Nejasná správa o konci sveta

"Peklo zamrzlo!" Podľa vyhľadávača Google sa tento titulok objavil vo svetových médiách za posledný týždeň stovky ráz. Arktický polárny vír sa začiatkom roka vybral na nebývalo ďalekú "prechádzku" smerom na juh Severnej Ameriky. Neobišiel ani mesto Hell (v preklade Peklo) v americkom Michigane, ktorého obyvateľom doprial pocitové teploty okolo 33 stupňov pod nulou. Komentátori a reportéri boli nadšení. Konečne mohli v súvislosti s klimatickou zmenou napísať niečo rozhodné a úderné! (A k tomu tá fotografia, kde z cedule s nápisom Hell visia cencúle!)

19.01.2014 06:00
zimné počasie, sneh, odhrabávanie, klimatické... Foto: ,
Tuhá zima v USA prekonávala minulý týždeň aj viac ako storočné rekordy.
debata (2)

Reakcie verejnosti svedčia o tom, že globálne otepľovanie už väčšina chápe v súvislostiach. Ešte pred pár rokmi ľudia pri akejkoľvek tuhšej zime mohli vidieť na internete obrázok, na ktorom je transparent s nápisom „Stop globálnemu otepľovaniu“ zaviaty snehom a pridávali k nemu sarkastické poznámky. Dnes komentátor magazínu New Yorker so zveličením písal, že najviac ohrozenou skupinou počas aktuálnej snehovej kalamity boli klimaskeptici. Ktokoľvek napísal, že tuhá zima je dôkazom, že sa žiadne otepľovanie nekoná, bol okamžite slovne zlynčovaný.

Ľudia teda chápu, že klimatická zmena so sebou prináša častejšie extrémne výkyvy počasia. A že prejavom globálneho otepľovania môžu byť aj extrémne mrazy. Oprávnene sa však pýtajú, na čo sa majú pripraviť. Jednoznačné odpovede (okrem extrémistov z jednej i druhej strany barikády) neponúka nik. Pozrime sa najskôr aspoň na to, čo sa aktuálne deje vo svete. V rovnakom ročnom období na jednej strane Atlantiku kreslí mráz na okná floridských plážových rezidencií ľadové kvety, zatiaľ čo na druhej strane oceánu kvitnú kvety skutočné.

118-ročný rekord

Podľa českého klimatológa Václava Cíleka nastal prelom v uvažovaní bežnej populácie o klimatickej zmene, keď tropická búrka Sandy zaklopala na brány mesta, ktoré nikdy nespí, trojmetrovými vlnami a zaplavila jeho časti. Iba 14 mesiacov po tomto nevídanom jave New York zažíva ďalší extrém. Šiesteho januára klesla teplota v meste na 15 stupňov Celzia pod nulou, čo sa naposledy stalo pred 118 rokmi! Teda v roku 1896, keď okolo vtedy desať rokov „starej“ Sochy slobody do New Yorku zo starého kontinentu priplával slovenský vynálezca Jozef Murgaš.

Samozrejme, polárny vír neposlal mrazivý pozdrav iba obyvateľom New Yorku. Teploty pod nulou v jeden deň hlásilo všetkých 50 štátov USA vrátane Floridy a Havaja! Okrem tisícov zrušených letov a desiatok úmrtí vlna chladného počasia spôsobila aj viaceré kuriozity. V Chicagu museli napríklad pred chladom skryť ľadového medveďa. Šéfovi motela v Kentucky zase na dvere zaklopal väzeň, ktorý krátko predtým utiekol z väzenia Blackburn. „Povedal mi, aby som naňho zavolal políciu. Že chce ísť späť do basy, lebo vonku by zmrzol,“ dodal šéf motela.

Druhá strana Atlantiku medzičasom hlásila úplne iné správy o počasí. Už uprostred decembra padali aj u nás teplotné rekordy. Ale nie tie záporné. Na Štrbskom Plese prekonali 43 rokov starý rekord, vo Vysokých Tatrách vtedy vládlo vyslovene jarné počasie s teplotami nad 10 stupňov Celzia. Na Štefana padol v Hurbanove rekord z roku 1915! V rovnaký deň, ako New York zlomil 118 rokov staré mínusové prvenstvo, zase v Nitre a Piešťanoch padli rekordy z polovice 70. rokov. V oboch mestách bolo takmer 12 stupňov nad nulou.

