Rozšírenie Slovanov patrí podľa vašej štúdie k najvýznamnejším, a predsa stále celkom nepochopeným udalostiam európskych dejín. Tak najprv, prečo by ste to zaradili k najvýznamnejším?
Ide o jeden z posledných veľkých demografických vplyvov v Európe. Hoci dochádzalo k určitým zmenám v populácii aj v nasledujúcich obdobiach, nešlo o viac ako 80-percentnú zmenu ako v prípade Slovanov… Vhodnejšie je preto asi hovoriť o poslednej významnej demografickej zmene.
V ktorých regiónoch ste zaznamenali 80-percentnú premenu?
Do detailu sme študovali Poľsko a východné Nemecko, kde naozaj došlo k takejto veľkej zmene. Na Morave máme dát o čosi menej, preto sa nám to zatiaľ nedarí kvantifikovať. V Chorvátsku sa ukazuje, že zmena bola menšia. Zdá sa, že tam zostalo aj pôvodné, rímske osídlenie, ktoré bolo relatívne husté. Ďalšie štúdie môžu tieto veci spresniť.
Človek je pestrou mozaikou svojich predkov a platí to aj v prípade Slovanov.
Prečo bola dosiaľ okolo migračného pohybu Slovanov „hmla“?
Pretože historické dôkazy sú veľmi riedke. Je ich veľmi málo. A boli písané ľuďmi „zvonku“, z Byzancie, Franskej ríše. Píšu síce o Slovanoch, ale geograficky ich presne neumiestňujú. Hovoria o kmeňoch „na sever od Dunaja“, čo je dosť široký pojem. Už niekoľko dekád, vlastne storočí, prebieha diskusia o tom, odkiaľ Slovania pochádzajú. V niektorých krajinách sa razí klasická teória, ktorú možno nájsť aj v učebniciach, a to, že pochádzajú „z východu“. V iných krajinách sa zas zdôrazňuje pôvod z Poľska.
Foto: Archeologické múzeum v Zadare
Kto dal Slovanom meno?
Nevieme. Pomenovanie Slovania sa objavuje u spomínaných autorov „zvonku“. Je zaujímavé, že sa stále uvažuje o nejakej spojitosti so slovom „slovo“… Treba mať však na pamäti, že sa zhovárame o obrovskom priestore a ľudia vtedy cítili identitu, príslušnosť skôr vo vzťahu k menším skupinám, ku kmeňom. Ani v prípade Slovanov nešlo o nejaký ucelený koordinovaný organizovaný pohyb smerom na západ, aj preto je ťažké uvažovať o akejsi identite.
Spomínali ste spojitosť Slovanov so „slovom“. Je tu však aj spojitosť s výrazom otrok…
Áno, je tam spojitosť, ale opačným smerom. Anglické slovo „slave“ pochádza zo slova „Slovan“ alebo „sklaven“.
Slovania sa však nezapísali do dejín ako otroci, ale ako otrokári. Nakoľko významné bolo vtedy slovanské obchodovanie s ľuďmi?
O tom prebieha veľmi veľká diskusia. Na jednej strane stoja vedci, ktorí hovoria, že obchod s otrokmi bol naozaj obrovský a niesol naozaj významný ekonomický aj politický význam. Ale sú aj vedci, ktorí tvrdia, že išlo o okrajovú záležitosť. V každom prípade táto otázka predstavuje predmet budúceho výskumu, aspoň zo strany biomolekulárnych metód.
Foto: Landesamt für Denkmalpflege und Archäologie Sachsen-Anhalt
Ako sa Slovania sami označovali?
To by mali asi zodpovedať skôr historici. No napríklad v súvislosti s Veľkou Moravou sa zdá byť pravdepodobné spájanie s Moravanmi. Vo východnom Nemecku sa zas objavujú vládnuce rody, napríklad Obodriti, Lutici a tie pravdepodobne odvodzovali svoj pôvod od pôvodných kmeňov. Ale toto je na debatu mimo genetiky.
Čo vaša genetická analýza zistila o pravlasti Slovanov? Potvrdila priestor medzi Dnestrom a Donom?
Človek je pestrou mozaikou svojich predkov a platí to aj v prípade Slovanov. Ide o výsledok miešania v priebehu storočí. Nemožno si to predstavovať tak, že niekde existovala nejaká homogénna populácia, ktorá by sa jednoducho premiestnila z jedného miesta na druhé a pritom by nič neprevzala od lokálnych obyvateľov. Práve naopak. Vo všetkých priestoroch sa objavuje prímes lokálnej populácie. A v súvislosti so spomínanou demografickou zmenou sa objavuje genetický komponent, niečo nové, čo možno vystopovať do minulosti. Vďaka tomu vieme nahliadnuť, kde mohli žiť ľudia, ktorí hovorili najpodobnejším jazykom. A podľa indícií z najnovších, ale aj starších dát by tým najpravdepodobnejším miestom mohla byť severozápadná Ukrajina a juh Bieloruska.
