Drogy u nás. Od makovíc po marihuanu

, 09.11.2013 06:00

Osobe, ktorá podá deťom odvar z makovíc a spôsobí im tým ťažké poškodenie na tele, hrozí trest od 1 do 6 mesiacov. V prípade, že dieťa zomrie, trest sa zvýši na 6 mesiacov až 1 rok tuhej väzby. Také bolo znenie jedného z prvých protidrogových zákonov na našom území. Pozornosť venoval vtedajšej najrozšírenejšej droge - maku.

V 19. storočí sa aj na našom území ako droga...
V 19. storočí sa aj na našom území ako droga zneužíval morfín. Jeho nenávykovou náhradou mal byť nový liek - heroín. Ten však o niekoľko rokov tiež stiahli z trhu ako nebezpečnú látku. Autor: WIKIMEDIA

Dnes je u nás najčastejšie zneužívanou nelegálnou drogou marihuana. A práve v týchto dňoch sa diskutuje o znížení trestu za držanie jej malého množstva. Ako sa vyvíjala drogová scéna u nás od čias maku?

Prvý rakúsko-uhorský protidrogový zákon, v ktorom sa hovorí aj o makoviciach, bol z roku 1852. Podľa neho hrozili postihy aj tým, čo neoprávnene používali narkotiká v podobe éterovej pary. Zákon trestal skôr neoprávnenú distribúciu drog ako samotných užívateľov. A trochu predbiehal dobu. Hoci sa za drogy trestalo už v starovekom Egypte, globálne sa boj proti drogám začal až v roku 1909 na Šanghajskej ópiovej konferencii. Zástupcovia 13 štátov tam prijali 9 odporúčaní, ktoré krajiny právne k ničomu nezaväzovali, aj tak to však bol dôležitý prvý krok.

Ďalšia konferencia z roku 1912 už regulovala všetky vtedy známe drogy, teda surové ópium, jeho deriváty morfín a kodeín, ako aj kokaín. V tom čase už aj na našom území registrovali psychiatri zneužívanie morfínu. Najskôr sa nazývalo vojenskou chorobou, keďže ňou trpeli najmä veteráni z rakúsko-pruskej vojny. V českej učebnici psychiatrie z roku 1900 písal jej autor profesor Karel Kuffner o chorých na morfinizmus ako o „ľuďoch s tendenciami k snivému kochaniu sa vzletnou, hravou a rozkošníckou tvorbou bujnej obraznosti“.

Ako píše Jana Hamouzová v Bulletine českej Národnej protidrogovej centrály, ópiové drogy sa v tom čase dali získať voľne z lekární. „Bola to doba pred ópiovými konferenciami alebo v ich čase a drogy tak boli pomerne ľahko dostupné. Morfium sa navyše ako analgetikum, teda ako liek proti bolesti, hojne používalo aj pri nie veľmi komplikovaných bolestivých príhodách,“ uvádza Hamouzová. V tomto období napríklad nemecká spoločnosť Bayer prišla na trh aj s heroínom, ktorý mal byť nenávykovou náhradou morfia a liekom proti kašľu. Zakázali ho až po polstoročí.

Kokaín priniesli tanečnice

V Československu sa prvé protidrogové zákony v dvadsiatych rokoch minulého storočia týkali najmä kontroly lekárnikov, lekárov a zverolekárov. Museli viesť register o nákupe a predaji omamných látok, ktoré mohli byť zneužité. Ak to nerobili, hrozila im pokuta až 20-tisíc korún. Drogy sa však za prvej republiky viazali aj na nočný život. Hamouzová spomína napríklad aféru z roku 1925, keď polícia vypátrala nedovolený predaj kokaínu v jednom vtedajšom elitnom bare, kde sa stretávali i známe osobnosti spoločenského života.

„Zistilo sa, že sa istý medik dostal k dvesto gramom kokaínu. Ponúkol ich nejakému kaviarenskému povaľačovi, ktorý drogu začal predávať v spomínanej kaviarni a behom 24 hodín celkom rozpredal. Za jeden gram, ktorý sa na lekársky predpis dal vtedy zohnať za 12 korún, sa v bare platilo 180 korún, niekedy až dve stovky,“ píše Hamouzová. Táto droga sa do Československa vraj dostala s kabaretnými tanečnicami. Spomínalo sa to dokonca aj vo vyhláške ministerstva školstva z roku 1924, ktorá bola adresovaná univerzitám:

„Nebezpečenstvo neriadeného požívania narkotických prostriedkov, ktoré bolo zavlečené do republiky Československej z Berlína tanečnicami a cudzími študentmi tiež medzi našich študentov, hrozí zničením celého mladého študentského dorastu a nesmie byť teda v záujme budúcnosti nášho národa nijak podceňované. Mladí ľudia, ktorí sa oddávajú požívaniu narkotických prostriedkov, si zničia nielen svoju telesnú konštrukciu, ale stanú sa nenormálnymi. Medzi tieto narkotické prostriedky patrí hlavne kokaín, morfín a iné jedy.“

Keďže situácia s narkotikami sa v Československu nelepšila, v roku 1938 vyšiel takzvaný ópiový zákon. Nelegálne látky rozdelil do štyroch skupín, pričom pri trestoch nerozlišoval, či ide o prechovávanie drogy pre vlastnú potrebu alebo pre predaj. V praxi však trestal najmä dílerov. Najhoršími trestmi pre distribútorov bolo väzenie na 5 rokov a pokuta do 100-tisíc korún. „Kroky po zavedení ópiového zákonu boli natoľko úspešné, že ich možno označiť za hlavný dôvod výrazného zníženia počtu osôb zneužívajúcich drogy v predvečer druhej svetovej vojny,“ uzatvára Hamouzová.

V 60. rokoch prišla aj tráva

Podobne ako vojny v 19. storočí pomohli v ďalších rokoch rozmachu opiátov, druhá svetová vojna odštartovala masové zneužívanie metamfetamínov, povzbudzujúcich látok, ktoré brali vojaci na všetkých stranách frontu. „V prvom rade sa mnoho ľudí dostalo k veľkým zásobám, ktoré zostali po vojne vo vojenských skladoch,“ uvádza Ľubomír Okruhlica, riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí. Už krátko po vojne bolo však v Československu populárne zneužívanie rôznych aj voľne dostupných liekov.

Kým pred druhou svetovou vojnou boli drogové problémy u nás zhodné s ostatnými európskymi štátmi, po prevrate v roku 1948 a vzniku železnej opony sa krajina prakticky uzavrela pre drogy z „exportu“. Heroínová cesta nás buď obchádzala, alebo využívala len ako tranzitnú krajinu. Podobne to bolo aj s inými drogami, ktoré sa bežne zneužívali v západnej Európe, či už išlo o kokaín, alebo kanabis. Hoci sa drogami zaoberal tak trestný zákon z roku 1950, ako aj z roku 1961, pozornosť štátu smerovala skôr ku problémom s legálnou drogou – alkoholom.

V 50. rokoch sa u nás zneužívali aj celkom bežné lieky na bolesť hlavy, podľa Okruhlicu týmto závislostiam prepadali najmä ženy. V umeleckých a alternatívnych kruhoch sa zase obľube tešila kombinácia liekov a alkoholu. V jednom rozhovore o tom rozprával Karel Gott: „U nás se v 60. létech pokládalo za drogu, když si někdo sehnal fenmetrazin a k tomu dal kousek algeny, acylpyrínu a teď to ještě dal dohromady s nějakými čtvrt toho, půl toho, a to celé dohromady v hmoždíři zamíchal a zapil to, stačilo deci bílého vína, a už to bylo.“

V 60. rokoch sem aj napriek železnej opone aspoň popod prah prenikla atmosféra hnutia hippies. Prvýkrát sa u nás vtedy objavila marihuana. „Vo väčšine prípadov sa však robila z domácej konopy, takže mala minimálny ak vôbec nejaký obsah účinnej látky THC. Samozrejme, našli sa ľudia, ktorí si vedeli zaobstarať aj drogu z indickej konopy, ale nik sa zo závislosti od marihuany pred novembrom 1989 u nás neliečil,“ povedal Okruhlica a dodal, že vo vedeckých ústavoch sa v tých rokoch u nás kontrolovane experimentovalo aj s LSD.

Toluén ničil mládež

Zneužívane morfia sa síce oproti prvej republike minimalizovalo, nebolo však celkom potlačené. „Morfín bol prakticky nedostupný a jeho preparáty viazané na lekársky predpis. Dochádzalo však k sériám lúpeží v lekárňach a zdravotníckych skladoch. Mladé ošetrovateľky kradli opiáty v nemocniciach, za chrbtom lekárov aplikovali pacientom rôzne náhrady a ušetrené opiáty konzumovali samy alebo ich odnášali svojej partii,“ píše sa ďalej v bulletine českej Národnej protidrogovej centrály.

„Zo svojej praxe si pamätám, že morfium zneužívali najmä lekári či zdravotné sestry, ľudia, ktorí s ním pracovali,“ dodáva Okruhlica, ktorý pôsobil na psychiatrii už v 70. rokoch minulého storočia. Práve od 70. rokov začal narastať počet užívateľov drog v oficiálnych štatistikách.

