Čím sa líši súčasná kríza od dvoch predchádzajúcich?
Najprv poviem, čo majú spoločné: ani v jednej nemali prsty slovenskí poľnohospodári. Za prvou v roku 2009 bola veľká finančná kríza a krachy amerických bánk, za druhou zrušenie mliečnych kvót v roku 2015 z rozhodnutia Európskej komisie, ktoré de facto založilo krízu tretiu vedúcu k nadprodukcii mlieka v EÚ. Slovensko sa na nej nepodieľalo ani litrom mlieka, zápasili sme so SLAK-om, vyrovnali sme očakávané manko 50 miliónov litrov. Naša produkcia teraz stačí len na 80-percentnú sebestačnosť v mlieku. O nadprodukciu sa postarali farmári z najsilnejších mliekarenských krajín.
Ako znášajú krízu v Nemecku, ktoré vyrába jednu pätinu mlieka v EÚ?
Nemeckí farmári sú nešťastní, ale ich politickí zástupcovia sa tvária ináč. Že vraj ešte netreba nič robiť, všetko je ešte v poriadku. Po zrušení mliečnych kvót si každý môže vyrobiť mlieka, koľko chce. A výsledok? V EÚ sa vyprodukuje asi 350 kg mlieka na osobu, no spotreba je len okolo 200 kg. V ostatných rokoch sa nadbytok exportoval do tretích krajín, s príchodom Trumpa, ktorý rozpútal colné vojny, však export zamrzol. Teraz sa všetci varíme vo vlastnej šťave.
Čítajte viac Potravinové cunami sa blíži: Čo sa stane, keď kríza zablokuje 1 200 kamiónov s jedlom?
Minister pôdohospodárstva Richard Takáč ústne aj písomne informoval Komisiu o neudržateľnosti situácie a požiadal ju o využitie mimoriadnych prostriedkov, ktoré má EÚ v zálohe na riešenie dramatického poklesu cien. Napriek podpore Talianska, Bulharska a Maďarska odpoveďou Európskej komisie (EK) bolo, že ešte nedozrel čas na využitie mimoriadnych opatrení. Čo to bude znamenať pre Slovensko?
Sme z toho smutní. Aj pri kríze v roku 2015 reagovala EK s oneskorením a rozhýbala sa, až keď si niektorí zúfalí farmári siahli na život. Preto sme prekvapení, že teraz zasa zaujala EK vyčkávaciu taktiku. Neviem, čo majú za lubom, ale výsledkom bude len veľký zánik fariem ako v predchádzajúcich krízach. Pripadá mi to ako riešenie EK v energetike – nemáme problém, nemáme a zrazu máme a poriadne veľký. Naozaj neočakávane?
Ceny surového mlieka padajú z mesiaca na mesiac. Z lanských 50 centov za liter klesli pod 40 centov. Do čoho vyústi pokles?
Ak sa nič nestane a cena pôjde naďalej dole, mliečni farmári stratia na tržbách asi 70 miliónov eur. Spracovatelia tvrdia, že idú s cenou dolu, lebo obchod na nich tlačí, ale v obchode ten výsledok nevidíme. Možno u masla a konzumného mlieka áno, ale nie všeobecne.
Foto: Jozef Sedlák, Pravda
Vlani mliečne farmy zarábali, nie každý rok bývajú hody, dobrý gazda ráta aj s menej výnosnými rokmi.
To áno. Písali sme ministrovi, že polovicu z tých 70 miliónov dokážu odniesť na svojich bedrách prvovýrobcovia, ale s druhou polovicou bude musieť pomôcť štát, aby farmy prežili a dodali mliekarňam aspoň tých 800 miliónov litrov mlieka. Keď ho bude menej, niektorá z mliekarní bude navyše. Nemôže o 100 miliónov litrov mlieka menej spracovávať to isté množstvo mliekarní, to asi nepovedie k efektivite, však? Nedávno padol cukrovar, padne aj mliekareň?
Čítajte viac Šéf veterinárov: Slintačka takmer zlomila naše poľnohospodárstvo, museli sme utratiť tisíce zvierat. Dnes čelíme ďalšej kríze, varuje
Máte vôbec nejaký prísľub, že vám vláda pomôže?
Zatiaľ nám minister povedal, že budú hľadať riešenie na európskej úrovni, dožadujú sa, aby Brusel aktivoval rizikové, rezervné fondy. Národný rozpočet nie je v takom stave, že by vedel pomôcť. Európske rozhodnutie je zatiaľ nijaké. Pomoc neprichádza. Potom už bude len na každom z nás, koľko z tých strát dokáže uniesť. Pri predchádzajúcich dvoch krízach vypadlo z trhu zakaždým okolo 50 producentov mlieka. Po zastabilizovaní sektora a podporných opatreniach, ktoré sme nastavili v tomto programovacom období, to boli nejaké tri-štyri farmy. Tí, čo vtedy vypadli, boli slabí, ostatní ich produkciu nahradili. Nuž ale, keď príde sek ako teraz, tak to opäť bolestivo pocítime.
Napríklad poklesom ročnej produkcie pod 800 miliónov?
Bude menej slovenského mlieka a menej fariem. Keď vypadne 50, to už nie je šesť fariem.
Môže vypadnúť aj 50 podnikov?
Nevylučujem to. Pri predchádzajúcich dvoch krízach zachraňovali straty mliečnych farmárov ziskové rastlinné komodity. Za posledné dva-tri roky sa ceny rastlinných výrobkov hlboko prepadli, rastlinná výroba prestala byť zisková, čo som nezažil za ostatných 36 rokov, čo robím v poľnohospodárstve. V roku 2025 sme rastlinnú výrobu vytiahli ledva do nuly.
Podržalo vás mlieko?
Áno, ale tento rok prinesie stratu okolo milióna eur a nepodrží nás ani rastlinná výroba. Pomaly ideme do žatvy a núkajú nám ešte nižšie ceny za úrodu ako vlani. Dúfam, že s mliekom nedopadneme ako s bravčovým mäsom. Podnikanie musí prinášať nejaký profit. Podnikanie bez profitu vedie do záhuby.
Čítajte viac Prečo pijeme menej mlieka, ale jeme viac syra? Ako sa menia slovenské chute
