuty, tak sa nakoniec môže stať, že sa veľké šetrenie preklopí v opačný extrém – do obrovských výdavkov.
Prečo je oslabená odbornosť SHMÚ?
Dôvodov je viacero. V posledných mesiacoch došlo k prepúšťaniu skúsených odborníkov, ktorí mali na starosti kľúčové projekty a výskum v oblastiach, ako sú klimatológia či kvalita ovzdušia. Títo odborníci často pracovali na projektoch financovaných z medzinárodných zdrojov, ktoré prinášali nielen finančné prostriedky, ale aj cenné know-how a inovácie pre ústav. Napríklad, projekty zamerané na lokálne opatrenia proti dopadom zmeny klímy boli realizované práve vďaka týmto odborníkom. Ich odchodom dochádza k strate kontinuity v týchto projektoch, čo môže viesť k nesplneniu záväzkov voči medzinárodným partnerom. Navyše, zníženie počtu zamestnancov zvyšuje pracovné zaťaženie zostávajúcich pracovníkov, čo môže viesť k vyhoreniu a ďalším odchodom. Vedenie SHMÚ zároveň obmedzilo účasť zamestnancov na medzinárodných konferenciách a pracovných stretnutiach, čo bráni výmene poznatkov, odbornému rastu a oslabuje postavenie ústavu v medzinárodnej odbornej komunite. Tieto faktory spoločne vedú k poklesu odbornosti a inovačnej kapacity SHMÚ, čo môže mať dlhodobé negatívne dôsledky na kvalitu poskytovaných služieb a plnenie národných a medzinárodných záväzkov.
Čítajte viac Pamiatkarka: Táto vláda s odborníkmi narába, akoby boli škodná
Vlani sa malo na pokyn MŽP prepustiť desať percent zamestnancov, skončiť malo 60 ľudí. Ako to prebiehalo?
Táto kvóta sa nakoniec do konca roka nenaplnila, výpoveď dostalo približne 35 pracovníkov, a nie všetci boli zamestnanci odborných zložiek. Ale v prepúšťaní sa pokračuje. Vzhľadom na vysokú špecializáciu pracovných pozícií a fakt, že väčšina odborných činností je previazaná na dlhoročné know-how konkrétnych zamestnancov, je každé jedno pracovné miesto v SHMÚ veľmi ťažko nahraditeľné.
Kde je to vidieť?
Dôsledky prepúšťania sa okamžite prejavujú v každodennej prevádzke. Zvyšuje sa miera zaťaženia zostávajúcich zamestnancov, ktorí musia suplovať výkony odídených kolegov. V niektorých prípadoch môžu byť jednotlivé úlohy či projekty po odchode zodpovedných riešiteľov úplne pozastavené alebo výrazne obmedzené. V praxi sa to potom prejavuje meškaním dodania potrebných podkladov pre štátne inštitúcie, znížením frekvencie a kvality monitoringu či obmedzením účasti na medzinárodných pracovných skupinách a odborných fórach, kde SHMÚ zohráva dôležitú úlohu. Klesá tiež schopnosť rýchlo reagovať na extrémne poveternostné javy, ktoré si vyžadujú vysoký stupeň koordinácie a odbornej pripravenosti.
Ako by sa to preukázalo, keby sa napríklad u nás objavilo tornádo, aké zničilo pred štyrmi rokmi moravskú obec Hruška, tesne za slovenskými hranicami?
Tornádo predstavuje mimoriadny extrém. V Európe nemáme výstražný systém pre tornáda ako v USA, nevyskytujú sa zatiaľ v takej kadencii. V každom prípade, ak by k takejto situácii došlo a v SHMÚ by ďalej pokračovala redukcia počtu odborníkov, tak by sa dôležité informácie jednoducho šírili neskoro. Ani v prípade silných búrok by sa výstrahy nemohli šíriť v dostatočnom predstihu.
Prečo nie?
