Úspešne ju otestovali v rôznych podnebiach v Európe, Ázii či v Afrike, už pomohli farmárom zachrániť zdravie pôdy aj výnosy. Zbierajú ocenenia od univerzít po celom svete, získali aj hlavnú cenu na „slovenských startupových Oscaroch“ od Slovak Startup Awards. Zhovárame sa so zakladateľkou, geologičkou, biotechnologičkou Darinou Štyriakovou v dome plnom priesad, za oknami zurčí Hornád.
Nejde len o veľkofarmárov a produkty v supermarketoch, ale aj o drobných záhradkárov, ktorí kropia svoje políčka pesticídmi, herbicídmi a umelými hnojivami. Nielenže tak trávia svoj pozemok, ale ubližujú aj vlastným rodinám, ktoré zásobujú čerstvým ovocím a zeleninou, v lživom domnení, že dbajú o ich zdravie.
Argument, že len vďaka vynálezu agrochémie dokážeme uživiť množiace sa ľudstvo, neobstojí. Agrochémia viedla k prebytkom, ziskom a k plytvaniu jedlom. Tretina jedla v Európskej únii sa vyhadzuje do koša. Agrochémia prispela k tomu, že 60 až 70 percent pôd v EÚ je zničených. Milióny ľudí na celom svete ochoreli kvôli pesticídom.
V akom stave sú pôdy v Európe?
Odhaduje sa, že celosvetovo je už zhruba jedna tretina pôd zničená. Výskumy o európskych pôdach ukazujú, že 60 až 70 percent pôd je v zlom zdravotnom stave.
Aký je vývoj?
Zhoršuje sa to. Pretože za ničením je čoraz intenzívnejšie používanie agrochemikálií, pestovanie plodín v monokultúrach a ponechanie odkrytej pôdy. Príčin je viac, ale hlavnou sú agrochemikálie. Používanie dusíkatých hnojív sa za posledných 50 rokov zvýšilo o 400 percent. Pesticídov o 50 percent. Je to začarovaný kruh, pôdu si ničíme stále viac a viac.
Ako si ju môžeme ničiť, keď ide o prípravky, ktoré majú pôde a rastlinám pomôcť?
Prirovnám to k človeku. Čo sa stane s naším telom, keď budeme každý týždeň užívať antibiotiká? Na jednej strane zabijú v nás chorobu, nejaký patogén, ale zároveň vyzabíjajú aj našu črevnú mikroflóru. Práve tá je základom nášho zdravia. A presne to isté sa deje aj s pôdou. Ak v tele človeka zabijeme všetky prospešné mikroorganizmy, bude náchylný na ochorenia. Nebude vedieť správne prijímať živiny z potravy. A presne tak isto trpia rastliny, keď im agrochemikálie vyzabíjajú všetky mikroorganizmy v pôde, od ktorých sú závislé. Aj rastliny sú potom zraniteľnejšie voči chorobám a nedokážu poriadne prijímať živiny z pôdy.
Čítajte rozhovor Ak budeme farmárčiť ako dosiaľ, priemyselne, žiadna pôda nezostane
Aké to má dlhodobé dôsledky, keďže agrochémiu používame už desiatky rokov?
Je vedecky potvrdené, že živiny v našom jedle, v ovocí, zelenine klesli o až do 38 percent. To znamená, že ľudia musia dodatočne prijímať napríklad železo, aby mali dobre okysličenú krv. Alebo musia užívať horčík v tabletkách, aby nemali búšenie srdca. V našej potrave chýbajú základné živiny. A tie sú buď v pôde vyčerpané, alebo sú pre rastliny nedostupné, pretože sme vyzabíjali život v pôde. Zničili sme prírodné procesy. V zničenej pôde sa ľahšie šíria patogény a všetko sa rúca. Nemôžeme ísť ďalej takouto cestou, veď všetko skolabuje, celé poľnohospodárstvo. Naozaj budeme asi nakoniec jesť červy. Niečo s tým treba robiť.
Technológia, ktorou sa to snažíte riešiť, bola pôvodne určená pre baníctvo, nie pre farmárov. Ako to súvisí?
