Ceny kakaa už pred dvomi rokmi vyskočili na hodnoty, ktoré si nik nedokázal predstaviť, boli až o 400 percent vyššie. Aj ceny cukru postúpili do „astronomických“ výšok, rekordy láme aj káva. Čo je za tým?
Hlavných dôvodov je viac. Jedným je klimatická zmena, ktorá čoraz viac sťažuje podmienky pestovania. Platí to pre všetky komodity, ktoré sa pestujú vo vzdialených krajinách v Ázii, Afrike či Latinskej Amerike. Do toho vstupujú obchodné špekulácie. Globálny trh s kávou a kakaom ovláda niekoľkých veľkých hráčov. A tretím dôvodom sú zvýšené náklady. Napríklad od vypuknutia vojny na Ukrajine narástli ceny pohonných hmôt, zdraželi hnojivá… Aby som však odpovedal čo najjednoduchšie – za vysokými cenami je najmä nedostatok úrody v rokoch 2023 a 2024, či ide o kávu, kakao, alebo trstinový cukor.
Nedáva zmysel, aby sme si v Európe užívali lacnú čokoládu a kávu, a pritom vedeli, že na druhej strane sveta sa nám o túto fajnovosť postarali ľudia, ktorí žijú pod hranicou chudoby.
Foto: Andrej Barát
Ako ovplyvnila zmena klímy kakao?
Odpoveď treba hľadať v západnej Afrike. Pretože práve tam sa sústreďuje približne 70 percent celosvetovej produkcie kakaa, 60 percent iba vo dvoch krajinách – v Ghane a Pobreží Slonoviny. Čokoľvek sa stane v tejto časti sveta, zasiahne to celkovú produkciu kakaa.
A čo sa tam udialo?
Zlá úroda, v spomínaných rokoch 2023, 2024. Potom nasledovali špekulácie na burze.
Súvisela neúroda s klimatickou zmenou?
Jednoznačne! Obe krajiny trápili extrémne suchá, ktoré znížili produkciu kakaa. Klimatická kríza „priala“ mnohým chorobám, plesniam, ktoré zasiahli kakaovníky. K zlému vývoju prispel aj jav El Niño.
Bude kakao ďalej dražieť?
Zdá sa, že vrchol je za nami, cena klesla. Ale odhadujem, že sa už nikdy nevráti na úroveň spred piatich či desiatich rokov. Cena zostane už takto vysoká a to isté platí aj pre kávu. Stávajú sa luxusným tovarom. Nesmieme však pri tejto debate zabúdať na jeden dôležitý fakt. Tovar, ktorý pochádza zďaleka a ktorý je výsledkom tvrdej práce miliónov drobných pestovateľov a ich rodín, sme si my obyvatelia bohatých krajín mohli doposiaľ, celé desaťročia, storočia, dopriať za nízke ceny, ktoré vôbec nezodpovedali realite ani námahe ľudí. Nedáva zmysel, aby sme si v Európe užívali lacnú čokoládu a kávu, a pritom vedeli, že na druhej strane sveta sa nám o túto fajnovosť postarali ľudia, ktorí žijú pod hranicou chudoby.
Čítajte viac Kávoví farmári: Klímu pokazili najmenej, bojujú s ňou najviac
Znamená to, že sa klimatická zmena chtiac-nechtiac postarala o dorovnanie starého koloniálneho dlhu? Zarobili na extrémnom zvýšení cien skutočne tí drobní pestovatelia, pod rukami ktorých kakao, káva alebo čaj rastú?
(Veľmi dlho premýšľa nad odpoveďou.) Či na tom drobní pestovatelia skutočne zarobili… Jednoducho povedané – skôr nie. Pestovanie kávy sa líši kontinent od kontinentu, inak žijú pestovatelia v Latinskej Amerike, inak v Afrike či Ázii. Niektorí možno dokázali využiť vysoké ceny a mali z toho nejaké benefity… No keďže klimatická kríza dramaticky znížila úrodu, tak aj napriek vysokým cenám toho pestovatelia veľa nepredali. Väčšinou nedokázali vypestovať toľko, aby sa lepšie uživili, aj keď ceny boli vyššie. Pretože zdraželo aj všetko ostatné, pohonné hmoty, hnojivá, materiály, náklady. Neexistuje priama úmera, že pokiaľ káva na burze získala na cene, tak aj pestovatelia mali lepší zisk.
Tak kto na tom zarobil?
Asi by sme našli výrazné rozdiely v rámci jednotlivých dodávateľských reťazcov. Na toto si netrúfam odpovedať, všetko by to boli len špekulácie.
Čítajte viac Historickú krivdu premenili na živobytie. Silu z hôr čerpá aj Pacheca z kmeňa Arhuakov
Vráťme sa k ešte suchom sužovanej západnej Afrike. Pobrežie Slonoviny si vyklčovalo od roku 1960 až 80 percent dažďových pralesov, práve kvôli pestovaniu kakaa. Vtedy sa totiž verilo, že kakaovník najlepšie rastie na priamom slnku. Už pred 20 rokmi však vedci prišli na to, že je to naopak, že kakaovník prosperuje v tieni stromov… Je to tak, že tým sami ešte viac prehĺbili sucho v krajine?
Zaujalo ma slovo „sami“. Akoby sami pestovatelia za to mohli. Asi je dôležité si uvedomiť, že sami pestovatelia kakaa málokedy ochutnajú čokoládu. Je pre nich jednoducho – drahá. V Ghane aj Pobreží Slonoviny množstvo pestovateľov zarába menej než tri doláre denne, čo je suma pod hranicou chudoby. Spôsob, akým sa získava luxusný tovar, je odjakživa hnaný bohatými krajinami severu, Európou, Severnou Amerikou. Ak sa nad týmto všetkým hlbšie zamyslíme, tak je jednoducho nemožné povedať, že si za to môžu „sami“. Vždy sa snažili uživiť v rámci podmienok, aké im často nastavovala bohatšia časť sveta, ktorá túžila po čokoláde či káve, ale odmietala za to platiť férovú cenu.
Aký je podiel drobných pestovateľov na produkcii?
V prípade kakaa takmer 90 percent, pri káve 70 percent. Ide o maličké rodinné farmy, ktoré majú minimálny vplyv na cenotvorbu. Fairtrade sa dlhodobo snaží naštartovať pozitívnu zmenu.
Ako vnímajú drobní pestovatelia klimatickú zmenu?
Kľúčovým slovom, ktoré používajú, je nestabilita. Či už to boli pestovatelia v Kostarike, Kolumbii, alebo v Afrike, všade hovorili, že sa zmenili vzorce počasia, lepšie sa darí škodcom. V noci sú teploty vyššie, než boli kedysi. Zrážky sú nepredvídateľné a keď sa vyskytnú, sú nárazové. Všade majú nižšie výnosy.
Čítajte viac Pálením fosílnych palív sme prebudili ničivú silu. A ľudia stratia domov navždy
Ako je to konkrétne u pestovateľov kávy a kakaa?
Káva aj kakao majú veľa spoločného. Káva potrebuje v čase kvitnutia sucho, akékoľvek nadmerné zrážky v tejto fáze úrodu znížia. Aj káva, ak hovoríme o arabike, aj kakao prospievajú najviac v zatienenom prostredí. Preto ich oslabujú nadmerné suchá a čoraz intenzívnejšie vlny horúčav.
Aký je vplyv meniacej sa klímy na ďalšie komodity?
Je to všade analogické. Pretože odjakživa platilo, že pre pestovanie akejkoľvek plodiny je kľúčové predvídateľné počasie. A to sa stáva čoraz nepredvídateľnejším. Prejavilo sa to aktuálne napríklad na Srí Lanke, kde mohutné záplavy vzali životy mnohým ľuďom a zničili obrovské plochy čajových plantáží. Aj toto boli dôsledky klimatickej zmeny.
Ako reagovali výrobcovia čokolády a obchodníci na extrémne ceny? Na policiach supermarketov možno nič nenasvedčovalo tomu, že sa deje niečo také vážne…
Tu by som vás opravil, ceny čokolády išli nahor aj v supermarketoch, a to značne, takže si to spotrebitelia uvedomili.
Foto: Andrej Barát
Akurát si to väčšina veľmi pravdepodobne spájala skôr s konsolidáciou, a nie s dianím vo svete.
Je to možné… Ako to teda riešili obchodníci? Máloktorý obchodník chce znižovať zisk, snaží sa udržať marže na úrovni, na akú bol zvyknutý. Preto sa to prejavilo napríklad praktikami, aké angličtina označuje pojmom shrinkflation. Za rovnakú cenu si kúpite trochu menej čokolády, balenie je o čosi menšie.
Hľadajú sa náhrady čokolády?
Áno. Rozhodne ide o trend. Firmy, ktoré sa tomu už nejaký čas venujú, v tom vidia dieru na trhu. Či už ide o karob (svätojánsky chlieb, respektíve rohovník obyčajný), ktorý čitatelia možno už poznajú. Ako náhrada čokolády sa skúša fermentovaná fazuľa fava. Z pražených slnečnicových semien sa vyrába tiež niečo, čo by malo chutiť ako čokoláda. No tým dôvodom, pre ktorý to niektoré firmy robia, nie je len vysoká cena kakaa, ale – neistota. Bude kakao v budúcnosti ešte dostupné?
Foto: Andrej Barát
A je to potom ešte čokoláda?
No nie je, je to predsa náhrada. V rôznych dezertoch a cukrovinkách môže chutiť podobne. Ale rád by som pozornosť upriamil na oveľa závažnejší dôsledok. Pestovaním kakaa sa živia milióny ľudí. Ak rezignujeme na čokoládu, títo ľudia si budú musieť nájsť nový spôsob obživy, čo nie je vôbec jednoduché. Bohaté krajiny sa nemôžu len tak ľahko zbaviť zodpovednosti.
Je okrem čokolády v ohrození aj arabika?
Stopercentne! Kávovník arabský je citlivý na zrážky a priemerné teploty. Vo chvíli, keď priemerné teploty stúpajú, rastlina prestáva prospievať. Nielenže sa znižuje úroda, rastlina môže zahynúť. Štúdia vedcov z Univerzity v Zürichu predpovedá, že ak ľudstvo nezmení prístup, do roku 2050 môže svet prísť o polovicu miest, kde sa dá pestovať arabika. Naozaj ju môžeme stratiť. Jedným z dôvodov je aj to, že sa pestuje v horských oblastiach a tam už niet kam utekať pred rastúcimi teplotami.
Čítajte viac Bude svet bez kávy či kakaa?
A ako je na tom robusta?
Ako to už napovedá názov, kávovník statný je odolnejší, ponúka vyššie výnosy, nie je taký náchylný na priemerné teploty, suchá alebo zrážky. Je zaujímavé sledovať, čo sa deje v Brazílii, ktorá je najväčším producentom arabiky na svete, podiel predstavuje až 70 percent. Súčasnou stratégiou Brazílie je rozširovať vlastnú produkciu robusty. Bude sa snažiť predstihnúť Vietnam. Už toto nám veľa vypovedá o situácii, keď najväčší producent arabiky hľadá spôsoby, ako zachovať budúcnosť pestovania kávy.
Keď som sa o budúcnosti arabiky v Keni zhováral s odborníkom na kávu Getahunom Gebrekidanom z Fairtrade Afrika, opýtal sa ma, čo mi chutí viac? Arabika alebo robusta? Odpovedal som arabika a on len pokýval hlavou, že tá chuť je nenahraditeľná…
…tu musím hneď doplniť, že pestovatelia hľadajú nové odrody arabiky, investujú do toho finančné zdroje, ľudské a Fairtrade sa snaží byť v tomto úsilí oporou. Snaha udržať arabiku je nesmierna, nielen kvôli chuti, ale opäť najmä preto, že od nej závisí živobytie miliónov rodín. A bolo by férové povedať aj to, že robusta nie je nejakou kávou druhej kategórie. Podobne ako existuje výberová arabika, sú výberové tabuľky aj pre robustu. Aj robusta dokáže byť veľmi kvalitnou kávou, aj keď chuťový profil je trochu iný, možno viac horký, pre niekoho nie taký „vďačný“.
Foto: Andrej Barát
Ktoré ďalšie nenahraditeľné chute a vône môžeme stratiť?
Vanilka je v ohrození. Jej produkcia je sústredená na Madagaskare, ktorý sužujú cyklóny, vlny horúčav. Sucho trápi cukrovú trstinu ale nakoniec aj cukrovú repu. Škorica sa pestuje iba v niektorých tropických oblastiach s krehkým ekosystémom, ktorý je citlivý na zmenu klímy. Nechcem kresliť katastrofické scenáre, ale množstvo plodín, korenín, tovarov, na ktoré sme v Európe zvyknutí a bez ktorých si nedokážeme predstaviť každodenný život, je v ohrození.
Čo to pre spotrebiteľov znamená? Máme si zvykať na fejkovú čokoládu, kávu a ich náhrady?
V prvom rade by sme si mali zvyknúť na to, že káva, kakao aj exotické korenie predstavujú luxusné produkty, aj keď ich cena tomu historicky dlhodobo nezodpovedala. A zodpovedajúca cena by sa mala v rámci dodávateľského reťazca dostať až k pestovateľom. Aby mali na také pre nás samozrejmé veci, ako je možnosť poslať deti do školy.
Na pestovanie plodín vplýva ešte jeden fenomén. Mladí aj v týchto krajinách odchádzajú z vidieka do miest. Prečo?
Mladí nevidia v pestovaní budúcnosť, jednak kvôli nepredvídateľnosti, ktorú nastolila klimatická zmena, ale aj kvôli sociálnym aspektom. Nedostatok služieb, zdravotníckych zariadení, škôl, to všetko utvára celkom jasný obraz toho, prečo sa mladí obzerajú za životom v mestách. Majú pocit, že tam bude ich život dôstojnejší.
Je šanca to zvrátiť?
Fairtrade sa o to snaží a niekde aj úspešne. Už sú príklady firiem, ktoré dokážu vytvárať pracovné podmienky z fairtradového príplatku, čo predstavuje jeden z hlavných nástrojov Fairtrade. Vďaka Fairtrade sa tiež stavajú studne, školy, nemocnice, komunity posilňujú svoje zázemie, aby mladí neodchádzali a dokázali žiť dôstojne aj vďaka pestovaniu kávy či kakaa.
Čo motivuje mladých, aby zostali?
Slovensko navštívil pred štyrmi rokmi Bladimir Pacheca, pestovateľ kávy z Kolumbie, člen pôvodného kmeňa Arhuakov. Pamätám si, ako rozprával o tom, aký je rád, že jeden z jeho synov chce a bude sa venovať pestovaniu kávy. A mám pocit, že tým dôvodom bolo najmä pokračovanie rodinnej tradície. Drobní producenti kávy majú veľmi úzky vzťah k miestu, kde sa venujú pestovaniu, nie je jednoduché opustiť kraj, kde rovnakým spôsobom hospodárili generácie.
Precestovali ste veľa krajín, stretli mnohých farmárov, obchodníkov. Čo vo vás rozhovory zanechali? Kritiku? Nádej?
Fairtrade nie je charita. My sa snažíme, aby dosahy výkyvov na trhu boli pre pestovateľov čo najmenšie, aby sa dokázali normálne uživiť vlastnou prácou. Snažíme sa prestaviť podmienky v globálnom obchode tak, aby sa ceny v rámci dodávateľského reťazca rozdelili spravodlivo. A v tomto vidím nádej. Pretože na vlastné oči som videl prínosy práce, ktorej sa venujeme aj s kolegami. Vidíme, že pestovatelia zapojení do Fairtrade sa dokážu lepšie popasovať s meniacou sa klímou. Tým, že im pomáhame spestrovať plodiny, rozložiť príjem, aby neboli závislí len od jednej ohrozenej komodity, aby pracovali s novými odrodami, hľadali čo najšetrnejší spôsob pestovania. Keď toto všetko vidím naživo, hovorím si – stojí to za to! My to možno robíme od stola v Prahe alebo v Európe, ale má to skutočné dôsledky pre ľudí v Keni, Guatemale, Kostarike, Vietname, Srí Lanke a v ďalších krajinách.
A čím obohatili farmári vás?
Viac si všímam pôvod surovín… A ešte niečo. Žijeme v predstave, že Európa patrí k najbezpečnejším miestam sveta. Lenže po stretnutí s farmármi, pestovateľmi a ďalšími ľuďmi v ďalekých krajinách môžem povedať, že som sa nikde necítil ohrozene. Čím ďalej, tým viac si uvedomujem, že svet nemusí byť nepriateľské miesto. Človek sa zbaví predsudkov, a to prispieva k poznaniu, že obývame jeden svet. A je iba na nás, či ho budeme obývať v mieri a dôstojne.
Lubomír Kadaně
Riaditeľ Fairtrade Česko a Slovensko. V minulosti pôsobil v ZOO Praha, kde sa venoval projektom na ochranu ohrozených druhov zvierat v ich prirodzenom prostredí. Viedol marketingový a obchodný tím KOUKAAM Distribution, pracoval v reklamnom oddelení Českomoravskej stavebnej sporiteľne.