Kým v roku 1973 polícia registrovala 119 nealkoholových toxikomanov, v každom ďalšom roku ich pribudlo asi 300–900. Situácia sa mierne stabilizovala až v druhej polovici 80. rokov. Napriek tomu v sumárnych číslach registrovala polícia v roku 1989, teda pred pádom železnej opony, 6 814 toxikomanov (z toho 1781 v SSR). V 70. rokoch tiež zaznamenal boom pervitín, amfetamínová droga, ktorá sa vyrábala za pomoci liekov z lekární. Ale veľkú časť pacientov na psychiatrických liečebňach a tiež mnoho úmrtí mala na svedomí droga, ktorá sa nevyrábala z produktov farmaceutického priemyslu, ale z potrieb pre technický priemysel. „Išlo o inhalovanie lepidiel, rozpúšťadiel ako acetón, toluén. V tom čase pritom nešlo len o ľudí stojacich na okraji spoločnosti, ale bola to veľmi rozšírená aktivita mládeže,“ dodáva Okruhlica.

„Bola to prudká vlna, epidemicky sa šíriaca z mestských areálov na vidiek, zasahujúca prevažne učňovskú mládež. Toluén sa stal určujúcim faktorom, životným štýlom skupín mladistvých. Látka však spôsobovala morálne aj sociálne chátranie a vysoké riziko smrti. Policajné štatistiky registrovali značný počet úmrtí priamo na mieste fetovania v rôznych pivničných brlohoch, pri teplovodných kanáloch, v stanoch,“ píše sa v bulletine. Okruhlica dodáva, že inhalácia sa viazala najmä na stredoškolákov a mladších. U vysokoškolákov sa takmer nevyskytovala.

Nástup heroínu, potom marihuany

Po páde železnej opony bolo Československo vhodnou krajinou pre rozmach drogovej scény hneď z niekoľkých dôvodov. Zmizli prekážky v oblasti pohybu tovaru, Československo malo výhodnú polohu nárazníkovej krajiny pred EÚ. A existovali tu organizované skupiny ľudí, ktorí sa už v 70. a 80. rokoch zaoberali nelegálnym dovozom rôzneho nedostatkového tovaru, ktorí po prevrate iba zmenili pole pôsobnosti. Po ďalšom rozmachu užívania pervitínu prišiel aj obrovský nástup heroínu, do českých a slovenských miest však začala prenikať aj marihuana, LSD či kokaín.

Drogová scéna na Slovensku bola najhoršia koncom deväťdesiatych rokov, keď bolo aj podľa štatistík Centra pre liečbu drogových závislostí najviac liečených závislých osôb. Tieto okolnosti vyvolali aj ďalšie zmeny v zákonoch. V 21. storočí sa do stredobodu záujmu dostala marihuana. Jej popularita rástla najmä u mladých. Podľa Európskeho školského prieskumu o tabaku, alkohole a iných drogách, kým v roku 1999 vyskúšalo marihuanu „iba“ 29,7 percenta bratislavských stredoškolákov, v roku 2007 to už bolo 51,1 percenta študentov stredných škôl v hlavnom meste.

Keďže títo užívatelia medzitým zostarli a dnes končia vysoké školy, zakladajú rodiny a začínajú mať vplyv, vznikla aj spoločenská potreba nekriminalizovať značnú časť spoločnosti. V tomto smere najskôr vyvíjali nátlak rôzne občianske organizácie, ale aj odborníci pracujúci s drogovo závislými. Dekriminalizácia sa napokon stala aj politickou témou. Pred voľbami v roku 2010 s ňou prišla strana SaS, do vládneho programu sa však vtedy nedostala. Dnes ministerstvo spravodlivosti hovorí o tom, že prvé prichytenie s malým množstvom tzv. trávy nebude trestným činom, ale len priestupkom.

Liberálnejšie v oblasti drog od rozdelenia štátu postupuje susedná Česká republika. Od apríla tohto roka si tam napríklad môžete kúpiť marihuanu ako liek na zmiernenie závažných ochorení. K dispozícii je v lekárňach na elektronický predpis. Výzvou, na ktorú súčasná legislatíva v oboch štátoch, ale aj inde v Európe stále nestíha reagovať, sú však dizajnérske drogy. Nové syntetické prípravky, ktoré sa na zakázaný zoznam dostávajú neskoro, a navyše sa neraz dajú ľahko objednať na internete.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#závislosť #droga #morfín #heroín #návyková látka
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku