Veľa ľudí nielen Slovensku si myslí, že Židia majú príliš veľa moci, ale veria ešte aj konšpiráciám, že riadia vlády. Čo by ste im odkázali?
Podľa posledného sčítania obyvateľov na Slovensku tu žije iba približne 2-tisíc Židov, takže tvoríme veľmi malú komunitu. Už tento samotný fakt dokazuje, že neexistuje ani len možnosť, aby Židia niekoho riadili. Ďalšia vec je tá, že v prevažnej miere ide o starých ľudí. Uvádzam to ako detail, pričom zdôrazňujem, že reči o židovskej nadvláde sú absolútny nezmysel.
Z čoho môžu vyplývať tieto konšpirácie?
Veľa ľudí nehľadá fakty. Respektíve sa nimi nechcú zaoberať. Často im stačí emócia – strhnúť sa nejakou falošnou predstavou, uspokojiť sa so skratkovitým vysvetlením vlastného názoru. Zvlášť náchylní uveriť konšpiračným teóriám sú ľudia so slabším kritickým myslením. Poviem to natvrdo: majú nízku úroveň vzdelania, prípadne sú frustrovaní, trápi ich momentálna situácia, a preto hľadajú skratkovité vysvetlenia, ktoré sa vôbec nezakladajú na pravde.
Čítajte viac Slovenka prežila štyri koncentračné tábory, jej spomienky približuje nová kniha. Niekedy cítim ešte aj pach geta, hovorí pamätníčka
V posledných mesiacoch si mnohí všímali dianie na Blízkom východe. Páchal Izrael genocídu v Pásme Gazy alebo postupoval tak, aby primerane bránil svoje bezpečnostné záujmy?
Vojny sú zlé, zomierajú v nich ľudia. Chvalabohu, že v Gaze už nastalo prímerie. Je to nádej do budúcnosti. Každá vojna prináša vyhrotené interpretácie zo všetkých možných strán. V tomto prípade treba pripomenúť, že 7. októbra 2023 teroristi spáchali bezprecedentné útoky. To bola genocída na území židovského štátu, keď zabíjali a unášali účastníkov hudobného festivalu. Zomierali mladí ľudia, ktorí sa prišli zabaviť. Uniesli viac ako 200 rukojemníkov. Je nevyhnutné poukázať na nepísanú zmluvu medzi štátom Izrael a jeho občanmi: štát sa postará o každého svojho občana. Bola povinnosť Izraela oslobodiť všetkých rukojemníkov. Od prvej chvíle až po prepustenie unesených na slobodu Izrael netvrdil nič iné, ako to, že prestane bojovať a oslobodzovať ich, keď mu Hamas vráti jeho občanov. Izraelská vláda nemohla porušiť túto nepísanú zmluvu, pretože na nej stojí a padá štátnosť. Horor, ktorý unesení prežívali dva roky, sa dotkol všetkých Židov. Nielen v Izraeli, ale po celom svete.
Čím sú Židia špecifickí?
Vzdelanie je u Židov priorita. Židovské matky vedú svoje deti odmalička k vzdelaniu. Tradujú sa vtipy, že trojročný Áron je budúci pán doktor… Zdôverím sa, že v našej rodine bola neprípustná myšlienka, že by som v dospelosti manuálne pracoval, že by som predčasne ukončil svoje vzdelávanie strednou školou. Môže to súvisieť s traumou zo strašnej minulosti. Z holokaustu. Keď človek potrebuje utiecť, vzdelanie je jediné, čo si istotne dokáže vziať. Iné špecifikum vyplýva zo skutočnosti, že Židia na celom svete žijú ako menšina. Samozrejme, že s výnimkou Izraela.
Čo má toto špecifikum spoločné so životom v menšine?
Príslušníci menšín zvyknú byť úspešnejší v spoločnosti v porovnaní s väčšinovým obyvateľstvom. Keď ste v menšine, musíte prejaviť silnejšiu vôľu presadiť sa, vynaložiť viac energie. U Židov to ešte umocňuje ohrozenie antisemitizmom. Kto chce niečo dokázať, musí urobiť oveľa viac. Židia bývajú od narodenia vytláčaní z hlavného prúdu v spoločnosti, preto sa naučili žiť mimo neho. Zvykli sme si na život s tým, že čelíme silnejšej kritike, a preto máme väčšiu odolnosť.
Čítajte viac Eva Neumannová: Moje vlasy som našla vo veciach po mame
Pristavme sa pri antisemitizme. Pri slovenskom, ale ešte v 19. storočí. Použijem niekoľko citátov z knihy s názvom Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia, ktorú v roku 1896 napísal Adolf Peter Záturecký. „Žid krstený – vlk skrotený. Židovská úžera kresťanov zožiera. Žid všetko predá, aj dušu." Vyplýval vtedajší antisemitizmus aj z toho, že Židom sa v Uhorsku darilo?
