Čo definuje generáciu Z?
Ide ľudí narodených medzi rokmi 1997 a 2012. Aktuálne študujú na strednej alebo vysokej škole, ale niektorí sú už na pracovnom trhu. S trochou nadsázky, ide o prvú generáciu, ktorá keď sa narodila, tak vedľa nej okrem rodičov a lekárov bol aj – smartfón. A toto ich do veľkej miery definuje. So smartfónom sú spätí od útleho detstva, od 10, 12 rokov, mnohé deti aj skôr. Sú v neustálom kontakte so svetom prostredníctvom smartfónov a sociálnych sietí. Majú neobmedzený prístup k informáciám, čo môže byť na jednej strane veľmi dobre, ale zároveň ich to prehnane stimuluje. Ovplyvňuje to ich dynamiku rozhodovania, štúdia, práce, ale i sústredenosti.
Mladí sami od seba hovoria, že nadobúdajú pozitívny vzťah k Slovensku!
Aký spoločenský kontext vplýval na túto generáciu?
Teroristický útok na Dvojičky v USA, vstup Slovenska do EÚ, veľká ekonomická a hypotekárna kríza. A v neposlednom rade celosvetová pandémia, ktorá ich od malého veku prinútila ešte viac používať informačné technológie a prejsť na e-learning. Ale zároveň ide o generáciu, ktorá má nižšiu mieru socializácie so spolužiakmi, kamarátmi, priateľmi, než akú mali predchádzajúce generácie.
Čítajte aj Generácia digitálnych domorodcov: Závislosť mladých od mobilu? Ide o prejav oveľa hlbšieho problému
Čo o tejto generácii zistili prieskumy?
Je veľmi zaujímavé, že ide o generáciu, ktorá najmenej užíva alkohol a má na to vyhranený názor. Je najviac finačne gramotnou spomedzi všetkých generácií. Je veľmi otvorená investovaniu peňazí. Ale čo je možno najzaujímavejšie, až 80 percent ľudí z tejto generácie si vyberá svoju prácu nie podľa výšky zárobku, ale podľa toho, či im dáva zmysel.
Aký je ich hodnotový rebríček?
Práca sa v porovnaní s inými generáciami u nich ocitá až niekde na šiestom, siedmom mieste. Prvoradé sú vzťahy, priateľstvo, rodina, láska, koníčky, kultúra.
Ako to môže takto vychádzať, ak ide o generáciu s nižšou mierou socializácie?
Možno práve preto tak túžia po dobrých vzťahoch, pretože boli dlhodobo izolovaní. A napokon, oni už sú v neustálych vzťahoch a kontaktoch s rovesníkmi, kamarátmi, spolužiakmi, prostredníctvom technológií.
Ako sa charakteristiky jednotlivých generácií premietajú na pracovnom trhu?
Pre generáciu X, ale aj Y, čiže mileniálov je práca veľmi dôležitá. Silná je pracovná disciplína, kariérna ambícia. Mileniáli sú známi tým, že túžia po ekonomickej sebestačnosti, majú odvahu podnikať. Staršie generácie, medzi rokmi 1960 až 1980, vynikajú zas prísnou pracovnou disciplínou a tiež silnou lojalitou k zamestnávateľovi, túžbou po stabilite, nemennosti. A do takto zabehnutého pracovného prostredia prichádza nová generácia Z, ktorá sa vyznačuje výraznou dynamikou.
Foto: David Oravec
Čo to znamená? Aké majú očakávania od práce?
Dôležitá je pre nich flexibilita. Predstavujú si skôr hybridný spôsob práce, čo môže mať svoje korene v pandémii. Vedia a chcú pracovať aj z domu, aj z kancelárie.
Lenže v posledných prieskumoch, ktoré sa týkajú pracovného trhu, rezonuje zvláštna kritika voči generácii Z. Čo konkrétne vadí zamestnávateľom a starším generáciám?