Celý náš objav bol vlastne náhoda. Najprv sme riešili úpravu minerálov, chceli sme zmeniť baníctvo na ekologické. A skutočne sa nám podaril prelom v ťažbe nerastných surovín. Všetky firmy, ktoré sa do toho zapojili, prejavili o našu technológiu mimoriadny záujem. Ako jedna z mála firiem v Európe sme získali zelenú garanciu od Európskej komisie – certifikát ETV (Ecological technology verification). Počas testovania technológie pre banský priemysel na nás ľudia volali hasičov, políciu, ministerstvá. Nikto nechápal, čo robíme, nikomu nestačilo, že máme dokonca ekocertifikát na banskú technológiu. Pýtali sa nás – čo je toto tekuté v tej veľkej jame? A my sme odpovedali – ide o rozpustené minerály, je to niečo ako hnojivo, všade, kde to nalejeme, všetko rastie. A oni na to – ale ak je to hnojivo, musíte mať certifikát aj na hnojivo! A tak sme si začali robiť aj ten…
Už po prvých analýzach sme zistili, že sa tam nachádzajú úžasné veci. Fytohormóny, organické kyseliny, rozpustné minerály a ďalšie fantastické prvky, ktoré rastliny potrebujú. Ďalej sme analyzovali mikroorganizmy a objavili sme jedinečné druhy, ktoré dokážu zadržiavať dusík, rozkladať organickú hmotu, vedia redukovať železo, oxidovať síru. Jednoducho zvládnu zabezpečiť dôležité procesy v pôde. A navyše fungujú úplne rovnako ako probiotiká, ktoré by mal človek užívať spolu s antibiotikami, aby ochránil črevnú mikroflóru… Predtým sme riešili len to, ako čistiť pôdu po banskej činnosti pomocou mikroorganizmov. Ale od tohto náhodného objavu sme sa začali viac zaoberať tým, ako pôda vlastne funguje. Začali sme sa zamýšľať nad tým, ako sa živili rastliny a ľudia ešte v čase, keď agrochemikálie neexistovali. Prečo má vinič svoj špecifický terroir? Prečo sa vo vulkanickej oblasti na Tokaji darí viniču? Prečo sa čučoriedkam darí v lese s kyslou pôdou? Čo je skutočne za tým? Čím viac sa nad tým zamýšľate, tým skôr môžete porozumieť súvislostiam. A krásnym, ale aj strašným dôsledkom.
Foto: ekolive
Nestačí len nasypať do „unavenej“ pôdy potrebné prvky a rastliny budú rásť dobre?
Presne to sa dnes v poľnohospodárstve väčšinou robí. Nasypú sa minerály a hotovo. Lenže zabúda sa na to, že rastlina nedokáže minerály z pôdy poriadne prijať bez spolupráce s mikroorganizmami. Opäť je to to isté, čo s človekom. Ani vy nedokážete dobre prijímať potravu, keď vám nefungujú správne črevá. Keď v nich nemáte zdravý mikrobióm. To, že ide o závažný problém, sa nám počas testovania potvrdzovalo na rôznych miestach vo svete, napríklad aj v Afrike, v Keni, Ghane, Zambii a najnovšie v Nigérii, kde sa nám podarilo získať certifikát. Tamojší farmári sa nám posťažovali, že majú všetky potrebné živiny v pôde, ale neprechádzajú do plodín. Ako je to možné? Čoraz viac sme si uvedomovali vážnosť toho, čo sa s pôdou deje. Až teraz sa tomu začína venovať veda, v tejto oblasti sa skrýva veľa neobjaveného poznania a zároveň veľký priestor, aby sme pomohli farmárom a pôde.
Prečo majú agrochemikálie najväčší podiel na zničení pôdy?
Dusíkaté hnojivá jednak okysľujú pôdu, menia sa na emisie alebo do vylúhovateľných foriem. Vedci odhadujú, že rastlina dokáže využiť len 45 percent z „umelého dopingu“, ktorý jej dáme. Zvyšok je strata. Zbytočne to stečie do podzemných vôd, do riek, máme to v pitnej vode, a to nie je dobré. V rastlinách sa navyše hromadia také formy dusíka, ktoré lákajú plesne. Fosforečné hnojivá často obsahujú ťažké kovy. Farmári, ktorí ich používajú, nimi kontaminujú pôdu. Z tejto pôdy vstupujú ťažké kovy do potravového reťazca a tak vo finále máme ťažké kovy v našom jedle.
