Kedy začne Slovensko riešiť skutočné problémy, napríklad toxický svetový rekord?

Spolu s americkými kolegami ste nedávno dokázali, že u slovenských detí pod vplyvom PCB látok ešte v maternici dochádza k zmenám v expresii génov. Čo to znamená?

Dieťa by sa malo v maternici vyvíjať v absolútne chránenom priestore. Placenta funguje takým spôsobom, že to dobré, čo dieťa pre svoj rast potrebuje, púšťa. Čo, naopak, dieťa nepotrebuje a čo mu môže uškodiť, to zadrží. Potvrdili sme, že placenta nedokáže škodlivému vplyvu PCB látok zabrániť. Vzorky zo Slovenska sme odoslali do Washingtonu, na Howardovu univerzitu, kde ich skúmali najmodernejšími a veľmi drahými metódami. Zistili, že skutočne už v prenatálnom období, počas pobytu plodu v maternici dochádza k zmenám v expresii génov.

O aké gény ide?

Sú to napríklad gény, ktoré ovládajú metabolické procesy, imunitu, ochranu pred cudzorodými látkami, ale aj mnohé ďalšie.

Čo hrozí dieťaťu?

Odcitujem priamo zo záverov štúdie: je možné, že tieto zmeny v expresii génov zohrávajú kľúčovú úlohu pri rozvoji spektra chorôb a porúch, ktoré zahŕňajú napríklad kardiovaskulárne choroby alebo rakovinu, a to u populácie, ktorá bola exponovaná PCB látkam. Dokonca tieto analýzy ukazujú na možné špecifické účinky na jednotlivé orgány.

Čítajte viac Zabudnutý jed

Potvrdili to aj iné štúdie?

Naša štúdia je zatiaľ ojedinelá. Na spočítanie všetkých doterajších prác vám postačia prsty na jednej ruke.

Čo z toho plynie pre zdravie obyvateľstva?

Ak sú ľudia vystavení PCB látkam, ale aj ďalším škodlivinám, napríklad PFAS či ftalátom, prispieva to k zvýšeniu výskytu niektorých chorôb. Ich incidencia je pritom na Slovensku vyššia ako v iných krajinách. Na Slovensku sa nám napríklad podarilo ukázať vzťah medzi PCB látkami a výskytom cukrovky, patrili sme k prvým, ktorí priniesli dáta a štatisticky to dokázali. Tieto „naše“ výsledky zahraničné výskumy hojne citovali a potom sa doslova roztrhlo vrece s ďalšími prácami, ktoré naše poznatky potvrdzovali.

Čo všetko PCB látky ovplyvňujú?

Ak to mám zúžiť len na to, čo sme pozorovali s kolegami, začal by som neuropsychickými problémami. Zmeny v IQ, zmeny v psychickom vývoji detí, čo sme veľmi dobre zdokumentovali v celom rade publikácií. Zmeny v reakčnom čase. Vyšetrovali sme sluch u detí a zistili sme vplyv PCB látok na vnútorné ucho. Dovtedy sa tento vplyv pozoroval iba pri zvieratách, my sme boli prví, ktorí ho opísali u ľudí. Do svetovej literatúry sme zaviedli nový pojem – environmental ototoxicant (toxická látka v životnom prostredí poškodzujúca sluch). Zistili sme totiž, že aj pri nízkej, ale dlhotrvajúcej expozícii tieto látky spôsobujú poškodenie sluchu. Ďalej sme ukázali, že u exponovaných detí je zmenená odpoveď imunitného systému na očkovanie, napríklad proti TBC.

Čítajte aj Toxické vajíčka aj potok ohrozujú zdravie. Ako to súvisí so spaľovaním odpadu?

Je očkovanie proti TBC menej účinné?

Presne tak. Tiež sme zistili, že dochádza k výrazným zmenám v celom metabolizme hormónov štítnej žľazy, ale zmenila sa aj samotná štítna žľaza. Vplyvom PCB látok sa – zmenší. Ale to som stále vymenoval iba časť z vplyvov, ktoré vedci zistili.

V čom spočíva zákernosť PCB látok?

Jedno vedecké sympózium, ktoré sa venovalo PCB látkam, malo výstižné motto v latinčine, ktoré by sa dalo preložiť takto: kvapka vymieľa kameň nie silou, ale častým padaním. A to veľmi dobre charakterizuje pôsobenie PCB látok. Motto použil organizátor sympózia Larry Robertson, jeden z najvýznamnejších amerických bádateľov v tejto sfére. Skutočne stačí veľmi malé množstvo PCB látok, ktoré ak na človeka pôsobí dlhodobo, má to devastačné účinky na zdravie.

Už je to niekoľko desaťročí, čo sa svet vážne zaoberá PCB látkami. Čo však zrazu vyvolalo väčší záujem na prelome milénií?

