Prečo by sme mali deti vyhnať zo školy von?
V prvom rade preto, lebo pohybu majú čoraz menej. Vychádza to aj podľa posledného prieskumu, ktorý prebiehal v Kanade a jeho autorky nedávno navštívili náš festival Hurá von! v Zaježovej. Jednoznačne vyšlo, že deti pohyb vonku potrebujú. Už dve hodiny denne, respektíve 14 hodín týždenne, ktoré sú prepojené s nejakou fyzickou aktivitou, prinášajú významné výhody pre život mladých.
Výrazne to zvyšuje odolnosť a radosť zo života, kvalitu života. Hovoria o tom vedecké výskumy.
Aké?
Výrazne to zvyšuje odolnosť a radosť zo života, kvalitu života. Hovoria o tom vedecké výskumy, lenže vidíme to aj v praxi v našej platforme Hurá von! Deti, ktoré sú často vonku, sa učia ľahšie a – komplexnejšie. Pretože v prírode postupujú bádateľsky, objavujú, overujú si fakty, ktoré nie sú vytrhnuté z kontextu, ale týkajú sa ich života a toho, čo sa v prírode a prostredí reálne odohráva.
Chýba mladým radosť zo života?
Ide o vážny problém. Odborníci už dlhé obdobie, od pandémie, upozorňujú, že mentálne zdravie sa zhoršuje. A to nielen u mladých. Jednou z príčin môže byť aj to, že sa prehlbuje strata kontaktu s prírodou. Hoci príroda nám ľuďom odjakživa poskytovala všetko potrebné pre život, dnes sme už od nej odpojení. Sme v tesnejšom kontakte s digitálnym svetom ako s ňou.
Koľko času trávia dnešné deti vonku? Pred pár rokmi rezonovala štúdia, podľa ktorej deti trávili vonku menej času ako väzni.
Išlo o medzinárodný prieskum, v ktorom vyšlo, že to bolo asi 30 minút. V USA, ale aj v Európe boli čísla veľmi podobné. Na Slovensku sa takýto prieskum zatiaľ nerealizoval, ale môžeme sa pozrieť na dáta z prieskumu v Česku. Tie naznačujú, že deti sú vonku menej ako hodinu denne. A to je veľmi málo. Niektoré to doženú cez víkend, ak sa im venujú rodičia. Ale ak sa im nevenujú… Aj drvivá väčšina krúžkov sa odohráva vnútri. Ak deti miesto výletov trávia víkendy v nákupných centrách, tak sa naozaj nemajú kedy dostať von.
Ako sa prejaví chýbajúci kontakt s prírodou už od malého veku?
Nie som psychológ ani terapeut, ale vieme sa pozrieť na opačný efekt – čo sa stane, keď deti kontakt s prírodou majú. Podľa prieskumov sú oveľa citlivejšie. Nielen k svojmu okoliu, ale aj k rozhodnutiam, ktoré robia neskôr ako dospelí. Ak si vzťah k prírode upevnili už detstve alebo v tínedžerskom veku, stávajú sa z nich aktívnejší občania.
Môže mať teda „odprírodnenie“ hlboké celospoločenské dôsledky?
Dovolím si tvrdiť, že áno. Na festivale Hurá von! zaznela počas diskusie veľmi zaujímavá vec. Čelíme dnes viacerým krízam a jednou z nich je klimatická zmena. A tá je prepojená s tým, ako vnímame svoje prostredie, svoje okolie. Práve od toho sa odvíja naša ochota meniť svoje návyky, ale aj meniť národné či globálne politiky. Lenže ľudia sú dnes veľmi pasívni. Pokiaľ nám nehorí za pätami, nikto nie je ochotný nič urobiť. Môže to byť dôsledok toho, že nemáme intenzívne vybudovaný vzťah k nášmu prostrediu. Väčšina ľudí dnes robí rozhodnutia len na základe sprostredkovaných informácií. Lenže úplne inak sa na klimatickú zmenu pozerá človek, ktorý veľa toho sám odpozoroval v prírode, ktorý porozumel tomu, ako v nej mnohé veci fungujú. Toto má podľa môjho názoru veľký dosah na to, akým spôsobom dokážeme riešiť problémy. A či sme vôbec ochotní ich riešiť.
Keď som robil reportáž o lesných škôlkach, čakal som, že ich podstatou je naučiť deti čo najviac o prírode. Všade však učiteľky zdôrazňovali, že sa snažia deti naučiť čo najviac o sebe. Ak sa vyhýbame prírode, strácame kontakt sami so sebou?
Práve na jednom z workshopov v rámci festivalu sme sa venovali fínskemu konceptu lesnej mysle. Snaží sa ľuďom pripomenúť, že prepojenie s prírodou je pre nás esenciálne. Je potrebné rozvíjať vnímavosť, všímať si, čo sa v prírode deje, ale aj ako sa v nej cítime. Takto sa môžeme vrátiť k hlbšiemu vnímaniu toho, čo skutočne potrebujeme.