Čítajte viac Tvrdošijne idú bez chémie. Prečo? Farmárčiť v súlade s prírodou nie je risk, ale zisk
Lenže rastliny fosfor potrebujú…
Ale v pôde, v ktorej ste zahubili všetok život, rastliny fosfor nedokážu aj tak poriadne prijať. Sypete ho tam zbytočne, ako farmár za to úplne zbytočne platíte. Pretože v pôde fosfor zreaguje napríklad so železom, vzniknú molekuly, ktoré rastlina bez mikrobiologickej pomoci nedokáže prijať. Fosfor teda v skutočnosti stačí len sprístupniť pre rastliny, zásoby v pôde sú na desaťročia.
Ako je to s pesticídmi?
Podľa štúdií umierajú na celom svete státisíce ľudí kvôli pesticídom. Milióny ročne ochorejú. Nájdete množstvo štúdií o tom, ako zdravie populácie klesá. Veľa ľudí tým trpí. Jahody, ktoré si kúpite v zime v supermarkete, vyzerajú prekrásne. Ale 90 percent z nich má v sebe zvyšky rôznych toxických pesticídov. Sú nebezpečné pre naše zdravie. Toxické zlúčeniny z pesticídov nikam nezmiznú, nevyparia sa, ako si možno myslíme. Zostávajú v pôde, v potravinách. Naše zdravie závisí od toho, čo jeme. A ak je pôda nezdravá, tak je nezdravé aj naše jedlo. Lenže farmári používajú stále viac a viac pesticídov.
Prečo?
Lebo sa mení klíma. Lebo pôda je v zlom zdravotnom stave a rastliny sú náchylnejšie na choroby. Preto musia striekať viac. Chorobu tým síce zničia, ale zničia si aj mikrobiotu v pôde. A tak sa tam ďalší rok znova ľahko rozšíria choroby. Nikto na toto nemyslí. Výsledkom je degradácia. Šírenie chorôb a plesní. Ale nakoniec aj to, že súčasná zelenina a ovocie sú takmer bez chuti. Tú vytvárajú minerály, ktoré dokáže rastlina prijať len vďaka pôdnemu životu. Zdegradovaná pôda je ako mŕtvy piesok. Nič v ňom nefunguje. Pritom sa naozaj stačí pozrieť do histórie a položiť si otázku, ako to, že naši predkovia dokázali vypestovať potraviny bez agrochémie?
Išlo to a ide to aj dnes, len stačí trochu pomôcť prírodným procesom. Máme overené výsledky testov z Mendelovej univerzity v Česku a aj zo slovenského Národného poľnohospodárskeho a potravinového centra, ktoré sa týkajú pšenice. Potvrdilo sa, že s touto novou a prírodnou technológiou dokážeme mať rovnakú úrodu pšenice a nemusíme používať postreky proti plesniam. Bunkové steny pšenice sú vďaka rozpusteným minerálom a mikrobiologickým enzýmom natoľko silné, že pleseň nemá šancu.
Foto: ekolive
Jeden z argumentov, ktorým sa obhajuje nasadenie agrochémie v takom rozsahu, znie – treba predsa nakŕmiť ľudí. Je to platný argument?
Nie. Takto môžu argumentovať len tí, ktorí sú presvedčení o tom, že neexistuje iné riešenie. Asi však prehliadli skutočnosť, že aj veľké chemické firmy dnes už pracujú na vývoji podobných nových technológií, ktoré by fungovali a ktoré by pôde skutočne pomohli. Možno doteraz sa podobnému argumentu verilo, ale dnes prichádzajú stále nové a nové vedecké dôkazy, že je možné ísť aj inou cestou. A pekne to potvrdzujú aj najnovšie výsledky našich testov v Afrike, Amerike a rôznych krajinách Európy.
Pozrite si reláciu Pravda o klíme: S Darinou Štyriakovou o ozdravovaní pôdy
Ako také testovanie prebieha?