Dve strany vlny

Extrémne rozdiely zimy v Severnej Amerike a Európe sa snažil vysvetliť klimatológ Pavel Matejovič: „Prúdenie na severnej hemisfére závisí od rozloženia tlakových útvarov a tiež od polárneho víru, ako je vyvinutý a ako sa pozdĺž neho šíria takzvané planetárne vlny. Na prednej strane vĺn prúdi z juhu smerom na sever teplý vzduch, na ich zadnej strane zo severu na juh studený vzduch. Počasie teda závisí od toho, na ktorej strane vlny sa nachádzame. Preto máme také rozdielne počasie ako v USA. Takéto situácie sa však v zime vyskytujú bežne.“

Extrémna situácia v Severnej Amerike súvisí s tým, že ak sú planetárne vlny hlboké a s veľkým rozpätím, môže sa studený vzduch dostať aj ďaleko na juh. To bolo napríklad aj príčinou sneženia v egyptskej Káhire. Sneh tam v decembri minulého roka pokryl pyramídy aj sfingu, úkaz, ktorý sa naposledy odohral pred 112 rokmi. Snehová víchrica Alexa zaskočila aj bojujúce strany v Sýrii či pútnikov v Izraeli. Meteorológovia hovorili o 100-ročnej zime. V USA sa uplynulý týždeň zopakoval podobný scenár (hoci na Floride sa napríklad snehu nedočkali).

Podľa Matejoviča klimatológovia v posledných asi piatich rokoch pozorujú, že planetárne vlny okolo polárneho víru majú veľkú amplitúdu a prúdenie má viac poludníkový charakter. „Môže to súvisieť so všeobecným rastom teploty v oblasti Arktídy, kde sa otepľuje veľmi výrazne. Aby sa však potvrdilo, či to naozaj súvisí s klimatickou zmenou, treba to bližšie preskúmať, ale hlavne to musia potvrdiť dlhodobejšie pozorovania. Päť rokov je krátka doba, aby sme mohli robiť všeobecné závery,“ povedal Matejovič.

Klimatológ zároveň rešpektuje dokumenty Svetovej meteorologickej organizácie, podľa ktorej je súčasná klimatická zmena spôsobená ako prirodzenými faktormi, tak aj ľudskou činnosťou, pričom vplyv ľudskej činnosti je v súčasnosit výraznejší.

Hrozí najmä sucho

Všeobecné závery o príčinách sú síce zásadné, akútnejšie sa však v posledných rokoch javí riešenie dôsledkov, alebo lepšie povedané, príprava na ne. Nech už k zmene klímy človek svojou činnosťou výrazne prispieva, alebo aj nie, je zjavné, že sa niečo deje. Podľa dokumentu Svetovej meteorologickej organizácie bolo prvé desaťročie 21. storočia najteplejšou dekádou od začiatku moderných meteorologických pozorovaní, ktoré sa začali vykonávať okolo roku 1850. Extrémy pokračujú aj v druhom desaťročí – Sandy, snehové víchrice, tornáda, záplavy…

Aké sú dôsledky konkrétne u nás? Podľa Matejoviča sa oteplenie u nás prejavuje najviac v lete a zime. „V lete sa prejavuje najmä vyššou frekvenciou horúčav, čo sme zažili aj vlaňajšie leto. Väčším problémom sú však zrážky, ktoré sú počas roka čoraz viac nerovnomerne rozložené a ich značná časť padá počas búrok. To môže v budúcnosti spôsobovať vážnejšie problémy v poľnohospodárstve a zásobovaní pitnou vodou. Teda, pokiaľ ide o dôsledky klimatickej zmeny, najväčšie riziko pre našu oblasť bude v budúcnosti predstavovať sucho.“

Pred ním varoval minulý rok Slovákov aj Cílek: „Hovorí sa o pruhu sucha, ktorý tiahne z Indie, cez Irak, časť Turecka, kde sa rozdeľuje na dva smery. Jeden smeruje do severnej časti Afriky, druhý, a to je zaujímavé, sa stáča cez Bulharsko, Rumunsko, západnú Ukrajinu a dotýka sa aj časti východného Slovenska,“ varoval český klimatológ. Podľa Matejoviča by sucho v budúcnosti mohli zmierniť najmä akumulačné vodné nádrže a tiež celková ekologická kultivácia krajiny, najmä striedanie zalesnených plôch s poľnohospodársky využívanou pôdou.