Manažéri hovoria, že ide o generáciu, ktorá je náročná na vedenie. Mladí nerešpektujú tradičnú hierarchiu v práci. Nechcú plniť úlohy len tak, bez nejakého vysvetlenia. Vo všetkom potrebujú vidieť zmysel. Vyžadujú si individuálny prístup, neustálu spätnú väzbu. Na jednej strane je takáto kritika pochopiteľná. Ale nesmieme zabúdať na jedno. Ide o generáciu, ktorá perfektne ovláda cudzie jazyky. Mnohí dokonca už študovali na strednej škole v zahraničí a prichádzajú na slovenský pracovný trh s úplne inými skúsenosťami, ktoré im ukazujú, že majú aj iné možnosti. A napokon, v súčasnosti je zamestnanosť veľmi vysoká, mladí majú prirodzene veľký výber. A preto, keďže nie sú hodnotovo tak výrazne naviazaní na prácu, nemajú jednoducho problém zmeniť zamestnávateľa, ak im to nevyhovuje. V tom je veľký rozdiel oproti starším ročníkom, ktorým je blízka lojalita.
Sú kritizované črty naozaj negatívom?
Ak sú ľudia z generácie Z správne vedení, ak sa zamestnávateľ dokáže prispôsobiť aj ich predstave, napríklad tým, že vytvorí viacgeneračné tímy, mentoruje a dáva spätnú väzbu, odmenou môže byť mimoriadna kreativita, inovácia, flexibilita. Generácia Z dokáže pracovať v iných hodinách, než sú zvyknuté staršie generácie. Nie je pre nich problém robiť neskoro v noci, úlohy si plnia. Dôležité je správne nastavenie pracovného prostredia, aby sa z nich dostalo to pozitívne, čo si v sebe nesú.
Máte aj takú osobnú skúsenosť?
Keďže náš tím DASATO pôsobí vo viacerých regiónoch, pracujeme prevažne hybridne. Stretávame sa samozrejme aj offline, osobný kontakt je pre nás dôležitý. Väčšinu nášho tímu tvorí generácia Z, ale máme medzi nami aj mileniálov a tiež generáciu X, najmä na manažérskych pozíciách a všetko sa to pekne prepája. Ľudia zo starších generácií sú navigátorom pre mladších, vkladajú do nich dôveru, prizývajú ich aj do ťažších úloh a zároveň ich kontrolujú na pravidelnej báze, dávajú spätnú väzbu. Ktorá nemusí byť kritická, môže byť usmerňujúca v tom, ako inak by mohol mladší kolega úlohu splniť, aby bol spokojný. Pracovné prostredie nášho viacgeneračného tímu je veľmi dynamické. Intenzívne využívame informačné technológie, no rovnako dôrazne pracujeme s disciplínou aj motiváciou. Tu sa zíde pripomenúť, že duševné zdravie generácie Z nemuselo byť po pandémii v dobrej kondícii. Veľakrát preto mohli skĺznuť do prostredia sociálnych sietí, ktoré neraz buduje umelú, prehnanú dokonalosť, rovnako sa mohli ocitnúť pod vplyvom rôznych dezinformačných kanálov. Práve preto je veľmi dôležité, aby staršie generácie robili navigátora, aby ich viedli, aby nenechali mladých trápiť sa v práci. Dobrý manažér, dobrý líder tvorí viacegeneračné tímy aj preto, lebo generácie sa dokážu medzi sebou učiť a navzájom sa potiahnuť. Nie je to len o tom, že starší budú viesť mladých „za ručičku“. Generácia Z dokáže byť nesmiernym prínosom v tom, ako perfektne ovláda informačné technológie, je rýchla a pružná v rozhodovaní.
Foto: David Oravec
V kritike sa neraz objavuje, že generácia Z je lenivá. Je to tak?
Možno na nich nazeráme, že sú leniví. Ale čo ak sme my workoholici? Čo ak my nedokážeme nájsť rovnováhu medzi súkromným životom a prácou a oni si to chcú a dokážu ustrážiť? Ich postoj by mohol byť pre mnohých ľudí zrkadlom. Pretože nie je dobré ísť len za výkonom, ako je to u generácie X. Je správne strážiť si duševné zdravie, koníčky.