Pretože nie každý meteorológ je expertom na búrky či tornáda. Nie každý dokáže na základe radarových odrazov rozpoznať rizikové črty. Na Slovensku máme zatiaľ len jedného experta, ktorý sa zaoberá supercelárnymi búrkami, ktoré majú silu vytvoriť tornáda. Tento človek pracuje v SHMÚ. Ak by ste ho prepustili, máte problém…
Čítajte viac Tornádo na Morave: Ľudia hľadajú príbuzných a domy, ktoré neexistujú
V akých ďalších oblastiach chýbajú odborníci?
Osobitne kritické, a to už dlhodobo, je to napríklad v IT podpore alebo správe meracích sietí. V týchto prípadoch hrozí, že aj krátkodobá absencia odborného pracovníka môže spôsobiť výpadok v monitorovacom reťazci, čo má priamy dosah na dostupnosť a spoľahlivosť dát, ktoré využívajú viaceré zložky štátu, vrátane krízového riadenia, hasičského zboru, polície či letových služieb. Z dlhodobého hľadiska má takýto krok destabilizačný účinok na celé odborné prostredie SHMÚ. Prispieva k odlivu odborníkov, znižuje atraktivitu pracovných miest a vytvára obraz inštitúcie, ktorá nemá jasnú víziu rozvoja, ani stabilitu potrebnú pre udržanie kvalitného vedeckého personálu. V kombinácii s nízkymi platmi, obmedzenými možnosťami kariérneho rastu a narastajúcou frustráciou to vytvára prostredie, ktoré nie je schopné udržať ani motivovať mladých, perspektívnych odborníkov. Výsledkom je hlboká erózia odborného potenciálu SHMÚ, ktorej dosahy bude pociťovať možno aj celé desaťročia.
Môže to byť problém pre hasičov, záchranárov, policajtov?
Máme epizootiu slintačky a krívačky. SHMÚ poskytuje kľúčovú informáciu, a to o prevládajúcom smere vetra. Je to dôležité, aby krízové zložky dokázali určiť karanténnu zónu, pretože vírus sa šíri vzduchom. Takže práve pri takýchto krízových situáciách môže byť ďalší výpadok odborníkov citeľný. To isté pri povodniach. Ak nebude SHMÚ stíhať dodávať informácie o priebežných vodných stavoch, krízové zložky nebudú vedieť správne reagovať, nebudú vedieť dobre zorganizovať evakuáciu obyvateľov. Alebo požiare. V Kalifornii sa vyskytujú silné požiare už každý rok, aj tento rok bola situácia kritická. A práve pri týchto extrémoch je potrebné mať veľmi presné meteorologické dáta, aby ste vedeli dobre odhadnúť, ktorým smerom sa bude požiar šíriť. Ide o zásadnú pomoc pre hasičský zbor. A keď budeme mať málo odborníkov, tak jednoducho nebudeme schopní zabezpečovať tieto služby. Je to jednoduchá aritmetika.
Písali ste o frustrácii. Ako sa cítia ďalší pracovníci, s ktorými ste v kontakte, ktorí sa podpísali pod verejnú petíciu a skôr ešte pod internú petíciu?
Zamestnanci, ktorí sa rozhodli verejne vystúpiť, hovoria rovnako ako ja o zmesi frustrácie, obáv, ale nakoniec aj odhodlania. Podpis pod petíciu a otvorený list nevnímajú ako akt odporu, ale ako výkrik o pomoc a signál, že situácia prekročila únosnú hranicu. Aj napriek tomu vyjadrujú vôľu zotrvať a pracovať v ústave – nie kvôli podmienkam, ale kvôli presvedčeniu, že SHMÚ je kľúčovou inštitúciou pre bezpečnosť krajiny a verejné dobro.
Čítajte aj Ekoaktivista Hrbáň: Taraba, Kuffovci, Matečná a Huliak páchajú na krajine obrovské škody
MŽP v reakcii na dianie ohlásilo hĺbkový audit. Ako to vnímate?
