Koho ešte viac zdaniť? Pracujúcich alebo superboháčov?

Je prebiehajúca konsolidácia verejných financií na Slovensku spravodlivá?

Otázka o spravodlivosti je dobre položená a podľa môjho názoru sa o nej málo diskutuje. Pri verejných financiách sme často zahltení technokratickými výpočtami, pri ktorých nezostáva čas položiť si fundamentálne otázky: Čo chceme, aby financoval štát a pre koho? Dalo by sa tiež rozobrať, čo myslíme pod pojmom spravodlivosť. Či majú platiť tí, čo spôsobili problémy, alebo tí, čo majú z čoho platiť – a teda majú povinnosť sa podeliť. Bežní ľudia na prvý pohľad môžu vnímať nespravodlivosť v tom, že konsolidačný balíček, a najmä transakčná daň spôsobujú vyššie ceny, a teda ovplyvňujú život najmä nižších a stredných príjmových kategórií.

A je to naozaj tak?

Potvrdzujú to prepočty Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá hovorí, že konsolidácia z dlhodobého hľadiska negatívne postihne najmä rodiny s deťmi. Z hľadiska politiky nie je šťastné, keď si v čase konsolidácie vládni predstavitelia zvýšia príjmy a vznikajú nové ministerstvá, ktoré nie sú výsledkom potreby spoločnosti, ale iba politického boja. To je tá povrchová rovina, ale aj tá má v sebe dobrú otázku. Prečo sa konsolidácia odohráva len na príjmovej strane rozpočtu, a nie na výdavkovej? Je naozaj všetko, čo štát financuje, dobre nastavené? Napríklad odhadovaný ročný výnos z transakčnej dane má byť 700 miliónov eur ročne. Najvyšší kontrolný úrad vo svojej správe za rok 2024 kritizoval, že do plošnej energopomoci išlo za tento rok celkovo 1,2 miliardy eur. To znamená, že sa dotovali ceny energií pre všetkých. Aj tých, čo energiou plytvajú a môžu si to dovoliť. Vládne strany pritom dlhodobo odkladajú plán nastaviť energopomoc adresne, teda pre tých, ktorí ju naozaj potrebujú. Vláda namiesto toho, aby zefektívnila vlastné fungovanie, napríklad čerpanie eurofondov, kde nás čaká ďalších vyše 12 miliárd eur, siaha na príjmy chudobných a pracujúcich.

Čítajte viac Elektrina zadarmo? Je právom každého, len treba oň zabojovať

Kde by malo Slovensko hľadať potrebné zdroje peňazí?

Spomínala som eurofondy. Na ich čerpanie je však potrebné kvalitné nastavenie reforiem, do ktorých sa vládam nechce, lebo sú prácne. Treba pripravovať zákony a iné predpisy, transparentne a so zapojením odbornej verejnosti nastavovať zmeny v jednotlivých oblastiach. Ale iné členské štáty, napríklad susedné Česko, to zvládajú omnoho lepšie. Takže asi nebude problém v Bruseli. Európska komisia vydáva členským štátom odporúčania, kde hľadať zdroje. Podľa hodnotenia európskeho semestra, ktoré vyšlo začiatkom júna, Slovensko vychádza ako krajina s nadpriemerným daňovým zaťažením pre chudobnejšie vrstvy obyvateľstva.

A čo Slovensku odporúča Európska komisia?

V návrhoch sa odporúča napríklad environmentálne zdanenie nehnuteľností, kde by sa nehnuteľnosti zdaňovali podľa toho, akú záťaž predstavujú pre životné prostredie. Opäť ale je dôležité rozprávať sa o princípoch. Nejde o to zdaniť nezateplené staré domy, kde žijú osamelé babičky, ale luxusné energeticky náročné stavby, ktoré sa často nezákonne povoľujú v prírodných lokalitách. Ak niekto neadekvátne drancuje životné prostredie, nech platí vysokú daň za svoj luxus. Je to podobné, ako keď štát zdaňuje cigarety či alkohol, a teda zámerne predražuje substancie, ktoré sú škodlivé. Aj správanie škodlivé proti prírodným podmienkam, škodlivé proti prežitiu ostatných by malo byť vysoko zdanené.