Napríklad v Keni, aby sme sa dostali legálne na trh, robili sme intenzívne testy pod inšpekciou úradu KEPHYS v štyroch rôznych klimatických oblastiach, aby sme potvrdili, že v každej klíme má naša technológia priaznivý vplyv na úrodu. Porovnávalo sa to s najlepším dostupným biologickým produktom na trhu. V Afrike sme testovali sladkú aj kŕmnu kukuricu. Úrody sa nám podarilo navýšiť od 23 do 48 percent, oveľa viac ako s konkurenčným produktom, a pôdne analýzy ukazovali skvelé výsledky, všade bolo viac organiky alebo dostupného dusíka. Takže vieme nakŕmiť ľudí aj bez navyšujúceho použitia agrochemikálií.
Napríklad v Ghane sme testovali zeleninu – okru, paradajky, uhorky, papriky. Úrodu sme dokázali zvýšiť o neskutočných 300 percent. Nielenže vieme vypestovať zdravé potraviny, vieme ich vypestovať viac a lacnejšie. Farmárom to šetrí náklady, keďže môžu zredukovať agrochemikálie. Testy dokonca ukazujú, že sa zlepšuje skladovateľnosť zeleniny a ovocia. Stúpajú hodnoty živín v plodoch, železo, horčík, fosfor. Čo znamená, že by ste tieto dôležité látky vedeli prijať z jedla, nemuseli by ste sa dopovať tabletkami. Vieme narušiť začarovaný kruh.
Foto: ekolive
Ako táto technológia funguje?
Vrátim sa k viniču. Jeho korene siahajú hlboko, chuť hrozna definujú minerály v podzemí. Pôda vznikla z minerálov, len to trvalo tisícročia. Aj preto by sme si mali pôdu chrániť, lebo ju nedokážeme vyrobiť. Jedno sa nám však podarilo. Vieme extrémne urýchliť proces zvetrávania, rozpúšťania minerálov. Sľudy nám vedia dať draslík, kremeň dá kremík, vápenec dodá vápnik, dolomity horčík, limonity železo potrebné pre chlorofyl a tak ďalej. Všetky tieto prvky vieme získať z hlbín našej zeme. Háčik je v tom, že ak by sme tieto minerály iba nasypali do pôdy, zostanú tam, rastliny ich nebudú vedieť prijať. My však tieto minerály „natrávime“ mikroorganizmami, o tom je technológia biolúhovania. Predstavme si to ako detskú kašičku. Dieťa nevie pohrýzť potravu a nevie ju poriadne stráviť. Preto mu ju namixujeme, trochu rozžujeme a natrávime. Podobne aj v pôde len urýchlime prirodzené procesy, pomocou mikroorganizmov ich oživíme. Tou najcennejšou zložkou sú pritom rôzne produkty trávenia mikroorganizmov, napríklad fytohormóny.
Aká je ich úloha?
Ide o látky, ktorými sa rastliny dokážu posilniť a brániť. Napríklad tekutý kremík dokáže posilniť bunkovú stenu a aktivovať v rastline produkciu jej vlastných fytohormónov, ktoré zároveň produkujú aj mikroorganizmy v jej koreňoch. Rastlina je potom odolnejšia proti škodcom, ktoré cicajú šťavy. Ďalšie látky posilnia ochranu pred UV žiarením, takže rastlina je odolnejšia proti priamemu slnečnému žiareniu, proti suchu. Všetko sú to látky, ktoré sa prirodzene tvoria v zdravej, živej pôde, nie sú to žiadne umelo vyprodukované stimulanty.
Foto: ekolive
Udrží sa vaša technológia aj v zdegradovanej pôde?
Je vysoká šanca, že sa to udrží, ak farmár neurobí zase niečo zlé, čo by zničilo prebudené prirodzené procesy. Ak znova nepoužije nejaké agrochemikálie.
Ako je možné, že takéto riešenia nepoužíva už dávno každá farma na Slovensku?
Lebo aj my sme na to prišli len pred tromi rokmi! Ide o novú vedu, ktorá sa snaží porozumieť zdraviu pôdy a prirodzeným procesom. Univerzita vo Wageningene (Holandsko, skratka WUR), ktorá patrí medzi najprestížnejšie poľnohospodárske univerzity na svete, nám z tohto dôvodu udelila prvú cenu udržateľnej inovácie. Je len pár pionierov a zopár farmárov, ktorí chcú uvažovať týmto smerom. Ale postupne sa to mení. Verím, že každý si uvedomí, že život pôdy sa rúca obrovskou rýchlosťou a treba s tým niečo robiť. Doteraz sme stále išli proti prírode. Ale vždy sa to v nejakom bode zlomilo a potom to musíme zachraňovať. Momentálne pôsobím na Slovensku, som v kontakte s mnohými farmármi, veľa si ukazujeme, meriame, vysvetľujeme…
Čítajte viac Nefarmárčime preto, aby sme trávili rodinu či krajinu
Vy ste však takmer zanevreli na Slovensko. Prečo vlastne?
