Indonézskemu kmeňu Kajangov hrozí vyhynutie

Kajangovia sú v Indonézii tým, čím sú Amiši v Spojených štátoch: odmietajú akýkoľvek pokrok, žijú bez elektriny a chodia len bosí. Ale ako dlho ešte?

18.02.2014 16:15
kmeň, tiene, tanec, Kajangovia Foto: ,
Ilustračné foto.
debata

Za svitu lampy s olejom z tungovníka zdvíhajú muži z dediny len ručne, bez pomoci akéhokoľvek nástroja, obrovské kmene stromov, z ktorých stavajú svoje tradičné domčeky na pilotoch.

V hustej džungli Tana Toa, na juhu ostrova Sulawesi, nezmenil kmeň Kajangov svoj ​​spôsob života po celé stáročia, možno až tisícročia. Niet tu žiadneho automobilu. Nie je tu elektrina, ani plyn a ani telefón. Pre ich spôsob života, na hony vzdialeného modernému svetu, ich možno porovnávať s Amišmi, americkými protestantskými novokrstencami, ktorí tiež odolávajú pokroku.

Avšak Kajangovia sú predovšetkým deťmi lesa. Väčšinou chodia bosí a obvykle nosia len čierny sarong. Pokiaľ ide o ich náboženstvo, je to akási zmes kmeňových zvyklostí a islamu. O pôvode Kajangov, ktorých je len 5-tisíc, toho vieme málo. Oni sami sa považujú za prvých obyvateľov Zeme a ako deti lesa za jeho strážcov.

Majú zakázané využiť strom, ktorý sám spadol, zakázaný je aj lov kreviet. Keby sa toto tabu porušilo, mohlo by to podľa Kajangov narušiť rovnováhu v prírode. Kmeňová „vláda“, zložená z 37 „ministrov“, trestá každé prekročenie týchto pravidiel pokutou alebo ranami palicou.

„Listy priťahujú dážď. Korene v sebe skrývajú zdroje vody. Lesy sú pľúcami sveta,“ vysvetľuje ich náčelník zvaný ammatoa Puto Palas v jazyku konje, ktorým kmeň hovorí.

Ku Kajangom však začínajú prenikať vymoženosti moderného sveta. Nedávno bolo u niekoľkých mladých vidieť mobilný telefón. Panujú obavy, že je ohrozený celý ich spôsob života. „Ak nebude prijatý žiadny zákon na ich ochranu, kto zaručí, že ich tradície pretrvajú?“ pýta sa Misbawati Wawová, ktorá má na starosti lesy v dištrikte Bulukumba, kde Kajangovia žijú.

Wawová zdôrazňuje, že Kajangov predovšetkým ohrozuje výrub lesov v okolí ich pozemkov, ktoré podľa Svetového centra poľnohospodárstva a lesníctva zaberajú okolo 760 hektárov.

Aby zabránili vyhynutiu Kajangov, chceli by činitelia z Bulukumby zveriť kmeňu správu ich pôdy, ktorá je dnes pod kontrolou indonézskeho štátu. Želajú si, aby sa stal zákonom výnos ústavného súdu v Jakarte z vlaňajšieho mája, podľa ktorého pôvodnému obyvateľstvu patrí právo spravovať pôdu, na ktorej žije, aj keď teoreticky patrí štátu.

Výnos ešte nebol v Indonézii konkrétne aplikovaný a organizácia na ochranu pôvodného obyvateľstva AMAN chce, aby z neho mali ako prví úžitok práve Kajangovia. Pôvodné obyvateľstvo tvorí v Indonézii, ktorá má 250 miliónov obyvateľov, okolo 70 miliónov osôb.

Návrh zákona, ktorý by mohol byť podľa úradov prijatý v nadchádzajúcich mesiacoch, stanovuje, že pôda, na ktorej Kajangovia žijú, môže byť postúpená zase len Kajangom. Týmto zákonom by sa tiež zrušilo nariadenie, podľa ktorého je od roku 1990 na pôde Kajangov povolený istý výrub lesov.

Doteraz tento predpis využívali iba Kajangovia, keď potrebovali niekoľko stromov na stavbu svojich príbytkov. Ale na iných miestach Indonézie zaznamenali veľa prípadov, kedy na základe podobných nariadení zmizli celé lesy, kde žijú pôvodní obyvatelia.

Podľa náčelníka Kajangov Palasu, ktorý nikdy pôdu kmeňa neopustil, nejde len o osud jeho ľudu, ale o osud celého sveta. „Zachovanie lesa predĺži život na našej Zemi,“ myslí si.

debata chyba
Viac na túto tému: #príroda #les #Džungla #indonézia #výrub stromov #kmeň #Kajangovia