Stačí malý rozdiel

Klimatická zmena sa však, samozrejme, nedotýka len človeka, ale všetkého živého na tejto planéte. „Určité zmeny vo flóre a faune už pozorovali. Týka sa to najmä rozšírenia škodcov a parazitov aj do oblastí, kde sa predtým nevyskytovali. Podľa ostatnej Piatej správy IPCC sa na Zemi od roku 1880 oteplilo asi o 0,85 stupňa Celzia. Správa zároveň hovorí, že do konca 21. storočia sa môže otepliť o ďalšie 1 až 4 stupne Celzia. Tento interval je taký veľký preto, lebo klimatológovia nemôžu odhadnúť správanie sa ľudstva v budúcnosti,“ pokračoval Matejovič.

Oteplenie o jeden stupeň Celzia by podľa neho nemuselo byť dramatické, ale zvýšenie teploty o 4 stupne by už mohlo mať vážne dôsledky. Aj preto sa už dnes vedci snažia odhadnúť dôsledky oteplenia. Na jednom z takýchto výskumov, ktorý financovala Európska únia, sa podieľal aj Ferdinand Šporka z Ústavu zoológie Slovenskej akadémie vied. V slovenských horách si vybrali tri jazerá, ktoré boli v rozdielnej nadmorskej výške, pričom medzi jednotlivými plesami bol výškový rozdiel asi 150 metrov.

„Odľahlé horské jazerá sa na takéto štúdie vyberajú preto, že je tam minimálny ľudský zásah do prostredia. Zároveň je fauna v takýchto jazerách konzervatívnejšia. To znamená, že nie je zvyknutá na zásahy zvonka, a teda je na ne citlivejšia,“ vysvetľoval na úvod Šporka. Pre rozličnú nadmorskú výšku bola aj teplota v jazerách odlišná, a teda s prechodom k nižšiemu plesu akoby vedci sledovali, čo sa bude diať v prípade oteplenia. Pri jednostupňovom oteplení veľké zmeny nenastali. Ale nejaké predsa zistili.

Cesta časom

Na zmenu teploty veľmi citlivo reagovali napríklad larvy niektorých druhov vodného hmyzu. Tie sa aj pri minimálnej zmene teploty vody začali rýchlejšie vyvíjať a larvy z nižšie položených jazier vyleteli ako hmyz do ovzdušia skôr. Tento príklad len poukazuje na to, že aj pre človeka prakticky nepostrehnuteľné zmeny priemernej teploty môžu vyvolať pre niektoré druhy zásadné zmeny. Na slovenskú faunu však už má klimatická zmena dosah aj teraz. Súvisí – opäť raz – so suchom.

„Opäť najmä v horských oblastiach sme v posledných rokoch v rámci extrémnych výkyvov počasia zaznamenali dlhé obdobia s minimom zrážok, keď vyschli alebo takmer vyschli horské potoky. Živočíchy, ktoré v nich žijú, sú extrémne citlivé na akékoľvek zmeny, a preto v období sucha môžeme prísť o veľkú časť celých populácií rôznych organizmov,“ dodal Šporka, ktorý sa podobne ako niektorí iní vedci ku klimatickej zmene vyjadruje zdržanlivo. „Chýbajú dlhodobé štatistiky, preto je ťažké posúdiť vplyv človeka,“ dodal.

Práve Šporka s kolegami z ústavu sa pritom podieľal na projekte, ktorý sa snažil vedomosti o klíme v minulosti rozšíriť. V rámci celoeurópskeho projektu sa analyzovali horské jazerá v rôznych častiach starého kontinentu. U nás padla voľba na Nižné Terianske pleso. Klímu v minulosti určovali podľa neporušených sedimentov z jazier. „Sediment je pre nás niečo ako počítačový harddisk, na ktorom sú vo vrstvách zapísané údaje a my sa snažíme ich z neho získať a správne interpretovať,“ pokračoval Šporka.