Foto: Andrej Barát
Foto: Andrej Barát
Existuje z tohto priestoru dostatok genetických štúdií?
Práveže ich je minimum. A nový výskum je v týchto oblastiach problematický vzhľadom na súčasnú situáciu.
A kde boli Slovania predtým? Ako sa tu objavili?
Nuž aj to nové, čo sa v súvislosti so Slovanmi objavilo, nebolo samo osebe homogénne. Vzniklo to miesením populácií z Baltu. Niekedy vo štvrtom alebo v treťom tisícročí pred naším letopočtom dochádza k posunu baltských populácií smerom na juh, kde stretávajú ďalšie obyvateľstvo. Toto miesenie trvá dlhú dobu. V našej štúdii sme sa opierali aj o určité podobnosti medzi baltskými a slovanskými jazykmi. Porovnali sme genetické výsledky z obdobia, keď došlo k tomuto mieseniu, s obdobím, o ktorom sa uvažuje, že sa vtedy rozdelili slovanské a baltské jazyky. A viac-menej to sedí.
Prečo sa Slovania pohli smerom na západ? Čo ich vyprovokovalo?
Opäť, aj o tomto sa vedú siahodlhé diskusie. Daný priestor bol v tom čase už pod tlakom ľudí, ktorí prichádzali z východnejších oblastí. Vstupujú do toho Huni, Avari. Na východ od Slovanov tiež dochádzalo k veľkým pohybom. A zároveň je možné, že priestor strednej Európy nebol v tom čase človekom až tak husto osídlený. Padá Rímska ríša, dochádza k politickým zmenám a presunom rôznych kmeňov smerom k Rímu, najmä Germánov a aj to všetko ovplyvňuje budúce usporiadanie. Veľa sa hovorí aj o zmene prostredia.
Prečo bola stredná Európa v tom čase slabo osídlená?
Nebolo to tak všade, ale išlo do určitej miery o voľnejší priestor. Zvažuje sa napríklad, že pôvodné obyvateľstvo mohla oslabiť choroba.
Čítajte rozhovor Diskusiu o Cyrilovi a Metodovi treba začať o storočie skôr
Ako sa šírili Slovania? Bolo to dobyvačné, vojenské ťaženie?
Niekde áno. Keď sa napríklad o Slovanoch zmieňujú Byzantínci, tak spomínajú, že Slovania bojovali v armáde Avarov, ktorí útočili na Konštantínopolis. Dochádzalo k nájazdom na byzantský priestor. Ale keď na to nahliadneme geneticky, ukazuje sa trochu iný príbeh. My sa totiž vieme podrobne pozrieť na to, či k zmene dochádzalo len u mužskej alebo aj u ženskej časti populácie. Dá sa to odsledovať na chromozóme X, ktorý je u žien častejší než u mužov. A u Slovanov pozorujeme mimoriadnu vyváženosť. To znamená, že migrovali nielen muži, ale aj ženy. Dochádzalo k pohybu celých príbuzenských skupín. Nepremieňala sa iba elita, respektíve vojenská elita. Takže nešlo o dobyvačný model.
Ako je potom možné, že slovanská migrácia bola taká úspešná?
To je veľmi zaujímavé už len preto, že príchod Slovanov nesprevádzal nejaký technologický boom. Nevlastnili niečo, čo by im dávalo na rozdiel od ostatného vtedajšieho obyvateľstva technologickú výhodu. Veľkú úlohu určite zohrával uvoľnený priestor. A existujúce náleziská, aj keď ich je málo, nám naznačujú, že mali relatívne veľké množstvo detí. Populácia rástla relatívne rýchlo. Ale to budú musieť zodpovedať ďalšie štúdie. Ako sa živili? Ako dokázali uživiť tento populačný boom? Ako mohli z relatívne malého priestoru osídliť pomerne veľkú oblasť Európy?
Foto: Michał Wojenka
Osídľovali Slovania najmä riečne oblasti? Dokázali sa zžiť s dynamikou riek, ako to naznačujú Mikulčice?
Je to pravda, Slovanov nachádzame často v priestore riek.
A môže práve to komplikovať archeologické nálezy?
Možno len do určitej miery. Sídla v tesnej blízkosti riek možno nepredstavovali z dnešného pohľadu ideálny priestor, ale neraz sa stávalo, že tieto miesta opustili. A práve vďaka tomu možno tieto lokality dnes dobre preskúmať, to je aj prípad Mikulčíc alebo Pohanska. Väčším problémom, a týka sa to najmä západnej Európy, je kontinuita osídlenia. Keď na rovnakom mieste ľudia bývajú, pochovávajú svojich príbuzných po stáročia, ťažko sa tu skúma. V našich podmienkach je to, naopak, lepšie. Ale štúdie Slovanov komplikuje niečo iné. Nemáme dostatok vzoriek.