Intenzívny záujem sa rozprúdil ešte koncom minulého tisícročia. Mnohí, ktorí sa zaoberali toxikológiou olova, prešli na problematiku PCB. Napríklad známy nemecký toxikológ profesor Gerhard Winneke. Ale aj medzinárodné inštitúcie vrátane Európskej únie či americké Národné inštitúty zdravia (NIH) v tomto období venovali značné prostriedky na štúdium PCB látok. Na Slovensku sme začali v deväťdesiatych rokoch, konkrétne to boli Anton Kočan a Pavel Langer a ich spolupracovníci. Zlom nastal v roku 2000, v rámci piateho rámcového programu EÚ, ako prvá bola štúdia na dospelých a osem-deväťročných deťoch. Zrazu mi zatelefonovala profesorka Irva Hertz-Picciotto z Kalifornskej univerzity v Davise a ponúkla mi spoluprácu s vyšetrením novorodencov. V tom čase sa nám zrazu sypali veľmi dobré ponuky na spoluprácu od renomovaných odborníkov, Ake Bergmann zo Švédska, Martin van den Berg z Holandska, Vlado Bencko z Prahy a ďalší. Podarilo sa nám nazbierať množstvo dôkazov o škodlivosti PCB látok.

Štokholmský dohovor z roku 2001 zaväzoval krajiny, aby eliminovali všetky zdroje PCB látok. Slovensku sa tento záväzok dosiaľ nepodarilo splniť, hoci lehota uplynula v roku 2010. Ako sú na tom iné krajiny?

V ostatných krajinách došlo skutočne k výraznému zníženiu PCB látok u ľudí na minimálnu úroveň, ktorú možno tolerovať. A to má pre Slovensko ďalší dôsledok. Západné krajiny vďaka tomu prestali mať záujem o ďalšie intenzívne štúdium vplyvov PCB látok. A to sa odzrkadlilo v tom, že aj ďalšie projekty v rámci EÚ, ktoré sledujú škodliviny v tele človeka, sa už PCB látkami nezaoberajú. Týka sa to napríklad projektov HBM4EU a PARC.

Foto: Andrej Barát

odkalisko Poša, PCB látky Odkalisko Poša, z ktorého sa PCB látky uvoľňujú do okolitého prostredia.

Čo z toho nakoniec vyplýva pre našu krajinu?

Že Slovensko a do určitej miery aj Česko by mali mať primárny záujem o problematiku PCB! Obyvateľstvo Slovenska a Česka je stále na čele svetového rebríčka v množstve PCB látok v tele. Obyvatelia všetkých západných krajín majú toho veľmi málo. Malo by byť našou prioritou to vyriešiť. Toto dokumentovala aj medzinárodná štúdia o PCB v materskom mlieku z roku 2017. Pri veľmi pomalom vylučovaní PCB z tela sa táto hodnota dodnes asi veľmi nezmenila.

V lete tohto roka sa však už začali konečne vyvážať PCB látky z areálu Chemko Strážske, aby sa zničili v rakúskej spaľovni…

…je to veľmi záslužné, ale stačiť to nebude.

Ako to?

Najlepšie to vysvetlíme na príklade rieky Hudson v USA, ktorú by sme mohli porovnávať trebárs s Dunajom. Veľká fabrika General Electric vypúšťala do tejto rieky obrovské množstvo PCB látok (plnila nimi transformátory). V oblasti žilo veľa chudobných ľudí a príslušníkov iných národností, z ktorých mnohí boli odkázaní na lov rýb. Zistilo sa, že veľké množstvo PCB látok zostáva práve v rybách aj v riečnych sedimentoch. Preto sa rozhodlo, že sedimenty sa vybagrujú, niekde sa uložia a následne zlikvidujú. Aj sa to urobilo. Ale nakoniec sa ukázalo, že výsledky nesplnili očakávania (EPA – americká Agentúra pre ochranu životného prostredia aj vo vlaňajšej správe potvrdila, že kontaminácia v povodí rieky Hudson nebola vyriešená, koncentrácie PCB látok naďalej predstavujú hazard pre desaťtisíce ľudí a prírodu, pozn. red.).

Akože to nemohlo stačiť? Veď vybagrovali obrovské množstvo sedimentov.

Aj keď sa to bagruje, kontaminácia sa len premieša a presunie sa na iné miesto. Treba pochopiť jednu vec. PCB látky majú tendenciu viazať sa s pevnými časticami, ale nielen so zložkami sedimentu, s pieskom, s organickým materiálom, ale napríklad aj s pevnými časticami vo vzduchu! Na Slovensku sa stále tvrdí, že hlavným zdrojom expozície PCB látok sú ryby. Že človek je vystavený PCB látkam najmä „jedením“, čiže orálnou cestou. Ale táto domnienka vychádza zo starších amerických poznatkov, ktoré boli nekriticky prenesené na slovenskú populáciu. Porovnávať však odpadový kanál, malý potôčik z Chemka Strážske s riekou Hudson nemožno. Čo dáva nádej, je, že vybagrovanie môže byť časťou úspechu.

