Zmení niečo veľká námorná katastrofa spred troch týždňov, pri ktorej pri brehoch ostrova zahynulo viac ako 300 ľudí? Orsini pripúšťa, že nie je možné zachrániť všetkých ľudí, čo sa vydajú na nebezpečnú plavbu. Na druhej strane sa mu zdá depresívne, že všetci vieme, čo sa deje, ale až tak veľa sa toho nemení.
Štatistiky ukazujú, že už približne dve desaťročia je malý ostrov Lampedusa záchytnou stanicou pre utečencov. Čo si o tom myslia miestni obyvatelia?
Ľudia sa správajú slušne. Sú veľmi ochotní pomáhať a podporovať imigrantov, najmä keď sa pozrieme na to, aká je to náročná a ťažká situácia. Samozrejme, že sa vyskytujú aj nepriateľské nálady voči utečencom.
Hnevajú sa na nich, že prichádzajú?
Ak sa obyvatelia Lampedusy na niečo skutočne sťažujú, tak na vládu a Európsku úniu. Naozaj len pár ľudí viní z toho, čo sa deje, imigrantov. Je to preto, že veľmi dobre vedia, že systém v súčasnej podobe nie je taký, aký by mal byť. Vnímajú to tak, že celý problém by sa dal riešiť úplne iným spôsobom. Vidia, že Lampedusa sa z času na čas dostane na titulné stránky novín, ale nikdy sa nič nezmení. Obyvatelia ostrova teda už neveria žiadnym politickým diskusiám, ktoré sa o nich vedú.
Napriek tomu, že je asi pochopiteľné, že ľudia z Lampedusy obracajú svoj hnev na politikov, je zaujímavé, že ich terčom nie sú utečenci. V Európe predsa často vidíme aj protiimigrantské nálady, niektoré strany si priamo na tom budujú svoju popularitu.
Je to skutočne zaujímavé. Najmä v zime, keď na ostrove nie je tak veľa práce s turistickým ruchom, tak miestni ľudia majú viac kontaktov s imigrantmi. Tí sú po celom ostrove. Samozrejme, vyskytujú sa aj incidenty, ktoré rieši polícia. Keď to však porovnáme s celkovou situáciou, v Taliansku je prístup k imigrantom odlišný. Napríklad na severe krajiny sú nálady proti ľuďom prichádzajúcim z iných krajín oveľa viditeľnejšie.
Ako vyzerá záchranná akcia na pomoc utečencom?
Začal by som samotným systémom, ktorý financuje Európska únia, a to je operácia agentúry Frontex. Talianskej pobrežnej stráži tiež poskytuje člny a vybavenie. Do akcií sa zapájajú aj iné štáty. Podľa mňa by nebolo správne viniť z toho, čo sa deje, pobrežnú stráž. Tá si vykonáva svoju prácu v rámci možností, ktoré má. Sú to veľmi náročné a riskantné operácie. Predstavte si, že máte dostať na mori ľudí z jednej lode na druhú. To je veľmi nebezpečné. Vznikajú však aj zvláštne situácie.
Aké?
Bol som svedkom rozhovoru, ako sa kapitán pobrežnej stráže rozprával so svojimi chlapmi a hovoril im, že sa majú pripraviť na noc, lebo sa chystá akcia. Lode boli medzi Egyptom a Líbyou. Neviem presne, odkiaľ mali túto správu, neraz ide o spravodajské informácie. Potom to funguje tak, že pobrežná stráž zachytáva loď veľmi ďaleko od Lampedusy. V skutočnosti by to nemali robiť, ak nejde o priamu záchrannú akciu. Keď sa pozriete na mapu, uvidíte nie až tak ďaleko od Lampedusy ostrov Pantelleria. Ten je veľmi blízko k tuniským brehom (60–70 kilometrov, pozn. red.). Utečenci sa však tam nedostanú. Idú na Lampedusu. Ak tomu správne rozumiem, tak je to nejaká logistická dohoda. Pantelleria je akýsi VIP ostrov. Takže sa dá povedať, že záchranné operácie je možné manažovať v tom zmysle, že vieme objaviť lode. Na druhej strane je pravda, že je nemožné pomôcť všetkým ľuďom.