Zbytočné zvady

Ako to celé fungovalo? Vedci v sedimentoch nachádzali časti fauny i flóry. Asi tridsaťcentimetrová usadenina pre nich predstavovala výlet do minulosti približne 200 rokov nazad (celý projekt rekonštruoval teploty ovzdušia v rokoch 1781 až 1997). „Keďže poznáme nároky organizmov na teplotu prostredia, vedeli sme spätne približne rekonštruovať priemerné teploty až takto hlboko do minulosti,“ uzavrel Šporka. Výsledok? Opäť nejednoznačný. Konkrétne v prípade slovenského plesa sa zvyšovanie teploty nepotvrdilo. Pri iných jazerách zase áno.

Kým jedna strana prirovnáva globálne otepľovanie prehnane ku koncu sveta, druhá zase akoby prehliadala, že sa tu čoraz častejšie vyskytujú výkyvy v počasí, ktoré koniec sveta naozaj pripomínajú. Je pochopiteľné, že vzhľadom na absenciu dlhodobých meraní ľudia dostávajú nejasné správy o príčinách zmien, ktoré sa dejú. O to jasnejšie informácie by však mali dostávať o tom, ako sa svet hodlá na pokračujúce extrémy pripraviť a reálne odhady a scenáre, čo všetko môžu zmeny uberajúce sa akýmkoľvek smerom spôsobiť.

Nekonštruktívne konfrontácie klimatických extrémistov, ktorí buď bezbreho podporujú ľudský vplyv na klimatickej zmene, alebo ho zo všetkých síl popierajú, totiž pre ľudí, ktorých sa už dnes zmena klímy bolestne dotýka, nechávajú jediný odkaz: „Dovidenia v pekle priatelia!“ A nie tom v Michigane.

Zvieratá, ktoré ohrozuje klimatická zmena

Polárny medveď
Uplynulý týždeň síce nastala kuriózna situácia, keď v chicagskej zoo museli skryť polárneho medveďa pred chladom, bieli macovia majú však vo svojej domovine celkom iné problémy. Sú závislé od morského ľadu, ktorý využívajú pri lovení. Niektorí experti tvrdia, že arktický ľad príde za jedno desaťročie o 9 percent svojho objemu. Ľadové medvede tak prichádzajú o miesto na život.

Morské korytnačky
Morské korytnačky kladú svoje vajíčka na brazílskych plážach, ktoré môže ohrozovať zvyšujúca sa hladina oceánov. Klimatická zmena ohrozuje aj potomkov korytnačiek. Teplota hniezda v pôde určuje, aké pohlavie bude mať mladá korytnačka. V chladnejších sa rodia samce, v teplejších samičky. Pri náraste teploty by sa mohli zrazu rodiť takmer výlučne len samičky, čo by ohrozilo celú populáciu.

Veľryba čierna
Zvaná aj veľryba biskajská je jeden z najohrozenejších druhov veľrýb. Dlhé veky bol jej nepriateľom číslo jeden človek, dnes ich môže celkom doraziť klimatická zmena. Teplejšia voda oceánov totiž obsahuje menej planktónu, ktorým sa veľryby živia, takže k ich úmrtnosti môže stále viac prispievať nedostatok potravy. V Atlantiku pritom pláva už len okolo 300 týchto veľrýb.

Orangutan
Jediný spomedzi veľkých ľudoopov, ktoré sa vyskytujú v Ázii, má problém. Dažďové pralesy v Indonézii ohrozuje ľudská expanzia, ale aj mnoho iných faktorov, medzi ktorými nechýba globálne otepľovanie. Klimatická zmena ovplyvňuje dĺžku a frekvenciu ničivých súch, počas ktorých nie sú výnimočné lesné požiare. Priestor na život sa tak orangutanom ustavične zmenšuje.

Austrálske žaby
Obdobia dlhých súch vyvolané klimatickou zmenou môžu byť osudné aj pre mnohé druhy austrálskych žiab. Keďže žaby sú závislé od vody, aby sa mohli rozmnožovať, akékoľvek zmeny v zrážkovej činnosti vážne ovplyvňujú ich schopnosť reprodukcie. So schnúcimi vodnými plochami umierajú aj nové generácie žiab. Počas krutých súch navyše umierajú aj dospelé žaby. ZDROJ: WWF

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #klima #koniec sveta #klimatológovia #klimatická zmena