Čítajte viac Kde vychovať odvážnych a zodpovedných? V lese
Kedy ste si toto všetko začali uvedomovať vy?
Došlo mi to neskoro… Ale na prvom stupni sme mali skvelú učiteľku. Bola láskavá, ale i prísna. A zabezpečovala nám zážitky v prírode. Pamätám si, že sme boli v škole v prírode trikrát ročne. Na jeseň, v zime aj na jar. Doteraz si pamätám všetko, čo som sa tam naučila. Spomínam to aj preto, že nemusíme ísť objavovať niečo nové do Fínska. Možno sa len stačí vrátiť k tomu, čo u nás už dávnejšie fungovalo. Deti kedysi chodili viac von aj v rámci školy, aj mimo nej. Je to však aj o nastavení rodičov a začína sa to už počas výchovy v ranom detstve. Či dovolíte dieťaťu prekonávať hranice, posilňovať odolnosť, nechať ho hrať sa na nie úplne bezpečných miestach. Loziť po stromoch, testovať zručnosť. Ak toto dieťaťu nedoprajete, ťažko sa to dobieha v neskoršom veku, aj keď to nie je nemožné. Pamätám si, ako sme sa s bratrancami naháňali na bicykloch, nikto o nás nevedel celý deň, nikto neriešil pitný režim. Prišli sme večer hladní, babka nám dala jesť a bolo vybavené. Toto dnešné deti nezažívajú. Pritom ide o kľúčové veci, ktoré pomáhajú budovať odolnosť, zodpovednosť, cieľavedomosť. Dnes sa to napríklad snaží v školách rozvíjať program DofE.
Čo sa deje s deťmi počas školských hodín, ktoré trávia vonku?
V skúsenostiach, ktoré nazbierali už stovky učiteľov na Slovensku, sa ukazuje jeden zaujímavý benefit. Učitelia často objavia u detí talenty, ktoré nemajú šancu spoznať v triede. Napríklad žiaci, ktorí možno nemajú ten najlepší prospech, môžu mať výborný prehľad o mineráloch, chrobákoch alebo druhoch stromov. To všetko sú veci, ktoré je v triede ťažšie spoznať. A práve týmto deťom potom môže byť dopriate uznanie, ktoré by v triede nedosiahli. Outdoorové vzdelávanie sa dá výborne prepojiť s modernými technológiami, objavíte ich zmysluplné využitie pri orientácii, meraní, spoznávaní prostredia vôkol seba. Ale napokon už len to, že deti dýchajú čerstvý vzduch, sú v kontakte so zeleňou, už to prináša väčšiu harmóniu. A to nielen deťom, ale i učiteľom. Mnohí sa môžu cítiť unavení, či dokonca vyhorení z neustále sa opakujúceho kolobehu. Práve výučba vonku im môže ponúknuť novú perspektívu, nové myšlienky, nové metódy učenia.
Foto: Archív CEEV Živica
Môžu byť deti, ktoré sa učia vonku, lepšie v matematike?
Aj nové vzdelávacie kurikulum trochu upúšťa od výkonu a orientuje sa viac na to, aby deti rozumeli tomu, čo sa učia, aby v tom nachádzali a dokázali poznatky prakticky využiť. Takže, ak sa pýtate, či outdoorové vzdelávanie dokáže zlepšiť výsledky žiakov, odpoveď bude závisieť od toho, čo si stanovíme ako cieľ. Je napríklad overené, že matematika vonku je veľmi praktická, zážitková. No najmä – dokáže deti nadchnúť pre matematiku. Ak sa toto podarí, je potom oveľa jednoduchšie preniesť pozornosť žiakov aj na témy, ktoré nie sú jednoduché. To isté platí aj pre fyziku, chémiu. Ak ich učíme vonku, dokážu doslova očariť žiakov, a tí si vytvoria lepší vzťah k predmetu. Takže odpoveď na vašu otázku znie – nevieme. Nemáme dáta. Ale vieme, že učenie vonku dokáže prebudiť záujem aj vnútornú motiváciu učiť sa. A to je veľmi dôležité.
Aký vplyv má učenie vonku na mozog?
Výskumy hovoria o tom, že podpora motoriky, zapájanie všetkých zmyslov, pohyb po nerovnom teréne majú významný vplyv na rozvoj mozgu. A môžem to potvrdiť aj na príklade mojich synov. Odmalička liezli po všetkom možnom, po odkvapových žľaboch, preliezali dvojmetrovú bránu, keď si zabudli kľúče. Nikdy nemali nič zlomené a určite to vplývalo na ich šikovnosť aj motoriku. Uvidíme, ako to bude s ich ďalšími zručnosťami, možno budú vedieť lepšie vyhodnocovať riziká. Určite vedia ľahšie prekonávať prekážky.
Foto: Archív CEEV Živica
V ktorých krajinách sa to darí meniť týmto smerom?