Môže byť teda problém nakoniec inde?
Generácia Z má svoje špecifiká, ale skúsme sa pozrieť na to, ako bude vyzerať pracovný trh v roku 2030 podľa demografického vývoja. 58 percent bude tvoriť práve generácia Z. Spolu s generáciou Y to bude až 74 percent pracovnej sily. Staršie generácie budú v tej chvíli odchádzať do dôchodku a nám nezostane nič iné, len prispôsobiť pracovný trh podmienkam, ktoré nové generácie prinášajú. Vždy to tak bolo.
Ale ako sa možno „inak“ pozerať na jav, že keď sa mladým niečo v práci znepáči, nevydržia a rýchlo zmenia zamestnanie?
Možno je chyba práve v tom, že sa odmietame na to pozrieť aj z druhej strany a pokúsiť sa porozumieť potrebám mladých. Odmietajú rutinu. A jednou z najdôležitejších hodnôt v zamestnaní je pre nich to, že im musí dávať zmysel. Generácia Z napríklad vyžaduje autenticitu od spoločností. Aby sa skutočne riadili etickými a environmentálnymi princípmi a nielen ich deklarovali vo svojich stanovách. Darmo nejaká spoločnosť o sebe vyhlasuje, že sa správa spoločensky a environmentálne zodpovedne, keď napríklad netriedi v kanceláriách odpad. Alebo nepodporuje alternatívne formy dopravy do práce. Alebo prehnane plytvá zdrojmi. Mladí to všetko vidia. Čo keby sme skúsili reagovať na ich požiadavky? Ak by sme reflektovali to, čo sa nám snažia povedať, ak by sme sa im snažili vyjsť v ústrety, dokázali by sme ich potenciál využiť naplno. Nakoniec, budeme to musieť urobiť, v roku 2030 bude táto generácia predstavovať viac ako polovicu pracovnej sily na pracovnom trhu.
Foto: Andrej Barát
Môže toto generačné „napätie“ vyústiť do zásadnej zmeny toho, ako pracujeme, žijeme?
Myslím si, že určite vyústi do zmeny pracovného trhu, pracovného prostredia. A netreba to vôbec vnímať negatívne. Skôr by sme to mohli vnímať ako výzvu, ako tento potenciál uchopiť. Môže to priniesť pozitívnu zmenu vo firme. Už sa to napokon deje. Uvediem príklad. Práve teraz sme ukončili náš trojmesačný program DASATO Idea Lab. Išlo o prvý inkubátor nápadov pre stredoškolákov. Prihlásilo sa rekordných 54 tímov. Stredoškoláci sa museli postaviť pred odbornú porotu zloženú zo skúsených ľudí z veľkých slovenských spoločností. Predstavili im svoje nápady, museli ich pred nimi obhájiť, dokázať, že ustoja prax a súčasnú dobu, jednoducho, že budú realizovateľné. A toto predstavuje niečo, čo sme my, staršie generácie nezažili. Neboli sme tak pripravení na prax ako súčasní mladí., čo im môže ponúknuť práve neformálne vzdelávanie. A čo ponúkajú mladí veľkým firmám? Spoločnosti môžu vďaka nim zavádzať moderné aplikácie, budú lepšie zapájať umelú inteligenciu, celkom určite dokážu zužitkovať multifunčnosť, multirolovosť mladých. Ak im dáme – dôveru. V generácii Z sa skrýva veľký entuziazmus, drajv. Oni veľmi úprimne chcú pomôcť firme, spoločnosti.
Môže byť vplyv mladých až transformačný pre firmu? Poznáte také príklady?