Hĺbkový audit ako nástroj objektívneho zhodnotenia situácie by mohol predstavovať pozitívny krok vpred. Ale len za predpokladu, že by bol skutočne nezávislý, odborne garantovaný a transparentný vo všetkých svojich fázach. Vzhľadom na súčasné napätie a hlbokú nedôveru, ktorú mnohí zamestnanci SHMÚ pociťujú voči vedeniu ústavu aj jeho zriaďovateľovi, však existujú vážne obavy, že by audit mohol byť zneužitý ako formálny nástroj na spätné legitimizovanie rozhodnutí, ktoré boli prijaté bez odbornej diskusie a bez zapojenia dotknutých pracovísk. V takom prípade by jeho výsledkom nebolo upokojenie situácie, ale ďalšia erózia dôvery, prehĺbenie krízy a výrazné oslabenie ochoty odborných pracovníkov konštruktívne spolupracovať.
Takže neodmietate audit?
Odborné zložky SHMÚ sa auditu ako takého neobávajú – viaceré audity už ústav v minulosti absolvoval a neboli v rámci nich identifikované žiadne zásadné pochybenia.
Objavili sa však výhrady zo strany MŽP voči obrovskému počtu rôznych zmlúv…
Pokiaľ existujú pochybnosti o nevýhodných zmluvách alebo externých dohodách, je to primárne otázka na manažment, nie na radových odborníkov, ktorí sa dennodenne venujú svojej odbornej práci. Samotné avizovanie hĺbkového auditu, najmä ak sa deje bez predchádzajúcej komunikácie a vysvetlenia jeho cieľov a metodiky, však nemožno v aktuálnom kontexte vnímať ako signál konštruktívnej snahy o riešenie problémov, ale skôr ako nástroj nátlaku zo strany MŽP.
Aký je trend v zahraničí v meteorologických ústavoch?
V medzinárodnom kontexte je čoraz zreteľnejšie, že národné meteorologické a klimatologické služby sú v čase prehlbujúcej sa klimatickej krízy považované za strategicky významné súčasti štátnej infraštruktúry. V mnohých krajinách – vrátane členských štátov EÚ ako sú Nemecko, Francúzsko, Fínsko, Holandsko či Česká republika – dochádza k systematickému posilňovaniu týchto inštitúcií, a to nielen z pohľadu ich technologického zázemia, ale najmä z hľadiska personálnych kapacít, výskumného potenciálu a ich ukotvenia v rámci národných adaptačných a mitigačných stratégií.
Foto: Andrej Barát
Jozef Pecho
Pôsobil ako klimatológ v Slovenskom hydrometeorologickom ústave v Bratislave. Venuje sa štatistickému modelovaniu zrážok a výskumu zmeny klímy a jej dosahov. Podieľa sa na popularizácii meteorológie a klimatológie, v roku 2022 získal od ministerstva školstva SR Cenu za vedu a techniku v kategórii Popularizátor vedy.
Do čoho investujú?
Do modernizácie pozorovacích sietí, vývoja numerických modelov, využívania superpočítačov, integrácie umelej inteligencie, ako aj do prehlbovania medzinárodnej vedeckej spolupráce a výmeny dát. Súčasťou týchto reforiem je aj dôraz na posilnenie tzv. impact-based forecastingu, teda predpovedí zameraných na reálne dôsledky meteorologických javov na infraštruktúru, ekonomiku a zdravie populácie, ktoré majú čoraz väčší význam pre riadenie rizík a krízové plánovanie.
Čo to je impact-based forecasting?
Ako príklad možno uviesť festival Pohoda. Sú na nej desiatky rôznych konštrukcií. A tie znesú maximálne nárazy vetra povedzme do 135 kilometrov za hodinu. Meteorológ by dokázal v rámci impact-based forecastingu organizátorom poskytnúť relatívne presnú predpoveď toho, aký silný vietor bude v danej oblasti fúkať a aký to bude predstavovať nápor na konštrukcie. U nás sa impact-based forecasting zatiaľ nerobí, ale v budúcnosti bude veľký tlak. Pretože to môže zachrániť ľudské životy. Pochybujem však, že sa pri súčasnom trende k tomu niekedy dopracujeme.
Ako k tomu pristupuje Česká republika?
Český hydrometeorologický ústav ide opačným smerom. Budujú dôslednú víziu, čo robiť v najbližších rokoch. My zoštíhľujeme tím odborníkov, Česi ho rozširujú a ešte viac podporujú, aby sa každý človek mohol naplno venovať svojej expertíze. U nás experti, ktorí roky naberali skúsenosti, odchádzajú.
Ako je to v Nemecku, vo Francúzsku, Fínsku, v Holandsku, ktoré ste spomínali?
Svoje meteorologické služby vnímajú ako kľúčové inštitúcie a investujú do nich ako do súčasti dlhodobej klimatickej odolnosti a bezpečnosti. SHMÚ namiesto rozvoja a stabilizácie čelí systematickému oslabovaniu – cez poddimenzované rozpočtové krytie alebo personálne zásahy. Takýto prístup môže viesť k strate odborných kapacít, narušeniu kontinuity výskumu a vývoja a napokon k marginalizácii Slovenska v rámci európskych a globálnych meteorologických štruktúr. V čase, keď sa klimatické riziká stávajú každodennou realitou a keď Európska únia kladie čoraz väčší dôraz na včasné varovanie, adaptáciu a klimatické modelovanie, si Slovensko nemôže dovoliť oslabiť inštitúciu, ktorá je základným pilierom hydrometeorologických služieb. Naopak, ak chceme byť dôveryhodným a kompetentným partnerom, potrebujeme SHMÚ posilniť – odborne, inštitucionálne, technologicky aj personálne.
Je tendencia v rezorte spochybňovať zmenu klímy, že jej príčinou je človek, jej dôsledky, prípadne snahy o riešenie?
V tomto zmysle zažívame určitý paradox. Na jednej strane vláda a rezort MŽP formálne nezastavili adaptáciu a mitigáciu klimatickej zmeny ako politickú agendu, čo znamená, že sa naďalej implementujú viaceré programy financované z európskych fondov, prebieha monitoring, pripravujú sa odborné podklady a projekty pokračujú. No na druhej strane badať určitý formálny odstup, zdržanlivosť alebo akési „strategické ticho“, ktoré kontrastuje s dynamickým vývojom v zahraničí. V tomto zmysle sa dá povedať, že postoj rezortu je napodiv veľmi neutrálny.
Čo to znamená?
Nejde o otvorené popieranie klimatickej zmeny, ale ani o aktívne politické alebo komunikačné líderstvo v tejto oblasti. Dôležitým indikátorom tohto prístupu je napríklad skutočnosť, že návrh zákona o zmene klímy, takzvaný klimatický zákon, ktorý by mal byť kľúčovým rámcom pre koordináciu adaptačných a mitigačných opatrení, sa už druhý rok nachádza v medzirezortnom pripomienkovom konaní bez jasného termínu jeho posunu. Tento legislatívny dokument pritom nie je len symbolickým vyjadrením postoja štátu k zmene klímy, ale aj praktickým nástrojom, ktorý by umožnil definovať kompetencie, financovanie, povinnosti subjektov verejnej správy či integráciu klimatických aspektov do sektorových politík, v doprave, poľnohospodárstve, zdravotníctve, územnom plánovaní a podobne. Súčasný „neutrálny“ prístup tak v praxi znamená, že odborné procesy síce pokračujú, ale bez politickej garancie a strategickej podpory zostávajú zraniteľné a málo rezistentné voči krízam, rozpočtovým škrtom alebo personálnym zmenám. Navyše, absencia silného verejného naratívu zo strany rezortu môže znižovať spoločenskú legitimitu klimatických politík, ktoré si vyžadujú spoluprácu verejnosti, samospráv aj súkromného sektora.
Na akej trajektórii sa nachádza ľudstvo?
V súčasnosti sme na historicky bezprecedentnej križovatke, ktorá je charakteristická prudko sa zhoršujúcim stavom klimatického systému, rastúcou environmentálnou devastáciou a zároveň ešte stále otvoreným, hoci sa zužujúcim, priestorom na zásadné zmeny v spôsobe, akým fungujeme ako civilizácia. Klimatológovia, ekonómovia aj odborníci na bezpečnosť sa v posledných rokoch zhodujú v tom, že sa blížime k bodom zlomu v klimatickom systéme, po anglicky tipping points.
Čo sa môže stať?