Nadviažem na Fínsko, ktoré sme nedávno navštívili a ktorého sa dotýka aj program Erasmus. Veľmi sa mi páči, že vo Fínsku neriešia počasie. Či prší, alebo sneží, učia sa vonku. Teplotný limit je mínus 15. Ak si to škola takto nastaví, rodičia v komunite to akceptujú. U nás to však často stroskotá u rodičov. Snažia sa deti chrániť, lenže učitelia majú potom limitovaný priestor na skúšanie nových prístupov.
Ako sa učenie vonku presadzuje na Slovensku?
Naša platforma Hurá von! sa tomu venuje už päť rokov a môžem povedať, že záujem učiteľov aj riaditeľov o tento druh vzdelávania enormne rastie. Možno tomu pomohlo aj to, že outdoorové vzdelávanie sa oficiálne objavilo aj v novom vzdelávacom kurikulu. Musím prezradiť, že učitelia, ktorí sa zapojili, sú veselé povahy. Neboja sa experimentov, sú otvorení novým spôsobom a veľa z nich má rado pohyb v prírode. Rozbehli sme aj spoluprácu s niektorými samosprávnymi krajmi, ktoré pochopili, že outdoorová výučba sa netýka len základných škôl, ale je aj pre stredoškolákov.
Používajú slovenskí učitelia prístupy, ktoré prekvapili aj vás?
Áno, vždy ma veľmi milo prekvapí, keď sa učitelia s deťmi otužujú, chodia vonku bosí, aj keď nie je 30 stupňov. Alebo ich brávajú k jazeru, aby spoločne niečo ulovili, a neboja sa pritom zamokriť.
Čítajte aj Viac dejepisu, matematiky? Alebo spevu?
Ako sa učenie vonku rozbiehalo počas pandémie?
Niektoré školy boli zhrozené. Výučba vonku? To si máme dať vo februári lavice von? Niekde nepochopili, že výučba vonku nie je o sedení v laviciach, je o úplne inej metodike. O pohybe, o spolupráci v skupinách, o bádaní. Že to má veľmi málo spoločného s klasickou výučbou v triedach.
Mohli by ste pre lepšiu predstavu opísať, ako môžu učitelia pracovať vonku bez tabule a klasických pomôcok?
Jedna z najobľúbenejších aktivít je slepá mapa. Namiesto toho, aby v lavici kreslili hranice Slovenska, vyjdú žiaci von a skúsia si vytvoriť reálnu mapu v určitej mierke. Napríklad sa povie, že mapa môže byť široká najviac jednu siahu. Študenti musia vedieť, čo je to siaha. Musia vedieť orientovať mapu na sever, musia správne v teréne určiť svetové strany. A potom si z rôznych prírodných materiálov, ktoré nájdu vonku, poskladajú hranice Slovenska. Vyznačia významné mestá, národné parky, nížiny, rieky, zadanie si môžu ďalej rozvíjať podľa seba. Môžu si zadávať úlohy – kde pramení najdlhšia rieka, v ktorom meste sídli najstaršia univerzita, môžu to byť otázky, ktoré súvisia s históriou, kultúrou, priemyslom. To všetko rozvíjate vonku na školskom pozemku pomocou šišiek, ihličia, konárov. Pomocou jednoduchých zážitkov si viete zopakovať alebo upevniť vedomosti, ktoré ste prebrali. Alebo sa dozviete niečo nové, zaujímavé. Pretože pracujete v skupinách a každý vie niečo iné.
Foto: Uľa Mičovská
Dá sa hocijaký predmet učiť vonku?
My tvrdíme, že áno. Aj keď existujú určité limity. Väčšinou sa ozývajú chemikári, že oni musia predsa naučiť žiakov štruktúrne vzorce a že to sa vonku nedá… Ale často sa práve z tých chemikárov stanú tí najviac nadšení učitelia. Lebo vidia, že vďaka outdoorovej výučbe vedia vzbudiť záujem u detí. Iste, niektoré témy sa von preniesť nedajú, ale vonku možno uskutočniť skvelé pokusy, môžete si overovať fyzikálne zákony, vonku si môžete v bezpečných podmienkach dovoliť aj menšie výbuchy a to deti priťahuje. Vo fyzike dokážete vonku skvelo učiť optiku, môžete sa hrať s uhlom dopadu svetelného lúča. Podobné podmienky síce možno simulovať aj v triede, ale vonku je to zaujímavejšie. Polovica výučby vonku sa týka prírodných vied. Kde inde by sa mali učiť ako v prírode? Ale aj informatika. Existujú skvelé aplikácie v mobiloch, pomocou ktorých môžete zbierať dáta o biodiverzite, sledovať nočnú oblohu a podobne.
Ivana Poláčková
Riaditeľka Živice. Pôsobila v biznise aj v školstve. Environmentálne-vzdelávacím projektom sa venuje od roku 2000. Vedie platformu Hurá von!, ktorá podporuje zážitkové učenie vonku na školách.