Mohlo ísť o jednu z príčin, ale antisemitizmus prenasleduje Židov tisícročia. Boli iní, nepoznaní. Ľudia si démonizujú iných ľudí, ktorých nepoznajú alebo majú voči nim predsudky. Je to však skôr otázka pre sociológov alebo historikov.
V zozname povinného čítania pre žiakov stredných škôl sa holokauste nenachádza nič z literatúry faktu. Iba román Rudolfa Jašíka Námestie svätej Alžbety. Stálo by za to zaradiť tam jednu z kníh slovenských Židov Rudolfa Vrbu a Alfréda Wetzlera, ktorí utiekli z koncentračného táboru v Auschwitzi a podali svetu svedectvo o masovom vraždení Židov?
Ďakujem za zaujímavý podnet. Mladí ľudia sú naša budúcnosť. Čo do našich detí investujeme, to sa nám vráti, a vzdelanie je strategická záležitosť z pohľadu štátu, ktorá predurčuje budúcnosť. Aj kvôli tomu, aby sme nemali v spoločnosti antisemitov. Historickú pamäť treba uchovávať, učiť mladých o hrôzach minulosti a viesť ich k ľudskosti. Veď čo zlyhalo v období holokaustu? Ľudskosť.
Čítajte viac Jedinečný príbeh záchrany. Na budove visela gigantická vlajka s hákovým krížom, v pivnici sa skrývali aj Židia zo Slovenska
V takom prípade by asi bolo prospešné pripomínať školákom aj svetlé stránky strašnej minulosti. Nežidov, ktorí nezištne zachránili Židov pred takmer istou smrťou v nacistických koncentračných táboroch.
Súhlasím. Slovensko má viac ako 600 ocenených vyznamenaním Spravodlivý medzi národmi, ktoré udeľuje štát Izrael záchrancom Židov. Boli to obdivuhodní hrdinovia. Skutočne riskovali vlastný život, aby zachránil život iným ľuďom. Mali by sme všetci o nich viac hovoriť, aby ich príbehy statočnosti nezostali zapadnuté prachom. Potrebujeme hrdinov. Štátnosť je postavená nielen na svojich symboloch, ako sú hymna a vlajka. Štátnosť je aj o hrdinoch. A nielen o tých, čo bojovali počas druhej svetovej vojny, ale aj o tých, čo bez zbrane v ruke zachraňovali život iným. Každý ľudský život je podľa judaizmu jedinečný. My Židia hovoríme, že zachránil si jeden život, zachránil si celý svet. Prečo? Lebo zachraňuješ aj ostatných, ktorí z toho konkrétneho života ešte len majú prísť na tento svet.
Stretáva sa vaša komunita so záujmom o prestúpenie na židovskú vieru?
Vyskytujú sa prípady najmä v dôsledku zmiešaných manželských párov. Samozrejme, že posúdenie žiadosti býva jednoduchšie u liberálneho rabína ako u ortodoxného rabína. V našej komunite sme tolerantní, nerobíme rozdiel medzi Židmi po matke alebo po otcovi. Sme viac liberálni než konzervatívni. Mimochodom, moja manželka je katolíčka. Robievame veľké kompromisy, napríklad čo sa týka stravovacích návykov. Tešíme sa z každého jedného Žida, všetky našej náboženské obce sú otvorené Židom aj po otcovi. Podľa judaizmu sa viera dedí po matke, ale štát Izrael sa riadi tým, že právo návratu má každý Žid, aj ten po otcovi. Viete, z čoho to pramení?
Nie.
Zo strašnej minulosti, že keď títo ľudia boli „dobrí do plynu" podľa rasových zákonov, tak potom sú dobrí aj pre nás. Znamená to, že keď niekto zistí svoj židovský pôvod až u starých rodičov, u nás nájde otvorenú náruč. Vítame ich, tešíme sa z nich, stávajú sa plnoprávnymi členmi našej komunity. Ošetrené to máme v stanovách náboženských obcí.
Čítajte viac Tancovala som pre Mengeleho. Mamu mi poslal do plynu
Kedysi napriek zdôrazňovanej zbožnosti a láske k blížnemu bývali v rodinách rozkoly, keď sa evanjelik chcel zosobášiť s katolíčkou. Určite sa niečo podobné vyskytovalo u Židov. Sú v tomto smere tolerantní na Slovensku v súčasnosti?
Zopakujem slová o tolerancii v prípade zmiešaných manželstiev. Povedal by som, že žijeme moderným judaizmom, čím vlastne na otázku jasne odpovedám. Čo urobíte, keď sa mladý muž a mladá žena do seba zaľúbia? Láske nemôže zabrániť nijaké náboženstvo, žiadna dogma. Neexistuje taká silná viera nikde na celom svete, ktorá by láske postavila bariéru.