Foto: Andrej Barát

Tomáš Trnovec Potvrdili sme, že placenta nedokáže škodlivému vplyvu PCB látok zabrániť, upozorňuje profesor Tomáš Trnovec.

Tak v čom je hlavný problém kontaminácie PCB látkami na Slovensku? Na čo by sa mal štát zamerať?

Mal by si konečne všímať výskumy, ktoré sa robili na Slovensku. Ktoré mali ohlas všade vo svete, len u nás asi nie. Spoľahlivý ukazovateľ kontaminácie a jej zdrojov sa totiž skrýva v krvi človeka. Vyšetrovali sme na Slovensku množstvo vzoriek krvi obyvateľstva a ako prví na svete sme pri ich analýze použili geoštatistickú metódu Kriging s pomocou profesora Maximiliána Strémyho, súčasného rektora Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Je pomenovaná podľa juhoafrického banského inžiniera Danie G. Krigeho, ktorý túto metódu vyvinul, aby sa baníci vedeli dostať čo najlepšie k zdroju zlata. My sme sa s pomocou tejto metódy pokúsili čo najpresnejšie identifikovať zdroj kontaminácie. Údaje sme preniesli do mapy a ukázali sa zaujímavé výsledky. Zistili sme, že expozícia korešponduje s prevládajúcim prúdením vetra od areálu Chemko Strážske. Expozíciu z vody považujem za minimálnu. Práve túto mapu považujem za absolútnu prioritu. Ktokoľvek, kto chce hľadať zdroje expozície a skutočne ich riešiť, mal by sa pozrieť na túto našu mapu. Ale keďže sa doteraz nikto z kompetentných na túto mapu nepozrel a pozornosť sa zameriava stále len na sklad PCB látok, tak sa celý tento obrovský problém rieši iba čiastočne.

Prečo by mala byť krv človeka vhodným ukazovateľom?

Pretože v krvi ľudí môže byť len to, čo sa nachádza v oblasti, kde bývajú, jedia, pijú, dýchajú. Práve biomonitoring je najcennejším ukazovateľom zamorenia. Koncentrácia PCB látok v krvi ľudí je oveľa výrečnejším vodidlom v porovnaní s akýmikoľvek meraniami vo vode či v sedimente. Pretože koncentrácia látok, ktoré sa nachádzajú v krvi, integruje všetky možné spôsoby expozície – vdychovanie, jedenie, pitie, expozíciu cez kožu. Všetko sa nakoniec odzrkadlí v krvi. V areáli Chemko Strážske zostal sklad s PCB látkami, nad týmto skladom je zvernica. Tu sa zobralo niekoľko vzoriek, urobilo sa niekoľko analýz a z toho sa niekto snažil urobiť závery. Ale tie nemajú takmer žiadnu výpovednú hodnotu o skutočnej expozícii.

Čítajte rozhovor Expertka: Predstava, že spaľovne nás zbavia odpadu, je iluzórna

V septembri ste o najnovšom výskume a o pokračujúcom utrpení Slovákov informovali ministra životného prostredia, ministra zdravotníctva, ministra školstva. List bol veľmi stručný, ale obsahoval podstatné vedecké zistenia. Akú ste dostali odpoveď?

Nikto nereagoval. Ani nebude.

Ako viete, že nebude?

Pretože som za tie roky podobný list napísal prakticky každému jednému ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky. Možno by som niekde našiel aj kópie tých listov. Neodpovedal mi nikdy nikto. Absolútne nikoho to nezaujíma… Mám rozpracovanú ešte jednu štúdiu, rád by som ju dokončil ešte predtým, než odídem. Mám 93 rokov… Podieľa sa na nej aj Dana Jurečková, fantastická odborníčka, primárka neonatologického a detského oddelenia nemocnice v Michalovciach. Ona mi od obvodných pediatrov zozbierala záznamy o detskej chorobnosti. Veľmi zaujímavé bolo napríklad sledovať diagnózy, koľkokrát deti potrebovali antibiotiká a iné formy lekárskej pomoci. Vznikla tak vynikajúca databáza, ktorá by už mohla byť čoskoro vonku. Opäť sa potvrdil významný vplyv PCB látok.

Deti na východnom Slovensku, ktoré boli vystavené PCB látkam, viac chorľavejú?

Áno.

PCB látkam sa venujete už štvrťstoročie. Skúmate, upozorňujete, burcujete ministrov. Bez odpovede, bez poctivého riešenia. Čím to je?

Ja neviem… Možno je to o povahe Slovákov. Nevieme si spravovať vlastné veci.

Slováci sa stále dožívajú nižšieho veku, ako je priemer v EÚ. Môže aj to súvisieť s PCB látkami?

V tomto zohráva úlohu veľa rôznych faktorov. Ale akým percentom by dokázali PCB látky prispieť k týmto číslam? Určite je to otázka, ktorou by sme sa mali zaoberať. Mali by sme to študovať. Celý PCB problém začína byť prednostne slovenským špecifikom.