Kvôli korupcii, ktorá sa tu deje, a kvôli nezáujmu o inovácie. Preto som aj pred pár rokmi odišla zo Slovenska. Pôsobila som v Slovinsku, stále pracujem pre nórsku Univerzitu Tromsø, pre Švédsku inovačnú agentúru.
Prečo ste spoluprácu neodštartovali so slovenskou univerzitou?
Ale my sme chceli! Oslovili sme Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre, no pýtali od nás za testy obrovskú sumu. Oveľa väčšiu, akú by si vypýtali na hocakej univerzite v zahraničí, a nemali sme na to financie. A tak sme sa rozhodli, že testy urobíme radšej na Univerzite v Novom Sade v Srbsku. Neskôr sme testy robili na Univerzite v Yorku v Škótsku a aj v Holandsku. Aktuálne prebiehajú testy v rôznych európskych krajinách, na rôznych univerzitách, najnovšie sa pridali univerzity v Chorvátsku a Turecku. Tam dokonca k nášmu výskumu zadali diplomovku, urobili dve publikácie. Všetko zadarmo.
Foto: ekolive
Prečo zadarmo?
Pretože chceli podporiť inováciu a chápali, že ako startup bez investora máme ešte obmedzené financie. Bola to pre nich zaujímavá výskumná téma. Na Slovensku za to od vás pýtajú veľké peniaze, zatiaľ čo zahraničné univerzity sú hrdé, že sa môžu podieľať na inovácii, ktorá môže zmeniť naozaj veľa. Preto som na Slovensko takmer zanevrela. Nevidela som možnosť spolupráce.
Ale ste nakoniec tu, doma, zhovárame sa v Košiciach. Zmenilo sa niečo?
Odkedy sme začali intenzívnejšie spolupracovať priamo so slovenskými farmármi, postupne sme objavovali ihly v kope sena. A zisťujeme, že aj na slovenských univerzitách je nakoniec chuť podieľať sa na niečom inovatívnom, konečne nachádzame dobré kontakty, spolupracujeme s Národným poľnohospodárskym a potravinárskym centrom, veľmi si vážime, že nám pomáhajú s testami. Hádam sa nám túto sezónu podaria aj ďalšie spolupráce na Slovensku.
Dokážu mikroorganizmy pomôcť aj s odstraňovaním envirozáťaží, ktorých máme na Slovensku stále veľa?
Určite, veď naším pôvodným cieľom bolo priniesť ekológiu do banského priemyslu. Publikovali sme o tom veľa vedeckých výstupov, spolupracujeme s banskými firmami, ktoré majú veľké množstvo odpadu po ťažbe uhlia alebo železnej rudy. Ak tieto zeminy neobsahujú toxické prvky, môžu nám dokonca poslúžiť ako úžasný zdroj minerálov pre poľnohospodárstvo. Ale často z nich vieme ekologickým spôsobom ďalej ťažiť. Pozrime sa napríklad na získavanie medi. Dnes sa ťažia spod zeme suroviny, ktoré majú v sebe veľmi nízky obsah medi. Dokonca oveľa menší, ako je vo vnútri odpadu, ktorý zostal po ťažbe rudy pri obci Slovinky. Vďaka novej technológii sme z tohto odpadu získali surovinu, ktorá by mohla ísť do Kovohút na spracovanie.
Čítajte viac Symbióza ľudstva a prírody prináša otázky. I nádej
A už sa to aj rozbehlo?
Oslovili sme ministerstvá na Slovensku, oslovili sme Kovohuty, nemali záujem…
V marci ste boli v mekke technológií a inovácií v Silicon Valley v USA. Čo ste si odtiaľ priniesli?