Keď vznikla samostatná Slovenská republika, v zahraničí existovali obavy, či takpovediac niečo neprevezme z ideológie vojnového slovenského štátu na čele s Jozefom Tisom. Je teraz situácia opačná v súvislosti s bezpečným životom Židov, keď sa pozrieme na bujný antisemitizmus v mnohých západoeurópskych krajinách?
Najprv k prvej časti otázky. Boli obavy a niekde pretrvali, aby sa to nezvrhlo, pretože Slovensko má fašistickú minulosť. Je to biľag na slovenskej histórii. Na našich dejinách. Hovorím o našich, pretože aj ja sa profilujem ako Slovák, nielen ako Žid. Objavili sa politici, ktorí chceli vyrásť na téme antisemitizmu. Usilovali sa budovať si na tom kariéru, ale nenašli ohlas. Viete prečo ho nenašli?
Povedzte.
Lebo bežný Slovák ani nepozná Žida. Nevedel si personifikovať, koho má nenávidieť. Politik ponúkne terč nenávisti, ale musí to byť niekto, koho si stotožníte. Dá sa vyvolať nenávisť voči niekomu imaginárnemu, ale nebude fungovať, keď neexistujú konkrétne tváre. Teraz k druhej časti otázky.
Čítajte viac Musel som sa hrať medzi mŕtvolami. A prežil som iba zázrakom
Dáte mi v odpovedi za pravdu alebo nie?
<Ak>Bohužiaľ, západná časť Európy je zmietaná antisemitizmom. A poviem to natvrdo, pričom moje slová potvrdzujú štatistiky: je to v priamej úmere s veľkosťou moslimskej populácie v jednotlivých štátoch. Ťažko sa mi to vyslovuje, ale ide o realitu. V štátoch, kde enormne narástol počet moslimov, výrazne stúpol aj počet prípadov antisemitizmu.
Zmienili ste sa o tom, že váš názor podporujú štatistky. Môžete to konkretizovať?
Od 7. októbra 2023, keď teroristi spáchali masaker v Izraeli, do januára 2024 stúpol počet antisemitských incidentov v Európe až o 300 percent. Extrémne viac takýchto prípadov sa vyskytlo tam, kde žije väčšia komunita moslimov. Naopak, na Slovensku ich je málo. A tí, čo sa hlásia k islamu, v prevažnej miere sem prišli pred tromi-štyrmi desaťročiami. Ako študenti, čiže ide o vzdelaných ľudí, ktorí zostali žiť na Slovensku. Často lekári, inžinieri. Moslimovia, ktorí si tu našli manželku alebo manžela. Moslimov je to málo aj preto, že Slovensko nepoznačila silná migračná vlna, ktorá v Európe vrcholila v rokoch 2015 a 2016. Títo ľudia priniesli nielen svoju kultúru, ale tiež vlastnú predstavu o práve do západnej Európy. Jeden z dôsledkov je ten, že v tamojších metropolách Židia radšej nijako nedávajú na verejnosti najavo svoju príslušnosť. V opačnom prípade by riskovali priamu konfrontáciu s antisemitizmom. Zvlášť vo Francúzsku existuje tendencia smerujúca k islamizácii a pritom ide o prísne sekulárnu republiku. Nečudo, že ročne stadiaľ emigruje 3-tisíc až 4-tisíc Židov. Zaznamenal som už dokonca údaj až 6-tisíc za jeden rok. Naopak, Židia na Slovensku majú neporovnateľne jednoduchší život. A platí to nielen o našej krajine v strednej a východnej Európe.
Prečo?
Ide napríklad aj o Poľsko a Maďarsko. V ostatných rokoch sa stali vyhľadávanými destináciami z pohľadu západoeurópskych Židov. Sťahujú sa do tamojších metropol, pretože v nich nachádzajú relatívny pokoj. Uvediem príklad. V lete tohto roku som navštívil Krakov. Tamojšia židovská komunita mala pred desiatimi rokmi 100 členov. V súčasnosti žije v tomto poľskom meste už 1 100 Židov. Prišli zo západnej Európy vrátane Francúzska, kde je antisemitizmus na nebezpečnom vzostupe.
Mohli by emigrovať aj do Izraela.
Sú to Židia, ktorí sa cítia byť nerozlučne spojení s Európou. Čiže v prvom rade sú Európania. Napriek tomu, že ako Židia majú právo návratu do Izraela. Chcú zostať žiť v Európe. Podobne sa kedysi rozhodli moji predkovia napriek všetkému zlému, čo tu prežili. Puto dokáže byť najsilnejšie. Ja by som už nedokázal žiť inde, Slovensko je môj večný domov. Neodídem. Narodil som sa tu, mám tu priateľov, aj keď po 7. októbri 2023 som vykonal inventúru v priateľstvách.