Po ich prekročení môžu byť niektoré zmeny nezvratné, alebo sa budú odvíjať podľa vlastnej dynamiky bez možnosti návratu do predchádzajúceho stavu. Patria sem napríklad destabilizácia Grónskeho ľadového štítu, kolaps termohalínnej cirkulácie v Atlantiku, alebo masívne uvoľňovanie metánu z permafrostu. Tieto procesy majú potenciál spustiť reťazové reakcie v globálnom klimatickom systéme a zásadne ovplyvniť podmienky života na Zemi.
Je nádej?
Stále existuje šanca tento vývoj spomaliť, zmierniť alebo do istej miery stabilizovať. Ale len za predpokladu, že dôjde k okamžitému a systematickému znižovaniu emisií skleníkových plynov, k masívnym investíciám do obnoviteľných zdrojov, k ochrane a obnovovaniu prírodných ekosystémov, najmä lesov, mokradí, pôdy a oceánov, ako aj k rozsiahlej adaptácii miest, regiónov a celých ekonomík na nevyhnutné zmeny, ktoré už nastávajú. Vedci z Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) už niekoľko rokov dôrazne upozorňujú, že „čas na bezpečný návrat“ sa rýchlo zatvára.
Ako veľké, respektíve malé je to okno?
Emisie CO₂ a ďalších skleníkových plynov by museli do roku 2030 klesnúť o takmer polovicu oproti úrovniam z roku 2019, aby sme mali šancu udržať globálne otepľovanie pod hranicou 1,5 °C, čo je cieľ stanovený Parížskou dohodou. Táto hranica pritom nie je len politickým kompromisom – ide o hranicu medzi svetom, kde sú následky ešte relatívne zvládnuteľné, a svetom, kde budú klimatické extrémy čoraz častejšie, silnejšie a dlhodobejšie.
A ak neurobíme toho dosť, čo nastane?
Ak sa svet bude naďalej uberať trajektóriou súčasných politík a emisií, smerujeme k nárastu globálnej teploty o 2,8 až 4,0 °C do konca storočia. V takomto scenári budeme čeliť masívnym stratám na biodiverzite, častejším a dlhším vlnám horúčav, zhoršeniu dostupnosti vody, zníženiu potravinovej bezpečnosti a častejším klimaticky podmieneným migračným vlnám. Klimatická kríza pritom nebude izolovaným javom – bude sa prelínať so socioekonomickými problémami, nerovnosťami, krízami verejného zdravia, epidémiami, narušením obchodu a globálnymi bezpečnostnými hrozbami. Inými slovami, nachádzame sa v období, ktoré by sa dalo označiť ako „úzke okno rozhodnutí“. Žijeme obdobie, keď máme ešte moc a vedomosti konať, ale rozhodnutia, ktoré dnes urobíme, alebo neurobíme, budú mať zásadný dosah na to, v akom svete budú žiť naše deti a vnúčatá. Nie sme teda nevyhnutne odsúdení na katastrofu, ale sme odsúdení konať. A kľúč k úspechu neleží len v technológiách či investíciách, ale aj v schopnosti vlád a spoločností pochopiť vážnosť situácie a začať konať v duchu solidarity, dlhodobej vízie a rešpektu k vedeckým poznatkom.
Na akej trajektórii je Slovensko?
Slovensko má kvalitných vedcov a odborníkov, ale nemá systém, ktorý by ich chránil a umožnil im rozvíjať svoju prácu. Namiesto toho sledujeme oslabenie vedeckých inštitúcií, rezignáciu na dlhodobé plánovanie a spochybňovanie vedeckého diskurzu. Krajina, ktorá si neváži svojich odborníkov, sa vystavuje veľkému riziku. Slovensko dnes stojí na križovatke – buď posilní svoju schopnosť čeliť klimatickým hrozbám, alebo bude čeliť dôsledkom nepripravenosti.
Čo to môže zmeniť?
Zmenu môže priniesť len kombinácia odborného hlasu, verejnej podpory a politickej odvahy. Zamestnanci SHMÚ už ukázali, že sú pripravení postaviť sa za verejný záujem aj napriek osobnému riziku. Teraz je potrebné, aby ich vypočuli zodpovední činitelia, médiá aj široká verejnosť. SHMÚ potrebuje stabilitu, financie a rešpekt. Slovensko potrebuje SHMÚ.