Cez cestu majú viacero priechodov pre chodcov a takmer všetky sú rizikové. Sú na nich zápchy a aj keď sa po nich dostanú na druhú stranu cesty, ešte stále nie je nebezpečenstvo zažehnané.
Školákov paradoxne v úzkych príjazdových uličkách ohrozujú tentoraz rodičia, keď sa snažia autom odviezť svoje ratolesti pomaly až k bránam školy. Po tom, čo sa denník Pravda začal o situáciu zaujímať, obec pristúpila k prvým zlepšujúcim opatreniam.
Preplnené cesty
Najväčším problémom je cesta I/63. Je to hlavný ťah v smere Dunajská Streda – Bratislava. Dostať sa na druhú stranu tejto cesty je zradné, aj keď autá nehybne stoja v asi trojkilometrovej kolóne. Ak sa na priechod postaví kamión, deti sú nútené prechádzať cez cestu mimo neho. „Navyše stačí, že sa objaví jeden nervózny šofér, ktorý začne všetkých predbiehať v protismere a nemusíte si ho vôbec všimnúť,“ hovorí školák Peter po tom, čo sa rýchlo prekľučkoval pomedzi autá.
Po pár metroch ho čaká ďalší priechod pre chodcov na Lipnickej ulici, kde je to podobné. Autá sa tam tlačia v ďalšej kolóne, tiež tu nie je ľahké prechádzať cez cestu a ako upozorňuje jedna z mamičiek Miroslava Gregová, bezpečné to nemajú deti ani na chodníku. „Najhoršie je, keď na Lipnickej vznikne zápcha. Autá sa tam začnú predbiehať v protismere, nemajú sa kde zaradiť a potom musia vyjsť na chodník, po ktorom idú deti do školy.“
Akousi cieľovou rovinkou do školy je Školská ulica, respektíve Pekná ulica. Sú to jediné príjazdové cesty k škole. Sú veľmi úzke, plné nástrah a obe sú navyše slepé. Vodiči sa tu musia otáčať. Nie je tu žiadne parkovisko, a tak tu rodičia zastavujú s autami krížom-krážom.
Pred húfom uskakujúcich detí sa z ničoho nič rozletia dvere a z nich vyskočí školák s aktovkou. Ten sa vzápätí musí uhýbať ďalšiemu autu, ktoré sa prudko otáča, a takto to ide stále dokola. „Nie je to normálne, niektorí rodičia chcú ísť pomaly do jedálne. Bojím sa pustiť dieťa samo do školy,“ hovorí Amália Cabadajová, rodáčka z Dunajskej Lužnej.
Štvrtáčku Luciu sprevádza pešo a keď sa dá, tak na bicykli. „Priznám sa, že raz som vpálila do auta. Prudko zabrzdilo a ja som bola na bicykli s dcérou, sedela vzadu… Nič sa našťastie nestalo, ale je to tu hrozné.“ Raz sa tu pobil šofér z jedálne, pretože mu rodičia zahatali autami cestu…
Ako vycúvať zo slepej ulice?
Príčina ranných zmätkov, upchatých ulíc je jasná. Ako hovorí riaditeľka školy Iveta Slobodníková, všetko je to dôsledok prudkého rozvoja obce ležiacej blízko hlavného mesta. Ľudia pracujúci v 15 kilometrov vzdialenej Bratislave sa sem začali húfne sťahovať, založili si tu rodiny, cesty sa zaplnili autami a škola deťmi.
„Pred 11 rokmi chodilo do školy 246 detí. Teraz ich je 574 a bude ich ešte viac. Na poslednom zápise sme mali 112 detí. Obec sa zväčšuje. Kým nedávno mala okolo 3-tisíc obyvateľov, teraz je to asi 5 400. Aj to sú len prihlásení občania, tých neprihlásených je tiež veľa,“ naznačuje riaditeľka.
Migráciu obyvateľstva z mesta do satelitných obcí už nikto nezmení, ale podľa vedenia školy sa tu dajú urobiť aspoň čiastkové riešenia, ktorými by sa zvýšila bezpečnosť. Ako prvé navrhuje, aby sa opäť spriechodnila Školská ulica, po ktorej by rodičia mohli plynule prechádzať a nemuseli by sa otáčať. Školská je totiž umelo prerušená stĺpikmi a mali by sa odstrániť.