Obrovskú inšpiráciu. Ľudia sú tam veľmi otvorení inováciám. Podporujú podnikateľov s novými nápadmi, lebo vedia, že bez inovácií sa naša civilizácia nepohne. Tempo je neskutočné, „drajv“ urobiť niečo rýchlo, urobiť to vo veľkom, nebáť sa zlyhania. Tam som si uvedomila, že ak by sme to všetko robili pomaličky, v malom, tak možno aj umriem a našu inováciu nikam nedostanem. Preto sa ju snažíme dostať vo veľkom na rôzne kontinenty.
Ste malý tím, ako sa vám vôbec darí testovať technológiu po celom svete?
Pracovali sme v šialenom tempe, čo si vyžiadalo od každého z nás obrovský vklad aj investície. Keby sme nemali testy na celom svete, tak by sme sa nikam neposunuli. Testov boli desiatky, stáli státisíce eur, aj keď sme vyberali najlepšie ponuky. Ak by sme to nerobili, nemali by sme dôkazy. Mali by sme len produkt, ktorý o sebe niečo vyhlasuje.
Ako sa v USA stavajú k pôde?
Každý tam hovorí o zdravej pôde, je to politická téma. Každý farmár vie, čo znamená regeneratívne poľnohospodárstvo. Čiže tam sme im nemuseli veľa vysvetľovať, že sú aj iné možnosti. Rovno chceli od nás kupovať a už to chceli túto sezónu používať. Akurát musíme vyriešiť export… Panuje tam veľká otvorenosť voči biologickým inováciám. Aj veľké chemické firmy v USA sa zamerali na „disruptívne“ technológie, ktoré dokážu zmeniť trh.
Čítajte viac Hľadáte nádej? Možno na nej práve stojíte
Ako je zdravie pôd prepojené s klímou?
Pôda je jednou z najväčších zásobární uhlíka na Zemi. Predstavte si, akú obrovskú plochu zaberajú oceány, koľko máme rastlín, ale obrovská časť uhlíka je, teda skôr bola – v zdravej pôde. A to aj vďaka mikroorganizmom. Rastliny prijímajú oxid uhličitý cez listy a posúvajú ho aj dole do pôdy, kde sa ním kŕmia mikroorganizmy. Mikroorganizmy vedia oxid uhličitý použiť na stavbu svojich tiel a tvoria z neho enzýmy a mnohé úžasné látky, o ktorých sme už hovorili. Spomeniem ešte napríklad etanol. Vďaka nemu dokáže rastlina oveľa lepšie zvládať dlhé obdobie sucha… Okrem toho však tieto mikroorganizmy dokážu ukladať uhlík do pôdy, do stabilných karbonátnych minerálov. A práve trvalé ukladanie uhlíka je ďalšia úžasná vec. Má to svoje limity, ale keď sa na to pozrieme z globálneho hľadiska, tak keby všetky pôdy boli zdravé, dokázali by zachytiť neskutočné množstvo oxidu uhličitého a ďalej ho zužitkovať, začleniť do zdravého kolobehu živín.
Ako sa to rieši na európskej úrovni?
V Európe prebieha obrovský projekt pod názvom C-SINK, my v ekolive máme na starosti mikrobiálnu fixáciu uhlíka v pôde. V rámci tohto projektu sa vyvíjajú štandardy pre Európsku komisiu, ako by takéto ukladanie uhlíka v pôde malo vyzerať a ako by sa to dalo overiť. My to vyvíjame ako jedni z prvých na svete, ešte nikto to nemeral v reálnych podmienkach.
Stačí sa vrátiť k prírode?
Príroda má vždy najlepšie riešenie. Darmo sme vedci, príroda je zakaždým najlepší riešiteľ, najlepší vedec. Niekde to naozaj treba nechať na prírodu, alebo sa ňou aspoň inšpirujme. Veľmi veľa sme toho zničili a naozaj sa môže stať, že nebude dosť jedla pre všetkých, ak budú všetky pôdy zničené.
Darina Štyriaková
Geológiu vyštudovala na Technickej univerzite v Košiciach, biotechnológie v Slovenskej akadémii vied. Je zakladateľkou startupu ekolive, v ktorom sa s ďalšími vedcami snažili najprv o ekologizáciu banského priemyslu, no postupne sa zamerali na regeneráciu pôd. Ich startup zbiera ocenenia po celom svete, vlani získali hlavnú cenu na Slovak startup awards. Technológiu úspešne testujú na rôznych kontinentoch, v rôznych klimatických podmienkach.