Na Lampeduse sú stovky utečencov, čo robia?
Na ostrove funguje záchytné centrum. Je určené pre 250 ľudí.
Podľa talianskych úradov prišlo na Lampedusu len v tomto roku viac ako 13-tisíc utečencov.
A v centre by mali utečenci zostať dva až štyri dni a potom by ich podľa zákona mali presunúť inde. Skutočnosť je však taká, že ľudia sú tam aj štyri mesiace. Sám som takých poznal. Centrum je stále preplnené. Je v ňom 400 až 700 ľudí, niekedy aj 900.
Dá sa to riešiť?
V centre neraz vládne napätie aj medzi samotnými imigrantmi. Preto sa ho bezpečnostné zložky snažia zmierniť. Funguje to tak, že z centra sa dá dostať cez takú dieru v stene. Imigranti ju vedia využiť a sú vonku. Centrum má na starosti ministerstvo obrany, ktoré však nemá právomoci mimo neho. Takže, keď vidia, že sa imigranti dostali cez dieru von, zavolajú políciu, teda ministerstvo vnútra, aby ich pochytali. Lenže to sa nikdy v skutočnosti nestane. Takže utečenci sú, ako som už spomenul, po celom ostrove, ale nikomu to nejako zásadne neprekáža. Dokonca sú istou súčasťou miestnej ekonomiky.
Predávajú niečo?
Vymieňajú peniaze. Najmä ľudia z Eritrey majú k dispozícii veľa dolárov. Keďže nemajú potrebné dokumenty, nemôžu ich vymeniť v banke. Takže si nájdu miestnych ľudí, ktorí to urobia za nich. Obyvatelia potom robia výmenu v rámci rôznych faktúr za materiál a podobne. Aj mňa oslovili, aby som im vymenil 600 dolárov. V malej miere funguje aj prostitúcia, do ktorej sú zapojení imigranti. Celkovo sa však dá povedať, že utečenci najmä nejako zabíjajú čas. Čakajú na to, kým ich dostanú do iného centra na Sicílii či v Kalábrii.
Utečenci prejdú náročnú a nebezpečnú cestu, za ktorú ešte musia zaplatiť veľké peniaze. Čo od toho očakávajú?
Asi 85 percent ľudí, ktorí dorazia na Lampedusu, by mali mať právo na azyl. Prichádzajú z krajín, kde sú konflikty, porušujú sa ľudské práva. Možno je dobré si uvedomiť, že síce prichádzajú z chudobných krajín, ale nie sú to ich najchudobnejší obyvatelia. Sú to ľudia, ktorí doma patria často až k vyššej strednej triede. Cesta je totiž finančne veľmi náročná. Preto sa nedá hovoriť o ekonomickej migrácii. Sú to utečenci, ktorí odišli z domovov, lebo im niečo hrozilo. Fakt je, že sa z Talianska chcú dostať čo najskôr.
Vedia, že je to práve Taliansko, kde musia podľa dohôd Európskej únie požiadať o azyl?
Väčšina z nich si je toho vedomá. Vedia, že podľa Dublinskej dohody musia žiadať o azyl na území štátu, do ktorého z členov EÚ prišli ako do prvého. Keď som však bol na Lampeduse v júli ako dobrovoľník na miestnom festivale, zažili sme protest Eritrejčanov, ktorí nechceli žiadať o azyl v Taliansku. Trvalo to takmer dva týždne. Väčšinou chcú ísť do Dánska či Nórska. Tunisania sa zase snažia dostať do Francúzska alebo Belgicka. V skutočnosti sa v Taliansku boja zostať. Vedia však, ako systém funguje.