Ústupok by však podľa nej mali spraviť aj rodičia. Nemali by sa snažiť deti vykladať rovno pred školou. Každý deň sa tu podľa vlaňajšieho sčítania otočí 330 vozidiel. „Veď chceme deti viesť k samostatnosti, musia sa vedieť pohybovať po chodníku, po priechode, po ceste. Chápem, že najmä o prvákov majú starosti, ale jednoducho sa to musia naučiť. Pomohlo by už len to, keby deti vykladali na Lipnickej ulici a nešli by s autami až ku škole,“ mieni Slobodníková.
Dôkazom, že sa niektorých rodičov a deti darí v tomto smere presvedčiť, sú plne obsadené stojany na bicykle pred školou. Majú dokopy 9 stojanov a ďalšie nestíhajú vyrábať. Bicykle chráni kamerový systém.
Riaditeľka oceňuje, že nedávno osadili v okolí školy nové značky, podľa nej by sa však mohli osadiť ďalšie, výraznejšie. Inšpiráciu možno podľa nej nájsť aj za hranicami, v Slovinsku, kde sú pred priechodom nakreslené na ceste veľké postavičky detí.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Ranný dopravný servis
Nie je to názov pravidelných vstupov v rádiu, kde moderátor upozorňuje na radary. Pojmom ranný dopravný servis označuje riaditeľka ďalšie prosté a účelné riešenie bezpečnostnej situácie. Jeden človek by každé ráno stál na priechode pri škole na Lipnickej ulici, bol by označený a s terčíkom v ruke by usmerňoval a „krotil“ vodičov, aby mohli skupinky detí prejsť bez obáv na druhú stranu.
„Dávali sme výzvu na rodičovskom združení. Aj formou obecného spravodaja, no nenašiel sa žiaden dobrovoľník. Pritom v zahraničí je to úplne bežné, napríklad vo Francúzsku,“ dodáva Slobodníková. Toto riešenie sa stáva napokon realitou.
Starosta Štefan Jurčík na prvom spoločnom stretnutí s riaditeľkou a redaktorom Pravdy naznačil, že stráženie priechodu pri škole by nemalo byť pre obec problémom a sľúbil, že sa to pokúsi vyriešiť. Sľub dodržal. Od minulého piatka stojí každé ráno v pracovný deň na priechode na Lipnickej ulici človek, ktorý dáva na deti pozor a usmerňuje premávku.
„Zabezpečujeme to pracovníkmi obecného úradu v čase od 7.15 do 7.45 h. O súčinnosť sme požiadali aj miestne oddelenie polície, pretože tu stále jazdia ľudia v protismere veľkou rýchlosťou,“ hovorí starosta.
Na Peknej ulici sa zas v najbližších mesiacoch urobia také zmeny, aby tu mohli rodičia pohodlnejšie parkovať. „Tento pozemok je určený na individuálnu bytovú výstavbu. Je to obecný pozemok a predpokladám, že do septembra, kým deti pôjdu do školy, sa tam spraví spevnená odstavná plocha. Rodičia tam môžu na 10 minút zastaviť a dieťa odviesť do školy,“ dodáva starosta.
Školská sa odblokuje
Čo sa týka zatarasenej Školskej ulice, aj tam vidí starosta možnú nápravu. Obec je naklonená tomu, aby sa táto ulica opäť spriechodnila. Problém je však v tom, že pozemok aj komunikáciu nevlastní obec, ale štátny podnik Vodohospodárska výstavba. V súčasnosti sa rokuje o jeho prevode. „Len čo dostane obec pozemok do vlastníctva, tak je snaha orgánov obce určiť dopravné značenie takým spôsobom, že Školská ulica bude prejazdná,“ prízvukuje Jurčík.
Podľa hovorkyne Vodohospodárskej výstavby Diany Migaľovej by sa mala transakcia úspešne ukončiť do konca apríla. „Obec prevezme verejné osvetlenie, chodník, cestu a pozemky nachádzajúce sa pod týmito komunikáciami. Cena je vzhľadom na verejný záujem stanovená na symbolické jedno euro.“
Podľa obyvateľov žijúcich v tejto lokalite by však na Školskej ulici pomohla jednoduchá vec. Dodržiavanie značky Obytná zóna, čo však vodiči už pri krátkom pozorovaní vôbec nerobia. V tomto úseku treba dodržiavať maximálnu rýchlosť 20 kilometrov za hodinu a tiež sa tu môžu hrať deti na ceste.
