Cestovateľský server Trip Advisor ju v tomto roku dokonca označil za najkrajšiu pláž na svete. A ešte… kúsok od jej pobrežia začiatkom októbra stroskotala loď a zahynulo pritom pár stoviek nejakých utečencov.
Prvý odsek je príšerne cynický. Ale celkom vystihuje doterajší záujem obyvateľov starého kontinentu nielen o samotný ostrov, ale aj o celý problém nelegálnej migrácie z Afriky, Blízkeho východu a Ázie do Európy. Až doteraz sa s Lampedusou spájali naozaj skôr správy o turistickom raji. Hoci vo vodách okolo ostrova pravidelne a dlhodobo umierali utečenci, sever zakaždým len parafrázoval titul Remarqueovho románu – Na juhu nič nové.
Potom prišiel 3. október trinásteho roku. Neďaleko brehov rajského ostrova sa skoro ráno plavila talianska rybárska loď. Jej posádku rozrušilo hlasné škriekanie čajok. Keď rybári ostrili zraky, či sa vtáky nebodaj zlomyseľne nespriahli ako v známom Hitchcockovom filme, na hladine zočili skutočný horor. Neboli to zvuky čajok, ale zúfalé výkriky o pomoc tých z piatich stoviek pasažierov stroskotanej lode, ktorí boli ešte stále nažive.
Utečenci sa plavili už druhý deň z Líbye. Raj, oveľa vzácnejší ako ten, za ktorým na Lampedusu prilietajú európski turisti, mali na dosah. Kapitán lode chcel dať ohňom signál iným plavidlám, ale iskrou vyvolal explóziu. A namiesto raja nastalo peklo. Po rybároch, ktorí boli prvými svedkami nešťastia, sa k záchrane pripojila aj pobrežná hliadka a ďalšie lode. Počet obetí však už vtedy narástol natoľko, aby tragédii zabezpečil miestenku v hlavných správach.
Ostrov takmer explodoval
Tragická správa aspoň na chvíľu potlačila dlhodobý nezáujem prvého sveta. Keď sa však toto nešťastie dá do kontextu s celkovou situáciou, vyznieva v podstate len ako kvapka v (Stredozemnom) mori. Podľa Flavia Di Giacomeho z Medzinárodnej organizácie pre migráciu totiž vo vodách Stredozemného mora za posledných pätnásť rokov zomreli desaťtisíce utečencov! Len vlani malo takto vyhasnúť okolo 1 500 životov.
Ostrov Lampedusa zohráva v tranzite imigrantov významnú úlohu od začiatku 21. storočia. Po tom, čo sa stal takpovediac vstupnou bránou do Európy, tu vybudovali imigračné prijímacie centrum s kapacitou 800 ľudí. To však už vo svojich začiatkoch nestačilo na obrovský prílev hostí. Pred štyrmi rokmi Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov kritizoval situáciu, keď opisoval, že v priestoroch sa tiesni viac ako 2 000 ľudí.
Foto: SITA/AP
Utečenci už vtedy tvorili takmer tretinu obyvateľov ostrova. O dva roky neskôr sa už počet pôvodných obyvateľov Lampedusy a imigrantov vyrovnal. „Momentálne sa tu nachádza 4 789 utečencov. Iba v posledných 24 hodinách pristálo pri brehoch ostrova 13 lodí s 1 470 migrantmi,“ písali začiatkom roka 2011 talianske médiá. „Je reálne nebezpečenstvo, že Lampedusa exploduje,“ povedal v roku 2011 vtedajší starosta Dino de Rubeis.
A to najväčšie utečenecké vlny vyvolané revolúciami arabskej jari mali ešte len prísť. Lampedusania sa preto začali búriť a dokonca sa pokúsili zabrániť pristátiu lode s materiálom na postavenie stanového tábora pre utečencov. Ostrov tiež získal novú atrakciu. Cintorín vrakov lodí, ktorými prišli imigranti na ostrov, a ktoré čakajú na demoláciu. Problém „explózie“ ostrova pretrváva dodnes, nie je však ten najpálčivejší.
EÚ pomáha prevádzačom
Iste, pre päťtisíc obyvateľov Lampedusy ide o naliehavú a každodennú starosť. Tragédia pri ostrove (ktorú o pár dní nasledovala iná, v blízkosti neďalekej Malty, pri ktorej zomreli desiatky ďalších utečencov), však vyvolala diskusiu, ktorá sa týka viac ako 500 miliónov obyvateľov Európskej únie, či skôr viac ako 750 miliónov Európanov. Ako zrušiť cintorín v Stredozemnom mori a pritom stále regulovať imigráciu na starý kontinent?
„Prioritou musí byť teraz záchrana životov,“ vyjadril sa riaditeľ Medzinárodnej organizácie pre migráciu William Lacy Swing. Zdôraznil, že problém sa nedá vyriešiť jednostranne, len opatreniami v rámci pôsobnosti Európskej únie. Podľa neho je potrebné, aby sa riešili zložité otázky ľudí a štátov na každom stupni migračných ciest, teda v pôvodnom štáte, tranzitnej krajine aj vo finálnej destinácii.