Už ste spomenuli, že obyvatelia Lampedusy sú skeptickí v otázke riešenia situácie. Mení niečo obrovská tragédia spred troch týždňov, pri ktorej pri brehoch ostrova zahynulo viac ako 300 utečencov?
Týmto spôsobom prichádza na územie EÚ len 10 percent utečencov. Verím, že sa dajú vytvoriť podmienky, aby sa ich bezpečnosť zlepšila. Dá sa hovoriť aj o tom, aby už na ambasádach, v krajinách, z ktorých prichádzajú, si títo ľudia mali šancu overiť, či by mohli dostať azyl. Som však už možno pesimista. Pracujem na týchto veciach dlhšie, bol som v španielskej enkláve Melilla v Maroku, na Malte. Zdá sa mi dosť depresívne, že všetci vieme, čo sa deje, ale až tak veľa sa toho nemení.
Prečo?
Stále musíme hovoriť o riešeniach v rámci Európskej únie. Taliansko sa sťažuje na veľký počet utečencov, ktorí prichádzajú. Lenže napríklad Nemci argumentujú, že je to síce pravda, ale štatistiky potvrdzujú, že u nich skončí oveľa väčší počet imigrantov. Berlín potom odkazuje Rímu, že by mal utečencom zabezpečiť dostatočnú pomoc. Potom vraj môžeme hovoriť o zmenách v zákonoch a pravidlách, aj čo sa týka Dublinskej dohody. Bolo by potrebné uvažovať o tom, aby ľudia dostávali jednoduchšie víza do EÚ s tým, že budú k dispozícii ich biometrické údaje. Budeme vedieť, kto prichádza. Bolo by lacnejšie pre utečencov sadnúť do lietadla a nie ísť nejakou loďou, za tri-, štyri- či päťtisíc dolárov. Interkontinentálny let stojí menej.
Talianske námorníctvo ohlásilo zvýšenie počtu patrol na mori. Je to krok správnym smerom?
Keď som vravel, že veľmi neverím, že sa niečo zmení, tak je pravda, že ministerstvo obrany získalo veľa peňazí, aby zabezpečilo hranice. Hovorím o centre pre bezpilotné stroje, vybavenie lodí. Do istej miery to je znak, že politici sú si predsa len vedomí toho, čo sa deje. Stále som si však nie celkom istý, či to niečo zmení. V Taliansku je aktívna ministerka pre integráciu Cécile Kyengeová. Stará sa aj o Lampedusu. Možno bude schopná trocha zlepšiť situáciu.
Bolo by naozaj správne vydávať ľahšie víza tým ľuďom, čo sa chcú dostať do EÚ, ako ste naznačili, aj keď vieme, že veľa z nich túži po tom, aby na území únie zostali?
Už teraz sa dá povedať, že asi 90 percent utečencov príde do Európskej únie na platné víza a potom ich platnosť vyprší. Nemyslím si preto, že by môj návrh nejako zásadne ovplyvnil celú súčasnú situáciu. Mohli by sme uvažovať o tom, ako by takéto oficiálna možnosť získať azyl mala fungovať v rámci únie. Hľadať nejakú rovnováhu medzi potrebou bezpečnosti, ale aj voľným pohybom.
Je potrebná aj nejaká rovnováha medzi požiadavkami jednotlivých krajín? Je fakt, že do Talianska prichádza veľa utečencov, ale v Nemecku je ich počet celkovo vyšší a týka sa to aj ďalších.
Zlepšime financovanie na európskej úrovni. Sú to v konečnom dôsledku peniaze štátov. Centrálnejšie by však bolo ľahšie prijímať rozhodnutia, ktoré sú na miestnej úrovni politicky citlivé. A niektoré, najmä severské krajiny, už zvažujú, či v prípade Talianska a Grécka budú využívať Dublinskú dohodu. Často sa stáva, že nedeportujú utečencov späť do krajín na juhu Európy, lebo vedia, že tam by to pre imigrantov nemuselo byť bezpečné