Foto: Dorota Holubová

Zuzana Fialová, sociologička Nechuť politikov k energetickej transformácii nie je motivovaná obavami o kvalitu života ľudí, ale záujmami veľkých firiem, hovorí Fialová.

Ktorou krajinou by sa Slovensko mohlo v tomto smere inšpirovať?

Napríklad Švajčiarsko je krajina, ktorú Slováci považujú za bohatú. Napriek tomu tam na cestách vidno veľmi málo ťažkých drahých SUV vozidiel. Švajčiari totiž platia ročnú daň z motorového vozidla. Tú si počítajú jednotlivé kantóny po svojom, ale na jej výšku všade vplýva kubatúra či výkon motora, váha vozidla, emisná trieda a podobne. Daň je nastavená tak, aby ľudia uprednostňovali menšie úspornejšie vozidlá. Výnosy z týchto daní sú určené na údržbu cestnej infraštruktúry, ale aj na zmiernenie environmentálnych dôsledkov cestnej dopravy.

Dvadsať európskych občianskych organizácií vyzvalo ministrov financií členských krajín EÚ, aby pri hľadaní nových prostriedkov pre spoločný rozpočet nezaťažovali viac pracujúcich, bežných ľudí a strednú vrstvu. Kto iný by mal teda „platiť viac“?

Od politikov často počúvame, že „zelená transformácia” je drahá. Už menej sa hovorí o tom, aké drahé je udržiavanie súčasného stavu. Európske vlády dotujú automobilový priemysel, ktorý sa bráni „zeleným zmenám” a stále vykazuje vysoké zisky. Viaceré slovenské vlády poskytli automobilovým firmám obrovské benefity a úľavy, ktorých sociálna, ale aj environmentálna návratnosť sú prinajmenšom otázne. Už som spomínala obrovské dotácie, priame aj nepriame, fosílnych palív. U nás je to každoročne viac ako jedna miliarda eur. Nehovoriac o tom, že za súčasný stav platíme zdravím. Na Slovensku dlhodobo zomiera na priame následky znečistenia ovzdušia okolo 5 000 ľudí. Výskyt viacerých smrteľných ochorení je priamo prepojený so stavom životného prostredia. Treba sa pozrieť, kto zarába na znečisťovaní a daňovou politikou tie subjekty primať k zmene správania či k modernizácii výroby. Ak sa teda hľadajú peniaze pre rozpočty krajín EÚ, občianske organizácie, ktoré sa venujú sociálnym politikám, klimatickým riešeniam, ale aj medzinárodnému rozvoju vrátane našej Klimatickej koalície, sa vyjadrili, že akékoľvek nové opatrenia v oblasti príjmov musia byť založené na zásadách ľudských práv, ako aj na zásade spravodlivosti a zásade „znečisťovateľ platí“. Tí, ktorí majú väčšie finančné možnosti, a tí, ktorí najviac prispeli ku klimatickej kríze, by mali niesť najväčší podiel bremena.

Čítajte viac Pálením fosílnych palív sme prebudili ničivú silu. A ľudia stratia domov navždy

O aké konkrétne zdroje by išlo?

V liste adresovanom ministrom financií sme navrhli štyri možné zdroje financovania, pričom ku každému z nich sme priložili analýzy, ktoré hovoria o tom, aký potenciál môže mať dané zdanenie. Ide o progresívnu daň z nadmerného bohatstva miliardárov, daň zo ziskov fosílnych spoločností (firiem, ktoré zarábajú na rope, plyne či uhlí), poplatok za časté využívanie leteckej dopravy a daň z finančných transakcií.

Koľko presne by mali ultrabohatí platiť?