Nemecký Der Spiegel zase priniesol pohľad neziskovej organizácie Pro Asyl, ktorá požaduje reformu systému Európskej únie na poskytovanie azylu utečencom. Podľa Reinharda Marxa, jedného z autorov memoranda organizácie, by situáciu zlepšilo, keby si utečenci mohli pri vstupe do únie vybrať krajinu, v ktorej požiadajú o azyl. Doteraz tak totiž musia urobiť v tom štáte únie, do ktorého ako prvého vstúpia.
Vyriešilo by to jednak frustráciu južných štátov, ktoré musia vybavovať väčšie počty žiadostí ako severné krajiny únie. Hlavne by to však obmedzilo pôsobnosť prevádzačov. Tí teraz profitujú na súčasnej právnej úprave, keďže utečenci sú od nich dlhšie závislí. „Momentálny systém únie v podstate vytvára pracovné príležitosti pre prevádzačov,“ dodal Marx.
Pomôže Eurosur?
Európska únia medzitým na tragédiu zareagovala spustením systému Eurosur. Ten by mal rozšíriť pôsobnosť predchádzajúceho systému Frontex, teda agentúry pre správu operatívnej spolupráce pri vonkajších hraniciach. Tá vznikla ešte v roku 2004 a mala analyzovať migračné cesty, vyvodzovať závery a organizovať operácie pri vonkajších hraniciach únie. Finančná kríza jej však postupne odškrtávala z rozpočtu.
„Eurosur bude lepší ako Frontex,“ vyjadril sa uplynulý týždeň holandský europoslanec Jan Mulder. Nový systém by sa mal začať používať už 2. decembra a v rokoch 2014 až 2020 by Európanov mal stáť približne 244 miliónov eur. Okrem iného by vďaka Eurosuru mali bezpečnostné zložky vedieť rýchlejšie identifikovať plavidlá plné migrantov a pomáhať im, keď sa dostanú do nebezpečenstva.
Americká publicistka Sarah Stillmanová, ktorá sa téme imigrácie roky venuje a písala pre Washington Post či New Yorker, však upozorňuje, že takéto kroky môžu situáciu dokonca zhoršiť. Európske kroky porovnáva s prísne stráženou líniou medzi Spojenými štátmi a Mexikom. „Zo skúseností naisto vieme, že militarizácia bude a už aj v súčasnosti je príčinou, prečo zomiera viac utečencov,“ napísala v reakcii na tragédiu v Lampeduse.
V Spojených štátoch v posledných rokoch tiež zlepšujú monitoring a ochranu hraníc. Podľa Stillmanovej je dôsledkom nielen to, že počet utečencov, ktorí sa snažia dostať z Mexika do USA, je na rekordne nízkej úrovni, ale aj to, že počet tých, ktorí pri takomto pokuse prídu o život, je zase rekordne vysoký. „Človek, ktorý dnes nelegálne prekračuje hranicu, má až osemkrát vyššiu šancu, že zahynie, ako pred desiatimi rokmi,“ dodala.
Tento rok už 13-tisíc
Od tragédie medzitým uplynuli viac ako dva týždne. Britská BBC pri „výročí“ priniesla reportáž, v ktorej tvrdí, že veľká časť z tých, čo prežili, našla dočasný domov v menšom imigračnom centre na ostrove. Čakajú tam, kým posúdia ich žiadosti o azyl. Do centra sa pohodlne zmestí okolo 200 ľudí. Na mieste je však momentálne viac ako sedemsto utečencov, takže väčšina z nich prespáva vonku v blate pod holým nebom.
Ďalší reportéri sa medzitým sústredili v prístave. Ich rozhovor s hŕstkou miestnych obyvateľov preruší chrapčanie ošarpanej lode. Novinári mlčky sledujú a počítajú. Na breh vystúpi celkovo 210 ľudí, medzi nimi 37 detí. Zvýšili tohtoročný počet imigrantov na 13-tisíc. „Po plavbe z Líbye sú v prekvapujúco dobrej kondícii. Jeden muž nám dokonca kýva z autobusu, ktorý ich vezie do centra,“ opisuje reportérka Guardianu Lizzy Daviesová.
Niekoľko desiatok kilometrov východne medzitým v rozbúrenom mori prebieha dramatická záchranná operácia. Potápajúcu sa loď plnú imigrantov prvú spozoroval ropný tanker. Jeho posádka však nebola schopná dostať utečencov na palubu, preto muselo zasahovať plavidlo maltskej armády, ktoré ich následne odviezlo na Maltu. Podarilo sa zachrániť najmenej 75 ľudských životov. Na juhu nič nové… ale!
Reportéri priniesli z ostrova predsa len aj dobré správy. Obyvatelia Lempedusy, ktorí sa ešte pred rokmi búrili, vraj dnes prejavujú nevídané pochopenie a solidaritu s utečencami. Príkladom ide starostka Giusi Nicoliniová. Obyvateľov vyzýva, aby ignorovali prísne talianske imigračné zákony a imigrantom pomáhali, aj keď za to oficiálne hrozí pokuta. Lampedusa teda nie je len rajom a peklom. Ale aj očistcom.