Spor o lososieho Frankensteina

Keď sa vám stratí pes, máte problém. Keď sa vám stratí ryba, a ešte k tomu v mori, máte oveľa väčší problém. Šéfovia nórskeho rybárskeho gigantu Marine Harvest riešili hľadanie morských utečencov tak, že ponúkli rybárom 60 eur.

01.12.2013 07:00
losos trh Foto:
Lososí trh v nórskom Bergene.
debata (3)

Za jedinú rybu, ktorú chytia a vrátia do klietky. Šesťdesiat eur za jednu rybu nie je málo. Pokladnicu Marine Harvest, ktorá túto sumu vypláca, však zďaleka neohrozí. Je to najväčšia svetová firma zaoberajúca sa chovom pstruhov a lososov. Pred týždňom jej z poškodenej podmorskej klietky v západnom Nórsku zmizli tisícky dvojkilových lososov. Ich útek bol následkom silnej víkendovej búrky.

Nevieme, o koľko stúpla životná úroveň nórskych rybárov, lebo agentúry neoznámili, či sa nejakí odchytení utečenci k majiteľom vôbec vrátili. Najskôr sa väčšina z nich stratila v rozbúrenom mori. Vo svojráznej pátracej akcii však nešlo ani tak o chutné mäso s obsahom omega-3 nenasýtených mastných kyselín, ale o to, aby vyšľachtené lososy nepoškodili morský ekosystém. Ryby chované v morských farmách majú určitý potenciál oslabiť genetickú výbavu svojich voľne žijúcich príbuzných. Pravda, ak by sa s nimi spárili a ak by mali potomstvo, ktoré by sa ďalej množilo.

Keby potomkovia takejto intenzívne rastúcej lososej „veľryby“ osídlili more, spotrebovali by oveľa viac potravy než pôvodní obyvatelia. Nielenže by vytlačili pôvodnú populáciu, ale narušením potravného reťazca by narobili problémy aj iným živočíchom, ktoré sú od neho závislé. Výskumníci sa tiež obávajú, že umelé chovy lososov môžu byť semeniskom infekcií, ktoré ich samotné síce nezasiahnu, no voľne žijúca populácia by mohla byť ohrozená, lebo voči nim nie je imúnna.

Príroda si poradí aj sama

Sú tieto obavy opodstatnené? Áno aj nie. Nebezpečenstvo síce hrozí, no príroda nie je bezmocná ani v takýchto krízových situáciách. Ukázala to dávnejšia vedecká štúdia tímu morského biológa Roberta Devlina z Kanady.

Kanadskí vedci pri experimente upravili DNA rozšíreného pacifického druhu lososa Oncorhynchus kisutch, ktorému sa pre jeho farbu nesprávne hovorí aj losos strieborný. Chovali ho od narodenia v umelých podmienkach a súčasne v prírode. Jedince z akvária narástli naozaj do ohromných rozmerov – až na trojnásobok rovnako starých geneticky nezmenených lososov.

Čo však bolo najzaujímavejšie, lososy s upravenou DNA chované vonku boli oveľa menšie a ich telo sa zväčšilo iba o pätinu. Od „divých“ rýb sa teda nelíšili tak veľmi ako geneticky rovnako upravené lososy chované v umelých podmienkach.

Znamená to, že umelo vyšľachtená ryba, ktorá v klietke rastie ako z vody, sa môže vo voľnej prírode správať tak, akoby tam patrila odjakživa. Nemá až taký problém, aby sa prispôsobila tamojším pomerom. Dúfajme, že to bude aj prípad nórskych lososích utečencov. Ak si naozaj založia rodiny, tie by nemali byť pre svoje okolie katastrofou. Z kanadského pokusu vyplýva, že gény nie sú všemocné. Dôležité sú aj podmienky, v ktorých sa organizmus vyvíja.

Potešujúcim faktom je, že podobných nepríjemných udalostí, aké zažilo západné Nórsko uplynulý víkend, ubúda. Podľa oficiálnych nórskych údajov v roku 2006 uniklo do mora vyše 900-tisíc lososov chovaných v podmorských farmách. V uplynulom roku ich už bolo necelých 40-tisíc. Zaslúžila sa o to najmä lepšia prevencia.

Napriek všetkým prínosom nemusia byť lososie farmy najlepším riešením problému, ako poskytnúť ľuďom kvalitnú a zdravú potravu. V júni tohto roku vydal Nórsky inštitút pre výživu a morskú potravu odporučenie, v ktorom navrhuje obmedziť množstvo skonzumovaného lososieho mäsa z fariem. Existujú totiž obavy, že toto mäso môže obsahovať zložky, ktoré by boli vo väčšom množstve pre človeka nebezpečné. Sami producenti však tvrdia, že v poslednom čase sa práve vďaka zlepšeným podmienkam vo farmách množstvo toxínov v lososom mäse znížilo.

Dvadsať rokov prieťahov

Voľne žijúca populácia lososov už dávno nie je schopná nakŕmiť ľudí. Preto prišli kanadskí vedci už pred dvadsiatimi rokmi s myšlienkou vytvoriť geneticky modifikovaného lososa, ktorý by rástol rýchlejšie. Okrem naozajstných problémov, ktorým sa na novej ceste nikdy nedá vyhnúť, však narazili kanadskí genetici aj na pretrvávajúce obavy z geneticky upravovaných živočíchov.

Odvtedy prebieha v Spojených štátoch dlhodobý spor o geneticky modifikovaného lososa, ktorého vyšľachtila kanadská biotechnologická firma AquaBounty Technologies. Americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) pred tromi rokmi síce povolil jeho chov, doteraz však váha s rozhodnutím, či povoliť aj jeho predaj v obchodných reťazcoch.

Predstaviteľom AquaBounty dochádza trpezlivosť, ale aj peniaze – firma prakticky stojí pred krachom. Podľa jej predstaviteľov je váhanie úradu FDA nevysvetliteľné, keďže už v roku 2010 konštatoval, že sa v tomto prípade nepredpokladajú negatívne dosahy ani na zdravie ľudí, ani na životné prostredie.

Napokon, o možnosti zásahu do DNA lososa rokovala firma s FDA už v roku 1993, keď s myšlienkou prišla. V tom čase úrad ešte nemal systém na posudzovanie genetických modifikácií. V nasledujúcich rokoch preto vypracovali špecialisti z AquaBounty viac ako dve desiatky štúdií. Zaoberali sa doslova všetkým možným – od molekulárnej štruktúry DNA upraveného lososa až po alergické reakcie, ktoré by mohli postihnúť jeho konzumentov.

Teraz sa FDA bráni, že predsa len ešte nie je celkom jasný vplyv geneticky modifikovaných lososov na ekosystémy.

V nórskych lososích farmách sa držia ryby v... Foto: SHUTTERSTOCK
losos farma V nórskych lososích farmách sa držia ryby v okrúhlych ponorných klietkach priamo v nórskom zálive.

Čo chcú Priatelia Zeme

Taký prestížny a nezávislý orgán s veľkými právomocami, ako je FDA, nemožno obviniť z toho, že by podliehal tlaku verejnosti alebo lobistov, ktorí chránia záujmy klasických rybárskych firiem. Aj keď občas to tak vyzerá…

Tlak proti genetike v potravinách je naozaj silný nielen u nás v Európe, ale aj za morom. Napríklad vplyvná ekologická organizácia Priatelia Zeme (Friends of the Earth), ktorá združuje dva milióny členov zo 69 krajín piatich kontinentov, bojuje proti genetickým manipuláciám presviedčaním amerických dodávateľov, aby odmietli zásobovať supermarkety mäsom z lososieho „Frankensteina“. Už získala na svoju stranu niektorých rozhodujúcich hráčov na tomto poli.

„Povolenie predaja geneticky upraveného lososa by rozpútalo vlnu ďalšieho genetického upravovania zvierat, ako sú kravy, kurčatá, ošípané,“ varuje organizácia, ktorá tvrdí, že geneticky upravený losos by mohol zvýšiť u konzumentov riziko vzniku rakoviny a ohroziť ďalšie chovy.

DNA, RNA a rakovina?

Pokiaľ ide o rakovinu, závery sú predčasné, ale určité nepriame náznaky tu naozaj sú. Nedávna štúdia čínskych vedcov z Univerzity v Nankingu ukázala, že v krvi a orgánoch ľudí, ktorí sa živia geneticky modifikovanou ryžou, prežívajú krátke útržky ribonukleovej kyseliny (RNA). Tieto útržky sa podľa zverejnenej štúdie viažu na receptory ľudských pečeňových buniek a ovplyvňujú absorpciu cholesterolu z krvi.

Tieto úseky RNA, označované ako mikroRNA, objavili už pred desiatimi rokmi. Spájajú sa so vznikom niektorých ochorení typu rakoviny, cukrovky či Alzheimerovej choroby. Čínsky výskum prvý raz ukázal, že rastlinná potrava a jej mikroRNA môžu ovplyvniť funkciu ľudskej bunky, a teda aj celého organizmu.

Vlastne neprekvapuje, že ani Európania, ani Američania podľa mnohých prieskumov neprejavujú ku geneticky upravenému mäsu a ku genetickým manipuláciám vôbec veľkú náklonnosť. Väčšina z nich si spolu s Priateľmi Zeme neželá, aby sa takáto ryba predávala – nielen v USA, ale kdekoľvek na svete. Podporujú ich aj dvaja americkí senátori z Aljašky, kde považujú lov lososov nielen za „chlebovú záležitosť“, ale aj za súčasť kultúrnej tradície.

Demokratický senátor Mark Begich napríklad povedal: „Pre morské ekosystémy sú Frankenryby naozajstným rizikom, zatiaľ čo divoké lososy, ak ich potenciál využívame správne, sú jedným z našich najbohatších národných zdrojov.“

Skrížia sa, a čo ďalej?

Jedna z nedávnych ve­deckých štúdií ukázala, že geneticky upravený losos atlantický – práve to je druh, s ktorým pracuje AquaBounty – by sa mohol krížiť so pstruhom obyčajným. Krížence zdedia po lososoch gény, ktoré im umožnia rásť rýchlejšie. Keby unikli do voľnej prírody, nemohli by ohroziť tamojšiu populáciu? Ide skôr o teoretické riziko.

Po prvé, podľa inej vedeckej štúdie sú krížence pstruha a lososa neplodné. Po druhé, aj toto riziko kanadskí genetici minimalizovali tak, že rátajú iba s produkciou neplodných samíc.

Kŕmi sa, ale nerastie

Čím sa vlastne líši losos s upravenou DNA od toho obyčajného, ktorého obhajujú Priatelia Zeme i americkí senátori? Najväčšou nevýhodou obyčajného lososa je, že nerastie stále, aj keď sa stále kŕmi. Rastový hormón v jeho hypofýze vzniká vo väčšom množstve iba v čase, keď sa voda zohreje, teda iba niekoľko mesiacov v roku.

Cielený zásah do DNA lososa priniesol zvýšenú a najmä neustálu produkciu rastového hormónu, takže do konzumnej veľkosti narastie v polovičnom čase – a s rovnakou spotrebou krmiva. Logicky je teda kilogram geneticky upraveného lososieho mäsa lacnejší a pri jeho chove sa uvoľní do ovzdušia menej skleníkového plynu oxidu uhličitého, ktorý prispieva ku globálnej zmene klímy. Genetici z AquaBounty pracujú s lososom atlantickým, ktorý pochádza z Kanady, Nórska a Čile.

Tento druh je rozšírený po celom svete a aj v USA sa konzumuje najviac. Ide o vcelku dobrý biznis: v roku 2010 ho do Spojených štátov doviezli vyše 200-tisíc ton v celkovej hodnote 1,5 miliardy dolárov. Podľa odborníkov z AquaBounty by však bolo oveľa lepším biznisom, keby si v Severnej Amerike pestovali lososa sami, pričom chov by bol ekologickejší a rentabilnejší. Geneticky modifikovaný losos by podľa ich výpočtov znížil náklady morských fariem približne o jednu tretinu.

Losos namiesto hamburgera?

Neohrozujú genetické úpravy napríklad kvalitu mäsa? Zrejme nie, veď z iných oblastí je známe, že práve genetika dokáže trebárs chovným zvieratám a ich produktom, ako je mlieko, dodať nové a lepšie vlastnosti. Takže mäso z lososa s upravenou DNA zostáva pre ľudský organizmus rovnako prospešné, ako keby pochádzalo z prirodzených chovov. Najviac zrejme zaváži vysoký obsah omega-3 nenasýtených kyselín, ktoré znižujú riziko srdcových ochorení a obezity a sú dôležité pre správnu funkciu mozgu a nervovej sústavy.

Takže vymeniť hamburger z prirodzene rastúcej kravy za večeru z geneticky upraveného lososa alebo nie? Nemusí to byť až taký zlý nápad, v každom prípade aspoň pre tých, ktorí veria, že by ich pozmenená lososia DNA nemala nijako ohroziť. Ak predpokladáme, že sa koniec koncov každá DNA pri zažívaní rozloží, nemali by byť obavy zo zvýšeného rizika rakoviny opodstatnené.

Alebo je všetko inak? Asi naozaj nie je isté, čo môže urobiť geneticky upravená potrava so zdravím človeka alebo so životným prostredím. Napokon, závisí to od mnohých faktorov vrátane genetickej výbavy, ktorú sme zdedili po predkoch, a od životného štýlu, ktorý uprednostňujeme. Všetko je ovplyvnené všetkým a všetko so všetkým súvisí.

Na druhej strane dnes ťažko nájsť perspektívnejšiu cestu, ako nakŕmiť rastúcu populáciu Zeme, než je genetika spolu s biotechnológiami. Chémia už svoje slovo povedala. A napriek tomu málokto odmietne trebárs chutné bobuľky hrozna iba preto, že sa strieka proti škodcom. Pritom niektoré vedecké štúdie ukázali, že tieto postreky zvyšujú riziko vzniku Parkinsonovej choroby.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #trh #farma #Nórsko #ryba #losos