Správa medzinárodnej organizácie Oxfam z roku 2024 hovorí, že napriek tomu, že EÚ predstavuje menej ako šesť percent svetovej populácie, je v nej 15 % svetových miliardárov a 16 % svetového miliardárskeho majetku. Od roku 2020 zvýšili miliardári v EÚ svoj nahromadený majetok o tretinu a vlani dosiahol 1,9 bilióna eur. Daň z extrémneho bohatstva by nielen priniesla dodatočné zdroje do verejných rozpočtov, ale spomalila by aj koncentráciu bohatstva. Jej dôsledky totiž vnímame ako plutokraciu – vládu superbohatých nielen v USA, či trocha viac zamaskovanú v EÚ, ale aj na Slovensku. Povedané ľudovo, superbohatí ovplyvňujú politikov viac ako verejná mienka, keďže politika a bohatstvo sú viac prepojené, ako by sme v zdravej demokracii chceli. Koordinovaná celoeurópska daň z extrémneho bohatstva by odstránila medzery, ktoré ultrabohatí zneužívajú tým, že presúvajú príjmy a majetok medzi členskými štátmi, aby sa vyhli daňovým povinnostiam. Odhady, ktoré uvádza Európska komisia vo svojej výročnej správe o zdaňovaní, naznačujú, že ročná daň z majetku vo výške až päť percent pre európskych multimilionárov a miliardárov by mohla priniesť 286,5 miliardy eur ročne. To predstavuje sumu o polovicu väčšiu než celý rozpočet EÚ.

Čítajte rozhovor Milionárka presviedča ďalších superboháčov, aby platili vyššie dane. Prečo?

Jedna z iniciatív vyšla priamo od multimilionárky Marlene Engelhorn, spustila kampaň Tax me now, žiada, aby aj ostatní superboháči platili vyššie dane. Má šancu?

Je to pekné gesto a dôležitý aktivizmus od mladej ženy, ktorá otvorene hovorí o tom, že sa rovnako ako množstvo ultrabohatých o svoj majetok vôbec nezaslúžila – zdedila ho. Je to ťažká téma práve v krajinách bývalého komunistického bloku, kde si ešte niektorí ľudia pamätajú znárodnenie, kolektivizáciu, arizáciu a zločiny páchané pri kradnutí majetku v mene štátu či režimu. Tu však nemáme do činenia s „obchodíkmi na korze”. Hovoríme o koncentrácii majetku nepredstaviteľnej pre bežného človeka. Hovoríme o moci v rukách ľudí, ktorí nie sú ani odborne ani psychologicky vybavení zodpovedne s tou mocou narábať. To minimum, čo môžeme spraviť, je prinútiť ich prispievať do verejného rozpočtu sumami, ktoré si pri svojom majetku ani nevšimnú.

Práve Engelhorn v nedávnom rozhovore pre francúzsky denník Le Monde povedala, že svet ultrabohatých je svetom, kde sa „sloboda zdá byť nekonečná, pretože všetko je na predaj“. Budú ďalší superbohatí súhlasiť s niečím, čo sa môže čo i len trochu dotknúť tohto ich privilégia? Budú súhlasiť s daňou z nadmerného bohatstva?

A vás sa niekto pýtal, či súhlasíte s transakčnou daňou? A platíme ju (usmieva sa). Už to, že sa takto pýtame, znamená, že vyššie povedané treba brať vážne. Napriek tomu, že väčšina Európanov a Európaniek súhlasí s tým, aby boli superbohatí zdanení, politické strany prítomné v Európskom parlamente nie sú väčšinovo tejto myšlienke naklonené. Sociálne siete sú plné plánovanej svadby multimiliardárskej celebrity Jeffa Bezosa v Benátkach. Mnohých ľudí uráža okázalosť toho, že všetko je na predaj, že sa dá takmer doslova kúpiť si Benátky. Nehovoriac o tom, že hostia na svadbu priletia takmer stovkou súkromných lietadiel. Ako sa na toto má pozerať človek, ktorý z vysokoškolského platu ledva zaplatí nájom a vyčíta si, že jazdou autom do práce prispieva ku klimatickej zmene?

Čítajte viac Politológ Profant: Za povodne môžu bohatí

Uvažuje sa v EÚ o zavedení transakčnej dane, ako sa to udialo na Slovensku?

Nie.

Európska komisia navrhuje daň z finančných transakcií. Názvy môžu miasť. V čom je to iné?

Daň s finančných transakcií (FTT) je vlastne protiklad slovenskej transakčnej dane. Zjednodušene ide o daň z finančných špekulácií na finančných trhoch. Slovenská obdoba transakčnej dane je zavedená len v Maďarsku a v štátoch Latinskej Ameriky. Podľa analýzy Slovenskej bankovej asociácie žiadne iné členské štáty EÚ takúto daň nemajú. Slovenská transakčná daň postihuje pracujúcich, chudobných a malé firmy. FTT by postihovala veľkých hráčov na finančných trhoch.

Akú má podporu?

V Európskej komisii sa o tejto dani uvažuje už od roku 2011. Podľa poslednej analýzy EK z roku 2023 by v prípade koordinovaného postupu členských štátov mohla táto daň priniesť ročne až 57 miliárd eur. Zdaňovali by sa transakcie väčšie ako jedna miliarda eur. Problémom však je, že v roku 2023 ju podporovalo iba desať členských štátov. Dnes je to zrejme, vzhľadom na zloženie súčasného Európskeho parlamentu, ešte menej. Podľa analýzy Ekonomického centra Sorbonskej univerzity sa pritom daň z finančných transakcií v skutočnosti javí ako dobrá daň s vysokými potenciálnymi daňovými príjmami a minimálnymi nákladmi na výber. Ak by sa jej ekvivalent, ktorý je dnes uplatňovaný v Spojenom kráľovstve alebo vo Francúzsku, rozšíril na krajiny G20, priniesol by napriek mnohým výnimkám ročne 156 až 260 miliárd eur (na základe nominálnej sadzby 0,3 % alebo 0,5 %). Pri istých úpravách by sa zároveň zlepšila transparentnosť finančných trhov obmedzením škodlivých špekulácií.

Čo si treba predstaviť pod „poplatkom za časté využívanie leteckej dopravy“?

Letecký sektor ako celok predstavuje približne 11 % emisií CO2 z dopravy a je jedným z najrýchlejšie rastúcich sektorov produkujúcich skleníkové plyny. Napriek tomu je letecké palivo z veľkej časti nezdanené, a to vďaka oslobodeniu od dane z kerozínu, ktoré sa datuje od roku 1944. Tento problém by mohli vyriešiť dva návrhy: zdanenie kerozínu a zavedenie poplatku z predaja leteniek. Daň z kerozínu vo výške 0,33 eura za liter na európskej úrovni prostredníctvom smernice o zdaňovaní energie by mohla priniesť takmer 27 miliárd eur ročne. Európske organizácie vo svojom liste odporúčajú sociálne prijateľnejšie možnosti (na rozdiel od rovnej dane), ako je napríklad daň len na lety biznis a prvou triedou alebo daň za časté lety. Podľa európskej siete Stay Grounded by poplatok za časté lety mohol priniesť dodatočných 63,6 miliardy eur ročne.

Čítajte aj Letecké spoločnosti zavádzajú, nedokážu byť zelené. Vymeníme lietadlá za vlaky?

Je spravodlivé a férové zdaniť tých, čo viac lietajú?

V liste európskych organizácií sa odporúča len zdaňovanie biznisových a luxusných letov. Časté lety (frequent flyers) je tiež schéma využívaná najmä pre služobné lety. Opäť je to o tom, aké správanie daňovou politikou podporujeme. Málo sa napríklad hovorí o probléme súkromných luxusných lietadiel. Hoci ich využíva len 0,003 % svetovej populácie, súkromné lety sú najviac znečisťujúcou formou dopravy. Výskumníci zistili, že cestujúci v súkromnom lietadle spôsobí za hodinu viac emisií CO2 než priemerný človek za rok. Súkromné lety sa vo veľkej miere využívajú na cesty za zábavou a voľným časom a často na vzdialenosti okolo 50 kilometrov. Je to ďalší segment „emisií luxusu”, ktorý by mohol podliehať zdaneniu alebo úplnému zákazu. Superbohatí majú naozaj veľa možností dopravy. A môžu si kúpiť letenku.

Prečo by sa mali viac zdaňovať fosílne spoločnosti?

Spoločnosti vyrábajúce fosílne palivá dosiahli v posledných rokoch rekordné zisky a patria k najzodpovednejším za znečistenie prírody a zmenu klímy. Treba vziať do úvahy, že tieto zisky dosiahli vďaka ničeniu základných podmienok prežitia pre všetkých. Preto je férové zdaniť tieto zisky a výnosy použiť na kompenzáciu škôd, na regeneráciu ekosystémov, ako aj na kompenzovanie negatívnych sociálnych dôsledkov ich činnosti. Klimatická kríza totiž prináša obrovské náklady a riziká pre verejné rozpočty – zdravotníctvo, záchranné systémy a krízové riadenie, potravinovú bezpečnosť obyvateľstva, manažment migrácie a podobne. Fosílne spoločnosti doteraz čerpali bohaté dotácie zo štátnych zdrojov a štedro, podobne ako tabakový priemysel v oblasti zdravia, financovali zavádzanie verejnosti o faktoch klimatickej zmeny.