Máme už také príklady. Vedieme napríklad program „projekt v praxi“, v ktorom firmy zadajú stredoškolákom veľmi konkrétne zadanie, niečo, čo daná firma potrebuje vyriešiť. Napríklad ako lepšie dostať umelú inteligenciu k čitateľom. Alebo ako lepšie nastaviť efektívnu spätnú väzbu od zamestnancov. Ale napríklad aj to, ako lepšie komunikovať s generáciou Z v pracovnom kolektíve. Ide o skutočné zadania, s ktorými musia stredoškoláci pracovať a ukazuje sa, že sa s tým vedia veľmi pekne vysporiadať. Prinášajú naozaj skvelé projekty. Všimnime si napríklad ešte jednu konkrétnu vec na generácii Z – nepoznajú jazykové bariéry, majú chuť zlepšovať sa, sú flexibilní. Mladí budú napríklad veľmi ochotne chodiť za firmu na rôzne workshopy do zahraničia, aj takto pritiahnu inovácie, kontakty. Mladá generácia je prínosom.
Ešte sa však vráťme ku kritike, časť sa týka pracovných pohovorov. Akoby sa mladým niekedy nechcelo dotiahnuť už tento úvodný proces do konca. Ako to je?
Máme presne takúto skúsenosť s niektorými firmami. Pohovory v mnohých veľkých spoločnostiach dnes prebiehajú vo viacerých kolách, niekedy aj piatich. Nuž a zamestnávatelia hovoria, že ľudia z generácie Z počas tohto procesu vypadnú. Nie sú ochotní dokončiť všetky kolá. Dokonca sa stáva aj to, že keď ich nakoniec vyberú, nenastúpia. Vysvetlenie je však také, že sa boja, či to zvládnu. Súvisí to so spomínanou prehnanou dokonalosťou, ktorá sa tlačí zo sociálnych sietí, ale neraz aj s tým, že si so sebou stále nesú isté traumy z dvojročnej izolácie počas pandémie. Toto sú skutočné zážitky, ktoré počúvame od našich firemných partnerov.
A čo by mohlo byť tým kľúčom?
Medzigeneračný dialóg. Poskytovanie spätnej väzby. Mladá generácia chce cítiť dôveru, tak im ju doprajme.
Spomínali ste, že mladí citlivo vnímajú, či firma skutočne vyznáva určité hodnoty alebo ich len má na papieri. Už si to nejaká firma aj „odskákala“?
Stretli sme sa s jednou zaujímavou témou, ktorá sa týka rodovo citlivého jazyka na pracovisku. Mladí ľudia, ktorí pracovali v konkrétnej firme, poslali takúto spätnú väzbu: ak naša firma presadzuje rodovú rovnosť, prečo nám chodia maily iba v mužskom rode? Všimli si to, poukázali na to. Len chceli, aby sa dodržiavali pravidlá. Mladí si naozaj dávajú pozor na to, či sa firma prezentuje ako zodpovedná iba navonok alebo v nejakých interných smemrniciach. Je pre nich dôležité, aby firma hodnotami žila.
Jedným z cieľov vašej organizácie je eliminovať únik mozgov. Darí sa to?
Darí! Máme za sebou už tri ukončené ročníky vysokoškolákov a drvivá väčšina sa po skúsenostiach v zahraničí vrátila. A to najmä vďaka tomu, že pomocou DASATO Academy vytvárame silnú komunitu mladých angažovaných ľudí. Aktuálne sme dokončili výskum, ktorých sa týkal našich absolventov, už sú to stovky mladých ľudí. Zistili sme, že medzi hlavné hodnoty, ktoré od nás získali, je prax v reálnych firmách, vo verejnom i neziskovom sektore. Mnohí práve vďaka našim workshopom dokážu odpovedať na otázku, čo budú robiť po strednej škole. Ale čo je najzaujímavejšie, mladí sami od seba hovoria, že nadobúdajú pozitívny vzťah k Slovensku! Musím zdôrazniť, že sme im vo výskume nepodsúvali žiadne otázky, ktorými by sme sa na toto špeciálne pýtali. Vychádza to z nich.
Čítajte rozhovor Národná tragédia? Odchody mladých. Choďte, užite si svet, ale vráťte sa. Slovensko vás potrebuje
Prečo mladí podľa vašich skúseností odchádzajú?
Určite je za tým množstvo príležitostí. Povedzme lepšia situácia v spoločnosti. Možno aj túžba po zárobku. Možno vidina zlepšenia v jazykových zručnostiach. No na druhej strane, to, čo „tam vonku“ nedostanú, je silná komunita rodiny, priateľov. A práve toto predstavuje jeden z dôvodov, prečo sa mladí ľudia vďaka programu DASATO vracajú na Slovensko. Pretože tu už zažili veľmi silnú komunitu rovnako angažovaných ľudí, ktorí rozmýšľajú podobne ako oni. Udržiavajú si vzťahy aj počas vysokej školy a mnohí sa po jej skončení vracajú na Slovensko. Toto dotvára skladačku. Jeden dôvod, prečo sa vracajú, je samozrejme rodina. Druhý silná komunita rovnako organizovaných ľudí. A ešte je tu tretí – vďaka DASATO spoznali firmy, inštitúcie vo verejnom i neziskovom sektore, ktoré im tiež stoja za to, aby sa vrátili. Zažijú, že aj na Slovensku sa dá pracovať u kvalitných zamestnávateľov.
Pred pár rokmi som napísal jeden rozhovor s otázkou v titulku, položím ju znova vám – je alebo nie je naša krajina pre mladých?
Časť odpovede zaznela pred časom na záverečnom ceremoniáli Idea Labu, Demo Day. Existuje rebríček Global Startup Ecosystem Index (hodnotí krajiny podľa toho, či poskytujú dobré „podhubie“ pre rozvoj startupov a podnikateľských komunít, pozn. red.). Slovensko je spomedzi 27 členských krajín EÚ úplne na chvoste… Ale! Je zaujímavé pozrieť sa aj na iný graf, ktorý tento rebríček ponúka a to, aký je medziročný nárast startupov. Na Slovensku to bolo takmer 24 percent, čo nás dostalo na 12 priečku a predbehli sme napríklad aj Rakúsko. To znamená, že naša krajina má veľký potenciál v mladých ľuďoch, ktorí sa neboja ísť do inovatívnych projektov. Mladí ich tvoria, vymýšľajú a snažia sa umiestniť na trh. Slovensko môže byť vhodnou krajinou pre mladých, ak si uvedomíme tento potenciál, ak mu utvoríme dobré podmienky.
Je oblasť, kde to možno zreteľne vidieť?
Spoločnosť je polarizovaná, existujú veľmi veľké názorové rozdiely, ktoré ovplyvňujú to, či chcú mladí zostať na Slovensku. Lenže práve v tejto oblasti, ale napríklad aj v oblasti ochrany ľudských práv vidíme množstvo iniciatív mladých. Mladí za demokraciu, Mladí proti rasizmu. Práve generácia Z iniciuje mnohé tieto platformy. Predstavujú nádej. Možno tým nastavujú zrkadlo starším generáciám, svojou odhodlanosťou, vytrvalosťou. Áno, vytrvalosťou, ktorú mnohí u mladých spochybňujú. Potenciál je obrovský. Slovensko môže byť krajinou pre mladých a verím, že aj bude. Kľúčový bude práve vzťah k vlastnej krajine, v snahe priviesť mnohé veci k lepšiemu.
Ako to myslíte?
Vždy je jednoduchšie pokúšať sa opraviť niečo doma, čo je pokazené, alebo čo nefunguje ako sa snažiť zlepšiť niečo, čo v zahraničí funguje.
Ako teda vidíte budúcnosť Slovenska?
Pozerám sa do budúcnosti veľmi pozitívne, s veľkou nádejou. Aj vďaka tomu, že celý svet sa mení a to vyťahuje na svetlo aj kvalitných ľudí. Myslím si, že mladí ľudia budú chcieť radšej zmeniť Slovensko, než sa prispôsobovať životu niekde v zahraničí a nemať pritom rozvinuté vzťahy, po ktorých túžia.