„Mali by to tu častejšie strážiť policajti a vyberať pokuty,“ navrhuje jedna pani. Krajská policajná hovorkyňa v Bratislave Tatiana Kurucová tvrdí, že policajti sem chodievajú často. „Najmä v čase rannej špičky, zvýšeného prejazdu vozidiel, ako aj prichádzajúcich detí do školy vykonávajú policajti v tomto úseku zvýšený dohľad nad bezpečnosťou, ako aj plynulosťou cestnej premávky.“
Foto: Andrej Barát, Pravda
Čakanie na novú cestu
Odstránenie najpálčivejšieho problému Dunajskej Lužnej a vôbec celého južného regiónu od Bratislavy až po Dunajskú Stredu leží na pleciach ministerstva dopravy. Už vyše 10 rokov sa plánuje výstavba rýchlostnej cesty R7, vďaka ktorej by podľa odhadov mala klesnúť intenzita dopravy na ceste I/63 o 60 až 70 percent. Minister Ján Počiatek koncom januára ubezpečoval, že stavba štvorprúdovky sa rozbehne koncom roka 2015, dokončiť by sa mala v roku 2018.
Dovtedy by sa mali stihnúť postaviť aspoň ostrovčeky na ceste I/63 spolu s ďalšími bezpečnostnými opatreniami, podobnými, aké sa už vybudovali v neďalekej Rovinke a vďaka ktorým sa školáci určite cítia bezpečnejšie.
Aj v Dunajskej Lužnej by sa mala cesta rozšíriť, mali by tu pribudnúť odbočovacie pruhy, bezpečnejšie autobusové zastávky. „Predpokladaný termín realizácie je závislý od pridelenia finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre Slovensku správu ciest,“ upozorňuje hovorca ministra Martin Kóňa.
Riešenie: Priechod by sa mal viac zvýrazniť
Dopravný inžinier Andrej Sitkey súhlasil, že zásadným problémom v Dunajskej Lužnej je vysoká intenzita dopravy na ceste I/63. „Podľa celoštátneho sčítania dopravy z roku 2010 je intenzita dopravy 14-tisíc vozidiel za 24 hodín na vstupe do obce v smere od Šamorína a v úseku medzi obcou Dunajská Lužná a Rovinka bola zistená intenzita dokonca okolo 21-tisíc vozidiel za deň,“ podotkol. Komplexným riešením je tak jednoznačne vybudovanie rýchlostnej cesty R7, efektívne opatrenia sa však dajú urobiť aj v krátkom čase.
Expert navrhol zriadenie ochranného ostrovčeka na priechode cez cestu I/63, ktorý by sa dal podľa neho spraviť aj bez nutnosti rozširovania súčasnej komunikácie. Ostrovček by skrátil dĺžku prechádzania a zvýšil by bezpečnosť chodcov. Na priechode cez frekventovanú cestu by tiež doplnil osvetlenie a značenie.
„Napriek tomu, že dopravná značka IP 6 Priechod pre chodcov je zvýraznená doplnkovým signálom s plným prerušovaným žltým svetlom, je vhodné v súlade s technickou normou STN 736110 osvetliť priechod osobitným intenzívnym svetlom. Pretože samotné zvýraznenie dopravného značenia ešte nezaručuje dobrú viditeľnosť chodcov a najmä detí,“ upozornil.
Pred priechodom sú z oboch smerov použité dopravné značky A 15 Deti. Podľa názoru Sitkeya by bolo možno vhodnejšie použiť dopravnú značku A 13 Priechod pre chodcov. „Tá by bola doplnená dodatkovou tabuľkou vyznačujúcou skutočnú vzdialenosť k priechodu. Pred priechodom by sa mala zväčšiť plocha pre čakajúcich chodcov tak, aby nestáli na zelenom páse,“ prízvukoval odborník.
V Peknej ulici by obmedzil vjazd vozidlám, ktoré privážajú deti do školy, a všetky by nasmeroval na Školskú ulicu, ktorá by mala byť sprejazdnená. „Popri nej je možné v blízkosti vchodu do školy zriadiť parkovisko, na ktorom by mohli bezpečne vystupovať deti,“ dodal Sitkey.
{* sablona=„infobox_v_clanku“ *} Prečítajte si aj ďalšie časti seriálu Bezpečnosť detí pri školách.