Čítajte rozhovor Zisky ťažiarov sú obrovské, ide im len o vlastné blaho. Príroda a verejnosť sú vedľajšie

Mal by tento návrh podporu u verejnosti?

Silný verejný tlak na zavedenie spravodlivého zdaňovania rastie nielen v Európe. Globálny prieskum organizácií Oxfam a Greenpeace, pokrývajúci 13 krajín, ukázal, že až 81 % ľudí podporuje zdaňovanie ropných, plynárenských a uhoľných spoločností s cieľom pokryť škody spôsobené klimatickými katastrofami.

A na Slovensku?

Neviem o prieskume, ktorý by položil presne takúto otázku. Dlhodobo však obyvateľstvo u nás podporuje rozvoj obnoviteľných zdrojov energie a útlm energie z fosílnych zdrojov. V prieskume Institutu 2050 v roku 2023 povedalo až 65 % opýtaných, že štát by mal nastaviť ekonomické pravidlá tak, aby zvýhodňovali tých, ktorí chránia klímu. Z rôznych prieskumov nám dlhodobo vychádza, že ľudia sa boja nekvalitnej politiky štátu: vyšších cien, zdanenia, netransparentných škodlivých investícií. A keď sa pozriete na súčasnú prax – niet sa čo čudovať.

Čítajte viac Unavené z politikov, bojuje za prírodu a za klímu. To je Slovensko

Ako sa fosílnym spoločnostiam darilo v uplynulom roku?

Z výskumu Oxfamu vyplýva, že 585 najväčších a najviac znečisťujúcich fosílnych spoločností na svete dosiahlo v roku 2024 zisk vo výške 583 miliárd dolárov, čo predstavuje 68 % nárast od roku 2019. Dostávali miliardové štátne dotácie a s prudkým rastom cien energie namiesto investícií do obnoviteľných zdrojov energie obohatili svojich akcionárov o 403 miliárd dolárov len v roku 2024. Stojí za zmienku, že najväčšie ropné a plynárenské spoločnosti BP, Shell a Equinor v roku 2025 znížili svoje ciele pre budúce nízkouhlíkové investície o 73 %, 37 % a 41 %. Dôvodom je, že im vyhovuje stav, ktorý stále pretrváva. Nie sú nútené nič meniť.

Ako je možné, že fosílne spoločnosti zarábajú stále viac?

Profitujú z neistôt, ktoré samy pomáhajú vytvárať. Závislosť od fosílnych palív nás robí rukojemníkmi týchto spoločností. V podmienkach pomalšieho prechodu na obnoviteľné zdroje majú stále silnú trhovú pozíciu. Obnoviteľné zdroje veľkým hráčom nevyhovujú, lebo sú decentralizované a ťažko kontrolovateľné. Fosílny biznis do veľkej miery ovplyvňuje politiku. Nechuť politikov k energetickej transformácii nie je motivovaná obavami o kvalitu života ľudí, ale záujmami veľkých firiem. Pozrite sa na Slovensko. Spoločnosť Slovnaft ide stavať spaľovňu odpadov na Žitnom ostrove – najvzácnejšom zdroji pitnej vody. Odborné posudky hovoria, že spaľovňa je nadbytočná, ekonomicky neefektívna, zdraviu škodlivá a ohrozuje prírodu. Poslanci Bratislavy ju odmietli. Napriek tomu je možné, že bude postavená. Hornonitrianske bane sme dlhé roky všetci dotovali, a stále dotujeme v miliónoch eur zo svojich daní. Transformácia hornej Nitry sa odďaľovala a zaplatila ju z veľkej časti Európska únia. Dlhé roky sme ťažili škodlivé a stratové uhlie, ničili zdravie baníkov aj ostatných obyvateľov, a zatiaľ firma sa má dobre. Dnes táto firma žaluje na súde aktivistov, ktorí sa previnili tým, že na jednej veži vyvesili transparent. Žiada od nich odškodné 40-tisíc eur. Ak sa mám vrátiť k vašej prvej otázke: Toto je spravodlivé?