Analyzovali ste ich vyše 550. Je to málo?
Vzhľadom na veľkosť priestoru je to stále málo. A to súvisí tiež s kremáciami, so spôsobom, akým raní Slovania pochovávali. V takomto prípade sa DNA zničí a nedá sa skúmať. S príchodom kresťanstva obyvateľstvo postupne prechádza na kostrové pochovávanie (kostrový rítus), ale v niektorých regiónoch, najmä v Poľsku či v Bielorusku to trvalo storočia. Hľadali sme preto vzorky v poľských jaskyniach či na moravských sídliskách, občas sa totiž podarí nájsť pozostatky kostí aj z obdobia, keď ešte dochádzalo ku kremáciám. Mali sme šťastie aj na pomerne staré vzorky z Chorvátska, zo 7. storočia, čo je aj na Slovanov veľmi skoro.
Ako sa dá vlastne „vytiahnuť“ informácia z DNA, ktorá je stará skoro pol druha tisícročia?
DNA je uzatvorená v kostiach. Aby sme sa k nej dostali, musíme získať kostrový prášok, ktorý rozpustíme, aby sme uvoľnili DNA a očistili vzorku. A tu sa skrýva jeden problém. DNA je všade, je jej veľmi veľa. Je vo vode, v pôde, vo vzduchu. Všade je ľudská DNA, pretože je nás veľa. Aby sme mohli DNA slovanských predkov skúmať, potrebujeme získať vzorku, ktorá nebola kontaminovaná prostredím. Veľmi dobrý materiál možno získať z lebky z časti spánkovej kosti, z oblasti vnútorného ucha. Práve tu je kostrové tkanivo veľmi husté a tvrdé. Alebo sa používajú zuby.
Koľko kostrového prášku potrebujete?
Na jednu extrakciu je potrebných asi 25 miligramov materiálu, čo je veľmi drobné množstvo. Toto sa rozpustí, očistí, DNA sa namnoží a potom sa sekvenuje. Čiže sa čítajú jednotlivé bázy vrátane mutácií. A potom možno sekvencie porovnávať medzi sebou. V prípade otca a syna bude 50 percent sekvencií rovnakých. Toto percento sa postupne znižuje, ako idete v príbuzenskej línii ďalej. Takto možno porovnávať celé skupiny a sledovať zmeny. K určitým premenám dochádza prirodzene. Ale veľké zmeny v relatívne krátkom čase a priestore vám naznačujú migráciu ľudí.
To všetko si vyžaduje analýzu veľkého množstva dát. Pomáha vám umelá inteligencia?
V našom prípade je veľmi dôležité, aby sme vedeli celkom jasne preukázať, ako sme sa k daným výsledkom dopracovali. Potrebujeme rozumieť celému procesu analýzy. Preto nemôžeme pracovať s technológiou, ktorej spôsoby rozhodovania a analyzovania dát sú pred nami skryté v blackboxe (čiernej skrinke, ide o jednu z problematických čŕt umelej inteligencie, robí rozhodnutia, no ľudia netušia, na základe čoho tieto rozhodnutia urobila, dáta vstupujú dnu, dáta vystupujú von, ale proces medzi tým je pre užívateľov zastretý tajomstvom ako v čiernej skrinke, pozn. red.). Mali by sme síce nejaké dáta, ale ak by sme nevedeli, akým spôsobom sme sa k nim prepracovali, mohlo by to viesť k chybám. Ale možno sa to v budúcnosti zmení. Určite sú aplikácie v rámci genetickej analýzy, kde je umelá inteligencia vhodná, ale v prípade genetickej analýzy ako celku je zatiaľ lepšie celý proces sledovať.
Aký je váš pohľad do budúcnosti? Čo ďalšie by ste chceli odhaliť o Slovanoch?
Už sme sa zhovárali o tom, že na Morave a povedzme v česko-slovenskom priestore nie je veľa dát. A to je niečo, na čom pracujeme aj s kolegami archeológmi z Nitry. Obdobie Veľkej Moravy nám umožňuje študovať sociálnu štruktúru, vzťahy so skorším aj s nasledujúcim obdobím. Na Slovensku to je obzvlášť zaujímavé.
Prečo?
Slovenskom prechádzala hranica rímskeho sveta aj germánskeho sveta. Hranice predstavujú predovšetkým kontakty, pohyb. To znamená komplikovanejšie dejiny. A to môže priniesť pozoruhodné výsledky.
Zuzana Hofmanová
Archeogenetička. Venuje sa výskumu v Inštitúte Maxa Plancka v Lipsku v Nemecku, ktorý vedie držiteľ Nobelovej ceny za rok 2022 Svante Pääbo. Pôsobí aj v Ústave archeológie a muzeológie Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne v Českej republike.
